Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210937
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova ul. 25, IČO: 35 807 598,právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 4C/230/2012-91 zo dňa 13.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Vychádzal z toho, že v exekučnej veci tamojšieho
súdu sp. zn. 5Er/207/2005 exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho
exekútora konal priebežne, bez zbytočných prieťahov. Prioritne zdôraznil, že v predmetnom exekučnom
konaní (vzhľadom na príslušné prechodné ustanovenia Exekučného poriadku) nebola stanovená

povinnosť rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 od jeho doručenia. Nadväzne nebol
preukázaný nesprávny úradný postup (existencia prieťahov v dotknutom exekučnom konaní), ako jeden
z (kumulatívnych) predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Okresný súd za nepreukázaný považoval aj vznik škody.
O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému (§ 142 ods. 1 O.s.p.) odporcovi ich náhradu
nepriznal, nakoľko si tento procesný nárok neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za
takejto situácie došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady kontradiktórnosti konania. Uviedol, že
elektronicky podal návrh na zrušenie pojednávania odôvodnený skutočnosťou, že všetci sudcovia
daného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Okresný súd však
ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V žiadosti sa pritom

zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Správne mal
okresný súd vec predložiť na rozhodnutie o pridelení inému súdu; bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia
však bola možnosť obrany navrhovateľa pred zákonným sudcom celkom zmarená.Odvolateľ poukázal na svoje vyjadrenie (obsiahnuté v návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie

sudcu, nič nemení na tom v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané
v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov a s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho
súdu pre ľudské práva v otázke práva na nestranný súd.
Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov, z ktorých napríklad uviedol konštatovanie

súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa
odvolateľa spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí
preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti predovšetkým pojmovo však predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov je pritom práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne

a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ich
bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu
vyjadriť. V tejto spojitosti sú potom ďalšie námietky navrhovateľa o odňatí práva konať pred súdom a
porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.

Zároveň nezodpovedá priebehu konania odvolateľove tvrdenie, že nebol upovedomený o vyjadrení
protistrany k veci samej. Predmetný procesný úkon odporcu mu bol doručený dňa 11.6.2013. Navyše,
v prípade riadneho využitia vlastných procesných práv sa mohol o obsahu dotknutého vyjadrenia
(opakovane) dozvedieť aj na pojednávaní súdu I. stupňa.

Predvolanie na termín pojednávania (dňa 13.11.2013 o 8.00 hod.) bolo navrhovateľovi doručené
29.10.2013. Elektronickým podaním(bez zaručeného elektronického podpisu) dňa 12.11.2013 o 14.11
hod. navrhovateľ žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho kolízie s pojednávaním právneho
zástupcu navrhovateľa pred Okresným súdom Nitra. Prvostupňový súd správne vyhodnotil uplatnený
dôvod odročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Odhliadnuc od nepreukázania tvrdenej kolízie

právneho zástupcu navrhovateľa; táto bez ďalšieho nie je dôvodom na odročenie pojednávania (bližšie
napr. sp.zn. I. ÚS 68/1998z 13.1.1999). Navyše, krajskému súdu je z rozhodovacej činnosti známe (§
121 O.s.p), že právny zástupca navrhovateľa disponuje tak viacerými advokátmi, ako aj advokátskymi
koncipientami, z ktorého titulu aj v prípade reálnej existencie kolízie pojednávaní na rôznych súdoch
v tom istom čase je spôsobilý zabezpečiť riadne poskytovanie právnych služieb klientovi/ /účastníkovi.

Navrhovateľ zároveň v odvolaní - v rozpore so stavom veci - tvrdil, že o odročenie pojednávania žiadal
z iného dôvodu.
Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na
odročenie pojednávania a konať i v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie predmetného
ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiadúcim prieťahom v konaní. Inými slovami,

v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas

súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú
adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. V dôsledku postupu navrhovateľa, ktorému
musel byť tvrdený dôvod odročenia (kolízia pojednávaní) známy už (minimálne) niekoľko dní vopred a
napriek tomu o odročenie pojednávania požiadal až v okamihu, kedy nebolo možné mu efektívne (doúvahy prichádzalo len oznámenie v samotný deň pojednávania, pričom však vzdialenosť sídla právneho
zástupcu navrhovateľa od sídla konajúceho súdu je cca 300 km) oznámiť stanovisko súdu k návrhu na
odročenie pojednávania, sa využitie daného ustanovenia stalo bezpredmetným.

Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa správne postupovala
v intenciách záväzných rozhodnutí nadriadeného súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
5NcC/62/2012 z 28.2.2013) o jej nevylúčení. Navrhovateľ ani v posudzovanom
odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli

predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo
201/2013 z 19.6.2013,či 4 Cdo 228/2013 z 28.4.2014) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej
nestrannosti.

V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za

obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu predkladania enormného
množstva typových podaní) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu ku
vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Nadväzne je úplne nenáležitým
tvrdenieonepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiaprenedostatokdôvodov.Naopak,odôvodnenie

rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia.
K žiadnemu zo zásadných záverov okresného súdu (t.j. chronológia úkonov v danej exekučnej
veci a - predovšetkým - nevymedzenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora),
na ktorých založil meritórne zamietajúce rozhodnutie, však odvolateľ nepredložil relevantnú, resp.
akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil na všeobecné konštatovania („nesprávny postup

spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len opakovaním návrhu bez náležitej reakcie na
konkrétne nosné dôvody napadnutého rozhodnutia.

V danej spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať

nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.
Zároveň však platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní
nevyslovil, resp. so situáciami, ku ktorým ani nedošlo ( napr. už vyššie spomínaný odlišný dôvod na
odročenie pojednávania).

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ -

navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.