Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216040
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315216040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: Š. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y., H.. D. XXXX/X, o
zaplatenie 666,94 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 497,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 24.1.2014 a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov
konania vo výške 19,46 eura titulom súdneho poplatku a 70,75 eura titulom trov právneho zastúpenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 2.7.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 666,94 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. G. z 10.2.2012 a G.
z 4.6.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb
v systéme GSM, v znení dodatku, vypožičal odporcovi mikroprocesorovú SIM kartu v počte 2 ks,

ktorá odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ
pri uzatvorení dodatku k zmluve odpredal odporcovi za akciovú cenu 29,- eur mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Mini Black (pôvodná predajná cena 125,- eur) a za
akciovú cenu 1,- euro Samsung Galaxy Fame Blue (pôvodná predajná cena 180,- eur). Tým, že odporca
riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 09-11/2013, porušil zmluvné povinnosti
a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi neuhradené služby ako aj náhradu
škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na

počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti) a akciovej ceny a to vo výške 169,17 eura. Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa
9.1.2014 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby vo výške 527,27 eura, ako
aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 169,17 eura. Navrhovateľ pokusom o pokonávku súčasne
odporcovi zaslal rozpis neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu do 23.1.2014.

Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 29,50 eura odpísaná a preto si ju

navrhovateľ neuplatňuje.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 497,77
eura a náhrady škody vo výške 169,17 eura. Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky zomeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.1.2014
vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že pohľadávku uznáva, avšak nie je schopný ju uhradiť jednorazovo,
svoju nepriaznivú finančnú situáciu však nijako nepreukázal.

Súd vo veci postupoval podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je

potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o pokonávku a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ
popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle
čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
účinného v čase uzavretia zmlúv v znení dodatkov, (1) Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o

poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry.

Vpredmetnejvecijenepochybné,žepredmetomkonaniajezaplateniefaktúrzatelekomunikačnéslužby
na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu
uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve
je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu
poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za
obdobie 09-11/2013 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 527,27 eura (faktúra čísloXXXXXXXXXX na sumu 43,79 eura splatná 7.10.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 21,40
eura splatná 7.10.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 7.10.2013, faktúra číslo
XXXXXXXXXX na sumu 5,- eur splatná 6.11.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 254,50 eura

splatná 6.11.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 21,40 eura splatná 6.11.2013, faktúra číslo
XXXXXXXXXX na sumu 19,50 eura splatná 7.12.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 161,48
eura splatná 7.12.2013). Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto
priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v rozsahu 497,77 eura (suma znížená o odpísanú sumu vo výške
29,50 eura) ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva

z čl. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatku., ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nariadenia, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z

omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 23.1.2014 (pokus o pokonávku).

Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,25 % p.a.), preto mu ich súd
priznal v celej uplatnenej výške, t.j. 5,25 % p.a. K omeškaniu odporcu došlo už skôr (deň po splatnosti
jednotlivých faktúr, kedy úroková sadzba bola vyššia a to aj s ohľadom na § 10c nariadenia), avšak

navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil až odo dňa 24.1.2014, preto postupom podľa § 153 ods. 2
O.s.p. súd priznal navrhovateľovi len takto uplatnené úroky z omeškania.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón /
zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,

pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bode 2.2, 2.3 alebo 2.4),
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
č. 1 Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu).

Pokiaľ si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 169,17 eura ako náhradu
skutočnej škody vzniknutej mu porušením povinností odporcu uvedených v uzatvorenej zmluve, je
potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod

pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti

za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti,
protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len
predpokladať. V tejto súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo

strany súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť
všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol
dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla
škodavovýške267,38eura,aniotom,žebytietojehotvrdeniabolinepravdivé.Pokiaľnavrhovateľtvrdil,

že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, je potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu
nepreukázal, aká bola tržná cena odporcovi predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku
k zmluve o pripojení. Do súdneho spisu priložil len výpis z jeho internetovej stránky vypovedajúci o
cene, za ktorú on samotný tieto telefóny ponúkal na predaj. Takýto interný výtlačok navrhovateľa, na

ktorom sú uvedené iba jeho vlastné údaje o týkajúce sa jeho zmluvného vzťahu s odporcom, súd
nepovažoval za dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného
telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by bez
ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej
ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol samotný navrhovateľ) a jeho predajnej ceny dohodnutej

zmluvnými stranami, by bolo škodou na strane navrhovateľa, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky
rozhodol odpredať odporcovi sporné zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu je výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany
navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo,

pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu (spočívajúcim podľa tvrdení
navrhovateľa v porušení povinnosti odporcom platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu
riadne a včas) a vznikom škody na strane navrhovateľa. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom

prípade bezpečne preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, že navrhovateľ chce
byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmluvy
a dodatku, ani zo Všeobecných podmienok, nevyplýva povinnosť odporcu doplatiť navrhovateľovi
poskytnutú zľavu z ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca

poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia zo strany navrhovateľa nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatku
ku zmluve o pripojení ani viazané na splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 169,17

eura, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu / zariadenia a jeho
predajnou cenou odporcovi, zamietol ako nedôvodný spolu aj s príslušenstvom (osud príslušenstva
nasleduje osud pohľadávky).

Keďže odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach uhradiť

dlžnú sumu jednorazovo, súd nemal podklady k tomu, aby mu povolil splniť dlh v splátkach.O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom
na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Právo na náhradu trov konania

potom predstavuje rozdiel úspechu a neúspechu v konaní (v danom prípade rozdiel predstavuje 49,26
% náhradu trov konania).

Uplatnené trovy konania je odporca povinný nahradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p., advokátovi, ktorý
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania a tieto pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 39,50 eura a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si právny

zástupca navrhovateľa vyčíslil v celkovej sume 143,62 eura. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. tak pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci po á 51,45 eura + 20 % DPH, za prípravu a
prevzatie, podanie návrhu na súd; 2 x režijný paušál po á 8,39 eura + 20 % DPH.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol úspešný v časti 74,63 % a odporca v časti 25,37 %, súd rozhodol o

náhrade trov konania tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku. V časti súdneho poplatku potom predstavuje
povinnosť odporcu na náhradu vo výške 19,46 eura (74,63 % - 25,37 %, t.j. 29,48 eura - 10,02 eura) a
v trovách právneho zastúpenia vo výške 70,75 eura (74,63 % - 25,37 %, t.j. 107,19 eura - 36,44 eura).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.