Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/974/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115202230
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115202230.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti I. O., bytom R. č. XXX, t.č. na
neznámommieste,vkonanízastúpenýopatrovníkomJUDr.JanouPalkovou,vyššousúdnouúradníčkou
Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/62/2015-24 zo dňa 20. augusta 2015, v senáte, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 70,70 Eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
Eur a trov právneho zastúpenia v sume 11,91 Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatňovanú sumu, a to v zmysle
citovaných zákonných ustanovení zák.č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Odporca cestoval na linke

MHD prevádzkovanej navrhovateľom bez cestovného lístka, preto bol povinný zaplatiť navrhovateľovi
cestovné vo výške 0,70 Eur a postih vo výške 70,- Eur. O náhrade trov konania súd prvého stupňa
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. V predmetnej veci navrhovateľom
uplatnené trovy konania predstavovali vyššiu sumu ako samotná žalovaná pohľadávka. Cieľom súdnych
konaní v drobných sporoch má byť podľa súdu vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a
nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny

advokáta. Navrhovateľ, ktorý takéto pohľadávky hromadne uplatňuje, má možnosť výberu advokáta,
ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude
mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. V tejto
právnej veci právnej veci išlo o typickú „formulárovú žalobu“ zo strany právneho zástupcu navrhovateľa,
v ktorej sa zmenia niektoré údaje a ktorú navrhovateľ využíva vo viacerých súdnych sporoch ako je
súdu známe z jeho činnosti. Nemenej podstatnou skutočnosťou je aj právna nenáročnosť predmetného

sporu. Súd zároveň pri určení náhrady trov konania musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať
môže len náhradu tých výdavkov, ktoré potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Za také
výdavky navrhovateľa súd považoval výdavky na úkony právnej služby, ktorých vykonanie bolo súdu
preukázané a bez ktorých vykonania nemohol navrhovateľ úspešne v konaní uplatňovať svoje právo. Zo
špecifikácietrovkonaniavyčíslenejprávnymzástupcomsúdnepovažovalzaúčelnevynaloženévýdavky
na úkon právnej služby vyúčtovania: zaslanie Pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, pretože tento úkon

bol vykonaný mimo súdneho konania a ďalšia porada klienta, preto, lebo nebol potrebný k tomu, aby
mohol navrhovateľ úspešne uplatňovať právo v súdnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti pretosúd znížil trovy konania v konaní plne úspešného navrhovateľa a priznal mu náhradu za zaplatený súdny
poplatok za návrh vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
po 16,60 eur (prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd) vrátane režijných paušálov po 8,04 eur

a po 8,39 z ktorej celkovej sumy trov právneho zastúpenia (59,55 eur s DPH 20%, ktorej platiteľom je
právny zástupca navrhovateľa, ako to vyplynulo z predloženého osvedčenia o registrácii) priznal 20%.
Celkovo náhrada trov konania navrhovateľa predstavuje sumu 11,91 eur a túto je odporca povinný
zaplatiť advokátovi navrhovateľa. Lehotu na splnenie povinností určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
89,96 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške

20,03 Eur. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods.
2 O.s.p.. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na začatie
konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa

ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu
k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal za
to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150

ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu
istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu
za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový
súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného mal zároveň

za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá
možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci

za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu
tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb.Poukázalnato,že
zaplateniesúdnehopoplatkujeobligatórnoupovinnosťounavrhovateľa,vdôsledkučohonemožnopodľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho

poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročnýazložitýproces,vyžadujúcisiiprimeranúčasovúnáročnosť.Uviedol,žeprávoúčastníkanechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v

bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej
argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver

zdôraznil, že rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval
za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne úspešného
navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Odporca sa k odvolaniu podanému navrhovateľom písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolaciehopojednávaniavzmysleust.§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľa
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..Odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa iba vo výroku o náhrade trov
konania navrhovateľa, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia
a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho

súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania,
resp. ich náhradu. Naproti ust. § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba vo
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom
viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou,
že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je
predmetom konania. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné, ako sa mylne domnieva

navrhovateľ, skúmať pomery účastníkov konania.
Právna úprava obsiahnutá v ust. § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku doplnená na
základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie Nariadenia EP
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi štandardmi vytvoril pre

súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku síce vyplýva, že uplatnenie
moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch,

kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo však neplatí
absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie predmetného ustanovenia umožňuje súdu trovy
konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj nepriznať.
V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 70,70
Eur. Ide teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000 Eur a zároveň nejde

o vec uvedenú v ust. § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre využitie
moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Navrhovateľ, ktorý bol v merite úspešný a ktorému by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada
trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške 106,46 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu
na začatie konania predstavoval sumu 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia sumu 89,96 Eur, ktoré

tak predstavovali takmer dvojnásobok uplatnenej istiny. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel v
zhode so súdom prvého stupňa k rovnakému záveru, že výška náhrady trov konania pôvodne uplatnená
navrhovateľom nebola primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo k splneniu druhej podmienky v
záujme jej zníženia.
Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených zo

zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i
primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ vedie veľký
počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady
za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno
označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania

v danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už navrhovateľ inicioval početné konania, kedy
zakaždým dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom navrhovateľa, pričom vykonanie
ďalšieho úkonu, resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným
uplatňovaním práva proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 11,91 Eur je primeraná výške uplatnenej istiny, v dôsledku čoho je v súlade s ust. § 150 ods.
2 O.s.p..
Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania
boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady trov konania

navrhovateľa sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .