Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/261/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709207244
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8709207244.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne O. P., bytom O. XXXX/XX, Y.,
zastúpená J.. R. X., bytom L. 3474/11, Y., proti žalovaným 1/ D. F., bytom Y. XXX/XX, Y., 2/ H. T., bytom
B. Y. XX, obaja zastúpení JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou, so sídlom Levočská 866, Poprad, o
zaplatenie 10.534,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 12C 82/2009-142 zo dňa 15.6.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C 282/2009-148 zo
dňa 8.7.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12C 82/2009-142 zo dňa 15.6.2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 12C 82/2009-148 zo dňa 8.7.2015 v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
návrhu a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným trovy odvolacieho konania, a to žalovanej v 1. rade vo výške
135,27 eur a žalovanému v 2. rade vo výške 127,06 eur predstavujúce spolu 262,33 eur trovy právneho
zastúpenia na účet JUDr. Ingrid Čvirkovej, advokátky, AK Poprad do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa je povinná uhradiť
trovy konania žalovanej v 1/ rade predstavujúcu odmenu právneho zástupcu vo výške 1.359,82 eur a
žalovanému v 2/ rade predstavujúce odmenu právneho zástupcu vo výške 491,46 eur na účet právnej
zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Prvostupňový súd konanie v časti návrhu prevyšujúcej sumu 6.883,74 eur a úrokov z omeškania zastavil.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaných
zaplatiť jej istinu 13.986,95 eur s prísl. a istinu vo výške 10.534,92 eur s prísl. Následne upresnila
svoj nárok na úhradu istiny vo výške 10.534,92 eur s prísl. o úroky z omeškania s tým, že svoj nárok
odôvodnila okolnosťou rozdielneho vlastníctva stavby a pozemku, kedy pozemok v rozsahu 76 m2 je
jej vlastníctvom. Na tomto pozemku je postavená garáž, ktorá vlastnícky patrí žalovaným v 1/ a 2/
rade každému v podiele 1. Za užívanie pozemku jej žalovaní nič neplatia. Preto žiadala najskôr určiť
náhradu za užívanie pozemkov za obdobie od 16.6.2006 do 27.3.2009 po 50 eur za 1m2 a rok, čo spolu
predstavuje 10.534,92 eur. V priebehu konania čiastočne zobrala žalobu späť a žiadala, aby jej bola
priznaná náhrada za užívanie tohto pozemku najskôr vo výške 7.588,89 eur s úrokom z omeškania, ktorý
presne vyčíslila. Posledným čiastočným späťvzatím žiadala určiť za užívanie pozemku sumu 6.883,74
eur s príslušným úrokom z omeškania.

Prvostupňový súd zistil, že konaním Okresného súdu Poprad č.k. 19C 229/2003 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co 253/2005, ktorý sa stal právoplatným dňa 16.6.2006 bolo určené,
že odporcovia sú vlastníkmi garáže, teda stavby, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý vlastnícky patrí
navrhovateľke.

Za zhodnotenie garáže prvostupňový súd zaviazal žalovanú v 1/ rade zaplatiť žalobkyni sumu 6.246,21
eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia v konaní Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 12C 26/2009.

V konaní Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 19C 922/2005 bolo vedené konanie navrhovateľky D.
F. proti odporkyni O. P. o nariadenie predbežného opatrenia. Prvostupňový súd návrh zamietol, avšak
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.11.2011 prikázal odporkyni Zdenke Bendíkovej strpieť vstup
navrhovateľky prípadne ňou poverených osôb, na pozemok parcela č. XXX/1 cez bočnú plotovú bránu a
strpieť prechod navrhovateľky a ňou poverených osôb cez časť parcely, ktorý je nevyhnutný na vstup do
garáže, ako aj na pohyb navrhovateľky vo vzdialenosti 1 metra od celej stavby garáže v prípade úprav na
tejto stavbe. Zároveň uložil odporkyni odovzdať navrhovateľke diaľkové ovládanie od garážových brán
na garáži č. XXXX, ako aj kľúč od bočnej plotovej brány a bočných vstupných dverí do garáže. Z obsahu
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu vyplýva, že navrhovateľka v
skutočnosti kľúče nemá a nemá ani nové diaľkové ovládanie od rolovacích brán.

Pred Okresným súdom Poprad bolo vedené konanie pod sp. zn. 19C 722/2002, kde sa D. F. domáhala
určenia neplatnosti zmluvy proti O. P. o prevode rodinného domu s príslušenstvom.

Listom zo dňa 23.6.2008 žalovaná v 1/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalobkyňu a
Y. P. na vypratanie nehnuteľnosti. Dňa 23.6.2008 totiž umožnili D. F. užívanie nehnuteľnosti a to garáže
súp. č. XXXX v k.ú. L.. Garáž riadne nevypratali, v garáži sa nachádzala kosačka, horský bicykel, lyže,
vrecia, krabice.

Listom zo dňa 2.2.2012 žalobkyňa bola vyzvaná žalovanou v 1/ rade na vydanie diaľkového ovládania,
kľúča, vyzvaná na strpenie vstupu žiadateľky na pozemok v rozsahu uznesenia Krajského súdu v
Prešove o predbežnom opatrení.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že syn žalovanej v prvom rade bol fyzicky napadnutý Y. P., čo bolo šetrené
v priestupkovom konaní. Dňa 28.6.2008 podal K. M. trestné oznámenie s obsahom, že doposiaľ, aj keď
nadobudol právoplatnosť rozsudok v roku 2006, žalobkyňa garáž nevypratala, naviac keď boli žalobkyni
odovzdané kľúče od garáže, žalobkyňa ani pán P. garáž nevypratali, pretože v garáži sa nachádzali
motorové vozidlá. Okrem toho podľa správy z OOPZ Poprad zo dňa 2.12.2014 uznesením policajného
orgánu zo dňa 8.9.2013 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k
domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Trestné stíhanie sa týkalo aj neodovzdania kľúčov žalovaným
a bez právneho dôvodu užívania žalobkyňou tohto nebytového priestoru.

Prvostupňový súd ďalej mal preukázanú obvyklú cenu nájomného za obdobné pozemky účtovanú
Mestom Poprad v meste Poprad.

Z výsluchu svedka K. M. prvostupňový súd zistil, že v mesiaci jún 2008 mu pán P. odkázal, že v sídle
jeho spoločnosti má odložené kľúče od dverí a diaľkové ovládanie od garáže. Keď kľúče prevzal, zistil,
že v garáži sú umiestnené vrecia, záhradné náradie a iný materiál. Túto garáž uzamkol a vyzval na
vypratanie garáže prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobkyňu. Okrem toho podal vo veci
trestné oznámenie.

Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 451, § 454, § 456, § 457 a § 458 Občianskeho
zákonníka, vychádzal aj z ust. § 107 Občianskeho zákonníka vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaných, aplikoval ust. § 123, § 124 a § 126 Občianskeho zákonníka a ust. §
3 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že návrh žalobkyne nie je dôvodný.

Žalovaní užívali predmetné pozemky bez právneho titulu. Pozemky patria žalobkyni. Majetkovým
vyjadrením prospechu žalovaných by mala byť peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie (nájom) obdobnej veci, ktorú využívateľ
(nájomca) bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.

Bezdôvodné obohatenie vzniká už tým, že budovy vo vlastníctve žalovaných stoja na pozemku
žalobkyne, pričom za bežného chodu veci sa výška bezdôvodného obohatenia odvíja od obvyklého
nájomného za užívanie pozemku. Medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o nájme nehnuteľnosti
- garáže súp. č. XXXX postavenej na parcele XXX/X o výmere 76 m2 a nebola uzatvorená ani
zmluva o nájme pozemku pod garážou. Spoluvlastníkmi garáže sú žalovaní v 1/ a 2/ rade každý v
podiele 1 k celku. Užívací stav rozdelenia vlastníctva stavby a vlastníctva pozemku za obdobie od
16.6.2006 (právoplatnosť rozsudku o rozdelení vlastníctva) do 24.3.2009, ktorého sa týka predmetná
žaloba, bol taký, že žalobkyňa spolu so svojim manželom do 23.6.2008 mala možnosť garáž užívať,
pretože žalovaným neodovzdala preukázateľne kľúče ani diaľkové ovládanie na základe vykonateľného
rozhodnutia súdu.

V tomto období žalobkyňa mienila nehnuteľnosť odkúpiť, avšak k dohode nedošlo.

V ďalšom období od 23.6.2008 do 24.3.2009 žalovaní písomne vyzvali žalobkyňu na odovzdanie
nehnuteľnosti. Vo veci dokonca podali trestné oznámenie. Aj keď im protistrana odovzdala kľúče a
zariadenie slúžiace na otváranie garážových brán, žalovaní nemohli nehnuteľnosť užívať pre opätovné
znefunkčnenie zámkov a garážovej brány, čo nakoniec oznámili policajnému orgánu. Tento stav trval do
roku 2011, kedy došlo k vydaniu predbežného opatrenia.

Žalovaní teda celé žalované obdobie (pozn. odvolacieho súdu - od 16.6.2006 do 27.3.2009) fakticky
nehnuteľnosť užívať nemohli. Vzhľadom na to, že neexistovala žiadna zmluva o nájme, je nárok dôvodné
posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Žalovaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na plynutie dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby.

Prvostupňový súd zistil, že žalobkyňa svoj nárok na peňažné plnenie uplatnila žalobou doručenou súdu
dňa 27.3.2009 a upresnenou dňa 9.4.2009. Inou formou uplatnenie nároku nebolo tvrdené. Žaloba bola
doručená žalovaným v 1/ a 2/ rade dňa 15.5.2009. Žalovaným by vznikla povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie s prihliadnutím k ust. § 563 Občianskeho zákonníka prvého dňa nasledujúceho po doručení
výzvy súdom, teda dňa 16.5.2009. Žalovaní by sa dostali do omeškania s plnením dňa 17.5.2009. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia pred dňom 17.5.2007 (dvojročná subjektívna premlčacia lehota)
je preto premlčaný a pri vznesení námietky premlčania ho súd nemôže priznať. Preto bol prvostupňový
súd povinný k tejto námietke prihliadnuť.

Ďalšie obdobie od 17.5.2007 do 24.3.2009 prvostupňový súd vyhodnotil s poukazom na § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak, že v danej veci nie je možné konštatovať bežný chod veci a obvyklé
okolnosti, pretože rozsah vlastníckeho práva žalovaných bol zásadne degradovaný tým, že k budovám
vo svojom vlastníctve nemali prístup. Nemohli teda plnohodnotne svoje vlastnícke právo využívať. Táto
skutočnosť sa nemôže neprejaviť v stanovenej výške bezdôvodného obohatenia, pretože pokiaľ je
obmedzený obsah vlastníckeho práva v rozsahu vec držať a užívať, musí byť nevyhnutne obmedzená
aj výška prípadného bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaní ako užívatelia cudzieho pozemku
patriaceho žalobkyni mali obohatiť (prvostupňový súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR
sp. zn. II.ÚS 415/2014 zo dňa 24.3.2015). Žalovaní nehnuteľnosť, a to dvojgaráž, postavenú na
pozemku žalobkyne prakticky neužívali, žalobkyňa im znemožnila jej užívanie a nemohli uplatniť jednu
zo základných zásad vlastníctva, a to predmet svojho vlastníctva užívať a nakladať s ním.

Preto prvostupňový súd nárok žalobkyne zamietol.

Prvostupňový súd sa zmienil aj o výške prípadného bezdôvodného obohatenia, kde poukázal na to,
že pozemok nie je využívaný na podnikateľskú činnosť, a preto uplatňovaná výška bezdôvodného
obohatenia žalobkyňou by bola primeraná po vypracovaní posudku znalcom.

Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o neužívaní garáže za
celé žalované obdobie a jej odovzdanie odporcom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, súd
žalobu zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré presne špecifikoval.

Vo vzťahu k rozsudkom zo dňa 8.7.2015 prvostupňový súd podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. čiastočne konanie
zastavil po tom, čo žalobkyňa zobrala svoj nárok čiastočne späť (dopĺňacím rozsudkom).

Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 23.6.2008 boli odovzdané kľúče od garáže žalovaným a to diaľkové ovládanie
od rolovacích dverí a 2 ks kľúčov od bočných dverí od vstupu do garáže. Od tejto doby žalobkyňa
nemala do garáže prístup. Napriek tejto skutočnosti, že kľúče boli riadne odovzdané, bolo vydané
predbežné opatrenie Krajského súdu v Prešove. Žalovaní opätovne žiadali o vydanie kľúčov. Teda
najneskôr od 23.6.2008 mohli disponovať a užívať garáž bez obmedzenia. To, že garáž neužívali, o
svoj majetok nemali aktívny záujem a opätovne žiadali vydať kľúče a diaľkové ovládanie, bolo len zo
špekulatívnych dôvodov. Už v tom čase bol podaný návrh na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku.
Prvostupňový súd vychádzal z rozhodnutí Krajskej prokuratúry v Prešove, kde skutkový stav nebol ešte
ustálený, pretože tento bol sporný a situácia bola vyhodnotená v prospech žalovaných. Od nadobudnutia
vlastníctva k predmetnej garáži až do odovzdania kľúčov dňa 23.6.2008 žalovaní nepredložili žiadny
relevantný dôkaz o tom, že vyzvali žalobkyňu na odovzdanie garáže, prípadne iným spôsobom sa
domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva. Pokiaľ bolo degradované vlastnícke právo žalovaných,
akým spôsobom bolo degradované vlastníka pozemku pod stavbou a akú ochranu požíva vlastník
pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť postavená. Žalobkyňa musí strpieť cudziu stavbu na pozemku bez
ohľadu na tú skutočnosť, či vlastník stavby túto užíva alebo neužíva a u vlastníka pozemku sú opomenuté
dobré mravy v zmysle § 3 OZ. Garáž existuje na cudzom pozemku a vlastník pozemku má rovnaké práva
ochrany bez ohľadu na to, či vlastník stavby sa na tomto pozemku túto stavbu užíva alebo neužíva. Od
nadobudnutia vlastníckeho práva ku garáži žalovanými nebolo bránené v jej užívaní, ale žalovaní boli
vo svojom konaní pasívni. Ani v súčasnej dobe nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme pozemku.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. Uplatnili si trovy odvolacieho konania. Uviedli, že už z vyšetrovacích spisov
vyplýva, že žalovaní predmetnú garáž odo dňa 23.6.2008 minimálne do 19.12.2012 nemohli užívať
riadne. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že závery uvedené v uznesení Krajskej prokuratúry
Prešov nie sú pravdivé a nepredložila žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení. V danom prípade
nárok žalobkyne nie je dôvodný s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že bol
predložený návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo strany žalobkyne, avšak finančné nároky
žalobkyne sú neprimerane vysoké, pretože žalobkyňa žiadala stonásobok sumy, ktorá je bežná pri
prenájme pozemkov neslúžiacich na podnikateľské účely.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil,
že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobnými a presnými dôvodmi rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Prvostupňový súd presne špecifikoval uplatnený nárok žalobkyne a podrobne odôvodnil, prečo za
jednotlivé obdobia nárok žalobkyni nepriznal.

V prvom rade nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia pred dňom 17.5.2007 je
premlčaný. Toto žalobkyňa v odvolaní nakoniec ani nenamietala. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania žalovanými bolo potrebné na túto okolnosť prihliadnuť a nárok nebolo možné za obdobie od
16.6.2006 do 16.5.2007 pre premlčanie priznať.

Ďalší nárok za obdobie od 17.5.2007 do 27.3.2009 prvostupňový súd nepriznal s poukazom na to,
že žalovaní v tomto období nehnuteľnosť riadne nemohli užívať. Platí, že v prípade, že ak vlastník
pozemku neumožní vlastníkovi budovy k budove adekvátny prístup a riadne túto budovu užívať, a
vlastník pozemku žiada od vlastníka budovy bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného za

užívanie pozemku, okolnosti, ktoré tu existovali v súvislosti s obmedzovaním realizácie užívania stavby
jeho vlastníkom je potrebné zohľadniť.

Keďže žalobkyňa žiadala zaplatiť od žalovaných peňažnú čiastku z titulu bezdôvodného obohatenia
vo výške 6.883,74 eur s úrokom z omeškania, ktorá suma podľa jej názoru zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie alebo nájom obdobnej veci, je to dôvod na
priznanie uplatneného nároku len v prípade, pokiaľ ide o bežný chod veci a obvyklé okolnosti. Výška
tohto obohatenia odvíja od obvyklého nájomného za užívanie pozemkov.

V prejednávanej veci však správne konštatoval prvostupňový súd, nie je možné hovoriť o obvyklom,
resp. bežnom chode veci a obvyklých okolnostiach, pretože žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti
- stavby, postavenej na pozemku vlastnícky patriaceho žalobkyni, boli obmedzovaní v realizácii
svojho vlastníckeho práva k budove tým, že do tejto budovy a k budove v dôsledku správania sa
žalobkyne, ktoré správanie bolo preukázané nielen v konaní pred Okresným súdom Poprad, ale
najmä v konaní o vydanie predbežného opatrenia, ale aj v konaniach orgánov činných v trestnom
konaní, boli obmedzovaní v prístupe do tejto budovy a v prístupe k budove vôbec. Táto skutočnosť
sa musí v rámci spravodlivého vyriešenia sporu prejaviť v tom, že aj ak by žalobkyni bezdôvodné
obohatenie uplatnené v tomto konaní patrilo, miera, akou svojim správaním obmedzovala realizáciu
ústavou garantované vlastnícke právo žalovaných, je plne totožná s výškou prípadného bezdôvodného
obohatenia žalovaných za užívanie pozemku žalobkyne, čo prvostupňový súd veľmi správne vyhodnotil
a žalobkyni náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia nepriznal.

To, že žalovaní nemali prístup k svojej nehnuteľnosti aj od 23.6.2008 svedčí jednak vydané predbežné
opatrenie prvostupňovým súdom, kedy ešte dňa 30.11.2011, kedy rozhodoval Krajský súd v Prešove
o odvolaní proti predbežnému opatreniu, bolo konštatované, že žalovaní nemajú k dispozícii kľúče od
vstupných dverí do garáže. Tieto okolnosti boli konštatované nakoniec aj v uznesení o začatí trestného
stíhania vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru,
kde Krajská prokuratúra v Prešove dňa 17.12.2014 konštatovala, že žalobkyňa spolu s manželom odo
dňa 23.6.2008 neoprávnene užíva garáž a bráni v jej užívanie D. F. najmä tým, že nevydali jej všetky
ovládače od brán a preinštalovali ich ovládanie, vymenili jeden zo zámkov na dverách garáže.

Naopak, v priebehu konania vôbec nebolo preukázané zo strany žalobkyne, že práve žalobkyňa sa
takéhoto konania vyvarovala. Všetky predložené listiny a dôkazy žalovaných svedčia v jej neprospech.
Preto správne konštatoval prvostupňový súd, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala,
že najmenej od júna 2008 v užívaní nehnuteľnosti žalovaným nebránila.

Je pravdou, že vlastnícke právo k stavbe a aj k pozemku je ústavou garantované v rovnakej miere, avšak
aktívne správanie sa žalobkyne obmedzujúce realizáciu vlastníckeho práva žalovaných nesvedčí o jej
dobromyseľnosti, a preto je potrebné v tomto konaní poskytnúť žalovaným ochranu tak, ako to vykonal
prvostupňový súd.

Občiansky zákonník, ako aj prípadná dohoda účastníkov konania vo vzťahu k vyporiadaniu cudzej
stavby na cudzom pozemku dáva možnosti, aby v budúcnosti sa predišlo obdobným situáciám ako
v prejednávanej veci. Pokiaľ dobrovoľné riešenie tohto vlastníckeho problému nenastane, nič nebráni
jednej alebo druhej sporovej strane vec riešiť príslušnou žalobou na všeobecnom súde.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a súvisiaci dopĺňací rozsudok a výrok o
trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré nariadil
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú za podanie vyjadrenia k odvolaniu vo vzťahu k žalovanej v 1/
rade vo výške 135,27 eur a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade vo výške 118,67 eur. K tomu patrí režijný
paušál vo výške 8,39 eur v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.