Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208248
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113208248.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred samosudkyňou
JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705 Česká republika, zastúpená advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 81109 Bratislava, IČO 36 864 421, proti
žalovanému W. V.Í., bytom V. XXX/XX, F. N. M., o zaplatenie zmenkovej sumy 416 eur s príslušenstvom
a zmenkovej odmeny 1,39 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie zmenkovej sumy 416 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,39 eur sa z
a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený Návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na príslušnom
tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nar. č. 861/2007). Žalobca sa
uvedeným návrhom domáha voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 416 eur , úroku 0,25% denne
od 19.6.2010 do zaplatenia, 6% úroku p.a od 2.9.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,39 eur ako
aj náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
žalovaný vystavil dňa 2.4.2009 na zmenkovú sumu 416 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku 0,25% denne od 19.6.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 0 Eur a na
úroky 0 eur. Preto žiada podaným návrhom zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 416
eur, vyššie uvedeného príslušenstva, zmenkovej odmeny 1,39 eur a náhradu trov konania.
Súdny poplatok vo výške 25 eur žalobca uhradil na výzvu súdu dňa 2.5.2013.
V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD sp.zn. C-419/2011 z
14.3.2013, rozhodnutie ESD sp.zn. C-76/10 a pod) v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa
nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne
normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Teda aj v danom konaní
bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že
sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný
remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého bola žalovaným zmenka vystavená
a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním
spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov (ktorý
vedie Národná banka Slovenska) ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto súd
vyzval žalobcu na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára a prehľadu platieb

realizovaných dlžníkom. Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu nepredložil žiadnu zo žiadaných listín, súd si
ex offo vyhotovil kópiu zmluvy o úvere č. 3610478 z exekučného spisu tun. súdu sp.zn. 62Er/164/2011.
Žalovaný na žalobcom uplatnenú pohľadávku žiadnym spôsobom nereagoval.
V zmysle čl. 3 Nar. č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach (tzv. Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko..
Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a) Nar.
č. 861/2007okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.
Keďže podľa čl. 19 Nar. č. 861/2007 sa predmetné konanie riadi slovenským procesným právom, žalobca
podal svoj návrh na miestne príslušnom súde podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).
Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné predtým, ako súd pristúpil k aplikácii práva na daný spor,
určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Vzhľadom k tomu, že na záväzky vyplývajúce
zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Rím. I. (čl. 1 bod 2 písm. d/ Nariadenia Rím I.), súd určil
rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1 (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca so žalovaným
zvolili rozhodujúce právo) zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len ZMPSP) tak, že danú vec je potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (predchodca žalobcu a žalovaný pri
uzatváraní zmluvy o úvere- uzatvorenej podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení
zmenkou postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali iný
ako slovenský právny poriadok).
Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nar. č. 861/2007 je dané konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaný
netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol
na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obchodného registra, plnomocenstvom, vlastnou
zmenkou vystavenou žalovaným dňa 2.4.2009, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.6.2013,
zmluvou o úvere č. 3610478 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zistil tento skutkový stav:
Dňa 2.4.2009 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 3610478, podľa
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 400 Eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzal), ktorý sa zaviazal
žalovaný vrátiť zvýšený o poplatok 392 eur (podľa bodu 13 VPPU predstavuje tretina poplatku dohodnutý
úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou), teda spolu sa zaviazal vrátiť 792 eur v 12 mesačných splátkach
po 66 eur počnúc dňom 14.4.2009. V bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len
VPPU) je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný ako vystaviteľ zmenky vystavil v
prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho
z uvedenej úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite podľa bodu 4 VPPU a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4
VPPU.
Zo zmenky vystavenej žalovaným W. V. (označeným rodným číslom) v Dubnici nad Váhom dňa 2.4.2009
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bez protestu, súd zistil, že na zmenke je vyznačená zmenková
suma 416 Sk (zhodne so slovným vyjadrením zmenkovej sumy), zmenkový úrok 0,25% denne od
19.6.2010, splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, splatná pri predložení (vistazmenka)
s doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Na zmenke sa nachádza číslo
zmluvy 3610478. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu.
Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho
zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len ZZŠ), zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len z.č. 258/2001 Z.z.), Obchodného
zákonníka.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/,l/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
Podľa § 25 ods. 1,2,5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12,
14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský
úver. Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.
decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa čl. XII. Z.č. 129/2010 Z.z, čl. I ustanovenie § 17 ods. 3 (v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom),
nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Podľa § 2 písm. a/, b/ z.č. 258/2001 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. sa zákon nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme
a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných
podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za
úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa ustanovenia čl. I. § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ to
neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente
(§§ 11 až 20),sročnosti (§§ 33 až 37),platení (§§ 38 až 42),postihu pre neplatenie (§§
43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi

zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.
Podľa § 34 ods. 1,2 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť. Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na
platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.
Podľa § 5 ods. 1,2,3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru
treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 48 ods. 1 bod 2 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti.
Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, pôvodne vystavenej
vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. 3610478 (číslo zmluvy
sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 2.4.2009, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku 792
eur v 12 mesačných splátkach po 66 eur. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva,
na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky.
Uvedená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané
v § 52 a nasl. OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela.
Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ s.r.o. (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu sa
v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá aj právna úprava zák. č. 258/2001
Z.z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu zmluvy) a to napriek tomu, že veriteľ v takejto zmluve
zaznačil kolónku účelu úveru - na výkon povolania. Z úradnej činnosti sú súdu predmetné zmluvy
uvedeného veriteľa známe ( a to v počte niekoľko desiatok) a preto má súd dôvod pochybovať o
skutočnom účele poskytnutia úveru (keďže v každej takejto zmluve pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ,
je uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania). Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv
platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší, potom súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania (v danom prípade) ťaží toho, kto
takúto výnimku tvrdí (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23.2.2010, sp.zn. 10CoE/5/2010-46). Keďže
účel vyznačený v zmluve (na výkon povolania) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že
uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania,
podnikania). Súd má pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru najmä z toho dôvodu, že
v dnešnej dobe nie je výnimkou, ale skôr pravidlom osôb poskytujúcich úvery/pôžičky, presviedčať,
navádzať alebo inak pôsobiť na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel
na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie
je pravdivý (čo je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje
za neprijateľnú voči spotrebiteľovi), aby tak vylúčili aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch na
ten-ktorý prípad. V tejto súvislosti súd poukazuje aj nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 4CoE/206/2012 zo dňa 28.6.2013, v ktorom odvolací súd (kde ako oprávnený vystupovala
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinný fyzická osoba - podnikateľ, kde v zmluve o úvere bol v
kolónke účel úveru vyznačený účel na podnikanie) okrem iného uvádza: Účel poskytnutých peňažných
prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,

čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V tejto súvislosti
súd takisto dáva do pozornosti aj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I.ÚS 1930/11 z 10.1.2012, v ktorom
vyslovil: „Porušení práva na spravedlivý proces představuje taková interpretace ustanovení na ochranu
spotřebitele, a to i ve vztazích podřízených režimu obch. zákonníku, která vede k odmítnutí jejich aplikace
na vztahy, v nichž vystupuje fyzická osoba, jež má podnikatelské oprávnění, avšak v těchto vztazích se
jako podnikatel nechová“.
Súd je taktiež názoru, že v danom prípade sa nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa § 497 OBZ, keďže
zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané
a prevzaté pri podpise zmluvy (teda sa jedná o zmluvu o pôžičke). Preto zámer zosnovateľa zmluvy
uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim „absolútneho obchodu“
podľa § 261 ods. 3 OBZ je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť nijaké ustanovenia chrániace
spotrebiteľa, či už v zákone o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom
zákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M
Cdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka (v danom prípade čl. 20 VPPU).
Bez ohľadu na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.. V danom prípade je
taktiež nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z., keďže je naplnená
definícia spotrebiteľského úveru, zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj definícia veriteľa i spotrebiteľa
(uvedené § 2 písm. a/,b/, § 3 ods. 1,2), pričom sa nejedná o prípad vymedzený v § 1 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z.z.. Zo samotnej úverovej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 392 eur (z
ktorého podľa bodu 13. VPPU predstavuje úrok 1/3 poplatku, t.j. 130,67 eur a zvyšné 2/3 náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou, t.j. 261,33 eur), teda o sumu približujúcu
sa výške poskytnutého úveru.
Po preskúmaní celej zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru,
že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a
vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva
obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr.
zmluvná pokuta 331 Eur bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru a pod. a samé práva a výhody veriteľa.
Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 65% z celého objemu úveru, sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V
rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor
slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo žalobcovi, resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa
čl. 17 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej
vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv.
Záverom súd poukazuje, že pri konštatovaní neplatnosti úverovej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov
a teda nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Súd je takisto toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z toho dôvodu,
že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 17 VPPU - jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatná.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k/ OZ, teda podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (0,25% úrok denne) ako sankciu spojenú s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ, nakoľko

zabezpečovacím prostriedkom, akým je v danom prípade zmenka, preniesol povinnosť niesť dôkazné
bremeno na spotrebiteľa (vidˇ čl. I § 17 ZZŠ). Preto ani vzhľadom na uvedené nevzniklo pôvodnému
remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a preto ani žalobca nie je oprávnený sa domáhať
akéhokoľvek plnenia na základe predloženej zmenky. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.2.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky
uvedenou vo VPPU zmlúv o úvere remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že táto dohoda
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák., ktorá stavia
spotrebiteľa (žalovaného) do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Predmetná dohoda je súčasťou VPPU, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej
sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky.
Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola
táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za
bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v
spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Súd zároveň poukazuje, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, plnenie, ktorého sa žalobca domáha
voči žalovanému, by nemohol priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo stav, že žalovaný by na
svoj úver poskytnutý vo výške 400 eur bol povinný vrátiť nielen 198 % (t.j. 792 eur, ku ktorých vráteniu
sa zaviazal v zmluve a z ktorej čiastky už zrejme 376 eur uhradil, keď remitent požaduje už len sumu
416 eur) ale naviac pri úroku 0,25% denne zo sumy 416 eur (bez ohľadu na ostatné príslušenstvo)
by jeho dlh každým rokom neúmerne narastal. Vydanie takéhoto nespravodlivého rozhodnutia nie
je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje
právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný
všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to nielen v prípadoch, kde vystupuje
spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať
skrze zákon spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013, sp.zn. IV. ÚS 1241/12, v ktorom
vyslovil: „Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie
odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením
zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,
systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom
poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame
a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom
aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad“). Súd takisto poukazuje i na
nález Ústavného súdu ČR I US 199/11, v ktorom o.i. ku kritériu zjavnej nespravodlivosti uvádza, že
považuje za neakceptovatelné, aby se prípadnej súdnej ochrany dostávalo subjektom, ktoré evidentne
poškodzujú práva svojich klientov. Ustanovenia zmlúv alebo zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo
predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane ich modifikáciu, v sebe skýtajú možnost vyvolania
nepriaznivých následkov na strane klienta, kedy nebude dotknutá iba jeho sféra právna, ale hlavne
sféra osobná. Postupy, kedy klientom sú vnucované zmluvné ujednania v podobe zabezpečenia
blankozmenkou (v danom príp. čl. 17 VPPU), zmluvnou pokutou vo výške 30% alebo 45% dlžnej čiastky
za omeškanie s platbou splátok( v danom prípade je napr. podľa čl.6 VPPU určená fixná zmluvná pokuta
vo výške 312 eur, v čl. 7 vo výške 331 eur bez ohľadu na to, že suma poskytnutého úveru je 400 eur),
či zmluvnou pokutou vo výške 5-násobku dlžnej čiastky za hrubé porušenie zmluvy alebo podmienok,
je nutné považovať za neprijateľné a uvedené ujednania označiť za neplatné pre jednoznačný rozpor s
dobrými mravmi. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to, že klient takého subjektu zmluvu podpísal a
to dokonca ani v situácii, keby v zmluvných podmienkach bolo obsiahnuté ujednanie, že klientovi sa takto
stanovenej zmluvnej pokuty alebo zabezpečenia blankozmenkou nejaví za neprimerané či odporujúce
dobrým mravom. Bežný klient úverovej spoločnosti totiž nemôže v prípade krátkodobého úveru dopredu
očakávať, ba ani predpokladať, že celková splatená čiastka bude niekoľkonásobne prevyšovať požičanú
sumu. Tento predpoklad nemožno ani spravodlivo požadovať. Z týchto dôvodov by na ochranu týchto
veriteľov nemala byť poskytovaná súdna ochrana a to ani v exekučnom konaní, pretože ochrana takto
nadobudnutých práv stojí celkom mimo účel civilního procesu, resp. mimo základný hodnotový rámec
práva jako
Keďže sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Obč. zák. ale i o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá i právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z., súd sa záverom
zaoberal naviac aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že zmenku s
vyznačením astronomického úroku 0,25% denne, veriteľ podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. nemohol

v žiadnom prípade prijať. Uvedené ustanovenie zákona, ktoré stanovuje, že zmenková suma v čase
vyplnenia je max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je možné obísť tým, že veriteľ vyplní
zmenkovú sumu tak, že táto s príslušenstvom tvorí max. 30% poskytnutého úveru, pričom zároveň
príjme zmenku s takým príslušenstvom, ktoré je v demokratickom právnom štáte neakceptovateľné (tj. s
úrokom 91,25% ročne). Európska komisia dokonca v jednom zo znepokojujúcich listov vláde Slovenskej
republiky na margo tak vysokého úroku vyjadruje pochybnosti, že sotva by útvary komisie uverili tomu, že
by bol niekto schopný považovať poplatky v takýchto rozmeroch za platné. Tak vysoký úrok znamená pre
dlžníka takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa preto nemožno považovať
za konanie v súlade s § 4 ods-. 6 z.č. 258/2001 Z.z. ale jednoznačne ide o konanie, ktorým sa snažil
veriteľ obísť zákon a teda takúto zmenku nebol oprávnený prijať. Konanie, ktorým veriteľ prijal zmenku
s takto vystaveným neuveriteľným úrokom nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda ktoré by malo požívať právnu ochranu. Keďže
remitent vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a to dlhodobo, musí
mu byť zrejmé, že tak drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci, u ktorých akékoľvek násobky
dlhu spôsobované neprimeranými sankciami vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. Skutočnosť,
že remitent vybral aj pri úveroch poskytovaných sociálne slabým jedincom taký druh zmenky, pri ktorom
je možné sumu navyšovať o ďalší úrok (teda vistazmenky) v spojení s výškou úroku 91,25% ročne
a následným prijatím takejto zmenky v rozpore so zákonom, nasvedčuje tomu, že takéto konanie od
počiatku vzniku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nebolo vykonávané zo strany veriteľa
v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a teda nie je možné od súdu očakávať, že takémuto
konaniu poskytne právnu ochranu.
Vzhľadom k tomu, že remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, nevzniklo mu z takejto zmenky ani
právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie
právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky
s úspechom domáhať na dlžníkovi - žalovanom - žiadného plnenia a právnej ochrany.
Súd ďalej poukazuje na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom. Podľa čl. I
§ 48 ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6% ročne. Pokiaľ mal oprávnený zo
zmenky na mysli úrokovú doložku podľa čl. I § 5 ZZŠ, (ktorá je u vistazmeniek možná), muselo by to
byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je prísne formálna a teda nemôže
pripúšťať rôzne dohady/úvahy o tom, čo sa má daným údajom na zmenke na mysli. Preto ak uvedený
úrok označil ako „zmenkový úrok“ , jedná sa o zmenkový úrok upravený v čl. I § 48, ktorého výška je
v rozpore so zákonom.
Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25% denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5,
musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok
počítať ani dokedy (pričom v žalobe žiada priznať tieto úroky do zaplatenia). Aj keď v zmenkovom zákone
nie je výslovne uvedené dokedy je možné požadovať úroky vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl.
I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že úroky uvedené na zmenke (podľa čl. I § 5) je možné požadovať
iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je
nahradený záväzkom postižným, potom je možné požadovať už zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48
v zákonnej výške. Prijatím opačného názoru, teda že po splatnosti zmenky možno požadovať úroky
uvedené na zmenkovej listine ako aj zmenkové úroky, by zmenky obsahujúce úrokovú doložku boli zcela
bezdôvodne privilegované oproti ostatným zmenkám, pretože by oprávnený zo zmenky mohol žiadať
viac, než umožňuje ust. čl. I § 48 ( vidˇ Rozsudok Vrchního soudu v Olomouci sp.zn. 4Cmo 214/2002).
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe žalobcu
nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania, je nutné konštatovať, že žalovaný by mal podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. právo na účelne vynaložené trovy konania. Tieto mu však priznané neboli, nakoľko právo na ich
náhradu neuplatnil ani žiadne nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)