Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202592
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6709202592.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:35 724 803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanej X. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. - K., U. Q., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom
Vlkolinským so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o
revolvingovom úvere, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/46/2009-322
zo dňa 25. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/46/2009-322 zo dňa 25. novembra 2013 v napadnutej
časti potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 544,89 eur od 9. 4. 2007 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
pôvodne sumu 839,82 eur s príslušenstvom, ktorá pohľadávka vznikla v súvislosti so zmluvou o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Okresný súd rozsudkom zo dňa 19. 1. 2011 zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 839,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 544,89
eur od 9. 4. 2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 409,56 eur. Na základe odvolania žalovanej
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 41Cob/180/2011-186 zo dňa 21. 12. 2011 rozsudok
Okresného súdu Zvolen v časti o zaplatenie sumy 544,89 eur potvrdil a vo zvyšku rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd po doplnení dokazovania
dospel k záveru, že predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, žalobca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľka, jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle uvedených ustanovení. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostala predmetom konania zmluvná
pokuta a úrok z omeškania ako aj trovy konania, ktoré si žalobca uplatnil. Súd sa preto zaoberal v prvom
rade skúmaním, či zmluvná pokuta vo výške 29,87 eur a úroky z omeškania tak ako ich vyčíslil žalobca
sú primerané, pokiaľ ide o obsah zmluvy. Mal preukázané, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá
obsahuje neprimerané zmluvné podmienky. Úroky, poplatky a zmluvná pokuta spolu činia viac ako 50
% z nesplatenej istiny. Výška úroku z omeškania 0,1 % denne činí do roka 36 %, čo je neprimeraná
sankcia a jej uplatnenie je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Takáto sankcia spôsobuje značnú nerovnosť
v postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Súd tiež zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaná
z úverového rámca vyčerpala podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu sumu 1.697,89 eur, zaplatila 1.825,67
eur, teda zaplatila viac ako vyčerpala z úverového rámca. Ďalej súd uviedol, že mal preukázané, že v

danom prípade nedošlo k dodržaniu písomnej formy tak ako to vyžaduje § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.
z., a preto je zmluva o revolvingovom úvere z tohto titulu neplatná ako aj podľa § 40 ods. 1 Obč. zák.
Žalovaná ak chcela získať úver, musela podpísať aj predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala náležitosti
iného právneho úkonu a v danom prípade sa nedá usudzovať, že išlo o dostatok jej vôle vstúpiť do
iného zmluvného vzťahu so žalobcom než aký bol jej primárny záujem, a to poskytnutie úveru. Takýto
postup žalobcu sa dá kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ust. Smernice rady č. 93/13/
EHS z 5. 4. 1993 ako aj ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka nemôžu požívať právnu ochranu. Žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uznala nárok žalobcu na úrok z omeškania
vo výške zákonného úroku, súd preto v tejto časti žalobe vyhovel, vo zvyšku žalobu ako žalobu, ktorá
obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, t. j. v rozpore s dobrými mravmi zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., pretože mal za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, na základe ktorých nepriznal súd žalobcovi náhradu trov. Tieto dôvody súd videl v obsahu
zmluvy, ktorá bola uzavretá a obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré skutočnosti namietala
žalovaná už na prvom pojednávaní a tiež vychádza z toho, že časť pohľadávky bola priznaná žalobcovi
len na základe toho, že žalovaná túto časť pohľadávky uznala.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 544,89 eur od 9. 4. 2007 do zaplatenia podala v zákonom stanovenej lehote
žalovaná, ktorá uviedla, že je toho právneho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku
od kedy je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, pretože podľa názoru žalobkyne sa nemohla
dostať do omeškania ako dlžník voči žalobcovi ako veriteľovi skôr než sa z rozsudku súdu prvého stupňa
zo dňa 25. 11. 2013 dozvedela, že mu má zaplatiť úrok z omeškania a do omeškania sa môže dostať až
prvým dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže podľa názoru súdu prvého stupňa
zmluva o úvere je neplatná pre nedodržanie písomnej formy ako aj preto, že zo strany žalobcu sa jedná
o nekalú praktiku, nemôže požívať právnu ochranu, keďže až do momentu rozhodnutia súdu prvého
stupňa mala žalovaná platiť sankcie podľa zmluvy o úvere, ako napr. zmluvnú pokutu, úrok, sankčný
úrok a podobne. Na základe vyššie uvedeného žalovaná žiada, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako
súd odvolací rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a ponecháva
odvolanie žalovanej zo dňa 28. 2. 2014 na rozhodnutí súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie podľa ust. § 212 ods. 1 O. s p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 7Cb/46/2009-155 z 19.
januára 2011 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 839,82 eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 %
denne zo sumy 544,89 eur od 9. 4. 2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 409,56 eur.
Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom
č. k. 41Cob/180/2011-186 zo dňa 21. 12. 2011 rozsudok Okresného súdu Zvolen v časti o zaplatenie
544,89 eur potvrdil a vo zvyšku rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostala predmetom konania zmluvná pokuta a úrok z omeškania,
ako aj trovy konania, ktoré si žalobca uplatnil. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 9 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 544,89 eur od 9. 4. 2007 do zaplatenia, vo
zvyšku prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal. Okresný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
je zmluvou spotrebiteľskou, a mal za to, že výška úroku z omeškania 0,1 % denne, t. j. 36 % ročne
je neprimeraná sankcia a jej uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň uviedol, že žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uznala nárok žalobcu na úrok z omeškania
vo výške zákonného úroku, a preto žalobe v tejto časti súd vyhovel.

Odvolací súd zistil z obsahu zápisnice z pojednávania na okresnom súde zo dňa 21. 6. 2010,
na ktorom bol prítomný osobne právny zástupca žalovanej, že žalovaná nespochybňuje, že došlo k
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, teda nespochybňuje ani zostatok istiny, ktorá predstavuje
sumu 544,89 eur, ale spochybňuje kumuláciu následne ďalších pohľadávok, ktoré si uplatnil žalobca
ako zmluvnú pokutu, úrok z omeškania a sankčné poplatky, ktoré vo svojom súhrnne predstavujú skoro

výšku uplatnenej istiny. Navrhol preto, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 544,89 eur, úrok z
omeškania vo výške 0,1 % od 9. 4. 2007, ale čo sa týka ostatných nárokov žiadal žalobu zamietnuť,
nakoľko takéto dojednania medzi účastníkmi sú v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného je zrejmé,
že samotná žalovaná istinu spolu s úrokom z omeškania uznala, uznala úrok z omeškania vo výške 0,1
% od 9. 4. 2007. Okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, t. j. zákonný
úrok zo sumy 544,89 eur, t. j. zo sumy istiny, ktorú žalovaná uznala a od 9. 4. 2007 do zaplatenia,
teda od dátumu, ktorý si oprávnene uplatnil žalobca, ktorý uviedol že, keďže žalovaná nesplnila
záväzok včas, čím porušila zmluvu, dostala sa v zmysle bodu 8.3 VOP do omeškania s tromi splátkami
a žalobca tak bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého
úveru a uplatnil si tak právo od 9. 4. 2007 a úročil celú dlžnú sumu úrokom 1,89 eur mesačne až
do riadneho ukončenia zmluvy. Žalovaná porušila podmienky zmluvy. Už v podanej žalobe ako aj v
špecifikácii žaloby, ktorú zaslal žalobca okresnému súdu podaním zo dňa 21. 9. 2010 doručeným súdu
dňa 27. 9. 2010 si žalobca uplatňoval úrok od dátumu 9. 4. 2007, od tohto dátumu bol úrok dôvodný
aj na základe vyjadrenia žalovanej na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen, kedy bola ochotná
od tohto dátumu úrok vo výške 0,1 % zaplatiť; preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovanej,
ktoré uviedla v odvolaní v tom smere, že má zaplatiť úrok z omeškania len od 25. 11. 2013 teda od
vtedy keď okresný súd vydal napadnutý rozsudok, pretože až z tohto rozsudku sa dozvedela, že má
platiť žalobcovi úrok z omeškania. Toto tvrdenie žalovanej sa nezakladá na pravde, pretože žalovaná
sa už v podanej žalobe, ktorá jej bola doručená dozvedela, že má platiť úrok z omeškania od 9. 4.
2007, nie je podstatné, kedy súd vyhlásil rozsudok, ale kedy sa žalovaný dostane do omeškania so
zaplatením svojho záväzku. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu úrok z omeškania od tohto dátumu aj uznala.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bola
žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 544,89 eur od 9. 4. 2007
do zaplatenia podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žalobca, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný návrh na rozhodnutie o trovách nepodal (§ 151 ods. 1 O. s p.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.