Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/382/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211340
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111211340.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: B. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. X, E., zastúpený:
JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava proti odporkyni: W. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. X,
E., zastúpená: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, o vyporiadanie BSM manželov,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č. k. 18C/76/2011-132 zo
dňa 15. augusta 2012, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave, č. k.

18C/76/2011-145 zo dňa 27. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prikázal z vecí patriacich do BSM účastníkov do výlučného

vlastníctva navrhovateľa hnuteľné veci, ktoré označil vo výroku svojho rozhodnutia pod bodom I. a do
výlučného vlastníctva odporkyne hnuteľné veci označené vo výroku pod II. Ďalej rozhodol, že odporkyňa
je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3.480,41 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O poplatkovej
povinnosti rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 258 eur
a odporkyňa je povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 258 eur do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a

ďalej rozhodol tak, že je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet súdu 39,94 eur do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. Z jeho rozhodnutia vyplývalo, že aplikoval ust. § 143, 149 ods. 1, 3 a 150 OZ, keďže nedošlo k
vyporiadaniu BSM dohodou, jeho vyporiadanie na návrh vykonal súd. Mal preukázané, že do masy BSM
účastníkov,ktorútrebavyporiadať,patriahnuteľnévecivzostatkovejhodnote3.726eurvzmysledohody
a zhodných tvrdení účastníkov. Zostatok spoločných finančných prostriedkov spolu 10.796,84 eur. V
prejednávanej veci nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby súd pri vyporiadaní BSM

sa odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Vychádzajúc zo zásady súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, keď prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa veci
v hodnote 5.205,36 eur (2.530), hnuteľné veci + 2.675,36 zostatok na stavebnom sporení a do výlučného
vlastníctva odporkyne hnuteľné veci v hodnote 1.196 eur + 10.796,84 eur ako zostatok vybraných
finančných prostriedkov. Súčasne zaviazal odporkyňu na zaplatenie navrhovateľovi titulom finančného
vyrovnania čiastku 3.480,41 eur, keď vychádzal z hodnoty spoločného majetku 17.371,54 eur, podiel

každéhoúčastníkaje8.625,77eurapoodpočítaníhodnotymajetkuprikázanéhonavrhovateľovizostáva
povinnosť odporkyne vyplatiť navrhovateľovi sumu 3.480,41 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia ešte
vyplýva, že mal súd za preukázanú skutočnosť, že z finančných prostriedkov, ktoré odporkyňa vybrala
z účtov, sumu 9.000 eur, použila na vrátenie spoločného dlhu, ktorý mali voči rodičom odporkyne, títo
im poskytli pôžičku na dostavbu nehnuteľnosti, chatky. Jednalo sa o pôžičku obom účastníkom a súd
mal preukázanú ju tvrdením odporkyne a jej rodičov, ktorí ju poskytli, pričom tieto tvrdenia potvrdzujú aj

predložené výpisy z účtu matky odporkyne, M. M., keď 30.09.2009 z tohto výpisu vyplýva, vybrala sumu2.000 eur a 30.11.2009 7.000 eur. Súd nemal žiadne pochybnosti o poskytnutí tejto pôžičky, aj keď bola
uzatvorená ústne, vzhľadom na predložené listinné dôkazy a výpovede odporkyne a svedkyne.

Odvolanie proti rozsudku podal navrhovateľ z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., že na
základe vykonaných dôkazov dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, domáha sa
odvolaním, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyňa bude zaviazaná
titulom finančného vyrovnania zaplatiť mu čiastku 7.982,47 eur do 3 dní. Medzi účastníkmi teda nebolo
spornérozdeleniejednotlivýchhnuteľnýchvecí,aniichhodnota,rovnakonebolaspornouaniskutočnosť,

že spoločné finančné prostriedky účastníkov vo výške 22.571,10 eur tvoriace ich spoločné úspory
odporkyňa bez vedomia navrhovateľa vybrala z účtov, na ktorých boli uložené a previedla na účet svojich
rodičov. Za takejto situácie zaťažuje odporkyňu dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že tieto finančné prostriedky použila v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ. Navrhovateľ v priebehu konania
uznal, že zo sumy 22.571,10 eur použila odporkyňa oprávnene čiastku 1.862,05 eur na preplatenie
faktúry za okná, akceptoval tiež odpočítanie čiastky 734,76 eur, predstavujúci rozdiel medzi čiastkou

912,21 eur zaplatených odporkyňou na úhradu nákladov spojených s bytom, po odpočítaní sumy 177,45
eur, ktorá jej bola vrátená ako preddavok na nájomnom. Popieral však, že by účastníci mali dlh voči
rodičom, nesúhlasil s tým, aby bola zo sumy 22.571,10 eur odpočítaná čiastka 9.000 eur titulom splnenia
údajného záväzku voči rodičom odporkyne. Prvostupňový súd však túto čiastku zo sumy odrátal, keď
mal spoľahlivo za preukázané, že išlo o vrátenie spoločného dlhu. Navrhovateľ o hodnovernosti svedkov,

o ktorých prvostupňový súd tvrdí, že svedeckými výpoveďami pôžička bola preukázaná, sa vyjadroval
vo svojich predchádzajúcich podaniach a opakuje, že tieto skutočnosti, ktoré súd pri hodnotení dôkazov
svedeckých výpovedí mal zohľadniť, nezohľadnil a v odôvodnení sa nimi vôbec nezaoberal, pretože
súdom uvádzané dôkazy nepreukazujú, že čiastky, ktoré boli matkou odporkyne vybrané v týchto
termínoch, boli skutočne zapožičané účastníkom. Títo svedkovia navyše nemôžu byť nezaujatými

svedkami vzhľadom na ich vzťah i odporkyni. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že vo svojom podaní
z 01.06.2012 už uvádzal, že 16.10.2009 odporkyňa sa podrobovala finančne nákladnému zákroku
za účelom umelého oplodnenia a finančné prostriedky jej na to poskytli rodičia. Otec odporkyne v
predmetnom konaní oslavoval svoje okrúhle jubileum a navrhovateľ sa domnieva, že prostriedky, ktoré
boli vybrané z účtov odporkyne, boli použité na tieto účely, a nie pre odporkyňu. Súd si nepovšimol

aj tú základnú skutočnosť, že účastníci nemali žiaden dôvod si finančné prostriedky požičiavať, keďže
v tom čase mali na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. Odporkyňa ani nespochybňuje,
nelogicky a neakceptovateľne vyznievajú dôvody pôžičky, ktoré uviedla vo svojom podaní 19.10.2011.
Prvostupňový súd bez vyhodnotenia tiež nechal rozpor medzi svedeckou výpoveďou otca odporkyne
a jej matky, ktorý rozpor sa týkal toho, kedy boli finančné prostriedky požičiavané. Otec odporkyne

vypovedal, že k požičaniu 9.000 eur prišlo naraz v jeden deň, keď boli účastníci u nich na nedeľnom
obede, naopak, matka uvádzala, že to bolo na dva krát, pričom prvý krát to bolo v septembri a druhý krát
v novembri. Na ostatok ešte poukázal navrhovateľ vo svojom odvolaní na zápis spísaný v advokátskej
kancelárii právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 27.04.2011, v ktorom odporkyňa uviedla, že finančné
prostriedky, ktoré jej vraj rodičia odovzdali, neboli pôžičkou, ale darom pre ňu, ktorý dar sa im však

rozhodla po dohode s navrhovateľom vrátiť a vrátila im 12.000 eur. Všetky tieto skutočnosti vyvolávajú
dôvodné pochybnosti o tom, či sú svedecké výpovede rodičov odporkyne dostatočne hodnoverné, či na
základe týchto výpovedí možno mať za dostatočne preukázanú existenciu údajného dlhu. Odporkyňa
výbery spoločných úspor z účtov účastníkov uskutočnila bez vedomia navrhovateľa a rovnako bez
vedomia navrhovateľa, s týmito finančnými prostriedkami následne nakladala. Súd prvého stupňa nemal

však o existencii danej pôžičky žiadne pochybnosti, čiastku 9.000 eur odpočítal zo sumy 22.571,10 eur,
rozhodol nesprávne v dôsledku toho, že z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia a to
v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku sa tiež nedá zistiť, prečo súd
prvého stupňa odporkyňou vybranej sumy 22.571,10 eur odpočítal čiastku 912,21 eur a nie iba 734,76
eur, keď odporkyňa na pojednávaní priznala, že iba jej bol vrátený preplatok na nájomnom 177,45 eur

a navrhovateľ žiadal, aby táto suma v rámci vyporiadania bola zohľadnená.

Vyjadrenie k tomuto odvolaniu zo strany odporkyne nebolo zaslané súdu prvého stupňa.

Uznesením prvostupňového súdu č. k. 18C/76/2011-145 zo dňa 27. októbra 2012 bola uložená

povinnosť navrhovateľovi, aby do 10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podanie
odvolania proti rozsudku, ktorý je 435 eur. V uvedenom uznesení nie je odkaz na položku sadzobníka
súdnych poplatkov, z ktorého prvostupňový súd vyrátal tento súdny poplatok, bližšie zdôvodnenie
uznesenia absentuje.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že rozhodnutie je nesprávne pokiaľ
ide o výšku súdneho poplatku za odvolanie, pretože v napadnutom uznesení sa bližšie nezdôvodňuje,

podľa ktorej položky sadzobníka súdnych poplatkov predmetný poplatok je vyrubený. Navrhovateľ však
zastáva názor, ktorý má oporu i v platnej judikatúre i právnej teórie, že základom súdneho poplatku
v odvolacom konaní vo veciach týkajúcich sa vyporiadania BSM, je cena nároku uplatňovaného v
odvolaní. Ak bol teda medzi účastníkmi sporný rozsah majetku a odvolaním sa odvolateľ domáha
iba toho, aby napr. z vyporiadavaného majetku bolo niečo, výňatok alebo aby bolo do neho niečo

pojaté, vyrubuje sa súdny poplatok za odvolanie iba z ceny tohto sporného predmetu. Podporu
uvádza stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu zo 17.03.1976 CPJ/70/75 týkajúcej sa
zmeny podielov. Odvolaním sa navrhovateľ domáha, aby odporkyňa bola zaviazaná vyplatiť mu titulom
finančného vyrovnania namiesto súdom rozhodnutej sumy vo výške 3.480,41 eur čiastku 7.982,47 eur.
Preto súd mal vyrubiť súdny poplatok vo výške 6% iba z rozdielu medzi čiastkou 7.982,47 a priznanou
čiastkou 3.480,41 eur, tzn. zo sumy 4.502 eur súdny poplatok takto predstavuje čiastku 270 eur, a nie

čiastku 435 eur, ako je uvedená v uznesení. Preto žiadal, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
odvolací súd zmenil a zaviazal zaplatiť navrhovateľa súdny poplatok za podané odvolanie iba vo výške
270 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p., prejednal vec s obsahom a dôvodmi podaného

odvolania proti rozsudku a proti uzneseniu v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., potom čo zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou a v lehote (§ 201 a § 204 O.s.p.), nakoľko je nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa,
čím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, navyše nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 150 O.z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ustanovenie § 150 O.z. vychádza z toho, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké.
Nevylučuje však, aby podiely boli s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu i k zásadám
uvedeným v § 150 určené v inom pomere. Ust. § 150 O.z. však prikazuje, aby súd pri vyporiadaní BSM

predovšetkým brali na zreteľ to, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na samostatný majetok
jedného z manželov. Manžel je však oprávnený pri vyporiadaní BSM požadovať, aby mu bolo zo
spoločného majetku uhradené to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení
výšky náhrady je nutné prihliadať k tomu, že medzitým hodnota veci sa znížila a určiť i čiastku zníženú
redukovanú podľa pomeru aké došlo k zníženiu hodnoty veci. Naproti tomu však nemožno prihliadnuť

k tomu, že v tomto medziobdobí hodnota veci sa zvýšila a náhradu priznať v čiastke vyššej než bol
vynaložený náklad. Je to preto, že zvýšenie hodnoty veci sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do
BSM a v tejto vyššej hodnote. I keď ust. § 150 O.z. ukladá každému z manželov, aby nahradil to, čo bolo
vynaložené zo spoločného majetku na jeho samostatný majetok, možnosť vyporiadania BSM vytvárať
vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov, napr. sa nemožno domáhať, aby

bolo vynaložené na bežné kultúrne spoločenské potreby jedného z manželov práve tak, ako krytie
týchto jeho povinností, ktoré vyplývajú zo zákona ako vyživovacia povinnosť rodičov voči rodičom alebo
deťom. Takisto sa nemožno domáhať ani náhrady na nákup veci slúžiacich osobnej potrebe jedného z
manželov, pokiaľ ide o predmety obvyklej priemerne osobnej potreby. Vyporiadanie BSM sa prevádza
ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzv. že obdobne podľa ust. § 150 je nutné urobiť aj vyporiadanie

pohľadávokadlhovmanželov,pokiaľvzniklizatrvaniamanželstvaaBSMvsúvislostisichhospodárením
a spotrebným spoločenstvom. Toto vyporiadanie sa týka iba vzťahov medzi manželmi, nie ich vzťahu
voči tretím osobám. Tretie osoby nie sú účastníkmi konania o vyporiadaní, preto im zostávajú zachované
ich práva, eventuálne námietky. Môžu totiž naďalej žiadať úhradu dlhov od ktoréhokoľvek manžela. Ten
z manželov, ktorý dlh uhradil naproti tomu majetkové vzťahy, ktoré vznikli za trvania manželstva, nie v

súvislosti s BSM, nemožno v rámci BSM vyporiadať aj pokiaľ by tak účastníci urobili, predmetom konania
takýto spor pred súdom. Tak v zmysle judikatúry R7/1991 ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa
rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je v ust. § 149 ods. 4 O.z., potom sa ten z bývalých
manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky alebo viac ako 1/2-icu môže žalobou na súde domáhať,aby mu druhý z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu, alebo
obidvoch na tomto dlhu.

Podľa judikatúry R73/1968 ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z
manželov, ktorý napr. vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke a ak sa takto získané peniaze použili
na kúpu určitej veci, tzv. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota za splnenia
ostatných podmienok uvedených v § 143 O.z. aj bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne
uzavretá do BSM. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť, či už

ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, keď zmluva
o pôžičke nebola uzavretá platene a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho,
prihliadne sa pri vyporiadaní BSM. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu
má uhradiť zo spoločného majetku druhý manžel, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomery veľkosti
pomeru, ktorý každému z nich patrí z BSM.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí pri finančnom vyporiadaní titulom BSM zdôvodňoval, že
spoločný dlh, ktorý vznikol u účastníkov od rodičov odporkyne zaplatila odporkyňa sumou 9.000 eur,
ktoré vybrala z účtov. Túto skutočnosť mal preukázanú súd výpoveďou odporkyne a predloženými
výpismi z účtu matky odporkyne M. M.. V odvolaní však poukázal navrhovateľ práve na rozpornosť
tvrdenia svedkov, ktorí v tejto veci boli vypočutí, a to matky odporkyne a otca odporkyne, ktorí rozdielne

vypovedali o spôsobe poskytnutia pôžičky - jednorázovo, či v splátkach, pretože otec odporkyne tvrdil,
že k požičaniu tejto sumy došlo naraz v jeden deň, keď účastníci boli u nich na nedeľnom obede
a matka odporkyne naopak uvádza, že to bolo dvakrát a svoju výpoveď prispôsobila výberu peňazí
z ich účtu - prvý krát to bolo v septembri a druhý krát v novembri. Takisto poukázal odvolateľ aj
na obdobie výberu účtu odporkyne, keď sa 16.10.2009 odporkyňa podrobovala finančne nákladnému

lekárskemu zákroku za účelom jej umelého oplodnenia a finančné prostriedky na tento zákrok jej
poskytovali rodičia. Otec odporkyne však v predmetnom období oslavoval okrúhle životné jubileum v
reštaurácii Kysuca v Trnave, kde sa zúčastnilo 20 ľudí, a preto sa navrhovateľ domnieva, že finančné
prostriedky, ktoré boli vybrané z účtov odporkyne boli použité práve na tieto účely. Takisto neboli
skúmané ani pripomienkované skutočnosti navrhovateľa v odvolaní, že v tomto období však mali

účastníci dostatok finančných prostriedkov na svojich účtoch a nemuseli si požičiavať. Takisto nebol
vyhodnotený ani záznam advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa z 27.04.2011, v
ktorom sama odporkyňa potvrdila, že finančné prostriedky, ktoré jej rodičia odovzdali neboli pôžičkou,
ale darom pre ňu, ktorý dar sa im však rozhodla po dohode s navrhovateľom vrátiť a vrátila im
12.000 eur. Všetky tieto okolnosti o tzv. dlhu rodičom a vrátení týchto peňazí boli teda bez povšimnutia

prvostupňového súdu a prvostupňový súd tieto rozpory vôbec neodstraňoval. Keďže bolo preukázané,
žefinančnéprostriedkyvovýške22.571,10eurbolivybranébezsúhlasunavrhovateľazúčtovodporkyne
a boli prevedené na účet jej rodičov, práve odporkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania. Tieto
finančné prostriedky použila v zmysle ust. § 144 a nasl. O.z. Zdôvodnenie súdu prvého stupňa výpismi z
účtu matky odporkyne a výpoveďami svedkov - rodičov odporkyne bolo preukázané poskytnutie pôžičky

vo výške 9.000 eur, nebolo preukázané tak, ako prvostupňový súd nakoniec vyhodnotil. Každý jeden
dôkaz má hodnotiť súd jednotlivo i v súhrne v zmysle ust. § 132 O.s.p., má prihliadať na to, čo počas
konania vyšlo najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, pričom účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Prvostupňový súd sa však dôsledne neriadil uvedenými ustanoveniami, a preto jeho rozhodnutie v
zaplatení finančného vyrovnania je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávne
zisteného skutkového stavu. Nebolo dostatočne preukázané, že skutočne tieto peniaze boli požičané

účastníkom, prípadne odporkyni, pretože svedecké výpovede rodičov odporkyni nie sú jednoznačné,
totožné, sú v nich rozdiely, ktoré ani vzájomnou konfrontáciou svedkov neboli odstránené. Neboli
odstránené ani žiadnymi listinnými dôkazmi. Preukázanie listinným dôkazom - výpisom z účtu
nepreukazuje, že práve tieto peniaze boli použité na poskytnutie pôžičky pre odporkyňu, resp. pre
účastníkov. Skutočnosti požičania peňazí a to obom účastníkom, resp. odporkyni neboli nad všetku

pochybnosť preukázané a súd prvého stupňa nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutia a v tejto časti sa
javí byť jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a tým aj nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Bez povšimnutia takisto zostal záznam z konania o vyporiadaní BSM pred právnym
zástupcom navrhovateľa, keď odporkyňa uznala, že 12.000 eur použila na vrátenie spoločných dlhov,ktorémalivočijejrodičom,pričomkpožičaniufinančnýchprostriedkovdošlozaprítomnostinavrhovateľa
a tieto jej odovzdali ako dar, výlučne jej a tieto darované peniaze sa rozhodla spolu po dohode s bývalým
manželom vrátiť preto lebo to rodičia žiadali, a to od oboch. Túto skutočnosť však prvostupňový súd

nevyhodnocoval. Prvostupňový súd tak nemal dostatočne preukázané, že sa jedná o pôžičku spoločnú,
či pôžičku osobnú - iba odporkyne, či sa zaviazali účastníci túto pôžičku spoločne splatiť, či sa má táto
pôžička zarátať ako dlh oboch, prípadne dlh jedného z manželov. Vôbec nie je zdôvodnené prečo čiastka
9.000 eur bola odrátaná zo sumy 22.571,10 eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol preto zrušený v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. pre
nepreskúmateľnosť, nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. a vec vrátená podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť rozpornosť tvrdenia svedkov, ktorí v
tejto veci boli vypočutí, a to matky odporkyne a otca odporkyne, ktorí rozdielne vypovedali o spôsobe

poskytnutia pôžičky, a to aj konfrontáciou svedkov. Odporkyňu je potrebné dopočuť k záznamu z
konania o vyporiadaní BSM pred právnym zástupcom navrhovateľa( keď uznala, že 12.000 eur použila
na vrátenie spoločných dlhov, ktoré mali voči jej rodičom, pričom k požičaniu finančných prostriedkov
došlo za prítomnosti navrhovateľa a tieto jej odovzdali ako dar, výlučne jej a tieto darované peniaze
sa rozhodla spolu po dohode s bývalým manželom vrátiť preto lebo to rodičia žiadali, a to od oboch).

Nakoniec aj listinné dôkazy výpisy z účtu matky odporkyne treba vyhodnotiť jednotlivo a v súhrne s
inými dôkazmi výpoveďami svedkov v zmysle ust § 132 O.s.p. , aby sa vylúčil iný účel výberu peňazí z
účtu ako pripomienkoval navrhovateľ, tzn. uskutočnenie osláv otca odporkyne. Samotné výbery z účtu
ešte nepreukazujú na čo peniaze z nich potom boli použité. Potom po takto doplnenom dokazovaní
je potrebné vyhodnotiť, či sa jednalo o spoločnú pôžičku pre vtedy manželov, na aký účel, na čo boli

peniazepoužité,činaosobnýúčelodporkyne(kedysadoBSMnezahŕňajú), alebonazakúpenievecído
BSM účastníkov. Až po takto doplnenom dokazovaní môže súd i. STUPňA ZAPOčíTAť, Či nezapočítať
uvedenú „ požičanú“ sumu peňazí ako pasívum oboch manželov. Ak To bolo pre osobný účel splatilo
sa zo spoločných financií, tak sa v prospech navrhovateľa musí tento výdavok zohľadniť ä kritérium v
ust. § 150 O.z. ( aby súd pri vyporiadaní BSM predovšetkým bral na zreteľ to, čo bolo vynaložené zo

spoločného majetku na samostatný majetok jedného z manželov... , tzn. , že mu má uhradiť takto zo
spoločného majetku druhý manžel).

Uznesenie, ktoré bolo napadnuté odvolaním prvostupňový súd vydal pre poplatkovú povinnosť
odvolateľa - navrhovateľa, ktorý podal odvolanie proti rozsudku. Uznesenie zo dňa 27.08.2012, č. k.
18C/76/2011-145 je, v ktorom číslo 4 uznesením, aby poplatník zaplatil súdny poplatok, ktorý by sa
vymáhal podľa § 12 Zákona o súdnych poplatkoch. Z uznesenia iba vyplýva, že navrhovateľovi sa
ukladá, aby do 10 dní zaplatil priloženým príkazom na úhradu súdny poplatok za podané odvolanie proti

rozsudku,ktorýje435eur.Vuzneseníabsentujeodôvodneniestanoveniavýškypoplatkovsodkazomna
položku sadzobníka súdnych poplatkov, nie je možné z neho preskúmať z čoho vychádzal prvostupňový
súd pri stanovení súdneho poplatku a ako súdny poplatok stanovil.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 7 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

noviel, keď pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je
možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku obvyklá cena v mieste a čase podania návrhu
navykonanieúkonu.Akjezákladompoplatkucenanehnuteľnosti,toutocenousarozumiecenazistiteľná
podľa osobitných predpisov.

Poplatková povinnosti pritom vzniká podaním odvolania v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o
súdnych poplatkoch, položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov z poznámky 3 vyplýva, že poplatky podľa
rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie
proti rozhodnutiu o návrhu na predbežné opatrenie, ak podá odvolanie navrhovateľ i odporca, platí každý
z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. V zmysle ust. § 7 ods. 10 Zákona o súdnych

poplatkoch v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Prvostupňový súd teda bude musieť zdôvodniť uvedenou položkou Sadzobníka súdnych poplatkov vo
svojom uznesení, vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie, pričom sa musí odzrkadľovať tento súdnypoplatok od základu poplatku, ktorým je cena nároku uplatňovaného v odvolaní a musí zdôvodniť prečo
takýmto spôsobom poplatok vyrátal, keďže použil pre stanovenie tohto súdneho poplatku vzor č. 4 a
bol napadnutý odvolaním, je nepreskúmateľný, keď nebolo uvedené pod akou položkou a z akej ceny

nároku uplatňovaného v odvolaní vychádzal.

Rozhodnutie súdnu prvého stupňa bolo preto podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušené a vec mu
vrátená podľa ods. 2 na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Senát odvolacieho súdu rozhodol v predmetnej veci počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.