Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/749/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812209979
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812209979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa E., zastúpeného F. proti
odporcovi J., o zaplatenie 6.110,24 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2014, č.k. 9C/68/2013-83, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.647,66 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.02.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z., § 54 ods. 1, 2, § 48,
§ 457 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s

odporcom dňa 24.08.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť úver vo výške 4.082,85 Eur, a to jednorázovo a
bezhotovostne. Odporca čerpal úver v plnej výške. Odporca sa zaviazal úver splácať v mesačných
splátkach vo výške 1.717,- Sk, teda 57 Eur. Dátum prvej splátky bol dňa 01.09.2005
a splatnosť poslednej splátky 01.08.2015. Právny predchodca navrhovateľa listom zo 17.02.2011
odstúpil od úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa poukázal na to, že dojednanie o odstúpení od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je zároveň i v súlade s § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení.
Konštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 Občianskeho zákonníka).
Ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§
457 Občianskeho zákonníka). Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Odchylné dojednania v zmluve,
ktoré by neboli spotrebiteľovi na prospech, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluvné
dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po odstúpení od zmluvy, by
bolo v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj

v rozpore s účelom zmluvného úroku, ktorý má slúžiť ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky
po dobu ich požičania v lehote dojednanej splatnosti. Skutočnosť, že odporca sa dostal do omeškania,
zakladá nároky v súvislosti s omeškaním dlžníka a tieto sankcie nie je možné
nahrádzať zmluvným úrokom. Bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi 4.082,85 eur, odporca mu uhradil 1.435,20 eur. Súd prvého stupňa zaviazal preto
odporcu na úhradu rozdielu, teda sumy 2.647,66 eur. Vo zvyšnej časti návrh zamietol ako

nedôvodný.Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a v tom súvisiacom výroku o
trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d), f), b) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho
konania. Nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvého stupňa, že na spotrebiteľskú zmluvu, čo sa
týka odstúpenia od zmluvy, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Mal za to, že aj
keď má zmluva spotrebiteľskú povahu, zmluva si naďalej zachováva svoj obchodno-právny charakter.
Dôvodil, že zmluva o úvere patrí podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv.

absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka, a to
bez ohľadu na povahu účastníkov. Mal za to, že tvrdenia o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu, vyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný vzťah, nemajú žiadnu normatívnu
oporu a priečia sa pravidlu lex specialis derogat lex generali, pričom v tomto prípade lex specialis je
ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Poukazoval aj na prezentované názory H.. H. U.
v článku Spotrebiteľ v exekučnom konaní, vydaného v rámci riešenia projektu justičnej akadémie a

APVV, ako aj z článku Spotrebiteľská zmluva od prof. H.. R. T., O.., uverejneného v Bulletine Slovenskej
advokácie č. 12/2008. Dôvodil, že odstúpenie od zmluvy sa aj v spotrebiteľských zmluvách, majúcich
formu absolútneho obchodu, spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, a keďže podľa ust. § 506
Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Ďalej poukazoval na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ako aj Krajského súdu v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov,
a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolaním nenapadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, t. j. výroku ktorým bolo návrhu

čiastočne vyhovené, sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a
tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm.

f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), nie sú dané.
Pokiaľ ide o uplatnený dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b) (konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), tak navrhovateľ vo svojom odvolaní
uvedený dôvod žiadnym spôsobom nešpecifikoval, keď najmä neuviedol, o akú vadu, ktorá by mala mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, by sa malo v danom prípade jednať.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný v prípade, pokiaľ rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne právne posúdenie
veci sa považuje podľa súdnej praxe mylná aplikácia výklad právnej normy na zistený skutkový stav
alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V danom prípade navrhovateľ považuje za nesprávne právne posúdenie záver súdu prvého stupňa v
tom, že na odstúpenie od zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Mal za to, že
aj keď má zmluva spotrebiteľskú povahu, zmluva si zachováva svoj obchodno-právny charakter.

Vpredmetnejvecisúdprvéhostupňasprávneuzavrel,žezmluvuosplátkovomúverezodňa24.08.2005,
uzavretú medzi účastníkmi konania, je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu
požívajúcu ochranu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odstúpením navrhovateľa od
predmetnej zmluvy sa právny vzťah účastníkov dostal do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho

zákonníka je povinnosťou účastníkov vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali, to znamená, že
navrhovateľ si môže nárokovať len na skutočne poskytnuté plnenie, avšak nie už na dohodnuté úroky,
prípadne ďalšie plnenia spojené s poskytnutím predmetného úveru. Na tejto okolnosti nemení nič ani
ust. § 506 Obchodného zákonníka a okolnosť, že pri poskytnutí hotovostného úveru ide o tzv.absolútny obchod, a to z toho dôvodu, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať ochranu spotrebiteľa
vyplývajúcu najmä z § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré zabraňujú zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Preto správne postupoval súd prvého stupňa,

pokiaľ uviedol, že následkom odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade so zmluvnými
podmienkami je vznik bezdôvodného obohatenia, a to aj v nadväznosti na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý zabezpečuje výklad zmlúv, teda aj predmetnej zmluvy v rovine priaznivejšej pre
spotrebiteľa. Ide tak o logický právny dôsledok vyplývajúci zo zákonnej ochrany spotrebiteľa. V tomto
smere nemožno obísť ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí len o povinnosti vrátiť si všetko

pri odstúpení od zmluvy, čo účastníci podľa zmluvy dostali, z čoho vyplýva, že nie je tu nárok na ďalšie
pôvodne dohodnuté plnenia. Kvalifikácia právneho vzťahu účastníkov po odstúpení od predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere je daná zákonným rámcom Občianskeho zákonníka. Potrebné je riadiť sa
zásadou, že sa aplikujú ustanovenia právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a táto
aplikácia je garantovaná v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, aby sa nezhoršovalo zmluvné
postavenie spotrebiteľa (v danom prípade odporcu), čo by nastalo, pokiaľ by sa v predmetnej

veci aplikovala obchodno-právna úprava s poukazom na ust. § 506 Obchodného zákonníka. O tom,
že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec dopadá právna úprava
občianskeho a nie obchodného práva, je správny.

Odvolací súd preskúmaním nezistil ani opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam), keď podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Z odvolania totiž
nevyplýva, ktorý z dôkazov mal súd prvého stupňa hodnotiť spôsobom, ktorý by odporoval ust. § 132

O.s.p.,podľaktoréhosúdhodnotídôkazyjednotlivoavichvzájomnejsúvislosti,pričomprihliada na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo.

Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci správne rozhodol aj o trovách konania, keď v prevažnej časti
neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy
nevznikli, a preto mu neboli priznané (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .