Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/230/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210937
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210937.2

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 221,28 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. 5580004 dlžníkom R. A., exekučné konanie bolo vedené pod sp.zn. EX 113/2005.
V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 1
Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala

si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o
návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť) nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. V danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného

súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2
Ústavy SR. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do
spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako

aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: Poškodenému vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti
o návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to vo výške 70 eur (správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40
eur(udržiavanieasprávainformačnéhosystému),50eur(administrácialistínakomunikáciaspôvodným

súdnym exekútorom), 15 eur (administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontroloustavukonanianaexekučnomsúde).Celkovo
vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svoje pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 175 eur, ktorá by

nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho
exekútora by dodržal zákonnom stanovenú dobu. Navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v

primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že
správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora a taktiež došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom
nastalo riziko zániku povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu

konania pre stratu kontaktu s povinným, 3.neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo
riziko insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody
na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah

do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
úplnezbytočnéaprávnenezdôvodniteľnéčasovéomeškanievrozhodovaníexekučnéhosúduspôsobilo
v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských

aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu
je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. V ďalšom poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti

požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 221,28 eur.
Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu

SR, teda 663,88 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 146 dní. Navrhovateľ ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, do podania žaloby však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Veci bola pridelená
sp.zn. 4C/230/2012.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24. 04. 2013 žiadal návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.Poukázalnanedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak

v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradného
postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky
odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu

(rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 211/2012, sp.zn. IV. ÚS 366/2012, sp.zn. IV. ÚS 374/2012).
Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo
strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne

prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález z 05. 05.
2011 III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v
zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). V ďalšom poukázal odporca na
skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konanísúdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bola doručená odporcovi 23. 04. 2012, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.
09. 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že navrhovateľ nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán

príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote je potrebné uviesť, že všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a na

zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému
súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z.. Odporca pripúšťa, že v niektorých prípadoch
mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonnom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu najmä v prípadoch, ak pôvodný
súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch exekučný súd

objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa tak,
aby v tejto lehote rozhodol zároveň aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne
postúpil novému exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Navrhovateľovi však nič
nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení

s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z.. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnom stanovenú lehotu
a lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne
s rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.
Zároveň odporca poukazuje aj na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa ktorého

pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej
škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal
poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods.
2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
kritéria, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody
by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom

konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Odporca
nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o
materiálnu škodu vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Požadovať paušálne sumy navrhovateľom uvádzané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a

účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody
zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy,
keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného

súdu. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok,
v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo
strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. Pokiaľ sa domáha nahradenia majetkovej ujmy v peniazoch vo výške663,88 eur, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 663,88 Eur za rok prieťahov (suma, ktorú v
niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR), navrhovateľ poukázal na viacero nálezov Ústavného
súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie

finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 30 Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“ nebolo zo strany navrhovateľa preukázaný ani to, akým spôsobom
uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. V ďalšom poukázal odporca

na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pri formovaní záveru opotrebuje priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka
zohľadniť. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej

podnikateľskejaktivitenavrhovateľa.Taktiežodporcapoukázalnaneexistenciupríčinnejsúvislostimedzi
nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/230/2012-57 zo dňa 22. 05. 2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline 5Co/322/2013-78 zo dňa 22. 07. 2013 návrh navrhovateľa na

prerušenie konania zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Súd konal a rozhodol napriek žiadosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keď dospel k záveru, že kolízia pojednávaní právneho zástupcu
navrhovateľa s iným pojednávaním nie je dôvodom pre odročenie pojednávania aký má na mysli
ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd pritom prihliadol na zásadu hospodárnosti konania a právo
účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/207/2005, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 5Er/207/2005 mal súd za preukázané, že dňa 09. 03.

2005 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Márie Krasňanovej, Exekútorský
úrad so sídlom Považská Bystrica, so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného Pohotovosť s.r.o., so sídlom Račianska 42/A, Bratislava proti povinnému R. A.,
F. H. X, pre vymoženie sumy 8.100 Sk s príslušenstvom priznanej vykonateľnou Notárskou zápisnicou
N 3934/2004, NZ 77818/2004 zo dňa 23. 10. 2004. Dňa 29. 04. 2005 bolo pod č. 5505*002860

vydané poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Máriu Krasňanovú. Dňa 21. 11. 2010 bol tunajšiemu
súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 15. 12. 2010
vyzval súdnu exekútorku na predloženie exekútorského spisu EX 113/2005 spolu so špecifikáciu trov
exekúcie. Dňa 07. 01. 2011 bol súdnou exekútorkou doručený návrh na zastavenie exekúcie. Okresný
súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 5Er/207/2005-25 zo dňa 13. 04. 2011 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline 9CoE/145/2011-35 zo dňa 25. 07. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 12.
2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody 175 eur a nemajetkovú ujmu
v peniazoch 221,28 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonnom
stanovenej lehote. Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného

postupu, nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradnýmpostupomjeajopomenutieurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonnomstanovenejlehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
5Er/207/2005, EX 113/2005 exekučné konanie začalo dňa 09. 03. 2005, preto je potrebné aplikovať
ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31. 08. 2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého

navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie. Uvedená právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01. 09. 2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1

zákona č. 233/1995 Z.z., konania začaté pred 1.septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. 08. 2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z.
taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1.
septembrom 2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Taktiež úprava
obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01. 12. 2006 sa nevzťahuje na

konania, ktoré sa začali pred 01. 12. 2006, ako to vyplýva z ustanovenia § 240 ods. 1 a 2 Zákona č.
233/1995 Z.z.. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti
oprávnenéhoozmenusúdnehoexekútorakonalvpredmetnejvecipriebežne,bezzbytočnýchprieťahov.
Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom
konaní), rovnako nemal za preukázaný vznik škody, t.j. základné predpoklady pre vznik zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného dôvodu súd potom žalobu
navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil

ich do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú.
V takom prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.