Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/348/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244656
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: C. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. XX, L., zast. advokátskou kanceláriou O. & J. s.r.o., A.: XX 955 341, Radlinského č. 2,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša č.
1, Bratislava, o náhradu škody 2.462,18 Eur s príslušenstvom, na odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. februára 2014, č. k. 8C/195/2011-201, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 2.462,18 Eur príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporcu pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI") a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len
"obchodník s CP"). Súčasne uvedeným rozsudkom súd zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 10. 01.
2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16. 04. 2003, o schválenie jeho dodatku. Úrad
oboznámil Družstvo v upozornení zo dňa 13. 05. 2003 o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj
zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09. 01. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva

roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a
nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že
nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov, uvedených v Prospekte investície,
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02. 06. 2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu

o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2008, č. OPK-9750/3/2007 NBS na základe kontroly

vykonanej v roku 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za
porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. Banková rada Národnej
banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.
05. 2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne
NBS rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi

opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1
písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. Medzičasom Národná banka Slovenska
rozhodnutím zo dňa 22. 04. 2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č.
566/2001Z.z.obchodníkoviscennýmipapiermipovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužiebudelené
rozhodnutím zo dňa 22. 04. 2003 a okrem iného povolila aj poskytovanie investičnej služby podľa §
6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z. z., s obmedzením

podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších
služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia z 30. 03. 2010
Družstvo požiadalo listom z 15. 4. 2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka
s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo

do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov,
Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov,
ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných
výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo
poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri

plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov Eur. Ďalším
listom zo dňa 23. 04. 2010 požiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti
obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu, ako
subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov
jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30. 04. 2010 a následne urgenciou

zo dňa 30. 06. 2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti
s oznámením Družstva zo dňa 10. 05. 2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009
bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa
14. 05. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z.

z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30. 07. 2010 pre nedostatok informácií a
pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol tento overiť, či hodnota finančných
investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009, bola vykázaná v reálnej hodnote.

Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01. 06.
2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne
splnomocnenia pre Ing. Z. O., A.. B. E., CSc. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom

vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov z 05. 10. 2009. NBS vydala dňa 12. 07. 2010
rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č.
747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť
zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže
na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia

klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010
NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z. z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods.
7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.
z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky

Slovenska rozhodnutím z 01. 03. 2011, č. GUV-274/2011. Národná banka Slovenska rozhodnutím z 26.
08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k
Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov
žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková radaNárodnej banky Slovenska rozhodnutím zo 07. 12. 2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam
predchádzala výzva NBS zo dňa 10. 5. 2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie
Prospektuinvestíciez28.04.2010,akoajdoplneniadodatkukProspektuinvestície,pričomrozhodnutím

z 10. 05. 2010, č. OPK-5664/1-2/2010 NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č.
747/2004 Z. z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2011, č. ODT-10890-4/2010
NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových
hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods.
3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s §

127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností, uvedených v Prospekte investície,
Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny,
pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu,
aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej
stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011. Národná
banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že

neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného
činu, podala dňa 27. 07. 2010 trestné oznámenie. Listom z 26. 04. 2007 požiadala Národná banka
Slovenska v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.
z. Družstvo o predloženie a) všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva
a kto aktíva spravuje, b) štruktúry majetku Družstva k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na

investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov
Družstva, c) zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku
predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom
boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 09. 05. 2007, pričom spolu s
listom zo dňa 20. 08. 2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok

2006. Družstvo reagovalo dňa 02. 06. 2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej
správy za I. polrok 2007 a dňa 08. 09. 2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.
Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24. 08. 2007 NBS z predložených údajov o
majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený
podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,

a. s. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému
emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel
emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere
nedodržujeProspektinvestície.NBSpretopovažovalazavhodné,abysavaktívachDružstvanachádzali
finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a. s.,

z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív
Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo sa zaviazalo
zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. Splnomocnený zástupca
Družstva, Mgr. Leonard Holbling, v liste zo dňa 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k
porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie

finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného
emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci
medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by
mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29. 01. 2008 informovalo NBS, že od
01. 01. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto

doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného
rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na
CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1) výzva NBS na predloženie dokladov, a
to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009 spolu s
vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2) zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze

Družstva z 03. 03. 2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej
účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008,
3) zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23. 10. 2009, na
ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4)
správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31. 12. 2009, 5) oznámenia o aktuálnej hodnote základných

členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21. 10. 2009 Národná
banka Slovenska listom zo dňa 27. 10. 2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky
podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2
tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6) vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpeníoznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva, ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej
podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. a trestného činu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3, písm. b) Tr. zák. na Úrad boja proti korupcii

Prezídia Policajného zboru, 7) list z 27. 07. 2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka
s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia.

Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených
na CD nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 08. 01. 2010 Družstvo

vo vyjadrení z 19. 03. 2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad
skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti
prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08. 01. 2010. Listom z 12. 04. 2010 Družstvo
vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za
4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010, v súlade so zmluvou, najneskôr do 16. 04. 2010. Listom zo 16.
04. 2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991,-

Eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,
ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo,
aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listami zo dňa 03. 05. 2010 a 17.
05. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s
činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane

nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18. 05. 2010 Družstvo
vyzvaloobchodníkascennýmipapierminavrátenieneoprávnenevyplatenejodmenyvovýške228.954,-
eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio
Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej súd
prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.

04. 2011, č. k. 3K/95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011, vyhlásil konkurz na majetok
Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. H. Z.. Ten podal dňa 24. 08. 2011 správu
o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti
Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere

a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý
potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že
jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola
vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré

však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo
vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne
pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po
podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej
uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj

vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu
Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme
úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov

z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti, patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
a. s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči Advokátskej kancelárii Futej &
Partners s. r. o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie, a ktorej
bolo vyplatených cca 210.000,- Eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú
vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených

spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie
19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre
prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom
rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie
sú právoplatné skončené.

Navrhovateľ uviedol, že ako člen Družstva žiadosťou zo dňa 20. 07. 2010 požiadal o zrušenie svojho
členského podielu v Družstve, na základe čoho mu bolo Družstvom vydané potvrdenie o zániku
členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel vo výške 2.462,18 Eur, ktorý mu doposiaľnebol uhradený. Navrhovateľ si svoju pohľadávku voči družstvu spočívajúcu vo vyrovnávacom podiele
prihlásil aj v konkurze vedenom na majetok Družstva, avšak táto bola správcom konkurznej podstaty
v celom rozsahu popretá, a preto si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje aj incidenčnou žalobou v konaní

vedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.4Cbi/101/2011,oktorejdoposiaľneboloprávoplatne
rozhodnuté. Následne navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS vo výške nevyplateného členského podielu, avšak
bezúspešne.

Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov na vykonaným dokazovaním
zistený skutkový stav veci, súd prvého stupňa dospel k záveru , že navrhovateľ v konaní nepreukázal
vznik škody a ani nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. Vychádzal pritom aj z ustálenej
súdnej judikatúry, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak

nemožno dosiahnuť upokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
zákonný predpoklad zodpovednosti štátu , či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z.,

a tým ani predpoklad existencie škody (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz 110/84). Navrhovateľ sa preto
podľa súdu prvého stupňa musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo vzťahu
knemuvpozíciidlžníka/povinného,resp.osoby,ktorájepovinnánavrhovateľovivydaťzískanýprospech
v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť
uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu -

Družstva, s ktorým bola navrhovateľ v záväzkovom vzťahu, a z ktorého majetku by mala byť uspokojená
jeho pohľadávka, uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný
postup. Navrhovateľ zároveň nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva družstva alebo kontrolnej
komisie družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243 a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obch. zákonníka. Primárne si
pritom mal svoj nárok uplatňovať voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie

Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo
uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti žalovanej za škodu). Z
tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi
škoda, a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu. Návrh preto považoval súd prvého stupňa za predčasne podaný.

K rozhodnutiu NS ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktoré poukazoval navrhovateľ, súd prvého stupňa
uviedol, že jeho závery sú pre daný prípad neaplikovateľné, nakoľko konkurzné konanie v danej veci
nie je ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľ ako prípadného veriteľa v rozsahu, v akom sa v prebiehajúcom

konaní domáha náhrady škody.

Súd prvého stupňa nemal v konaní za preukázaný ani nesprávny úradný postup, ktorý mal podľa
navrhovateľa spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov, zahrnutých do Prospektu
investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva,

2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní
nedostatkov podľa zápisu z 24. 08. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho
stavupozistenízávažnýchpochybeníobchodníkapričinnostivočiDružstvu.Vtejtosúvislostisúdprvého
stupňa poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom

rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností, uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila od 01. 01.
2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4

zák. č. 566/2001 Z. z. a od 01. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129
ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby
alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť
správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície.Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom
prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny
orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k

Prospektuinvestície,NBSmohlatietoskutočnostizistiťažsurčitýmčasovýmodstupom,najmäpriplnení
zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny
orgánDružstvapočascelejdobyverejnejponukyzodpovedalzapravdivosťaúplnosťúdajovvProspekte
investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície
nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv,

zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.);
NBS totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.
04. 2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo
Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka
s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom od 20. 04. do 06. 05. 2010 NBS zistila

zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s
následkomneaktuálnostiProspektuinvestície,nievšakjehoneplatnosti,pretožezožiadnychustanovení
zák. č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa
vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z). Národná banka
Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako

vyplýva z rozhodnutia NBS 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej
banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z. z.,
pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z., a tieto
neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie
bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona

č. 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním
rozhodnutia z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt.
Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere
nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 08. 2007, súd prvého
stupňa zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS, a nie obchodníka s
cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a
nie navrhovateľovi, ktorý nebola v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými

papiermi. Účastníkom takého vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia, bolo len
Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad Národnej
banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. a vzhľadom na to sa informácie a podklady,
ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004
Z. z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako

vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených
povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne
krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12. 2005 a
k 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej
úpravy platnej v období roka 2007, nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať

Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala.
Národná banka Slovenska, ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2
Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky
a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva
dňa 24. 08. 2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v

danom období (po 24. 08. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo
zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1. 6. 2010.
Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,- Sk, resp.
vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie z 08. 01. 2008 č. OPK 9750/3/2007, resp. rozhodnutie z 20. 8.

2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka Slovenska sledovala aj činnosť obchodníka
s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák.
č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania vkonaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo
iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne

povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo
priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere
potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorá sa ako člen Družstva mala
aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv

súvisiacich s Družstvom.

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania zabezpečením účtovníctva
Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov RNDr. J. O., A.. H. Y., A.. E. F. a A.. R. O.,
ktoré považoval za nadbytočné.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobcom
súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni proti rozhodnutiu, ktorého
nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva únie, ale
výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo

potrebnéskúmaťnaplnenieniektorejzvýnimiekzbavujúcichsúdnyorgánpovinnostipoložiťprejudiciálnu
otázku. Súdny dvor nerozhoduje o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani
o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva. Súd prvého stupňa po posúdení návrhu navrhovateľa na
predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože
odpoveď na uvedené otázky nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním v tom zmysle, že

by ho determinovala po právnej stránke. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom navrhovateľa,
že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie a sú upravené
a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku SR, a to v §1 26 a v § 120
zák. č. 566/2001 Z. z. Verejná ponuka majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR

preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná
ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré
zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt
v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu
cenných papierov.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému
odporcovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie konania, podal navrhovateľ v zákonnej

lehote odvolanie, ktorým z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.
žiadal prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd odporcovi uloží povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu škody v sume 2.462,18 Eur s príslušenstvom, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že Národná banka Slovenska

nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j.
že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Opätovne poukázal na to, že sa spoliehal,
že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie Národnej banky Slovenska ako

orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky
Slovenska len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu odporcu, pretože zákon o dohľade
takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval a postup Národnej banky
Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na odporcu z hľadiska stability a ochrany
investície spoľahol. Postup odporcu označil za svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, kto sa

na odporcu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument odporcu, že upozornil Družstvo,
že vykonáva dohľad nad jeho činnosťou ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, posúdil ako
úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil sozáverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných
povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ považoval záver súdu prvého

stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode
došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu,
a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu
nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie
zákona o cenných papieroch, resp. sankciami porušujúci subjekt donútiť k dodržiavaniu zákona. V

ďalšom uviedol, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných
papierochjeabolozisťovanieavyhodnocovanieinformáciíapodkladovoskutočnostiach,ktorésatýkajú
dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý
platí v tomto znení už od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska,
napriek tomu, že odporca v priebehu celého konania tvrdil opak - preto mala Národná banka Slovenska

zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných
Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh
a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi.

Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska bol dokonca koncipovaný tak široko,

že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na
činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou
obchodníka, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda
aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. B., Csc., preukázané, že Národná banka Slovenska už

v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v
tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky
peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s
obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva

uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a
GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo
konateľom, Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľ poukázal

ďalej na to, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je
rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu,
že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník
s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo,
porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, ani po vydaní tohto rozhodnutia

okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 Eur, Národná banka Slovenska nevyužila svoje kompetencie v
zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia
(predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na
činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné
podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi, vyústilo v

roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou
a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej
investície, resp. že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej
miere neochránila. Navrhovateľ tiež poukázala na skutočnosť, že Národná banka Slovenska tým, že dňa
4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť

v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho vyplýva tolerovanie
porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou bankou Slovenska.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája
2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18. júla 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových

hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila
trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v
skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle
Národnej banky Slovenska dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstvaDružstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s
ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o
majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe

verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva,
boli neaktuálne už k 31. decembru 2006, z čoho vyplýva, že Družstvo svojim konaním porušovalo
ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127
ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná banka Slovenska voči
Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). Uviedla, že existujúce konkurzné konanie

samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu,
návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v
konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto
hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný

zohľadniť aj napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto
žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu, a to ani vtedy,
ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru
odporcu a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani zák. č. 514/2003 Z.
z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa

regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či
inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval
Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do
doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna
zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti

úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o
stavekonkurzuzodňa20.augusta2013vyplýva,ževkonkurznejpodstateniesúžiadneprostriedky,celý
majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke
Slovenska, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným odporcom, a preto aktuálny
stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Namietla, že zo zápisníc o

pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., a
to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn.
6 MCdo 11/2010.

Odporcasakodvolaniuvyjadrilvpodanídoručenomsúdudňa16.05.2014,ktorýmžiadalrozsudoksúdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový v prejednávanej
veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu (navrhnuté
navrhovateľom), riadne zabezpečil dôkazné listiny aj z iných súdnych konaní v skutkovo a právne
identických veciach a zároveň mal k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné

dôkazy. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR
všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedol, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo
na úspech v konaní, a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa,
a preto jeho tvrdenie, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za denegatio

iustitiae je účelové. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ sa účelovo snaží dodatočne
navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré iba oddiaľujú vydanie rozhodnutia vo
veci a zároveň sa snaží vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu a tiež fikciu,
kedy sa tak stalo, pretože údajný nesprávny úradný postup nebol preukázaný a neexistuje s tým, že
navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadny

návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za
jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Podľa neho kompetencie Národnej banky
Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a
ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnejmoci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z článku
2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že Národná banka Slovenska postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými

právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu
a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené ustanoveniami zákona
o dohľade a zákona o cenných papieroch. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ mohla
požiadať Národnú banku Slovenska o vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu
nad finančným trhom a muselo mu byť známe, že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo

propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s tým, že Národná banka Slovenska môže ukladať
sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému
subjektu uložené zákonom, a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu a
až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna
2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať

schválenýProspektinvestície,atedaažodvtedymohlaNárodnábankaSlovenskadohliadať,čiDružstvo
schválený Prospekt investície dodržiava. Uviedol, že povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola
stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1. januára 2009, na základe
novelizovanéhoust.§127ods.4zákonaocennýchpapierochvznenízák.č.558/2008Z.z.apočascelej
doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície a informácie a podklady, ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať
v rámci predmetu dohľadu, sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu
so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Poukázal tiež na skutočnosť, že žiaden zákon
neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia

a rozloženia rizík ani krytia, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, a preto reálne neexistujúce
povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa ust. § 129
ods. 1 písm. b) Zákona o cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne
používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie,

z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov, a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči
členom družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt,
či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne
zákonom uložená. Odporca uviedol, že Národná banka Slovenka mohla kontrolovať len to, či si

Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, a to, či informácie
zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ust. § 130 zákona
o cenných papieroch, pričom tieto informácie Národná banka Slovenska nepotvrdzovala a ani nemohla
potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s bývalými ustanoveniami § 129 a § 130 Zákona

o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Nesúhlasil
s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko
vydala relevantné rozhodnutia, pričom sa nedopustila žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v
rámci jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako

aj Ústavou SR. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009
odporca uviedol, že tento primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba
sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a z
jeho odôvodnenia zároveň vyplýva, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných

nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto zodpovednosť
štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa
štát nemôže zbaviť, a preto musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným
dlžníkomanáslednemusiabyťjednoznačneanespochybniteľnepreukázanévšetkytripredpokladytejto
zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne. Uviedol, že skutočná existencia pohľadávky

navrhovateľa a jej výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní, pokiaľ
ich správca konkurznej podstaty Družstva neuzná skôr a až následne, ak pohľadávka navrhovateľa
voči Družstvu nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľovi vzniknúť škoda. K námietke
navrhovateľa, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich incidenčných súdnych konaniachani jeden a pol roka od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, poukázal na
písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14. septembra 2011, kde správca
konkurznej podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla

2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady
sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácii úpadcu bola realizovaná v
hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve a pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli
nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred
konkurzom. Zároveň uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto

pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, ale z nej jasne vyplýva, že
súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne
špecifikoval o aké doklady išlo s tým, že v súlade s ust. § 121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti s tým, že z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 1Obo/283/2006 vyplýva, že dôkazy, na ktoré účastník
dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky sporov na rovnakom

skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné
vykonať, pričom odporcovi je známe, že na Okresnom súde Bratislava I sú proti nemu vedené stovky
sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch majú navrhovatelia
rovnakého právneho zástupcu.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nebolo
navrhovateľom podané dôvodne.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) správne ustálil, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad
činnosťou Družstva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal účastníkmi

konania nastolené otázky, ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej, a s ktorým sa
stotožňuje aj súd druhého stupňa.

V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; sporným bol rozsah tohto dohľadu.

Zohľadniť treba pritom fakt, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6.
2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Z uvedeného potom vyplýva, že aj NBS mohla až od 01. 06. 2010

dohliadať na to, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Rovnako aj povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01. 01. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná
zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt

zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ
ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných
subjektov ako napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Neexistujúce povinnosti

Družstva preto nemohli byť ani predmetom kontroly NBS. Navrhovateľ sa tiež mylne domnieva, že NBS
vykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy NBS mohla
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.
z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že navrhovateľ si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou
je spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129

ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013 ).
Ak si toho navrhovateľ vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v
zmysle zásady vigilantibus iura non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). To isté platí aj pokiaľide o argumentáciu navrhovateľs, podľa ktorej o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala
vedomosť.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti
skúmania rizikovosti portfólia Družstva , nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani
Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,

musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotila, ale

musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov
viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných

finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, a ktoré dávalo pokyny na nákup,
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák.
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient

obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená. Navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť,
čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým,
že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010,

ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb,
potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV
- 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou
Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bola navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma

nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého
výnosu z realizovaného finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu
zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva
voči žalobcovi .

Odhliadnuc aj od aktívneho prístupu Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi,
preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila
obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 euro, kedy po zrušení a vrátení veci na
ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta
2008, č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 euro

a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010 odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací súd sa nepovažuje za
dôvodnú ani námietku navrhovateľa o nedostatočných opatreniach Národnej banky Slovenska na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa nemôže v konaní

domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení
v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne
pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za
nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten

účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci nebol preukázaný základný
predpoklad pre založenie objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (§ 9 uvedeného zákona).

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval
navrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka
náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že
so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného

rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej
moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti
pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď
poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp.
zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy
rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť

zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd
ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.

Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti
štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu
ČR teda vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
a po druhé to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri

vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania

nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa aj v tom, že žaloba bola podaná predčasne.

Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa procesného pochybenia
súdu prvého stupňa, ktorý podľa navrhovateľa na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi predpísaným spôsobom. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 18. 02. 2014 totiž
vyplýva, že konajúci súd po otvorení pojednávania riadne oboznámil účastníkov konania s dovtedy
vykonaným dokazovaním a obsahom spisu (§ 119 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.