Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Cb/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613204147
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613204147.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa H. Š., A.

XX.XX.XXXX, S. F. D., H. G., IČO: 44 247 974, zastúpený JUDr. Janou Valachovou, advokátkou, so
sídlom Lučenec, M. Rázusa 49, proti odporcovi Z.I.I.I.L., s.r.o., so sídlom Lučenec, Mládežnícka 24, IČO:
36 786 802, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, v konaní
o zaplatenie 1 843,71 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 482,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75
% ročne zo sumy 1 742,51 Eur od 05.02.2013 do 08.04.2013 a 9,75 % úrokom z omeškania zo sumy
ročne zo sumy 442,51 Eur od 09.04.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 101,20 Eur s a z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie 1 300,00 Eur s a z a s t a v u j e .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal návrhom na začatie konania zo dňa 18.03.2013 od odporcu zaplatenia sumy

1 843,71 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 25.01.2013, pričom uviedol, že odporca
uzatvoril s navrhovateľom dňa 31.08.2012 v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
Partnerskú zmluvu na sprostredkovanie zasielateľskej a obchodnej činnosti objednávateľa pri preprave
zásielok. Odporca sa v nej zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za riadne a včas vykonané činnosti províziu.
Partnerská zmluva bola po vzájomnej dohode ukončená 31.12.2012 a pridelená rovnošata riadne
vrátená dňa 08.01.2013. Za mesiac december 2012 ku dňu podania návrhu nebola uhradená faktúra
za riadne vykonanú prácu, splatná dňa 24.01.2013 v sume 1 843,71 €, ktorá bola fakturovaná faktúrou

č. XX/XXXX/XX.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 14Rob/122/2013-17 dňa 22.03.2013, ktorým zaviazal odporcu
povinnosťouzaplatiťsumu1843,71€spolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod25.01.2013
do zaplatenia.

Odporca podal odpor voči platobnému rozkazu, pričom uviedol, že prostredníctvom svojho štatutárneho

zástupcu G. D., ešte pred vystavením faktúry, odsúhlasil a uznal právo navrhovateľa na zaplatenie
sumy 1 300,00 €, ale potom čo navrhovateľ vystavil faktúru v nesprávnej, vzájomne neodsúhlasenej
výške, žiadal odporca opakovane o jej prepracovanie. Odporca bezprostredne po podaní návrhu uhradil
navrhovateľovi dňa 08.04.2013 sumu 1 300,00 €, na ktorú má podľa neho právo. Pokiaľ sa domáhaodporca zaplatenia sumy 543,71 €, tak táto suma presahuje sumu odsúhlasenej odmeny za vykonané
služby, teda 1 300,00 € a odporca ju považuje, podľa jeho názoru, za neoprávnenú a bez právneho titulu.

Písomným podaním zo dňa 23.09.2013 vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 1 300,00 € späť a
žiadal konanie zastaviť, zároveň si uplatnil vo zvyšku právo na zaplatenie sumy 543,71 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 1 843,71 € od 05.02.2013 do 08.04.2013, zo sumy 543,71
€ od 09.04.2013 do zaplatenia a rozšíril návrh o zaplatenie paušálnej náhrady podľa § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka vo výške 40,00 €. Súd uznesením zmenu návrhu pripustil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa H. Š., výsluchom štatutárneho zástupcu
odporcu G. D., výsluchom svedkov U. P., U. O., prečítaním partnerskej zmluvy, faktúr, výplatných lístkov
P. Á. Y. P. T., fotokópie doručenky, opakovaného doručenia faktúry, oznámenia o faktúre, oznámenia o
ukončení partnerskej zmluvy, prílohy k faktúre č. XX/XXXX/XX a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ H. Š., označený ako obstarávateľ, a odporca, odchodná spoločnosť Z.I.I.I.L., s.r.o.,
Lučenec, označená ako objednávateľ, uzatvorili dňa 31.08.2012 v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka zmluvu označenú ako Partnerská zmluva.

V zmysle Článku I., písm. a), b), c) zmluvy, predmetnom zmluvy je záväzok obstarávateľa vykonávať

podľa pokynov objednávateľa prevzatie vecí od tretích osôb a ich prepravu k objednávateľovi, prepravu
vecí od objednávateľa a ich odovzdanie tretej osobe a sprostredkovanie zasielateľskej a obchodnej
činnosti objednávateľa a záväzok objednávateľa zaplatiť obstarávateľovi za riadne a včas vykonanú
činnosť províziu v súlade s touto zmluvou.

V zmysle Článku III. zmluvy, provízia za služby bude stanovená osobitným dodatkom tejto zmluvy.

Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že osobitný dodatok k zmluve medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu nikdy dojednaný nebol.

Faktúrouč.XX/XXXX/XXvystavenoudňa21.01.2013asplatnoudňa24.01.2013,fakturovalnavrhovateľ
odporcovi sumu 1 843,71 € za služby na základe partnerskej zmluvy zo dňa 31.08.2012 za mesiac
december 2012.

V zmysle prílohy k faktúre č. XX/XXXX/XX zo dňa 21.01.2013, predmetom fakturácie sú platby za

vyzdvihnuté zásielky (domestic a zahraničné) v počte 613 ks po 0,23 €, doručené zásielky (domestic
spolu so zahraničnými AVON) 2 551 ks x 0,52 €, pohonné hmoty počítané pri spotrebe 9 l/100 km v
množstve 9 l x 21,62 x 1,42 €, t.j. 276,30 €, náhrada za používanie vlastného vozidla 220,00 € a náhrada
za telefón 44,90 €, spolu teda 2 008,71 €, od ktorých navrhovateľ odpočítal sumu 165,00 €, ako náhradu
za prenájom vozidla počas opravy za 3 dni po 55,00 €.

Písomným úkonom zo dňa 31.12.2012 adresovaným navrhovateľom odporcovi navrhovateľ partnerskú
dohodu na základe ústnej dohody zo dňa 13.12.2012 skončil.

Písomným podaním zo dňa 22.01.2013 navrhovateľovi odporca vracia faktúru č. XX/XXXX/XX na

prepracovanie, pretože nezodpovedá dohodnutým podkladom v sume 1 300,00 €.

Písomným podaním zo dňa 29.01.2013 odporca navrhovateľovi oznamuje, že mu zasiela opätovne na
prepracovanie faktúru, pretože fakturovaná suma nekorešponduje odporcom zadaným podkladom, t.j.
sume 1 300,00 €.

Podaním zo dňa 07.02.2013 odporca navrhovateľovi oznamuje, že mu opätovne vracia faktúru č.
XX/XXXX/XX na prepracovanie, nakoľko trvá na tom, že nezodpovedá dohodnutým podkladom, t.j.
odporcom zadanými sumami za doručené a vyzdvihnuté zásielky, t.j. sume 1 300,00 €. Zároveň žiada
a o čo najrýchlejšie prepracovanie a doručenie faktúry zo správnymi hodnotami.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že osobitná dohoda o výške provízie nebola dojednaná
v zmysle partnerskej zmluvy. Navrhovateľ (č.l. 49), ako aj štatutárny zástupca odporcu uviedli, že
každomesačne sa jednotlivé zásielky odsúhlasovali. Navrhovateľ tvrdil, že za mesiac december 2012boli vyplácané za každú doručenú zásielku suma 0,52 € a každú vyzdvihnutú zásielku suma 0,23 €
každému z doručovateľov.

Navrhovateľ taktiež potvrdil, že odporca mu sám určil, že mu bude preplácať spotrebu 9 litrov na 100 km
a cenu PHM 1,12 €, čím však bol poškodený, pretože spotreba bola nereálna a odporca mu odmietol
zohľadňovať platbu DPH.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 26.09.2013 (č.l. 69) potvrdil, že zaužívanou praxou

bolo, že každomesačne z prehľadu doručených a vyzdvihnutých zásielok bolo zrejmé koľko ten ktorý
doručovateľ, vrátane navrhovateľa, zásielok doručil a koľko ich vyzdvihol. Následne potom čo odporca
takéto informácie obdržal, bolo otázkou ďalšej dohody v akej výške bude odmena navrhovateľovi
vyplatená. Zaužívaná prax bola taká, že odporca dal určitý návrh, pričom sa nestalo, že by navrhovateľ
niekedy tento návrh nebol akceptoval.

Čo sa týka otázky použitia vlastného motorového vozidla navrhovateľom, tak dohoda znela na 220,00 €
mesačne, čo potvrdil odporca (č.l. 69 spisu) a náhrady PHM podľa počtu najazdených km pri spotrebe
9 litrov na 100 km.

Štatutárny zástupca odporcu uznal počet vyzdvihnutých zásielok v mesiaci december 2012 v počte 613

ks, počet doručených zásielok 2 551 ks, neuznal náhradu PHM vo výške 276,30 € z dôvodu, že namietal
počet najazdených km navrhovateľom a uznal náhradu za použitie vlastného vozidla vo výške 220,00
€ s tým, že neuznal náhradu za telefón 44,90 €.

Odporca z počtu 613 ks zásielok účtoval 417 ks za náhradu 0,23 € a 196 ks za náhradu 0,10 €, pri

doručených zásielkach v počte 2 551 ks účtoval 1 705 ks za 0,52 €, 3 ks za 0,00 € a 230 ks za 0,10 €.

Svedok U. O. uviedol, že vykonával doručovanie pre odporcu na základe živnostenského oprávnenia
podobne ako navrhovateľ. Doručovanie vykonával na vozidle vo vlastníctve odporcu, nezjazdil na
vlastnom aute. Svedok uviedol, že vykonával každomesačnú fakturáciu tým spôsobom, že dostal

podklady, ktoré obsahovali množstvo doručených a prevzatých zásielok a na základe týchto podkladov
vykonal fakturáciu.

Svedok U. P. uviedol, že vykonával kuriérske služby na základe živnostenského oprávnenia od mesiaca
september 2012 na vozidle vo vlastníctve odporcu. Z výpovede svedka vyplynulo, že ceny doručenia

určoval viac menej odporca a tieto boli akceptované.

Štatutárneho zástupcu odporcu G. D. uviedol (č.l. 91 spisu), že za sporný mesiac december 2012, z
ktorého vyplýva, že 230 zásielok ohodnotil sumou 0,10 € a rovnako aj 196 zásielok tiež sumou po
0,10 €, tak cenu stanovil z tohto dôvodu tak, že ku kráteniu došlo, pretože pán Š. nechal v depe

zásielky a tieto šiel doručovať až nasledujúci deň, a preto vznikli spoločnosti dodatočné náklady, a preto
štatutárny zástupca určil sumy na vyzdvihnutie, resp. doručenia po 0,10 € za kus. Konaním pán Š. došlo
k porušeniu jednak partnerskej zmluvy v zmysle čoho si odporca uplatnil sankciu v zmluve, a to až do
20 % fakturovanej sumy. Písomný záznam o porušení povinností pánom Š. spísaný nie je, ale dalo by
sa zistil, o ktoré konkrétne zásielky sa malo jednať.

Z prehľadu predloženého odporcom (č.l. 97), za mesiac december 2012 vyplýva, že svedok U. O. mal
hodnotené zásielky za vyzdvihnutie 0,23 € a doručenie 0,47 €, svedok U. P. za vyzdvihnutie 0,24 € a
doručenia 0,50 € a navrhovateľ H. Š. za vyzdvihnutie 0,23 € a doručenia 0,52 €, pričom za vyzdvihnutie
230 zásielok ma účtované po 0,10 € a vyzdvihnutie 196 zásielok taktiež po 0,10 €. Taktiež malo byť

zohľadnené palivo vo výške 220,00 € a náhrada za auto 220,00 € a odpočítaná suma mínus 165,00 €
za použitie motorového vozidla odporcu.

Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník, ďalej ObZ), účastníci môžu uzavrieť
aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet

svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej OZ), veriteľ je povinný prijať aj
čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 571 OZ, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva
z dohody o novom záväzku.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b

ajprávonapaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky,atobezpotrebyosobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu označenú ako Zmluva
partnerská, ako zmluvný typ pod týmto označením v Obchodnom zákonníku neupravenú, ktorá nesie

pojmové znaky zmluvy mandátnej v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na
znenie článku II, bod 1-5, zakotvujúce konanie obstarávateľa H. Š.S. v mene a na účet objednávateľa.
Dohoda medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ohľadom výšky odplaty za doručovanie, resp. prevzatie
zásielok nebola uzatvorená v písomnej forme. Zmluva síce odkazuje na osobitný dodatok, ktorý mal
takéto zmluvné dojednanie obsahovať, avšak takýto dodatok medzi účastníkmi konania nikdy nebol

uzatvorený. Pokiaľ odporca tvrdil, že každomesačne dochádzalo k dohode o výške odplaty na základe
zohľadnenia počtu vyzdvihnutých a doručených zásielok, je potrebné uviesť, že samotného vyjadrenia
konateľaodporcuG.D.vyplýva,žespôsoburčovaniaodplatybolataký,žetútourčilodporcaataktomala
byť zo strany navrhovateľa aj v predchádzajúcich mesiacoch akceptovaná. Nejednalo sa však o dohodu
o odplate, ale o jednostranné určenie odplaty zo strany odporcu - ofertu, čo až následne navrhovateľ

akceptoval vystavením faktúr, hoci, ako sám tvrdil, s výškou nesúhlasil, ale inú možnosť nemal.

Odporca uznal počet vyzdvihnutých a doručených zásielok, ktoré mal fakturovať navrhovateľ v mesiaci
december 2012, a to v počte 613 ks a 2 551 ks tak, ako tvoria prílohu k faktúre č. XX/XXXX/XX (č.l. 9
spisu). Počet fakturovaných a vyzdvihnutých zásielok korešponduje predloženému vyúčtovaniu odporcu

(č.l. 97), nekorešponduje však predmetnému vyúčtovaniu, čo sa týka počtu zásielok doručených,
nakoľko v zmysle fakturácie, ktorú uznal štatutárny zástupca odporcu, doručených zásielok bolo 2 551
ks, pričom podľa jeho vyúčtovania to malo byť len 1 942 ks. Vo vyúčtovaní za december 2012 odporca
okrem toho zohľadnil aj palivo vo výške 220,00 € a náhradu za vozidlo taktiež vo výške 220,00 €. Odplataza doručenie predstavovala 1 024,19 €, náhrada za palivo 220,00 € a náhrada za auto 220,00 €, teda
spolu 1 464,19 €, po odpočítaní sumy 165,00 € odplaty za použitie náhradného vozidla, teda fakturovaná
suma pre navrhovateľa H. Š. mala predstavovať 1 300,00 €, podľa správnosti výpočtu 1 299,19 €.

Podľa názoru súdu došlo k dohode o odplate za doručenie, pretože bolo zo strany odporcu
preukázané, že jeho návrh bol navrhovateľom akceptovaný vystavením faktúry č. XX/XXXX/XX. Pri
počte vyzdvihnutých zásielok 613 ks je aj obvyklou cenou, týkajúcou sa všetkých troch živnostníkov
pracujúcich pre odporcu, a to U. O., U. P. Y. H. Š., cena 0,23 €, pričom odporca účtoval cenu 0,23 €, ktorá

korešponduje obvyklej cene. Pri počte doručených zásielok 2 551 ks, ktoré štatutárny zástupca odporcu
uznal, avšak pre súd z nevysvetliteľných dôvodov v jeho vyúčtovaní, ktoré súdu predložil za mesiac
december 2012, celkový počet doručených zásielok, ním vykázaných, predstavuje 1 942 ks. Nie je teda
zrejmé z akého počtu doručených zásielok vlastne navrhovateľ mal vychádzať, keď odporca vo svojom
vyúčtovaní uvádza sumu 1 942 ks doručených zásielok, avšak v konaní pred súdom uznáva počet 2 551
ks. Na základe zhodných tvrdení účastníkov konania súd vychádzal z počtu 2 551 ks, pričom cena za

doručenie sa pohybovala v rozmedzí 0,47 € / 1 ks u U. O., 0,50 € / 1 ks u U. P. a 0,52 € / 1 ks u H. Š., takto
to aj bolo vo vyúčtovaní za mesiac december 2012 uvedené a jednalo sa o cenu nielen akceptovanú
navrhovateľom, ale aj obvyklú. Súd má za to, že cena za doručenie bola určená u H. Š. sumou 0,52 € / 1
ks, pretože tak to vyplýva aj z vyúčtovania predloženého odporcom. Pokiaľ štatutárny zástupca odporcu
uvádza, že došlo k určitému kráteniu vo vzťahu k doručeným zásielkam na sumu 0,10 € u navrhovateľa,

má súd za to, že odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, v zmysle ktorého by preukázal
dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu sumy za doručenú zásielku z 0,52 € na 0,10 €. Štatutárny zástupca
odporcu síce tvrdil na pojednávaní dňa 21.10.2013 (č.l. 91 spisu), kde uvádza, že cenu 0,10 € stanovil
z dôvodu, že došlo ku kráteniu, pretože pán Š.S. svojvoľne nechal v depe zásielky a tieto šiel doručovať
až nasledujúci deň, a preto vznikli odporcovi dodatočné náklady, a preto odporca určil cenu za doručenie

vo výške 0,10 € / 1 ks. Konaním pána Š. došlo k porušeniu, jednak partnerskej zmluvy, v zmysle čoho si
uplatnil sankciu, a to až do výške 20 % fakturovanej sumy. Uvedené tvrdenie odporcu v konaní nebolo
preukázané, preto súd mal za to, že ku kráteniu došlo svojvoľne.

Pokiaľ navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu užívania vlastného motorového vozidla vo výške 220,00

€, túto odporca uznal (č.l. 69) a podľa názoru súdu teda náleží navrhovateľovi.

Vo vzťahu k náhrade za použité pohonné hmoty, navrhovateľ uznal, že odporcom určenú spotrebu 9 l,
napriek tomu, že s ňou nesúhlasil, akceptoval. Náhradu za mesiac december vypočítal pri spotrebe 9
l/100 km. Náhrada teda spočíva pri spotrebe 9 l/100 km a cene 1,42 € za liter, v sume 12,78 € na 100

km. Pri takejto cene by fakturovaná suma 276,30 € predstavovala 2 162 najazdených km. Zo strany
navrhovateľa však nebolo preukázané koľko km v skutočnosti najazdil pre odporcu, odporca však vo
vyúčtovaní za mesiac december sumu náhrady za PHM zahrnutú vo výške 1 300,00 €, vyčíslil sumou
220,00 €, z čoho, podľa názoru súdu vyplýva, že s takouto výškou vo vyúčtovaní kalkuloval, a teda ju aj
uznal. Súd je teda toho názoru, že náhrada za používanie pohonných hmôt nenáleží v sume 276,30 €,

tak ako si ich uplatnil navrhovateľ, ale v sume 220,00 €, tak ako ju kalkuloval odporca.

Vovzťahuúčtovanejnáhradyzapoužívanietelefónu,malsúdzato,ževtejtočastinavrhovateľneuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal oprávnenosť fakturácie a teda mu táto suma ani nenáleží.

Záverom je teda potrebné uviesť, že navrhovateľovi náleží obvyklá odplata za 613 ks vyzdvihnutých
zásielok po 0,23 €, odplata za 2 551 ks zásielok po 0,52 €, PHM vo výške 220,00 €, náhrada za použitie
vozidla vo výške 220,00 € a nenáleží mu náhrada za telefón vo výške 44,90 € a zvyšok nepreukázanej
PHM vo výške 56,30 €. Z uvedeného dôvodu teda žalobu v časti o zaplatenie 101,20 € bolo potrebné
zamietnuť.

Oprávnená fakturácia zo strany navrhovateľa, po odpočítaní náhrady za prenájom vozidla počas opravy
vo výške 165,00 €, teda predstavuje 1 742,51 €, z čoho sumu 1 300,00 € po podaní návrhu odporca
uhradil, navrhovateľovi teda zostáva na zaplatenie suma 442,51 €, ktorú mu súd titulom odplaty priznal
spolu s paušálnou náhradou podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,00 €, teda spolu

482,51 €.

Nakoľko odporca je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, súd priznal taktiež právo na uplatnený
úrok z omeškania. Dátum omeškania bol však medzi účastníkmi konania sporný. Súd poukazuje načlánokIVA,bod1vspojenísčlánkomIVB,bod4zmluvy,upravujúcifakturáciuasplatnosť.Povinnosťou
odporcu bolo predložiť doklady o vykonanej činnosti za predchádzajúci mesiac navrhovateľovi do 5.
pracovného dňa v mesiaci. V roku 2013 bol 5. pracovným dňom 07. január 2013, t.j. do tejto lehoty mal

odporca podklady navrhovateľovi doručiť. Počnúc 08.01.2013 plynula navrhovateľovi 10-dňová lehota
(10 kalendárnych dní), ktorá končila 17.01.2013, kedy mal navrhovateľ vyhotoviť odporcovi faktúru
so splatnosťou 14 dní, t.j. 14. deň pripadol na 31.01.2013, kedy mohol ešte odporca zaplatiť splatnú
faktúru v lehote je splatnosti. Dňom 01.02.2013 sa dostal odporca do omeškania, preto súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania od 05.02.2013 tak, ako to žiadal, pretože týmto dňom už bol odporca

v omeškaní so zaplatením dlhu.

Paušálnu náhradu vo výške 40,00 € súd priznal navrhovateľovi z dôvodu, že do omeškania sa dostal v
čase účinnosti zákonného ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. od 01.02.2013.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie 1 300,00 €, preto súd v tejto časti
konanie zastavil.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na zákonného ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. nakoľko si navrhovateľ uplatnil viac

nárokov a následne došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu, rozšíreniu návrhu, je potrebné vyčísliť
mieru úspešnosti tak navrhovateľa, ako aj odporcu v konaní aj s poukazom na skutočnosť, že došlo k
čiastočnému zamietnutiu návrhu navrhovateľa, súd preto rozhodol o tom, že o trovách konania bude
rozhodnuté v 30-dňovej lehote po právoplatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.