Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203924
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:4214203924.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom 816 23 Bratislava 1,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti odporcovi: J. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXXX,
t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou pre konanie P. K., zamestnankyňou tunajšieho
súdu, o zaplatenie 91,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 60,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne od 22. 5. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 5,50 eura titulom
súdneho poplatku a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním na súd zo dňa 3. 3. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu voči odporcovi
na sumu 91,05 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 7. 2. 2011
poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX pre kapitálové životné poistenie s účinnosťou od 21. 2. 2011. V
poistnej zmluve bolo dohodnuté mesačné poistné obdobie a platenie poistného vo výške 30,35 eura.
Odporca neuhradil ani prvú splátku poistného. Poistenie zaniklo podľa § 801 ods. 1 OZ dňa 21. 5. 2011.
V súlade s § 803 OZ si navrhovateľ uplatnil poistné za obdobie od 21. 2. 2011 do 21. 5. 2011 vo výške

91,05 eura. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 OZ.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu a z tohto dôvodu mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - poistná zmluva, zánik
poistenia pre neplatenie poistného, výpis inkasného účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ s odporcom uzatvoril poistnú zmluvu tak, ako to navrhovateľ opísal v návrhu.

Odporca neuhradil ani prvú mesačnú splátku poistného vo výške 30,35 eura.

Podľa § 801 ods. 1 OZ, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.Podľa § 803 ods. 1 OZ, Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné,

a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené
naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové
poistné dňom začiatku poistenia.

Povinnosť platiť poistné má podľa § 796 odseku 1 ten, kto uzavrel poistnú zmluvu, teda poistník. To platí
tak v prípade, keď poistník uzavrel poistnú zmluvu vo svoj prospech, teda keď je aj poisteným, ako aj v
prípade, keď uzavrel poistnú zmluvu v prospech inej osoby, teda keď je poisteným niekto iný. Spôsob
platenia poistného závisí od dohody účastníkov poistnej zmluvy. Môžu si dohodnúť poistné obdobie,
za ktoré sa platí tzv. bežné poistenie; môžu si však dohodnúť aj tzv. jednorazové poistné za celú dobu
poistenia. Poistné obdobie pri platení bežného poistenia môže byť dohodnuté podľa rokov, polrokov,

štvrťrokov a pod. Účastníci zmluvy si môžu poistné obdobie dohodnúť ľubovoľne podľa svojich potrieb a
predstáv. Dôležité je, aby sa na tom v poistnej zmluve dohodli. Vzájomnou dohodou možno aj dohodu o
poistnom období dodatočne zmeniť. V odseku 2 je určená splatnosť obidvoch spôsobov platenia. Bežné
poistné je splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistenie dňom začiatku poistenia.
Zákonom určená splatnosť má len dispozitívny charakter, pretože platí len vtedy, ak nebolo dohodnuté

inak. Ak sa poistné nezaplatí v určený deň, poistník (poistený) sa dostane do omeškania a je povinný
platiť úroky z omeškania (pozri § 517 ods. 2). Ak sa poistné nezaplatí ani v lehotách ustanovených v
§ 801, poistenie zanikne.

V prejednávanej veci bolo dohodnuté, že odporca bude platiť bežné poistné mesačne vo výške 30,35

eura. Účinnosť zmluvy nastala dňom 21. 2. 2011 a v tento deň malo byť zaplatené prvé bežné poistné
podľa § 796 ods. 2 OZ.

Odporca poistné neuhradil. V súlade s § 801 ods. 1 OZ poistenie zaniklo dňa 21. 5. 2011.

Podľa§122 ods.2OZ,Konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Poistenie tak trvalo od 21. 2. 2011 do 21. 5. 2011, t.j. 3 mesiace. Odporca mal za toto obdobie zaplatiť

bežné poistné 3 x 30,35 eura, t.j. 91,05 eura.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval

požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právobolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,

na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že

uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Splátka splatná 21. 2. 2011 vo výške 30,35 eura sa premlčala dňom 21. 2. 2014. Pričom návrh na súd

bol podaný dňa 3. 3. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby, preto túto splátku súd navrhovateľovi
nepriznal a v tejto časti návrh zamietol. Rovnaký osud postihol aj príslušenstvom pohľadávky, .t.j. úroky
z omeškania.

Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie sumy 2 x 30,35 eura, t.j. 60,70

eura titulom dlžného poistného, ktoré splátky boli splatné 21. 3. 2011 a 21. 4. 2011.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne
vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred
účinnosťou § 52 ods. 2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa§3ods.1cit.nariadeniaúčinnéhodo31.1.2013,Výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.Kprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,t.j.k22.5.2011,keďžeposlednásplátkapoistného
mala byť uhradená do 21. 4. 2011, úrok z omeškania predstavuje výšku 9,25 % p.a. (základná úroková
sadzba ECB bola 1,25 % p.a.).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia a návrhu v celom
rozsahu vyhovel, nakoľko bol podaný dôvodne. Hoci k omeškaniu splátok poistného došlo už k 21. 3.
2011 a 21. 4. 2011, súd priznal úroky z omeškania až od 22. 5. 2011, ako to navrhovateľ žiadal vo svojom
návrhu (§ 153 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého Ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 16,50 eura. Navrhovateľ bol v konaní

úspešný vo výške 66,67 % a neúspešný vo výške 33,33 %.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom
na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy,

ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Právo na náhradu trov konania
potom predstavuje rozdiel úspechu a neúspechu v konaní (v danom prípade rozdiel predstavuje 51,52
% náhradu trov konania).

Uplatnené trovy konania je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi ako úspešnejšiemu účastníkovi

konania a tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol úspešný v časti 66,67 % a odporca v časti 33,33 %, súd rozhodol o
náhrade trov konania tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku. V časti súdneho poplatku potom predstavuje
povinnosť odporcu na náhradu vo výške 5,50 eura (66,67 % - 33,33 %, t.j. 11,- eur - 5,50 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.