Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Škultétyová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1P/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205081
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115205081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v

právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
rodičov: matky F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX U., toho času bytom Y. E. XX/D,
XXX XX U. a otca Z.. N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Q. XX, XXX XX R., o návrhu otca na
zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2015 domáhal zníženia výživného

na maloletú J. R. zo sumy 300 Eur na sumu 27,13 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že výška
výživného v čase rozhodovania súdu vychádzala z jeho príjmu, ktorý predstavoval 690 Eur mesačne.
V dôsledku reštrukturalizačných opatrení bol otec s účinnosťou od 08.12.2014 prepustený z práce.
Uviedol, že je nezamestnaný, bez nároku na podporu a intenzívne si hľadá prácu. Otec k návrhu
pripojil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o zaradení do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, na základe ktorého bol otec do evidencie zaradený dňom 09.12.2014, ako aj potvrdenie
zamestnávateľaobchodnejspoločnostiU.O.s.r.o.sosídlomB.X/XXXX,XXXXXX.,zktoréhovyplynulo,

že ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe dohody.

Matka maloletej s návrhom nesúhlasila a žiadala, aby súd návrh otca zamietol.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca maloletej zamietnuť.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené dňa
28.10.2015. Otec do začatia pojednávania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd podľa §

101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti otca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, potrebami maloletej J.,
oboznámil sa so zdravotným stavom maloletej, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 3P/59/2013,
ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá J. bude mať XX rokov, pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí od roku 2002

nevedú spoločnú domácnosť. Maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 21Nc 214/99-16 zo
dňa 22.11.2000 zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné v
sume 800,- Sk mesačne k rukám matky. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P/122/03-34 zo dňa
28.01.2004 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 3000,- Sk mesačne. Rozsudkom tunajšiehosúdu č.k. 3P/59/2013-117 zo dňa 05.02.2014 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy
100,-Eurnasumu300,-Eurmesačneod18.06.2012aurčilpovinnosťotcazaplatiťmatkezročnévýživné
zaobdobieod18.06.2012do31.01.2014vovýške3920,-Eurvlehote15dníodprávoplatnostirozsudku,

a tým zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P/122/2003-34 zo dňa 28.01.2004 v časti o
bežnom výživnom na maloletú. V čase rozhodovania súdu maloletá navštevovala bilingválne osemročné
gymnázium v R.. Priemerné mesačné výdavky na výživu, bývanie, vzdelávanie a výchovu predstavovali
spolu so sporením, ktoré maloletej založila matka v auguste 2013 vo výške 200 Eur mesačne na dobu
piatich rokov cca 715 Eur. V tejto sume neboli zahrnuté výdavky vynakladané matkou v súvislosti s

návštevamičeľustnejchirurgieadoplatkamizaňu.Včaserozhodovaniaozvýšenívýživnéhootecudával
čistý mesačný príjem vo výške 700 Eur a mesačné výdavky na nájom 150 Eur, strava 250 Eur, telefón
40 Eur, cestovné 80 Eur, oblečenie a hygienické výdavky v sume 150 Eur, ďalej pôžička v Tatra banke
100 Eur, stavebná sporiteľňa 107 Eur a úver 100 Eur Wüstenrot. Rodičia iné vyživovacie povinnosti
nemali. Matka v decembri 2013 zanechala prácu v N., kde jej čistý príjem predstavoval sumu 700 Eur
a zamestnala sa v spoločnosti U. s.r.o., patriacej jej manželovi.

Z výpovede matky maloletej súd zistil, že maloletá je študentkou X.. ročníka E. na U. ulici, učí sa
dobre a je zdravá. Matka má za to, že od posledného rozhodnutia súdu sa pomery na strane maloletej
zmenili. Výdavky vyčíslené v prechádzajúcom konaní mierne vzrástli, a to v súvislosti s tým, že J. má
problémy s chrbticou. Matka zaplatila za lieky 30,- Eur, 40,- Eur mesačne je výdavok na tanečnú, 120,-

Eur za tanečnú "venček", a uhradila tiež zdravotný matrac vo výške 190,- Eur, stomatológ 240,- Eur,
pričom poisťovňa zaplatila 89,- Eur. Maloletá začala navštevovať autoškolu, platba je na splátky, prvá
splátka predstavuje 120,- Eur. Pokiaľ ide o platenie výživného otcom maloletej, matka uviedla, že otec
výživné pravidelne neplatí, a to od augusta 2011, kedy prišiel o predchádzajúce zamestnanie, odkiaľ
platil pravidelne. Od toho času výživné platí veľmi nepravidelne, len 5-6 krát za celé obdobie, aj to len

sumu 50,- Eur prípadne 100,- Eur a zvýšenie výživného na 300,- Eur ignoruje. V januári 2016 po dlhom
čase zaplatil výživné prostredníctvom svojej matky v sume 200,- Eur.

Matka ako zamestnankyňa spoločnosti U.,s.r.o. v období 01/2014 - 02/2015 dosahovala priemerný čistý
príjem vo výške 401,- Eur. Od 01.09.2015 matka dochádza 2-3 krát do týždňa za prácou do Viedne.

Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej bol od 02.04.2013 do 08.12.2014 zamestnancom obchodnej
spoločnosti U. O. s.r.o. so sídlom B. X/XXXX, XXX XX X. a ku skončeniu pracovného pomeru došlo
dohodou. Otec bol odo dňa 09.12.2014 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia
o zdaniteľných príjmoch otca zo závislej činnosti za obdobie roku 2014 vyplynulo, že čiastkový základ

dane predstavoval sumu 8799,70 Eur.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V konaní otec súdu tvrdil, že dôvodom zníženia výživného je zmena jeho majetkových a zárobkových

pomerov, ktorá mu neumožňuje platiť dohodnuté výživné v konaní vedenom pod sp.zn. 3P/59/2013 vo
výške 300 Eur. Na preukázanie týchto skutočností súd otca vyzval na preukázanie jeho majetkových
a zárobkových pomerov, a to potvrdenie o príjme otca za obdobie od februára 2014 doposiaľ. Taktiež
majetkové a zárobkové pomery osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, iné dôkazy preukazujúce
jeho majetkové pomery a dôkazy preukazujúce jeho mesačné výdavky. Otec v konaní nepreukázal z
akého dôvodu došlo k zmene pomerov na jeho strane a nepreukázal, že sa príjmu nevzdal dobrovoľne

a neuviedol ani aktuálny stav jeho majetkových a zárobkových pomerov.

Súd mal v konaní za preukázané, že pomery na strane maloletej sa od posledného rozhodnutia súdu
vo februári 2014 nezmenili, maloletá navštevuje Gymnázium. Matka riadne vyčíslila náklady spojené
so štúdiom, taktiež vyčíslila mimoškolské a iné aktivity dieťaťa, výdavky na zdravotnú starostlivosť. Na

strane matky došlo k zmene pomerov tým, že od 01.09.2015 je zamestnaná, za prácou dochádza do
Viedne.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že otec v konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu
nepreukázal zmenu svojich zárobkových a majetkových pomerov, v danom prípade podľa názoru súdu,

súd nie je povinný preukazovať zmenu majetkových a zárobkových pomerov otca. Rodič, ktorý má
vyživovaciupovinnosťkdieťaťu,jepovinnýusmerňovaťsvojepracovnéaživotnéaktivitytak,abyplnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Otec sa preto musí snažiť pracovať a zarobiť peniaze
na výživu dieťaťa. Deti sú na výživné od rodičov odkázané, pokiaľ sa pripravujú na budúce povolanie.
Zníženie výživného na maloletú by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa

na matku, ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, čo by
bolo v rozpore so zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,akkonaniemohlo

začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.