Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203643
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811203643.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu A. N., nar. XX. XX.

XXXX, bytom M. M. H. XXX/X, V. proti žalovanej E. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, V., právne azst.
JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o vrátenie daru

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú vrátiť žalobcovi dar - vydať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k. ú.
V.Ž., rodinný dom č. s. XXX na parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria s výmerou XX m2, parc.č.
XXX/X záhrady s výmerou XXX m2 v podiele 1/2-ice a nahradiť mu trovy konania vo výške 99,50 Eur,
to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vrátiť mu dar - vydať nehnuteľnosť zapísanú na LV
č. XXXX, k.ú. V., rodinný dom s.č. XXX, pozemok XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX

m2, XXX/X - záhrady o výmere XXX m21 v podiele 1 žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou sú manželia od 22. 07. 2005.
Od marca 2009 nežijú v spoločnej domácnosti a vôbec sa nekontaktujú, len písomne. So žalovanou
sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. V. zapísanej na LV č. XXXX, rodinný dom s.č. XXX, pozemok
XXX/X - zastavané plochy o výmere XX m2, XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 v podiele po 1-
ici. Označená nehnuteľnosť bola vo vlastníctve jeho a jeho súrodencov a v roku 2008 sa vyporiadali
tak, že on a jeho brat F. N. sa stali podieloví spoluvlastníci. Následne zrušili a vyporiadali podielové

spoluvlastníctvo tak, že si dom aj záhradu rozdelili a stali sa výlučnými vlastníkmi rodinného domu a
záhrady. Dňa 03. 11. 2008 darovacou zmluvou previedol žalobca na žalovanú polovicu nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX k.ú. V.. Dôvodom darovania nehnuteľnosti bola jeho túžba a predstava o
spoločnom živote so žalovanou a vytvorenie spoločného bývania, kde by ako manželia mohli žiť. Ani
v najhoršom sne by si nebol predstavoval, že žalovaná urobí všetko preto, aby získala polovicu
nehnuteľnosti a následne prerušila spolužitie a prestala s ním komunikovať. Jej konanie jednoznačne
naplňuje znaky správania sa, ktorým hrubo porušuje dobré mravy, čo zakladá dôvod na vrátenie daru

podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Na dokreslenie správania sa žalovanej uvádza skutkové okolnosti
a dohody, ktoré bezprostredne predchádzali darovaniu nehnuteľnosti. On splnil všetky body ich dohody
a daroval polovičný podiel svojho rodinného domu s pozemkom žalovanej ako svojej manželke úprimne,
nezištne a bez akéhokoľvek podozrenia. Žalovaná však po prevzatí daru nesplnila ich dohodu v žiadnom
smere. Po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s bratom F. a rozdelení rodinného domu na dve
časti sa so žalovanou dohodli, keďže boli manželia a nemali vhodné podmienky na bývanie okrem bytu
žalovanej, že rodinný dom spoločne zrekonštruujú a budú v ňom bývať. Zároveň aj s bratom F. sa

dohodol, že vnútro domu si každý rekonštruuje podľa svojich predstáv, ale fasádu, okná a strechu by
urobili rovnako, aby rodinný dom zvonku pôsobil ako jeden celok pekne rekonštruovaný. Na začiatku ich
dohody sa brat F. podujal zakúpiť strešnú krytinu na celú strechu, aby bola rovnaká pre oboch a teda
zakúpil ju aj pre neho, vyplatil finančné prostriedky s tým, že on mu ich uhradí (za jeho diel strechy)po tom, keď obdrží úver z banky na rekonštrukciu rodinného domu. On totiž na začiatku rekonštrukcie
bol bez dostatočných finančných prostriedkov, nakoľko svoje úspory minul na úhradu úveru, výplatu
sestry a na bežné výdavky, ktoré minul so žalovanou. K 01. 01. 2008 odišiel do dôchodku a obdržal

odchodné v čistom cca 550 000,-Sk. Sumu 350 000,-Sk uhradil sestre ako výplatu z domu, 100 000,-Sk
použil na splatenie úveru, ktorý mal v banke a cca 100 000,-Sk sa minulo do domácnosti a na výletoch
so žalovanou. Na rekonštrukciu domu si chcel vybrať stavebný úveru a spolu s bratom rodinný dom
prerobiť. V tom čase spolu so žalovanou relatívne dobre žili a vychádzali a pri rozhovoroch sa dohodli, že
rodinný dom spoločne zrekonštruujú, aby mali pekné spoločné bývanie. Dovtedy on býval v tomto dome

a žalovaná mala svoj byt. Žalovaná súhlasila so stavebným úverom a tento začali aj vybavovať u ČSOB,
pobočka Rožňava. Žalovaná podmienila podpísanie úverovej zmluvy tým, že jej musí darovať polovicu
rodinného domu. On bez váhania darovacou zmluvou na ňu previedol polovicu domu, nakoľko s ňou
spoločne chcel v tomto dome žiť a dúfal, že spoločne si vybaví úver a dom zrekonštruujú, ako sa dohodli.
Žiadosť o úver sa podala dňa 02. 12. 2008. ČSOB im ponúkla úver listom zo dňa 05. 12. 2008. Listom z
18. 12. 2008 im zaslali listiny potrebné na podpis s poučením o postupe. Nastal však obrat v správaní

sa žalovanej, ktorá odišla do zahraničia, kde pracovala ako opatrovateľka (pracovala tam už od začiatku
manželstva) a domov chodila tak raz za dva týždne. Hľadala dôvod neísť podpísať zmluvu a zmluvu o
úvere, nakoniec ani nepodpísala. Banka ich písomne vyzývala na podpísanie zmluvy s upozornením,
že im úver neposkytnú. Urgovala ich listom zo dňa 04. 02. 2009, 15. 04. 2009 a 19. 06. 2009 stornovala
zmluvu. On nevedel pochopiť, prečo žalovaná nechce zrazu podpísať úverovú zmluvu. Na Vianoce

2008 boli spolu s tým, že na Silvestra 2008 mu zrazu oznámila, že musí ísť pracovať do zahraničia.
Na Silvestra telefonovali s tým, že prácu nemá, ale domov sa nevrátila, možno až po štyroch dňoch
bez akéhokoľvek vysvetlenia. Len následne sa dozvedel, že Silvester strávila s kamarátkami v Paríži. K
ukončeniu spolužitia došlo v marci 2009, keď bol v jej byte poliať kvety a žalovaná tam nečakane bola a
obvinila ho, že jej zobral živnostenský list, čo nebola pravda nakoľko nemal dôvod mať jej živnostenský

list. Nepriamo ho obvinila, že je zmizlo zlato a že si vodil ženy do jej bytu, lebo tam našla cudzí vlas. Preto
je vrátil kľúče od jej bytu, aby ho nemohla ďalej obviňovať a dovtedy spolu nežijú a prestala komunikovať.
Brat F. zrekonštruoval svoju časť domu sám, urobil polovicu strechy, okná. Narušili sa im vzťahy, nakoľko
mu dlhuje peniaze za strešnú krytinu, finančné prostriedky nemá, úver mu banka neposkytla bez súhlasu
žalovanej a preto on nemohol začať s rekonštrukciou. Žije v dome, ktorý je už úplne schátralý. Žalovanú

vyzval mimosúdne, aby sa dohli, čo ostalo bezvýsledné. Žalovaná ho využila, získala od neho polovicu
rodinného domu, keď mu predtým sľubovala, že ho spolu zrekonštruujú a následne prestala s ním žiť,
komunikovať a starať s o neho. On od nej nechcel nič, len aby s ním riadne žila a aby spoločne ako
manželia mali nejaký cieľ a aby si vytvorili spoločné bývanie. Žalovaná ho však jednoducho využila,
získalaodnehomajetokanáslednesananehovykašľala.Týmvňomvyvolalaodpor,citovéodcudzenie,

obrala ho o polovicu rodinného domu a akonáhle to dosiahla, opustila ho. V tom vidí hrubé porušenie
dobrých mravov a preto listom zo dňa 22. 04. 2010 ju požiadal o vrátenie daru. Žalovaná mu odmietla dar
vrátiť, ale navrhla mu, aby dom nechal ohodnotiť a vyplatil ju za jej podiel. Z uvedeného je jednoznačné,
že žalovaná od neho získala polovicu rodinného domu, nakoľko sa tvárila tak, že chce s ním v ňom žiť a
že ho spoločne zrekonštruujú. Akonáhle pol domu nadobudla, urobila všetko preto, aby úver nedostali

a nakoniec prestala s ním komunikovať, čo trvá do dnešnej doby. Tým ho vlastne podviedla a oklamala,
čím sa dopustila konania, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto má nárok na vrátenie
daru. List žalovanej, ktorým odpovedala na vrátenie daru jednoznačne preukazuje, že žalovanej ide len o
peniaze. Keďže žalovaná mu dobrovoľne dar nevrátila, bol nútený podať žalobu, aj keď čakal dlhú dobu,
lebo sa nechcel súdiť, ale správanie sa žalovanej ho utvrdilo v tom, že mu dobrovoľne dar nevráti, ale

chce z neho výplatu finančných prostriedkov. On v manželstve neurobil nič, prečo by sa malo rozpadnúť.
Práve žalovaná po nadobudnutí daru v novembri 2008 nepodpísala zmluvu o úvere a v marci 2009 ho
začala bezdôvodne obviňovať z rôznych vecí, čo viedlo k prerušeniu spolužitia a trvá dodnes. Chce
zdôrazniť, že dodnes žije sám, nemá žiaden vzťah a od uzavretia manželstva žiadnu inú ženu nepoznal.
Žalovaná ho bez dôvodu osočuje, len aby mu nemusela vrátiť dar. Jej správanie je nemorálne a preto sú

naplnené všetky znaky na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaná naviac bez jeho
vedomia a súhlasu zakúpila nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. V. pod I. XXX/XX. To vykresľuje
celú situáciu, že žalovaná robí bez neho právne úkony.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko je podaná

nedôvodne, neexistujú zákonné predpoklady pre vrátenie daru a skutkový stav je úplne iný ako ho
popísal žalobca. Skutočným dôvodom žaloby je rozvrat manželských vzťahov, ktoré zavinil žalobca a
tentosadomáhanereálnymianeopodstatnenýmidôvodmivráteniadaru.Vôbecsakžalobcovinespráva
tak, aby narúšala dobré mravy, skôr žalobca má takéto správanie voči nej. Pri uzatváraní darovacejzmluvy bol žalobca pri zmysloch, pri plnom vedomí, právny úkon vykonal slobodne a vážne, pričom jeho
spôsobilosť na právne úkony podľa jej vedomostí a poznania nebola obmedzená.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav.

Z výpovede žalobcu ako účastníka konania súd zistil, že manželstvo uzavreli v roku 2005. Dňa 3.
novembra 2008 daroval žalovanej, svojej manželke, polovicu predmetnej nehnuteľnosti, potom začali
vyjednávať s bankami o poskytnutie úveru, pretože brat chcel, aj kúpil krytinu na celý dom, ktorá bola
v akcii a ich podiel mu chceli zaplatiť. Pretože mali obaja dosť nízke príjmy, bolo to zložité, potom sa
im to podarilo v ČSOB, žalovaná priniesla potvrdenie o príjme, ktorý mala za prácu v Rakúsku a začali

sa pripravovať papiere na poskytnutie úveru. Na Vianoce 2008 žalovaná prišla z Rakúska, chceli spolu
stráviť sviatky, aj Silvestra, no deň pred Silvestrom mala telefonát, že aby sa vrátila do Rakúska, on
s tým nesúhlasil, aby odišla. Potom mu z Rakúska telefonovala, že jej padla práca a nevie sa vrátiť
domov. Chcel jej poslať taxík, nesúhlasila s tým. Potom povedala, že zostala u kamarátky. V januári mu
povedala, že mu to aj vyhovovalo, lebo bol na Silvestra s inou ženou. Žalovaná si stále myslela, že má

iné ženy, že má frajerky, ona totiž v r. 2008 navštívila jasnovidku, ktorá jej povedala, že má vzťah so
ženou, ktorá má tri deti, teda ho podozrievala, že je to tak, potvrdil mu to aj jej syn, že jeho matka si to
myslí. Nebola to však pravda, on inú ženu nemal. Keby mal vzťah s inou ženou, neurobil by takú hlúposť,
že by na ňu prepísal polovicu domu. So žalovanou nikdy neviedli spoločnú domácnosť, žalovaná mala
svoj byt, on svoj dom, ktorý je však starý, ona tam nechcela byť. Ani spolu nehospodárili, on nevedel,

koľko zarába a na čo míňa peniaze. Dôvody, v čom vidí porušenie dobrých mravov u žalovanej opísal
v žalobe. On so žalovanou chcel žiť, chcel s ňou dobre žiť, aby boli spolu, opravili dom, chcel zobrať
pôžičku, ona to podmienila tým, že na ňu musí prepísať polovicu rodinného domu, to uviedla aj v banke.
Hneď ako to urobil, jej správanie sa voči nemu sa zmenilo. Jeho finančná situácia bola zlá, mal dôchodok
270,-Eur, žalovaná povedala, že v Rakúsku zarába 500,-Eur, preto im aj banka nechcela dať úver. Spolu

so žalovanou sa rozprávali, ako budú úver splácať, mal byť poskytnutý na 11 rokov. Dôvod darovania bol
taký, aby spolu dobre žili v manželstve, on má svoje roky, ona má tiež svoje roky, preto to tak chcel. Je
to tak ako je uvedené v zmluve, podpísal ju slobodne a vážne. Narušenie dobrých mravov vidí v tom, že
potom ako na žalovanú prepísal majetok, začala na neho vymýšľať rôzne hlúposti, že má iné ženy a pod.

Z výpovede žalovanej ako účastníčky konania súd zistil, že nechcela, aby prepísal na ňu žalobca
1 domu, no on si asi myslel, že má veľa peňazí, lebo už pred uzavretím manželstva robila dlhší čas
v Rakúsku. Ona sa veľmi vydávať nechcela, je od neho o 7 rokov staršia. Potom prišla na to, že ju
potreboval na to, aby mu dávala peniaze, dala mu peniaze ešte predtým ako ňu prepísal 1 domu a
to 1 000,-Eur na hudobný nástroj, 500,-Eur, keď kopali niečo s bratom kvôli vodovodu. Žalobca potom

povedal, že chce dom zrekonštruovať, on sám odišiel od svojho zamestnávateľa železiarní do dôchodku,
dostal odstupné 850 000,-Sk, nie tak ako on uvádza a mal ešte vyplatené 150 000,-Sk zo stavebného
sporenia, takže mal 1 000 000,-Sk, mohol robiť rekonštrukciu, no on tie peniaze, ktoré dostal minul za 9
mesiacov a minul ich na objednávanie drahých hudobných nástrojov, pretože je hudobník a minul ich tiež
na ženy. Je možné, že mal viacero žien, dokázať mu to však nevedela. Ona bola väčšinou v zahraničí,

doma bola málo. Má odpracovaných 280 dní v roku v zahraničí. Peniaze neminul s ňou na dovolenky
ako uvádza, minul ich s inými ženami, spolu boli len raz v Maďarsku, aj to platila ona. Žalobca je 5 rokov
doma. Našla mu prácu v zahraničí, no nechcel tam ísť robiť. Prvýkrát to bola práca opatrovateľa, no
staral by sa aj o domáce zvieratá a záhradu, takto to musia robiť všetci, ktorí sú tam zamestnaní, sú
tam aj inžinieri a lekári a druhá práca by bola na fare, kde by robil údržbára a mal by 80,-Eur na deň, v

tom čase mal milenku, takže ju nechcel opustiť. Nevie ako sa tá žena volá, ale videla ju, keď stála pred
domom, pýtala sa jej, či niekoho hľadá, ona jej odpovedala, načo jej dáva také otázky a potom rýchlo
niekde zmizla. Je to vysoká žena, asi 40-ročná, štíhla, má zelené oči. Zrejme táto žena jej niekoľkokrát
volala na mobil, stále zložila, len raz sa ozvala. Ona to potom nahlásila aj na polícii, oni to zisťovali aj v
orange, to číslo, no bez súhlasu súdu im nechceli meno uviesť. Túto ženu videli aj dvaja vyšetrovatelia,

ktorí vyšetrovali zmiznutie jej šperkov z jej bytu v hodnote 300,- až 400 000,-Sk. V tom čase mal kľúč
od bytu len žalobca. Jej syn bol v ČR a kľúč od bytu nemal. Títo vyšetrovatelia jej povedali, že ho videli
s touto ženou pred domom vystúpiť z auta a boli vysmiati. Ona ich videla spolu 14. 02. 2009, keď sa
nečakane večer medzi 21.00 hod. až 21.30 hod. vrátila z Rakúska, vystúpila z auta, šofér bol ešte v aute,v obývačke v dome svietilo malé intímne svetielko a žalobca tancoval s tou ženou, ktorú videla. Nešla
dnu, dala sa odviesť do bytu, ešte predtým mu volala z mobilu, myslel si, že je v zahraničí, povedala
mu, že je Valentín a ani jej nezavolal, povedal, že aby ho nevyrušovala, že spí. Potom z bytu mu ešte

zavolala, že je doma a tak mu povedala, že príde k nemu ráno. Jej to však nedalo, tak sa vrátila v noci do
domu, auto tam nebolo, zrejme ju odviezol domov, tú ženu, ona sa skryla v pivnici, vrátil sa o 5.00 hod.
ráno, sedela tam a čakala, o 7.00 hod. ho zobudila. Urobil jej kávu a tváril sa ako keby sa nič nestalo. Čo
sa týka úveru, vybavoval to on so svojim bratom, povedali jej, že bude platiť úver spolu so stavebným
úverom, čo bola asi podmienka. Ona súhlasila, keď išla do banky v apríli 2009, keď oni pripravili papiere,

tak zistila, že platila dvakrát. Nevie teraz, koľko to už bolo. Tá pani jej to nechcela vysvetliť, volala do
Bratislavy, kde potvrdili, že je uzavreté ešte jedno stavebné sporenie na žalobcu, ktoré mala platiť ona.
Obávala sa splácania týchto úverov, úver bol na 11,5 roka, ani jej príjem nie je taký, aby mohla všetko
splácať. Toto správanie žalobcu ju sklamalo, povedala mu, aby to dal do poriadku, aby to zistil, musela
odísť do zahraničia. On nerobil nič, keď mu volala, povedal, že má veľa práce alebo večer, že je unavený,
že ide spať, už sa s ním nedalo komunikovať o ničom. Keď ešte bola doma, našla na vankúši čierny vlas,

pýtala sa ho na to, nevedel jej to vysvetliť, ani so ňou o tom komunikovať. V tom čase už rok nemali spolu
sex. Žalobca sa o ňu nezaujímal, nezaujímal sa, či dobre došla, stávali sa aj havárie, ako povedala, on
jej netelefonoval a keď mu volala ona, mala pocit, že ho to obťažuje.

Žalobca k výpovedi žalovanej uviedol, že žalovaná nevypovedala pravdu v ničom. Nedala mu 1 000,-

Eur na hudobný nástroj, on sám si ho kúpil za 20 000,-Sk, keď bola v Amerike. Ona bola v Amerike
v roku 2007, myslí si, že tam aj chcela zostať, no asi sa od syna dozvedela, že dostal odstupné od
zamestnávateľa, tak sa po pol roku vrátila. To, čo vypovedala o 14. 02. 2009 nie je vôbec pravda, on
nevie, kto jej vyvolával na mobil. Že bola na polícii vie. Tiež je pravda, že mali zobrať také úvery ako
uviedla a mala ich splácať žalovaná.

Žalovaná uviedla, že jej dcéra je už 8 rok v USA. Dva roky ju nevidela, teda chcela ju navštíviť, ona
nemohla prísť na Slovensko, tak jej dcéra kúpila letenku a dala 1 000,- dolárov, aby ju mohla navštíviť,
bola tam mesiac, nie pol roka. Dcéra volala aj žalobcu, aby prešiel, tvrdil, že mu nedajú víza, tak nešiel.
Od tej doby dcéru navštívila dvakrát, nechce tam ostať, lebo má prácu.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 20. 02. 2012 uviedol, že navrhuje žalovanej uzavrieť buď
mimosúdnu dohodu, v ktorej mu vráti dar, resp. uzavrieť súdny zmier, ktorým mu vráti dar s tým, že by sa
konanie zastavilo, každý by si znášal svoje trovy sám a nemuseli by sa súdiť a zároveň by sa následne
dohodli, čo bude s nimi ďalej. Myslí si, že toto riešenie je pre oboch vhodné, nemusia sa vláčiť po súdoch,

sama žalovaná uviedla, že ani nechcela, aby na ňu prepísal dom, tak mu len vrát, čo jej dal a buď sa
pokúsia urovnať svoje vzťahy a obnovia spolužitie alebo sa dohodnú, že definitívne sa rozídu. V prípade,
že žalovaná by nebola ochotná sa s ním dohodnúť, bude musieť prebehnúť toto súdne konanie, čomu sa
samozrejme chce vyhnúť, lebo určite obom spôsobuje ďalšiu traumu. Sama žalovaná svojou výpoveďou
preukazuje, že naďalej sa voči nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, keď pokračuje v nevraživosti

voči nemu, pričom k dôvodom pre vrátenie daru, ktoré jej oznámil listom pri vrátení daru a ktoré sú
uvedené v žalobe, pripája ďalší dôvod na vrátenie daru a týmto žalovanú opätovne vyzýva na vrátenie
daru, ktorý je predmetom tohto konania z dôvodu, že ho nepravdivo a krivo obvinila vo svojej výpovedi
na súdnom pojednávaní z nevery, z podozrenia, že jej odcudzil zlato a že ju zbil, čo aj ohlásila na polícii.
Uvedené výroky sú nepravdivé, urážlivé a vykresľujú ho v súdnom konaní ako zlého a nepoctivého

človeka, pričom on taký nie je a teda žalovaná pokračuje v zlom chovaní sa voči nemu a preto je tu
ďalší dôvod, aby súd žalobe vyhovel, nakoľko správanie sa žalovanej spĺňa podmienky na vrátenie daru.
Žalovaná na neho naliehala, aby na ňu prepísal polovicu domu, lebo iba vtedy podpíše zmluvu o úvere,
ktorý chceli vybrať na rekonštrukciu domu. O jeho dobrej vôli a čistých úmysloch jednoznačne svedčí to,
že bez akýchkoľvek podmienok jej daroval nehnuteľnosť. Jej správanie sa radikálne menilo po darovaní,

keď sa mu začala vyhýbať a začala ho obviňovať z nevery a odmietala podpísať úverovú zmluvu a
vedome preťahovala proces vybavenia úveru. Je vrcholne nelogické, aby mal iný vzťah, ale obdarovával
by žalovanú, teda svoju manželku a plánoval si s ňou budúcnosť. Rozhodne popiera, že mu bola dala
1 000,-Eur na hudobný nástroj a 500,-Eur, keď mali niečo kopať kvôli vodovou. Žalovaná počas ich
manželstva mu peniaze nedávala, v podstate spoločne nehospodárili a práve on platil výlety aj jedlo,

keď boli spolu. Nie je pravdou, že by od svojho zamestnávateľa dostal odstupné vo výške 850 000,-Sk.
Doložila doklady ohľadom výplaty odstupného, teda nie je pravdou, že by mal 1 000 000,-Sk a že by ich
minul za 9 mesiacov. Toto tvrdenie je klamstvo zo strany žalovanej. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že
mu vybavila prácu v zahraničí, ona mu len spomínal, že mohol by robiť buď opatrovateľa alebo nejakéhoúdržbára,alenedalamukonkrétnuponukustým,žeuviedol,ženevieponemeckyanislovoŽalovanáho
obvinila z nevery, čo je jej najzávažnejší prešľap v ich vzťahu. Prehlasuje na svoju česť a pred súdom, že
nikdy žalovanú ako svoju manželku nepodviedol, nemal od uzavretia manželstva doteraz žiaden vzťah

s inou ženou, ani priateľský, nie to ešte vážny - intímny. Žalovaná ho týmto vážne urazila zasiahla do
jeho cti a dôstojnosti. Najťažšie je dokazovať to, že ste sa ničoho nedopustili, keď ste krivo obvinený
človekom, ktorého ovládajú bludné predstavy a je žiarlivý, alebo to robí s úmyslom, aby rozbil vzťah a
obohatil sa. On sa nebojí žiadneho dokazovania ohľadom nevery, lebo nikdy sa jej nedopustil, takže nikto
na tomto svete mu ju nemôže dokázať. Preto vyzýva žalovanú, aby v konaní označila konkrétne návrhy

na vykonanie dokazovania a to oznámením mena a bydliska ženy, s ktorou ju mal podviesť, označiť
dvoch vyšetrovateľov menami a bydliskami, ktorí ho mali vidieť vysmiateho vystupovať s tou ženou z
auta, taxikára, ktorý mal doniesť žalovanú k domu, resp. iné dôkazy. Žalovaná tvrdí, že ho mala vidieť na
Valentína v obývačke v dome tancovať so ženou pri malom intímnom svetle. Žalovaná opäť tvrdí niečo,
čo nevie dokázať, ale čo vie jednoducho on vyvrátiť. Popiera možnosť, že by sa žalovaná mohla skryť
niekde v pivnici a čakať tam v noci, nakoľko do pivnice by sa nedostala, táto sa zamkýna, nevie o tom,

že by mala kľúče. Používal ju totiž s bratom, ktorý tam mal vhod a svoje veci. Logické by bolo, keď by
v tvrdený deň 14. 02. 2009 ho videla žalovaná s inou ženou, že by vošla do domu a pristihla ho, ako sa
povie in flagranti. To je normálna reakcia a nie sa skryť a mlčať a teraz to akože vyťahovať. Jednoznačne
opiera, že by sa niečo také stalo, nikdy v živote so žiadnou ženou vo svojom dome netancoval. Žalovaná
ho neustále provokovala tým, že ho podozrievala. Dáva do pozornosti skutočnosť, že konflikty mali aj

predtým,nežjejdarovalnehnuteľnosť,lenkeďzistila,žekeďdostalodstupné,aksaopäťpomerili,všetko
vyzeralo nádejne, plánovali si budúcnosť a teda na predchádzajúce problémy sa v podstate zabudlo.
Žalovaná však po darovaní nehnuteľnosti opäť začala žiarliť, začala si vymýšľať a postupne ničiť ich
vzťah. Je pravdou, že stále behala na políciu, či už kvôli kradnutým šperkom,, alebo kvôli ich konfliktom.
Na polícii bola trikrát kvôli telefonátom na mobil a „ukradnutým šperkom“, na čo ju sám nabádal, aby to

išla nahlásiť. Konflikt, keď ju mal zbiť, čo popiera, vykresľuje nepravdivo a vôbec nezapadá do časového
obdobia, keď sa vybavovala pôžička.

Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku doručenom súdu 13. 03.
2012 uviedla, že si nemyslí, že by svojou výpoveďou alebo aj čímkoľvek iným preukazovala, že sa voči

žalobcovi správa v rozpore s dobrými mravmi. Ona na pojednávaní neurobila nič iné, než uviedla to,
čo videla a zažila a vyjadrila svoje určité presvedčenie. Má za to, že je to jej právo a zastáva názor, že
realizáciu svojich zákonných práv nie je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Navyše ak by súd bol aj iného názoru, bolo by potrebné zohľadniť aj to, že za akých okolností došlo k
prejaveniu tohto presvedčenia a to na pojednávaní v súdnom konaní, čo by podľa jej mienky značne

znížilo intenzitu takého konania i keď je presvedčená, že v tomto prípade nedošlo k žiadnemu konaniu v
rozporesdobrýmimravmi.Uvádzatolenzopatrnostispoukazomnato,ženiekaždékonanievrozpores
dobrými mravmi zakladá dôvod na vrátenie daru, ale len také, ktoré má charakter ich hrubého porušenia.
Čo sa týka odcudzeného zlata platí to isté, čo vyššie uviedla, vyslovila len určité presvedčenie, ktoré
vychádzal z toho, že jej zlaté šperky zmizli, o ich existencii nevedel temer nikto, a už vôbec nie o mieste,

kde boli uložené. Ku krádeži došlo tak, že byt nebol násilne otvorený a kľúč od neho tiež nemal hocikto..
Na základe týchto skutočností vysloviť určitý názor v žiadnom prípade nie je možné považovať za žiadne
porušenie dobrých mravov a už vôbec nie za hrubé porušenie. Nie je pravda, že by bola na žalobcu
naliehala, aby jej daroval polovicu svojho domu, pretože ona mala kde bývať, mala svoj byt, ona jeho
dom ani spolovice nepotrebovala. Bola to len a len dobrá vôľa žalobcu, na základe ktorej sa rozhodol

so svojim majetkom naložiť tak, ako tomu bolo v posudzovanom prípade.

Zo svedeckej výpovede svedka M. G. vyplynulo, že pozná účastníkov konania, so žalobcom sú priateľmi
už niekoľko desiatok rokov, často sa stane, že sa u neho zastaví sám, bez ohlásenia v ktorúkoľvek
dennú hodinu. Tiež, keď sa ide s manželkou a vnukom prejsť do parku, kde žalobca býva, tak sa u neho

zastavia aj s manželkou na cigaretu. Tak sa aj stalo, že sa prechádzala po parku len manželka s vnukom
a aby nefajčila tak von, ale v súkromí, tak sa zastavila u žalobcu a požiadala ho, či môže u neho na dvore
vyfajčiť cigaretu, videla ju tam vtedy žalovaná, nevie, či vtedy prišla alebo tamadiaľ prechádzala, zrejme
z toho usúdila, že je žalobcova frajerka. On sa potom stretol so žalovanou, povedala, že sa chce so
ňou rozprávať o kuchynskej linke, lebo sa zaoberá stolárčinou, no linka bola v poriadku, ona sa chcela

rozprávať o tom, že jeho manželka je frajerkou žalobcu. On jej povedal, že to nie je možné, že je to
vylúčené, sú manželmi 30 rokov a navzájom si dôverujú. To sa stalo asi pred dvoma rokmi. Tiež sa vie
vyjadriť k tomu, bolo to pred 3-4 rokmi, pýtal sa žalobcu, kde bude na Silvestra, on povedal, že mal byť
s manželkou, no ona musela ísť niekoho zastupovať v práci, takže nepríde, na čo mu povedal, že je tosmola. No potom bol v obchode, kde si žalovaná skúšala šaty a povedala, že sú to šaty na Silvestra a
že na Silvestra bude v Paríži, z čoho vyplýva, že nepovedala žalobcovi pravdu.

Svedok K. S. vypovedal, že žalobcu pozná od malička, boli aj susedia od detstva a sú kamaráti. Žalovanú
poznal len tesne predtým, ako mali svadbu. Poznal ju z videnia. Predtým sa žalobca nezmieňoval, že má
priateľku,žesaideženiť,takžepodľanehotobolableskovka.Povedalmu,žesaideženiťažehopozýva
na svadbu. So žalobcom sa stretávajú tak raz za dva týždne, aj podľa potreby, keď mu treba urobiť niečo
na počítači, alebo jemu niečo opraviť, tak ide za ním. Oslavujú spoločne narodeniny s manželkami, pečú

spoločne slaninu a pod. Boli u nich žalobca s manželkou asi dvakrát, bolo to v čase, keď odišiel žalobca
do predčasného dôchodku, dostal odstupné, vtedy začali chodiť na výlety do Tatier a podobne, volali aj
ich, aby išli, no nešli, pre nich to bolo drahé. Počul, že chodili často na takéto výlety. Potom už žalobcu
nevidel s jeho manželkou. Aj keď išiel ku nemu domov, nestretol sa s ňou tam, nikdy tam nebola. Nebol
svedkom nejakého zlého správania žalovanej voči žalobcovi až na to, že po sobáši si išli sadnúť na
oslavu do hotela Kras, asi po 2-3 hodinách sa žalovaná zdvihla a bez slova odišla, niečo zrejme sa so

žalobcom nepohodli, kamarát povedal, že ju videl sedieť v parku samú, on s manželkou asi po dvoch
hodinách odišiel. O inom nevie, ani žalobca mu nič nehovoril.

Svedok F. N. vypovedal, že je bratom žalobcu. On nebol na svadbe, pretože on už v tom čase vedel o
žalovanej, že sa o jedná o vypočítavú osobu, brat sa na neho aj hneval. Spolužitie účastníkov bolo také,

že žalobca, aj keď je ženatý, žil ako keby nebol ženatý, sám si varil, pral, stalo sa, že žalovaná niekde
zmizla, odišla, on nevedel kde a po troch mesiacoch volala z Ameriky, že je tam, takže ich manželstvo
bolooničom.Vieešteuviesť,žepouzavretímanželstvazačalichodiťpovýletochanarekreácie,dovtedy
bol žalobca asi dvakrát na rekreácii, boli pri mori, míňali na nákupy, v tom čase mal žalobca peniaze,
pretože dostal odstupné. Bolo to ten rok po uzavretí manželstva. Je výlučným vlastníkom domu vedľa

domu, kde býva žalobca, jednalo sa o jeden dom, ktorý je však rozdelený právne, aj fakticky. Tieto dva
domy majú samostatné súpisné čísla. Domy boli potrebné rekonštruovať, chceli spoločne s bratom. On
aj kúpil strešnú krytinu a to na obidva domy, pretože táto krytina by mala byť jednotná, so žalobcom
to aj odsúhlasoval, aj farbu a pod., odsúhlasoval to aj so žalovanou, žalobca mu mal dať finančné
vysporiadanie tejto krytiny, povedal, že už nemá peniaze, že vybavuje úver. Tento úver vybavoval spolu

so žalovanou, ako sa dozvedel, ona zmluvu nepodpísala. Žalobca mu až potom povedal, že podpísanie
úveru žalovaná podmieňovala tým, že na ňu prevedie polovicu domu, čo on aj urobil, no napokon
ona úverovú zmluvu aj tak nepodpísala. Vylučuje, že by mal žalobca známosť s inou ženou, on tam
chodí každý deň do domu, lebo rekonštruuje, resp. skoro každý deň, nikdy tam žiadnu ženu nevidel.
Nepočul ani od nikoho, že by mal mať žalobca inú ženu. Nevie sa vyjadriť bližšie k spolužitiu účastníkov,

so žalovanou sa málo vídal. Tak ako povedal, žalobca aj predtým žil ako pustovník a žije tak aj teraz.
Myslí si, že žalobca má žalovanú rád, no ona ho využíva, využila ho, keď mal peniaze, on to aj žalobcovi
hovoril, čo si o tom myslí, no nedal na ňu dopustiť. Bolo to asi v novembri, bol u žalobcu, bola tam aj
žalovaná. Krytina bola v akcii, chcel, aby žalovaná odsúhlasila farbu s tým, že by bolo dobré tú krytinu
kúpiť, no ona povedala, že oni budú mať peniaze len v decembri, keď sa vybaví úver, teda už vtedy

počítala žalovaná s tým, že budú vybavovať úver. Krytina sa kupovala asi 18. 12., peniaze za ňu vyplatil
sám. On mal vybavený úver už trochu skôr, z toho vyplatil krytinu.

Žalobca uviedol, že to, že ho žalovaná uviedla ako podozrivého z krádeže šperkov ho rozhorčuje, on
síce mal kľúče od jej bytu a to za účelom, aby jej polieval kvety, keď bude v Rakúsku, no ona kľúče dávala

aj iným ľuďom, kamarátkam. Okrem toho, jej syn si vodil do bytu frajerky, raz ich spolu so žalovanou
našli jeho a jeho frajerku, ako majú nabalené v taškách veci žalovanej. Ešte v čase, keď žili so žalovanou
pomerne slušne spolu, tak mu povedala, že sa jej zdá, že nejaký z jej šperkov chýba, pred ním ich
skontrolovala, prepočítala, povedala, že je to v poriadku a odložila do skrine a povedala, že keď pôjde do
Ameriky, tak ich tam zoberie, aby jej ich syn nespeňažil, takže ktovie, ako to s tými šperkami bolo, či ich

naozaj niekto ukradol, alebo to žalovaná len tvrdí, aby mala niečo proti nemu. Keď povedala žalovaná, že
jej zmizli šperky, on sám jej povedal, aby to nahlásila na polícii, no ona nešla hneď, počkala mesiac, kým
to išla nahlásiť. Jej syn pracoval v ČR, Bratislave, často sa vracal domov, asi nemal peniaze, žalovaná
mu kľúče od bytu nedala, prišiel za ním, či nevie, ktorá jej kamarátka má kľúče od bytu, čo on nevedel,
tak cez mobil mu prikázala, aby mu dal kľúče od jej bytu. Ona pritom vedela, že on vynáša veci z jej bytu.

Je mu to trápne a nepríjemné, že žalovaná ho pred susedmi a známymi ohovárala, že on jej zobral zlato,
nevie, prečo si to myslela, či si myslela, že by ho predal a peniaze použil na dom alebo prečo by to urobil.
On by aj chcel, aby sa to vyšetrilo, ako to s tým zlatom vlastne bolo. Žalobca uviedol, že jedno je isté, že
žalovaná povedala, že pokiaľ neprepíše pol majetku na ňu, dovtedy pôžičku nepodpíše, pritom vedela,že dlhujú bratovi. Robila teda všetko preto, aby získala jeho majetok. Bol pred mesiacom v banke, aj
pracovníci mu potvrdili, že oni sami počuli, že žalovaná povedala, že dovtedy pôžičku nepodpíše, kým
na ňu žalobca neprepíše polovicu domu, no keď sa ich spýtal, či by išli svedčiť na súd, povedali, že to by

radšej nechceli. Teda z toho vyplýva, že žalovanej išlo len o majetok. Nevychádzala ani so švagrinou,
povedala, že by si nevedela predstaviť, že by tam v dome bývala. Vo výpovedi pred súdom uvádzala
klamstvá, lebo ho chcela očierniť. V odpovedi na jeho výzvu na vrátenie daru žalovaná uvádza rozporné
tvrdenia, keď najprv uvádza, že jeho dar je kompenzáciou za to, čo jej urobil a potom tam píše, že sa o
neho postará v starobe a že hlavným dôvodom daru bola žalobcova vypočítavosť a to vzhľadom na ich

súčasné príjmy, aby ona platila úver. Na konci ale píše, že ten, kto mal záujem ísť do rekonštrukcie domu,
bola ona. Najprv žalovaná, keď to prepočítali doma, či im výjdu splátky, mali platiť po 450,-Eur mesačne,
spočítali príjem žalobcu a žalovanej, povedala, že zvládnu splácanie. Chodili sa informovať o úvere po
bankách už predtým ako došlo k podpisu darovacej zmluvy a žalovaná vedela, aké budú podmienky
splácania zmluvy. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca si ju chcel zobrať preto, že vedel,
že má ona peniaze, ale bolo to v skutočnosti tak, že v čase uzavretia manželstva žalovaná bola doma,

nepracovala, nechodila do Rakúska. Bolo proti nej vedených 5 exekúcií, mala mať šiestu, takže keď
ona tvrdí, že si ju zobral len z vypočítavosti, nie je to pravda. Skutočná vec, prečo sa žalovaná vydávala
bolo, že predtým sa jej dcéra vydala do Ameriky, oni mali medzi sebou silný citový vzťah, potrebovala
sa ku nej dostať do Ameriky a potrebovala tu mať nejaké majetkové zázemie na udelenie víza. Peniaze
čo zarobila v Rakúsku investovala do ciest do Ameriky. On nesúhlasil s tým, aby pracovala v Rakúsku,

keď sa vydala, chcel, aby boli spolu. Pokiaľ vie, tak od uzavretia manželstva bola 3-krát v Amerike, kvôli
tomu boli medzi nimi hádky. Syn žalovanej, keď ho bol navštíviť na Silvestra, keď ona nebola doma, jej
povedal, že keď išla do Ameriky navštíviť dcéru, bolo to s tým, že sa už nevráti. Žalovaná medzi tým
navštívila veštkyňu, tá jej povedala, že žalobca má známosť so ženou, ktorá má tri deti, tak ona tomu
verila, to povedal aj jej syn. Žalovaná vlastnila byt v Plešivci, ktorý predala počas trvania manželstva.

Nevie, čo urobila s peniazmi. Predala ho za 200 000,-Sk v tom čase. Kedy to bolo presne nevie uviesť,
bolo to určite počas ich manželstva, len on sťahoval veci.

Svedok E. N., syn žalovanej, vypovedal, že vie, o čo ide v tomto konaní, on však s účastníkmi nežil, v tom
čase sa zdržiaval v ČR, potom pracoval v Galante. Žalobca bol podľa neho chorobne žiarlivý, nechcel

matku, teda žalovanú, púšťať do mesta, vyčítal jej, že chodí opatrovať do Rakúska. Povedala mu to
žalovaná a on bol raz svedkom toho, keď bol u nich, ako žalobca zdvihol popolník na matku a chcel ju
buchnúť tým popolníkom, no on zakročil, bolo to asi pred troma rokmi. Vtedy jej tiež vyčítal, čo konkrétne
vtedy hovoril, si nepamätá, žalovaná mala aj psychické problémy, bola v tom čase hospitalizovaná asi
mesiac, on ju chodil navštevovať. Nie je pravda, že by povedal žalobcovi, že žalovaná má úmysel zostať

u dcéry v Amerike, vie, že ju bola navštíviť, bola tam asi dva mesiace, no nešla tam s takým úmyslom,
nič také mu nepovedala, ani on nič také nepovedal žalobcovi. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že on
mal v čase, o ktorom vypovedal a keď došlo ku krádeži šperkov žalovanej, kľúče od jej bytu v V. J. L. X.
V tom čase kľúče nemal, pol roka v Rožňave vôbec nebol, tak vypovedal aj na polícii, kľúče od bytu má
od augusta 2010. Nie je pravda, že ho účastníci našli v byte žalovanej s nejakými nabalenými vecami

žalovanej. Je pravda, že ešte predtým ako došlo ku krádeži šperkov mal priateľku a keď prišli z Čiech
do Rožňavy, tak sa v tom byte zdržiavali. Účastníci bývali v dome, teda keď ich prišli navštíviť, bola tam
aj priateľka, ale nemali žiadne nabalené veci žalovanej, ale mali svoje veci, ktoré si doniesli z Čiech,
takže nevie, o akých veciach žalobca vypovedal. Čo sa týka podozrenia žalovanej z nevery žalobcu, je
pravda, že ho videl v aute 2-3-krát s nejakou pani v okuliaroch, nevie, kto to bol.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 07. 11. 2012 uviedol, že výpoveď svedka E. N. sa
nezakladá na pravde a je zavádzajúca, aj samotná podstata veci, čo sa týka spolužitia jeho a žalovanej.
Svedok uvádza trvalé bydlisko K., čo však nie je pravda, nakoľko byt v K., ktorý bol vo vlastníctve
žalovanej bol dávnejšie predaný a preto žalovaná a jej syn užívali a užívajú spoločne byt v V. J. L. Č.. X, z

ktorého údajne zmizli šperky. Svedok sa zdržiaval viackrát mimo domova, ale často sa vracal domov bez
finančných prostriedkov, čo dokazuje aj to, že bol hľadaný políciou kvôli neplateniu výživného. Tvrdenia
svedka, že v čase, keď malo dôjsť ku krádeži šperkov, že nemal kľúče od bytu, je otázne a otázna je
aj celá podstata krádeže šperkov žalovanej. Nesúhlasí s tvrdením svedka, že nemal pobalené veci u
žalovanej, sama žalovaná ho z bytu vyhodila. Tvrdenie svedka, že ho videl v aute dva - trikrát s nejakou

pani v okuliaroch je opätovne nepravdivé, svedok nič bližšie uvádza a ak ho mohol vidieť s niekým v
aute, tak jedine s jeho kamarátom, ktorý nosí dlhé vlasy a okuliare.Žalovanávosvojomvyjadrenídoručenomsúdu13.11.2012uviedla,žežalobcahodnotívýpoveďsvedka
E. N. ako zavádzajúcu. Podotýka, že tento vypovedal po poučení zo strany súdu o význame svedeckej
výpovede a o jej trestných následkoch. Nie je preto dôvod, aby uvedený svedok klamal o to viac, že

ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že ho mala z domu vyhodiť, mal by tendenciu „nadržiavať“
práve žalobcovi. Ďalšie hodnotenie jeho svedeckej výpovede ako celého skutkového stavu veci je len
založené na ničím nepodložených dohadoch a špekuláciách vymykajúcich sa predmetu sporu, bez ich
preukázania akýmikoľvek dôkazmi. Takýmto spôsobom napr. žalobca uvádza ako otázne, či mal kľúče
od bytu, otázna má byť krádež šperkov, že sa mal domov vracať bez finančných prostriedkov, mal mať

obalené veci a pod. Je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno v konaní tým, že preukáže, že sa
mala správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko ona sa takto voči žalobcovi nikdy nesprávala
a teda nevie, čo má v konaní vlastne dokazovať, snaží sa vytvoriť konšpiračnú teóriu, podľa ktorej len
chcela získať jeho majetok premysleným spôsobom. Z povahy darovacej zmluvy vyplýva, že darovanie
s podmienkou je neprípustné a teda, ak sa žalobca domnieva, že takáto podmienka mala byť daná,
nech to preukáže, resp. i v prípade jej existencie, čo popiera, táto nemá právnu relevanciu. K žiadnej

dohode medzi nimi však nedošlo a jediná dohoda, ktorá bola a ktorú potvrdil aj brat žalobcu, bola medzi
nimi. Ku dôvodom, prečo sa rozhodla úver nepodpísať sa vyjadrila k žalobe a na pojednávaní dňa 10.
01. 2012 a preto plne na túto svoju účastnícku výpoveď odkazuje. Poukazuje na to, že nie je porušením
žiadnej povinnosti nepodpísanie predmetného úveru, ale len realizácia jej práva z uvedených dôvodov.
Takéto jej konanie už vonkoncom nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa snaží zvaliť

vinu ich rozchodu len a len na ňu, pričom sa vôbec na ich spolužitie nedíva sebakriticky, nepripúšťa
argumenty, ktoré sa mu snaží naznačiť a všetka vina na ňu zvalovaná zostáva len v rovine tvrdenia.
V rámci jeho teórie ho mala obviniť z krádeže až po rozchode, no ona nemohla ovplyvniť dátum, kedy
ku tejto udalosti dôjde. Ak by k nej došlo skôr, čo opakuje ona ovplyvniť nijako nemohla, nemuseli sa
dnes súdiť. Pokiaľ žalobca ďalej rozvíja teóriu tak, že ho mala odstaviť z manželstva, aby sa nemusela o

neho starať, táto sa tiež nezakladá na pravde, pretože prejavila ochotu sa o neho v prípade akýchkoľvek
problémov postarať. Navyše fakt, že ho dôvodne podozrieva z nevery len nasvedčuje tomu, že jej na
ňom záležalo a v žiadnom prípade sa nejedná o vymyslený dôvod, na základe ktorého by ho chcela
odstaviť z manželstva. Ona sa len vyjadruje o tom, čo na vlastné oči videla a toto konanie rovnako
nie je konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ani žalobcom produkované dôkazy na vyvrátenie

jej podozrenia manželovou neveru nevyvrátili, nakoľko títo sa s ním nezdržiavajú 24 hodín denne, čo
potvrdili na pojednávaní. Je potrebné si uvedomiť, že darovanie je inštitút, pri ktorom sa darca trvalo
vzdáva svojho majetku, ktorý bezodplatne (bezpodmienečne) prevádza na obdarovaného. Len veľmi
výnimočne zákon pripúšťa, aby obdarovaný bol povinný dar vrátiť. Výnimočnosť tohto spája s hrubým
konanímprotidobrýmmravom.Vtomtosmereniejedôležitýdôvod,prečoobdarovanýniejeochotnýdar

dobrovoľne vrátiť a tento dôvod nech už je akýkoľvek, nie je dôvodom, pre ktorý sa darca môže domáhať
úspešne vrátenia daru. Ona napriek tomu tento dôvod uviedla, i keď tak v zmysle vyššie uvedeného
učiniťnemusela.Žalobcaneuniesoldôkaznébremeno,keďnielenženepreukázal,žesavočinemutakto
mala správať, ale ani len netvrdil také konanie, ktoré by tento dôvod zakladalo. Ani žalobcom navrhnutí
svedkovia nepotvrdili žiadnu takúto okolnosť. Jeho teória, podľa ktorej jej išlo len o získanie majetku

zostalavrovinetvrdeniastým,žeonasasnažilavyjadriťdôvodychronologickyavecne,abyjehodohady
vyvrátila. Podotýka, že toto konanie sa musí prejaviť objektívne a nezostať len v subjektívnom tvrdení
darcu tak, ako to uvádza žalobca.

Z listinného dôkazu LV č. XXXX, k. ú. V. súd zistil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi

predmetných nehnuteľností po jednej polovici.

Z darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice J.: XXXXX/XXXX zo dňa 03.
11. 2008, napísanej na notárskom úrade Z.. Z. P. I. V. vyplýva, že žalobca ako darujúci a výlučný
vlastník predmetných nehnuteľností previedol darom na žalovanú podiel 1-icu (polovicu). Vklad zmluvy

bol povolený dňa 27. 11. 2008.

Z listu žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 22. 04. 2010 súd zistil, že žalobca sa týmto domáhal
vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

Z písomnej odpovede žalovanej zo dňa 27. 01. 2010 na tento list (na čl. 7 spisu) súd zistil, že
nehnuteľnosť mu nemieni vrátiť, navrhuje zavolať súdneho znalca, nechať dom ohodnotiť a ona mu
predá svoju čiastku, pričom si nemyslí, že podať to na súd je rozumné riešenie, ale ak to on chce, nie jeproti tomu. Ďalej v liste uvádza: „Protiargumentáciu už potom nechaj na mňa. Srdečne Ťa pozdravujem
a prajem veľa zdravia a šťastia v novom roku. Tvoja manželka.“

Zo správy ČSOB zo dňa 27. 04. 2012 súd zistil, že klienti A. N., nar. XX. XX. XXXX a
E. N., nar. XX. XX. XXXX podpísali dňa 08. 12. 2008 v ČSOB stavebnej sporiteľni, a.s. žiadosť
o poskytnutie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru. Po splnení podmienok a predložení
potrebných dokladov ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. dňa 18. 12. 2008 schválila mimoriadny medziúver
a stavebný úver č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX a zaslala dlžníkovi A. N. a spoludlžníčke E. N. úverovú

dokumentáciu so žiadosťou o jej podpísanie a doručenie na centrálu ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s.
Vzhľadom k tomu, že dlžník a spoludlžníčka nedoručili podpísanú úverovú dokumentáciu a úver nezačali
čerpať do troch mesiacov odo dňa schválenia úveru v zmysle čl. IV. bodu 3 Úverových podmienok pre
fyzické osoby, ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. pristúpila dňa 18. 06. 2009 k stornu schváleného úveru
o čom bol žiadate úveru A. N. písomne informovaný.

Zo správy U. S. Steel Košice, s.r.o. (na čl. 71 spisu) zo dňa 07. 05. 2012 súd zistil, že žalobca bol ich
zamestnancomdo30.12.2007,vmesiaci12/2007mubolavyplatenámzdazadlhoročnúprácuvovýške
788 921,-Sk. Z opisu mzdového listu vyplýva, že v mesiaci 12/2007 dostal žalobca od zamestnávateľa
hrubú mzdu 817 732,-Sk, čistú mzdu 653 951,-Sk.

Zo spisu OO PZ Rožňava súd zistil, že dňa 10. 03. 2009 bolo začaté trestné stíhanie v zmysle § 199
ods. 1 Tr. poriadku vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona. Ako svedok - poškodená bola
k veci zápisnične vypočutá p. E. N., nar. XX. XX. XXXX L. V., ktorá z tejto krádeže podozrieva svojho
manžela, t. j. svedka p. A. N., J.. XX. XX. XXXX L. V., ktorý krádež popiera. V danej veci bolo vykonané
šetrenie, odcudzené veci boli ohodnotené a dňa 10. 05. 2009 v danej veci bolo prerušené v zmysle §

228 ods. 1 Tr. poriadku - NP.

Žalovaná v tomto konaní ako poškodená vypovedala tak, že si myslí, že krádež vykonal jej manžel A.
N. alebo jeho dámska návšteva. K tejto dámskej návšteve sa zatiaľ nebude vyjadrovať, nakoľko nevie
presne, o akú osobu ide. Jej manžel už od októbra minulého roka nemal peniaze a dokonca si od nej

chcel požičať. Preto si myslí, že krádež vykonal on a tieto šperky aj speňažil. Šperky patrili výlučne jej,
nakoľko niektoré aj zdedila po príbuzných. Ona sa manžela pýtala, on jej povedal, že nevie o krádeži a
vyjadril sa tak, aby šla podať trestné oznámenie na políciu. S manželom neudržiava veľmi dobrý vzťah,
často je odcestovaná a došlo medzi nimi k odcudzeniu.

Žalobca žalobu odôvodnil najmä tým, že žalovaná sa voči nemu dopustila a naďalej dopúšťa aj
počas tohto konania takého správania, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Dobré mravy nie sú
zákonom definované, ale treba za nich považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Dobré
mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v
konkrétnej situácii subjektívne správanie sa je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá
musí byť podložená konkrétnymi zisteniami s prihliadnutím na postavenie druhej strany sporu a so
zreteľom na všetky významné okolnosti prípadu. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne
správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu

možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto sa musí prejaviť objektívne a pri hodnotení
tohto správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie samého darcu v
tom zmysle, či jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
princíp vzájomnosti. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie
dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom,

váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejaviť
objektívne a samozrejme nestačí iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Okrem toho, že sám subjektívne
posudzuje svoj vzťah so žalovanou ako veľký omyl a životnú tragédiu a od začiatku roka 2009 až
doteraz sa vnútorne trápi, nakoľko nedokáže vyriešiť svoju situáciu ohľadom manželského spolužitia a
úpravy svojho bývania, správanie žalovanej sa prejavilo aj objektívne ako konanie v rozpore s dobrými

mravmi, ktoré dosiahlo značnú intenzitu a následne zlé správanie žalovanej pokračuje doteraz sústavne
a svojim trvaním, priebehom a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
Konanie žalovanej zhrnul do nasledovných bodov: žalovaná v roku 2008 spolupracovala s ním na úvahe
o rekonštrukcii jeho rodinného domu a dohodli sa, že si vybaví úver, nehnuteľnosť zrekonštruujú a budútam spolu bývať, žalovaná si dala podmienku, že úver podpíše, ak jej daruje polovicu rodinného domu.
Darovanie sa uskutočnilo dňa 03. 11. 2008. Žiadosť o úver sa podala 02. 12. 2008, pričom úver im
bol schválený a listom z 18. 12. 2008 boli doručené listiny potrebné na poskytnutie úveru. Od tej doby

nastal zvrat v správaní sa žalovanej, ktorá jednoducho vytvárala zlú atmosféru a nebola ochotná úver
podpísať. Následne to takto išlo až do marca 2009, kedy došlo k prerušeniu spolužitia z viny žalovanej,
nakoľko žalobca nebol ochotný ďalej tolerovať jej správanie, keď ho obviňovala z krádeže šperkov a
najmä z nevery. Žalovaná vytvorila teda situáciu, keď po nadobudnutí daru sa začala správať ku nemu
odmerane, obviňovala ho z rôznych vecí, ktoré neboli pravdivé, čo spôsobilo to, že prestali riadne spolu

žiť. Žalovaná podala trestné oznámenie z krádeže šperkov 10. 03. 2009 s tým, že šperky mali byť
odcudzené od 17. 11. 2008 do 30. 11. 2008. On jej nehnuteľnosť daroval 03. 11. 2008. Z toho vyplýva,
že v čase darovania žili úplne v priadku a teda určite by jej nebol daroval nehnuteľnosť, keby mali medzi
sebou problémy, alebo keby ho obviňovala z krádeže. Jej obvinenie bolo urobené premyslene až vtedy,
keď sa v podstate rozišli. Žalovaná spôsobila ich rozchod, nakoľko ho obvinila z krádeže a obvinila ho z
nevery a preto jej vrátil kľúče od bytu, aby ho nemohla ďalej obviňovať, že chodí do jej bytu a odvtedy

prestali spolu komunikovať. Žalovaná vytvorila stav, že jednoducho ich manželstvo si prestalo plniť svoje
funkcie, ale nie kvôli nemu, ale kvôli nej. On totiž nemá možnosť s ňou ako manžel riadne žiť, nakoľko,
keď ho obviňuje z krádeže a keď ho obviňuje z nevery, čo sú plne vymyslené záležitosti, on sa nevie
nijako voči tomu brániť. Žalovaná ho tým odstavila z manželstva, takto sa nemusí o neho postarať, jemu
neumožňuje starať sa o ňu a takto jednoducho získala majetkovú hodnotu a teraz ho už nepotrebuje,

tak ho odkopla. Žalovaná pokračuje vo svojom negatívnom správaní sa voči nemu sústavne, nakoľko
aj počas súdneho konania ho obviňuje, že je jej neverný, dokonca tvrdí, že viackrát jej bol neverný,
ale v konaní nepredložila ani jeden dôkaz o tom, že jej bol skutočne neverný. Takýto dôkaz predložiť
nemôže, nakoľko on jej v živote nebol neverný. Svedčia o tom aj výpovede svedkov, ktorí vylučujú, že
by mali vedomosť o tom, že má vzťah s nejakou inou ženou. Žalovaná ani len neoznačila nejakú osobu,

s ktorou mal mať vzťah. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaná sústavným uvádzaním nepravdivých
informácií, tak pred začatím tohto konania, ako aj počas tohto konania, pokračuje vo svojom zlom
správaní voči nemu a toto správanie nadobudlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, keď sa
pozrieme na prípad komplexne v rámci všetkých okolností. Žalovaná najprv sa správa tak, že chce s
ním žiť v riadnom manželstve, všetko rieši spolu s ním, súhlasí s rekonštrukciu aj s vybratím úveru

pod podmienkou darovania. Následne prijme dar a keď má podpísať úverovú zmluvu, aby mohli dar
zrekonštruovať, zrazu zmení taktiku správania, úver nepodpíše, vytvorí stav nenávisti medzi nimi, čo
vyústi do prerušenia spolužitia. Žalovaná v liste zo dňa 27. 01. 2010 na výzvu o vrátenie nehnuteľnosti
uvádza, že ju nemieni vrátiť, ale pripúšťa možnosť, aby sa zavolal súdny znalec, ktorý by ohodnotil
nehnuteľnosť a žalovaná mu predá svoju čiastku. Tento jej postoj ju jednoznačne usvedčuje z toho, že

chcela len získať od neho majetok a keď ho získala, tak ho odkopla. V druhom liste z 21. 06. 2010 píše o
tom, že manželstvo nemá perspektívu, chce ich manželstvo zrušiť a po rozvodovom konaní je ochotná
s ním jednať o vysporiadaní polovice domu. Žalovaná neuviedla ani jeden dôkaz na preukázanie jeho
nevery, aj keď to v listoch píše, že má viaceré dôkazy a takisto neuviedla jeden dôkaz, ktorý by ho
usvedčoval z krádeže. Z výpovede svedkov vyplynulo, že sa mala realizovať aj rekonštrukcia domu,

všetko bolo dohodnuté, časť materiálu a to strešnú krytinu uhradil jeho brat, nakoľko vedel o tom, že
si vybavujú úver, pričom dodnes to nie je vysporiadané a on s rekonštrukciou ani nezačal, nakoľko
žalovaná prestala s ním žiť a úver nepodpísala.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o dôvodnosti žaloby po vyhodnotení všetkých vykonaných

dôkazov a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a ako skutkový stav zistil, že účastníci uzavreli
manželstvo dňa 22. 07. 2005, manželstvo trvá. K darovaniu došlo dňa 03. 11. 2008. Dôvod darovania zo
strany žalobcu bola snaha vytvoriť spoločný domov pre účastníkov - vhodné a pekné spoločné bývanie.
Súd má za preukázané (z výpovede žalobcu, potvrdených výpoveďami svedkov, z listinných dôkazov),
že po darovaní sa správanie žalovanej zmenilo. Napriek tomu, že pred darovaním ubezpečila žalobcu,

že aj ona sa bude podieľať na rekonštrukcii domu, to potom odmietla (nepodpísala zmluvu o úvere) a
hneď po darovaní sa začala správať tak, že došlo k odcudzeniu a prerušeniu manželského spolužitia.
Dokonca 10. 03. 2009 oznámila polícii, že jeho podozrieva z krádeže zlatých šperkov. Na základe tohto
jej oznámenia, z dôvodu, že políciou neboli zistené žiadne poznatky odôvodňujúce podanie takého
oznámenia, však trestné konanie začaté nebolo.

Hrubé porušenie dobrých mravov súd v tomto prípade vidí v hrubom nevďaku žalovanej, keď po
krátkych 3 rokoch manželstva žalobca daroval žalovanej nehnuteľnosti - majetok po svojich rodičoch (po
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pôvodne polovicu rodinného domu). Súd zámerne neuvádza„manželské spolužitie“, keď ako vyplynulo z výpovedí účastníkov, ale aj svedka F. N., brata žalobcu,
žalobca dovtedy žil sám „ako pustovník“ a žil tak aj po uzavretí manželstva. Žalovaná jednak pracuje
ako opatrovateľka v zahraničí, teda chodí na tzv. „turnusy“ čo samo osebe je v poriadku, že pracuje,

no o toľko menej času manželia v manželstve spolu mohli stráviť, resp. ona sa o toľko menej času
mohla starať o ich spoločnú domácnosť. Sama vo svojej výpovedi uviedla, že bola väčšinou v zahraničí,
doma bola málo. Po ďalšie, žalovaná má 2 dospelé deti z predchádzajúceho vzťahu, keď v konaní
bolo preukázané, že počas trvania manželstva viackrát navštívila dcéru, ktorá žije v USA. Nejde teda o
dlhoročné manželské spolužitie „v dobrom aj zlom“ , z ktorého pochádzajú aj deti a manželia sa pričinili

aj o nadobudnutie spoločného majetku a pod.

Stav po darovaní je v súčasnosti taký, že pôvodný rodičovský dom je rozdelený na polovicu, jednu
samostatnú nehnuteľnosť vlastní brat žalobcu F. N. a druhú samostatnú časť pôvodnej nehnuteľnosti
žalobca a žalovaná po polovici. Teda pokiaľ za tohto stavu, že účastníci už dlhší čas (od darovania, resp.
začiatku roka 2009 doteraz) spolu nežijú, nehospodária spolu, nekomunikujú spolu a žalobca by chcel

a on chce pokračovať v oprave domu, dostal by sa do ťažko riešiteľnej situácie a jediným riešením by
bolo odkúpenie pôvodne jeho podielu z nehnuteľnosti zdedenej po rodičoch naspäť od žalovanej, ako
mu ona „po ohodnotení znalcom“ ako riešenie tejto situácie navrhuje. Práve to súd považuje za hrubé
porušenie dobrých mravov, pretože ide o situáciu žalobcu, o ktorej žalovaná dobre vie, nakoniec ona ju
spôsobila a z tejto situácie chce ťažiť.

Súd je toho názoru, že za súčasnej spoločenskej situácie, ktorá je charakteristická devalváciou
morálnychhodnôt,jepotrebnévykladať§630Občianskehozákonníkaextenzívnejším spôsobomakoto
mal pôvodne na mysli zákonodarca, so zachovaním a hľadaním princípu spravodlivosti, vždy s ohľadom
na všetky okolnosti toho-ktorého prípadu a možné sociálne a osobné dopady na ďalšiu existenciu darcu.

Z týchto podstatných dôvodov súd žalobe vyhovel.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanej, ktorá vo veci

úspechnemala.Trovykonaniažalobcupozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuzanávrhvovýške
99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.