Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tutko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/389/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708218868
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7708218868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu N.. J. N., X. P. T., Y. Š.P. Č.. X,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Špitálska č. 6, proti
žalovanému R. O., X. P. L. B. D. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom, so sídlom
v Kráľovskom Chlmci, Hlavná č. 796/69, o zaplatenie 3 983,27 eura s prísl. o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.11.2013 č.k. 21C/109/2009-207 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,27 eura
so 7,5% úrokom z omeškania od 1.10.2008 do zaplatenia a vyslovil, že o trovách konania rozhodne

po právoplatnosti v merite veci.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej pôžičky.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili ústnu zmluvu o
pôžičke na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 120.000,- Sk dňa
XX.X.XXXX, pričom žalovaný doposiaľ poskytnutú pôžičku nevrátil. Súd ďalej vychádzal z výdavkového

pokladničného dokladu zo dňa XX.X.XXXX a znaleckého posudku č. 5/2011 z oboru písomnoznalectva
- odvetvie ručné písmo.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov a svedkov dospel
k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa XX.X.XXXX na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažnú pôžičku v sume 120.000,- Sk. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú jednak z
výpovede svedkyne H. C., ale aj z výdavkového pokladničného dokladu o prevzatí uvedenej sumy

žalovaným. Tvrdenia žalovaného, že sa nejedná o jeho podpis na pokladničnom doklade mal súd za
vyvrátené závermi znaleckého posudku. Súd neuznal námietku žalovaného, že porovnávací materiál
použitý pri vypracovaní znaleckého posudku neobsahuje jeho podpis, nakoľko zo spisového materiálu
bolo zistené, že pre účely znaleckého dokazovania bola predložená aj „doručenka do vlastných rúk“,
ktorú mohol podpísať len žalovaný, ako to vyplynulo z výpovede poštovej doručovateľky. Z týchto
dôvodov súd uzavrel, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi došlo a žalobca odovzdal
žalovanému hotovosť 120.000,- Sk. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením, priznal súd

žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 7,5% ročne od 1.10.2008 do zaplatenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a návrh žalobcu zamietol, eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšiekonanie. V odvolaní vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, ak súd konštatoval, že mal za
preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonané dôkazy
nevykonal v intenciách uvedených v O.s.p.. Je toho názoru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno a žalobcovi sa nepodarilo v konaní produkovať dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili jeho
tvrdenia o existencii pôžičky. Vo vzťahu k vypočutým svedkom T. H. J. N. uviedol, že obaja svedkovia
sú v blízkom rodinnom pomere k žalobcovi a svedok T. N. je Y. X. Z.. Svedkovia mali dôvod vypovedať
v prospech N. C. - žalobcu. Ani jeden z nich nevedel potvrdiť odovzdanie, či prevzatie finančných
prostriedkov. Výpovede uvedených svedkov, vzhľadom na ich rodinný vzťah k žalobcovi podľa jeho

názrou nie je možné vyhodnotiť ako dôkazy objektívne a vierohodné. Za jednoznačne tendenčnú
považuje aj výpoveď svedkyne H. C. vzhľadom na to, že uvedená svedkyňa bola zamestnankyňou
žalobcu. Vo vzťahu k znaleckému posudku vypracovanému Ing. Dušanom Grajciarom žalovaný
uviedol, že znalec pri výsluchu uviedol, že podpis príjemcu na pokladničnom doklade je s najväčšou
pravdepodobnosťou zhodný s jeho podpisom. Zhodu však jednoznačne potvrdiť ani pri svojom výsluchu
nevedel. Znalec ďalej pri výsluchu uviedol, že pri skúmaní pravosti podpisov porovnával porovnávacie

materiályspodpisomnapokladničnomdoklade.Znalecsíceuviedol,žepriporovnávaníporovnávacieho
materiáluspodpisomnapokladničnomdokladenašielzhodu,avšaksvedkyňaY.potvrdila,žepredmetnú
doručenku podpísala vlastnoručne ona. Podľa jeho názoru závery znaleckého posudku vôbec nie sú
presvedčivé. Jeho J. U. T., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, vyvrátila tvrdenia U. žalobcu.
Ďalej poukázal na okolnosť, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so vznesenou námietkou premlčania.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal, aby odvolací súd odvolanie
žalovaného v plnom rozsahu zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 1,3 v spojení s § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 120.000,- Sk, ktorý

následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátiť
súrokomzomeškania.Anipočasodvolaciehokonanianedošlokzmeneskutkovéhoaniprávnehostavu,
preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje
a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, z ktorého by bolo jednoznačne možno vyvodiť
jeho tvrdenia o existencii pôžičky.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na listinné dôkazy - výdavkový pokladničný doklad a znalecký

posudok č. 5/2011 vypracovaný v konaní znalcom z odboru písomnoznalecstvo - odvetvie ručné písmo,
z ktorých je možno vyvodiť záver, že žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku dňa XX.X.XXXX
v sume 120.000,- Sk. Za dôvodné nemožno považovať tvrdenia žalovaného v odvolaní, že svedkovia
- T. H. J.H. N. - U. žalobcu majú dôvod vypovedať v prospech N. C., ak zároveň uvádza, že ani
jeden z nich nevedel potvrdiť odovzdanie, či prevzatie finančných prostriedkov. Jeho tvrdenie je iba

čiastočne správne, pretože U. žalobcu J. N. pri odovzdaní peňažnej pôžičky nebol prítomný, avšak U.
T. N. potvrdil, že žalobca požičal žalovanému peňažnú pôžičku na kúpu motorového vozidla a za jeho
prítomnosti mu peniaze aj odovzdal. Len samotná okolnosť, že svedok je U. žalobcu sama o sebe
nemá za následok nedôveryhodnosť tohto svedka. Uvedenú svedeckú výpoveď súd správne hodnotil v
súvislosti so svedeckou výpoveďou H. C., ktorá potvrdila skutočnosť, že žalobca dňa XX.X.XXXX vybral

z banky hotovosť v sume 120.000,- Sk a za tým účelom na pokyn žalobcu vyhotovila aj výdavkový
pokladničný doklad, v ktorom ako predmet uviedla - pôžička.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalovaného, že svedkyňa T. Y. potvrdila, že predmetnú doručenku
(„porovnávací materiál“) podpísala vlastnoručne ona. Uvedená svedecká výpoveď je v rozpore s

výpoveďou svedkyne H. X., doručovateľky Slovenskej pošty, ktorá vylúčila okolnosť, aby svedkyňa Y.
prevzala zásielku adresovanú žalovanému určenú mu do vlastných rúk.Správne súd prvého stupňa posúdil aj žalovaným vznesenú námietku premlčania, ak dospel k záveru,
že nárok uplatnený žalobcom v konaní premlčaný nebol. Všeobecná premlčacia lehota uvedená v ust.
§ 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Keďže splatnosť pôžičky dohodnutá účastníkmi nebola, táto nastala až potom, čo žalobca listom zo dňa
9.9.2008adresovanýmžalovanémupožiadalhoojejvrátenienajneskôrdo30.9.2008.Splatnosťpôžičky
teda nastala nasledujúcim dňom, t.j. 1.10.2008 a keďže žalobca nárok na súde uplatnil dňa 30.12.2008
- uplatnil ho v trojročnej premlčacej lehote.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto o
trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.