Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213956
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4412213956.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. J., E. XXXX/XX, E.. Č.. K., Z. XX, štátny občan SR, proti odporkyni: L. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J., E. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená Q. A. A..P..U.., G. J., O. XX, T.:
XXXXXXXX, J. C. B.. E. E., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. Č.. F. U., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I.Súd manželstvo navrhovateľa P. I., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne L. I., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K. T. - Z., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na

strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II.Súd maloletého P. I., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke a otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého P. I. vo
výške 50,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

III.Obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV.Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým P. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo sa s maloletým
dieťaťom stýkať každý párny víkend v čase od 10.00 hod. v sobotu do nedele 17.00 hod. tak, že si dieťa u
matky prevezme na adrese trvalého pobytu matky a dieťa matke vráti na adresu trvalého pobytu. Matka
je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.

V.Súd v y s l o v u j e predbežnú vykonateľnosť rozsudku vo výrokoch II., III., IV. týkajúcich sa úpravy,
práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 27.06.2012 sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a

úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Poukázal na to, že manželstvo s odporkyňou
je len formálne a neplní svoj účel, pretože odporkyňa nezabezpečuje riadne starostlivosť o rodinu a
mal. deti, zdržiava sa mimo domu do neskorých večerných až ranných hodín a väčšinu času trávi pri
počítači a na zoznamovacích stránkach. Mal. dieťa na čas po rozvode navrhol zveriť do svojej osobnejstarostlivosti, pretože sa oň riadne stará a je schopný mu zabezpečiť najlepšiu starostlivosť s tým, že
matka je povinná prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Vzhľadom na psychický
a duševný vývoj dieťaťa navrhol, aby styk matky s mal. dieťaťom bol dočasne zakázaný. Po vyjadrení

odporkyne navrhovateľ upresnil, že by nemal výhrady voči úprave styku matky s mal. dieťaťom, avšak
len za jeho prítomnosti.

Odporkyňa sa vyjadrila k návrhu písomne (č. l. 31 a nasledujúce) v ktorom uviedla, že s návrhom na
rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasila s dôvodmi, ktoré uvádzal navrhovateľ. Neuznala príčiny

rozvratumanželstva,ktorémalibyťzapríčinenéjejpostojomkrodineakvýchovemal.detí.Poukázalana
to, že sa starala o domácnosť, ako aj o deti z dôvodu agresívnej povahy navrhovateľa, dochádzalo medzi
nimi k častým hádkam a nedorozumeniam, navrhovateľ manipuloval s ňou, ako aj s mal. deťmi. Pod
vplyvom danej situácie bolo v rodine vytvárané nevyhovujúce prostredie pre ňu i mal. deti. Odporkyňa
už v tomto vyjadrení zdôrazňovala, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo
vzťahu k mal. dieťaťu, ktorý bol vedený pod sp. zn. 7P/195/2012, v zmysle ktorého súd zveril mal. dieťa

dočasne do opatery navrhovateľa a jej upravil styk s mal. dieťaťom, ktorý jej navrhovateľ neumožňuje
realizovať.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 OSP dňa 19.11.2014, ktorý mal
doručenie predvolania riadne vykázané dňom 04.11.2014. Podaním zo dňa 18.11.2014 doručil súdu

ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie z dôvodu PN, dôkazom čoho je potvrdenie o dočasnej
PN M., z ktorej mal súd preukázané, že sa jedná o pretrvávajúcu PN od 14.10.2013. Navrhovateľ
uviedol, že termín pojednávania je určený v čase jeho vychádzky, avšak z časového hľadiska by sa
v rozmedzí od 10.00 hod. do 12.00 hod. vlakovým spojením nestihol zúčastniť pojednávania, ďalším
dôvodom je odporúčanie odborného lekára - kludový režim na lôžku. Zároveň oznámil súdu, že na deň

19.11.2014 má určený termín k odbornému lekárovi a praktickému lekárovi a na základe odporúčania
lekárskeho konzília odborný lekár vypracuje komplexnú správu ohľadne jeho zdravotného stavu pre
posudkového lekára, opätovne navrhol, aby mohol byť vypočutý vo veci rozvodu a úpravy práv a
povinností k maloletému na súde Z. K. v čase povolenej vychádzky. Súd zdôrazňuje, že navrhovateľ je
práceneschopný od 14.10.2013 v zmysle potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od 14.10.2013

s tým, že vychádzky má v čase od 10-tej do 12-tej hodiny a od 15-tej do 17-tej hodiny a termíny
kontroly určené jedenkrát do mesiaca. Potvrdenie o dočasnej PN bolo vydané všeobecným lekárom
pre dospelých M.. Z. Š., ktorý na dotaz súdu, aby upresnil, s poukazom na ustanovenie § 119 ods.
3 O.s.p. či navrhovateľ je schopný zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu, oznámil súdu, že nie je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania vzhľadom

na jeho pretrvávajúce ťažkosti pohybového aparátu a následne uviedol, že jeho stav nie je zlepšený,
ortopéd doporučuje PN a je nutný klud na lôžku. Z uvedených správ nevyplýva, že by účasť navrhovateľa
na pojednávaní viedla k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu alebo ohrozeniu jeho života tak, ako
to má na mysli zákonné ustanovenie. V podstate i samotný navrhovateľ nepoprel, že má možnosť
zúčastniť sa pojednávania, avšak žiadal byť vypočutý v K., len z toho dôvodu, že nestihne sa zúčastniť

sa pojednávania na tunajšom súde počas povolených vychádzok. Súd poznamenáva, že navrhovateľ
bol vypočutý, boli mu doručené všetky listinné dôkazy a vyjadroval sa k nim i písomne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov:

sobášny list, rodný list, písomné vyjadrenie odporkyne podané cestou práv. zást., ktoré bolo doručené
účastníkom, čoho dôkazom sú kópie doručeniek, správa kol. opatrovníka zo dňa 27.8.2012, správa
z referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 27.8.2012, žiadosť práv. zást. navrhovateľa o
výsluch svedkov, správa kolízneho opatrovníka zo dňa 16.11.2012 a písomné vyjadrenie navrhovateľa,
vyjadrenie odporkyne k zápisnici z pojednávania, návrh na doplnenie dokazovania zo strany

navrhovateľa, správa zo zdravotného strediska K. na mal. dieťa od M.. J. C., správa z MŠ na mal.
dieťa, listinné dôkazy ohľadne návrhu odporcu na vydanie PO, správa z ÚPSVaR K. zo dňa 18.12.2012,
stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne k zápisnici z pojednávania, čestné prehlásenie O. V.,
O. O., O. V., vyjadrenie C. Y. a čestné prehlásenie M.. P. O., správy z ÚPSVaR K. o vykonaní pohovoru
s maloletým zo dňa 07.01.2014, správa z materskej školy zo dňa 22.11.2013, správa od ošetrujúceho

lekára navrhovateľa zo dňa 07.08.2014, úradný záznam z pohovoru s odporkyňou zo dňa 02.11.2012
o šetrení pomerov u navrhovateľa, zo dňa 06.11.2012, úradný záznam z pohovoru s navrhovateľom zo
dňa 08.02.2013, úradný záznam z pohovoru s navrhovateľom zo dňa 18.11.2013, pohovor s maloletým
zo dňa 03.01.2014, kópia znaleckého posudku týkajúca sa psychologického vyšetrenia odporkyne a jejdetí B. Q. P. A., vypracovaného v konaní ČVS: U.-XXX/OVK-G.-XXXX pod č. X/XXXX M.. Z. G., O. Č..
XX/XXXX M.. L. C., O. Č.. XX/XXXX M.. Z. Š., s tým, že súd prečítal listinný dôkaz týkajúci sa daného
konania a majúci vplyv pre toto konanie a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. U navrhovateľa sa jedná o manželstvo prvé, u odporkyne
o manželstvo druhé. Účastníci mali posledné spoločné bydlisko na adrese G. J., E. XXXX/XX. Z
manželstva pochádza jedno mal. dieťa P. I., G.. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil, že s mal. deťmi odporkyne, s ktorými býval v spoločnej
domácnosti mal nadštandardný vzťah, staral sa riadne o domácnosť, i napriek tomu, že bol zamestnaný
na zmeny, pretože odporkyňa sa o mal. deti nezaujímala. Pripravoval mal. deti do školy a rovnako im
zabezpečoval i zdravotnú starostlivosť a chodil s nimi k detským lekárom. Návrh na rozvod sa rozhodol
podať preto, že po vzájomnej komunikácii s mal. synom odporkyne zistil, že odporkyňa požičiavala ich
peniaze svojej matke. Viackrát sa stalo, že sa musel vrátiť domov zo zamestnania a postarať sa o ich

spoločného mal. syna. Pretože nebol 6 rokov na dovolenke, odišiel s mal. synom k matke a keď sa vrátil
domov, prichytil odporkyňu v manželskej posteli s cudzím mužom. Následne odporkyňa so svojimi mal.
deťmi odišla k matke a keď sa vrátila bolo to väčšinou za asistencie polície. Po udalostiach, ktoré sa
odohrali v ich spoločnom byte za prítomnosti odporkyne začal mať maloletý zdravotné problémy a preto
bol nútený s ním vyhľadať odbornú pomoc v K. a dieťa bolo na C., kde mu detská lekárka ozrejmila, že sa

jedná o problém psychického charakteru a nie je to problém v súvislosti s rezaním predkožky. Odkedy
je mal. dieťa s ním nemá žiadne problémy, riadne sa oň stará. Navrhovateľ zdôraznil, že v žiadnom
prípade nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou, ktorá ho podviedla s troma
milencami za mesiac.

Odporkyňa vo svojej výpovedi a písomnom podaní upresnila, že chcela i ona podať návrh na rozvod,
keď mal maloletý 2 roky, avšak navrhovateľ s tým nesúhlasil. Viackrát zdôraznila, že nie sú pravdivé
skutočnosti uvádzané navrhovateľom, pretože sa o dieťa riadne starala, nepoprela, že i navrhovateľ,
pretože mal rovnako oň záujem. Z bytu odišla preto, že navrhovateľ zmanipuloval i jej syna z prvého
manželstva. Bývala so svojimi mal. deťmi u starej matky a keď sa vrátila mal. P. bol už zmanipulovaný

voči nej. Mal. P. si nezobrala so sebou preto, že v tom čase bol vonku s navrhovateľom. Navrhovateľ sa
skontaktoval i s jej bývalým manželom s úmyslom, aby prišla o všetky tri deti. Do bytu sa vrátila koncom
augusta 2012, odkedy nebývajú s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú od
apríla 2012 a spoločne nehospodária od mája 2012. Jej mal. deti z prvého manželstva sa navrhovateľa
báli, pretože ich navrhovateľ bil a psychicky týral. Uznala, že počas spolužitia s navrhovateľom sa jej

dve deti s otcom nestretávali, pretože im to navrhovateľ zakazoval a situácia sa zmenila až vtedy, keď
navrhovateľ vyhľadal jej bývalého manžela. Odporkyňa zdôrazňovala, že jej bývalý manžel jej nikdy
nevytýkal zanedbávanie starostlivosti o mal. deti. S rozvodom manželstva súhlasila s tým, že vzhľadom
i na uplynulé obdobie od podania návrhu obnovenie manželského spolužitia do úvahy neprichádza. Je
nepochybné, že rozvrat manželstva sa prehĺbil.

Vypočutý svedok B. A. bývalý manžel odporkyne vo svojej výpovedi uznal, že je pravdou, že sa
nekontaktoval s deťmi, pretože nevychádzal s odporkyňou. Neskôr po rozhovoroch s deťmi zistil, že
to bolo kvôli navrhovateľovi. Danú situáciu neriešil, nechal tomu voľný priebeh, pretože boli deti malé.
Predtým, ako ho kontaktoval navrhovateľ deti na víkendy nemal v zmysle úpravy styku, bolo to vždy

len na krátku dobu. Deti sa nikdy nesťažovali, boli čisté a mal pocit, že bolo o ne riadne postarané.
Telefonicky ho kontaktoval navrhovateľ za účelom stretnutia a následne mu porozprával skutočnosti
týkajúce sa odporkyne ohľadne jej prístupu k rodine, k deťom, k domácnosti a v tom čase bol na jeho
strane, chodil s ním na ÚPSVaR v G. J., pretože ešte nemal vytvorený svoj vlastný názor. Stalo sa, že
keď mu navrhovateľ priniesol syna rozprával to isté, čo predtým navrhovateľ. Mal. dieťa bez prítomnosti

účastníkov priznalo, že tak konalo preto, že mu boli sľubované vecné dary, počítač od navrhovateľa.
Následne sa začal s mal. deťmi stýkať častejšie, dával im otázky, všímal si ich správanie a následne
zistil, aká je skutočná realita. Mal. deti zdôrazňovali, že im brat P. chýba, avšak bližšie sa o to nezaujímal,
keďže k nemu nemá žiadny vzťah. Svedok potvrdil, že jeho syn je ovplyvniteľný. Rovnako uviedol, že
mal. deti sa mu sťažovali, že ich O. I. bil. Vychádzal väčšinou z výpovedí dcéry, ktoré považoval za

objektívnejšie. Svedok potvrdil, že ho navrhovateľ navádzal, aby rovnako podal návrh na nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k svojim dvom mal. deťom tak, aby boli zverené do jeho osobnej
starostlivosti, čo však po následnom zvážení a uvedomení situácie neurobil a návrh roztrhal. Svedokpotvrdil, že na úrade okrem neho, navrhovateľa bola i matka navrhovateľa a jeho švagor. Uvedené
osoby sa rovnako vyjadrovali voči odporkyni a jej starostlivosti o deti.

Svedkyňa M. I. matka navrhovateľa vo svojej výpovedi zdôraznila, že ona i dcéra boli proti tomu,
aby účastníci uzavreli manželstvo. Navštevovali ich raz do mesiaca, i pred narodením mal. P. a deti
odporkyne k nim mali blízky vzťah. Babka odporkyne upozorňovala na to, že odporkyňa je veľký nervák.
Svedkyňa navštevovala účastníkov pravidelne a navrhovateľ chodil do práce, potom sa o dieťa staral
a kúpal ho. Keď prišiel jej syn s mal. dieťaťom k nim telefonoval odporkyni po dvoch týždňoch, že

prídu domov a reakcia odporkyne bola, že prečo tak skoro, keď si potrebuje oddýchnuť. V tom čase
mala priateľa M. Č.. Svedkyňa potvrdila, že bola na príslušnom úrade so zaťom pánom A., pretože jej
telefonoval syn a ona trvala na tom, že je potrebné niečo urobiť, pretože nemôžu stále chodiť z K..
Maloletý uviedol pred svedkyňou, že matka stále kričí a keď sa bude ženiť on, nájde si ženu, ktorá
kričať nebude. Osobne počula, keď maloletý sa vyjadril, že nechce ísť s matkou, keď príde. Potvrdila,
že odporkyňa sa o mal. dieťa riadne starala a mala k nemu materinský cit v období, keď ho kojila asi rok

a dva mesiace, bála sa o neho a zmena nastala po tom, keď prepadla internetu a deti boli na vedľajšej
koľaji. Počas častých návštev sa viackrát stalo, že v domácnosti bol neumytý riad a bordel v kúpeľni,
takže mala dojem, že postavenie účastníkov v rodine je opačné. Jej syn ukončil pracovný pomer z toho
dôvodu, že sa nemal kto starať o mal. dieťa, keď matka nastúpila do zamestnania. Následne, keď sa
navrhovateľ zamestnal a začal pracovať na zmeny 12-tky sa ona starala o dieťa tak, že si ho zobrala

do zamestnania, kde navštevuje i výtvarný krúžok. Mal. dieťa podľa udania svedkyne súrodencov
nespomínalo.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou
je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovmedzimanželmimusíbyťvpríčinnejsúvislosti

s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívnyrozvratvzťahovznamená,žemedzimanželmijeskutočnýstavnasvedčujúcinemožnostiplniť
účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný.
Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť

ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského
spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj
pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat
vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou
obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat

vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či
rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov
alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu
bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.Na základe vykonaného dokazovania ohľadne časti návrhu týkajúceho sa rozvodu manželstva

účastníkov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané,
že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, že nie je tu predpoklad obnovenia
manželského spolužitia. Účastníci sa intímne nestýkajú od apríla 2012, spoločne nehospodária od
mája 2012 a nežijú v spoločnej domácnosti od letných mesiacov roku 2012, kedy navrhovateľ odišiel
zo spoločnej domácnosti spolu s mal. dieťaťom, zo začiatku dôvodiac, že sa jednalo o dovolenku k

svojej matke, ktorú nemal 6 rokov a neskôr zistil, že odporkyňa nadviazala i mimomanželskú známosť.
Uvedené skutočnosti mal súd preukázané a je nepochybné, že odporkyňa nadviazala mimomanželskú
známosť a z tohto vzťahu sa počas konania narodilo i mal. dieťa T. I., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému bolo
zapreté otcovstvo. Od podania návrhu uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej nedošlo k obnoveniu
manželského spolužitia a manželstvo účastníkov prestalo plniť všetky funkcie stanovené v Zákone o
rodine. Neexistuje žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, pretože ani jeden z účastníkov

nemá záujem o obnovenie manželstva tak, ako to vyplýva z ich výpovedí a postojov. Príčiny rozvratu
manželstva súd zistil v rozdielnych povahových vlastnostiach účastníkov, ktoré mal súd potvrdené
i vykonaným znaleckým dokazovaním, správaním účastníkov navzájom a v neposlednom rade i v
nadviazaní mimomanželskej známosti odporkyňou. Zistené príčiny rozvratu manželstva nie sú len
prechodného charakteru a nie je možné ich odstrániť a z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti a zákonné ustanovenia súd manželstvo účastníkov rozviedol. Súd v konaní nevyhodnotil
dôkazy predkladané navrhovateľom na CD nosiči, ani ďalšie záznamy, pretože boli vyhotovované bez
súhlasu odporkyne a súd mal k dispozícii dostatok dôkazov na rozhodnutie o tejto časti návrhu. Súd
nevykonal navrhované dôkazy navrhovateľom ohľadne výsluchu švagra navrhovateľa a bývalej priateľky
brata odporkyne, pretože ich považoval za nadbytočné i s poukazom na to, že uvedené osoby nežili s

účastníkmivspoločnejdomácnostivzhľadomnavyjadrenieodporkyneichnavštívililenrazalebodvakrát
a súd mal k dispozícii odborný znalecký posudok týkajúci sa osobnostných charakterových vlastností
účastníkov.

Navrhovateľ mal. dieťa na čas po rozvode žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že má

vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť a opateru mal. dieťaťa, má k nemu vytvorený blízky citový
vzťah a odporkyňa nie je schopná sa o mal. dieťa riadne starať.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa v žiadnom prípade nesúhlasila, dôvodiac, že sa o dieťa chce starať
a je schopná starať, pretože sa stará i o ďalšie dve mal. deti z prvého manželstva. Vzhľadom na

to, že účastníci nedospeli k dohode ohľadne práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode s
poukazom i na predloženú správu z referátu poradensko-psychologických služieb súd nariadil znalecké
dokazovanie.

Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb (č. l. 40) mal súd preukázané, že navrhovateľ

žiadal o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti aj na čas po rozvode vzhľadom na nezodpovedný
rodičovský prístup odporkyne vo vzťahu k dieťaťu. Na sedenie prišiel s mal. dieťaťom, no odmietal, aby
sa dieťa kontaktovalo s matkou. Odporkyňa trvala na zverení dieťaťa do jej starostlivosti a zdôrazňovala,
že je od dieťaťa izolovaná, čo v nej vyvoláva obavy z toho, že ju bude dieťa odmietať, čo sa aj za
prítomnosti navrhovateľa v ich podmienkach stalo.

Uznesením č. k. 16P/178/2012-172 zo dňa 06.05.2013 súd ustanovil znalca z odboru psychológia,
odvetvie: klinická psychológia detí za účelom vypracovania znaleckého posudku tak, aby znalec
odpovedal na otázky súdu, zdokumentoval rodinnú anamnézu účastníkov, charakterizoval aktuálny
psychický stav mal. dieťaťa a preskúmal vzťahy medzi účastníkmi, zameral sa na zistenie, či zo strany

rodičov nedochádza k citovému vydieraniu alebo manipulácii s dieťaťom, zistil citový vzťah mal. dieťaťa
k súrodencom. Úlohou znalca bolo zistiť, či maloletý prejavuje vôľu stretávať sa s matkou, ak nie,
špecifikovať dôvody, aký vplyv by mala na mal. dieťa zmena výchovného prostredia, aký vplyv má na
vývoj maloletého izolácia od matky. Vyhodnotiť výchovné metódy otca vo vzťahu k postaveniu matky,
vyhodnotiť vplyv rozchodu rodičov na dieťa, zhodnotiť osobnostné predpoklady oboch rodičov a vyjadriť

sa, ku ktorému z rodičov inklinuje mal. dieťa viac a z akých dôvodov.
Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX z ktorého mal súd preukázané, že od
narodenia sa o mal. dieťa starala matka, 14 mesiacov ho dojčila a otec bol zamestnaný, podieľal sa
na každodennej výchove. Po konflikte matky s otcom v lete 2012 matka odišla s dvomi staršími deťmiod otca zo spoločnej domácnosti a mal. P. jej odmietol otec dať. Vo výchovnom vplyve otca dominuje
direktívnosť, nepripúšťa kompromisy, u maloletého sa prejavujú sklony k sociálnej izolovanosti, čo je
výsledkom vplyvu otca na neho.

Osobnosť matky je emočne aj sociálne nezrelá, infantilná, dráždivá, váhavá, primerane sebavedomá
so zníženým sebavedomím. Súčasné pomery od nej vyžadujú veľa námahy a sebaovládania, čo jej
spôsobuje zvýšené napätie.
Osobnosť otca je vysoko sebavedomá, egocentrická, s vysokým seba hodnotením, s poruchami v
oblasti sociálneho kontaktu v smere nedostatku a sklonmi k sociálnej izolovanosti, čo prenáša aj na

maloletého. Je psychosomaticky narušený, emočne a sociálne nezrelý, dráždivý, vo vzťahu k druhému
pohlaviu dominantný, nedôverčivý, neprístupný ku kompromisom až cholerický. Od okolia požaduje
výhradne rešpekt a prejavmi nadradenosti chce dosiahnuť, aby ho sociálne prostredie rešpektovalo
ako kompetentného, aby mohol rozhodovať sám, čím posilňuje svoju sebaistotu a zaujíma autoritatívny
postoj.
Osobnosť maloletého je detská, vo vývine poznačená absenciou matky, v každodennej výchove. V

sociálnom kontakte má snahu o priblíženie, no vidieť zábrany a ustráchanosť. Vo vzťahu k otcovi
je podrobivý, nedokáže mu oponovať, ani sa presadiť - počúva na slovo bez odporu. Vo vzťahu k
matke bol pri prvom kontakte odmeraný, no nie odmietavý, na verbálnej úrovni hovoril, že ju nepozná.
Prvotný postoj k matke bol podmienený dlhodobou citovou karenciou a absenciou akéhokoľvek ich
spoločného kontaktu. Citové prejavy maloletého k rodičom absentujú, pretože ich pravdepodobne ani

nemá prejavované zo strany otca, ktorý je vo výchove pragmatický, direktívny, bez možnosti výberu.
Maloletý je vyše roka v kontakte výlučne s otcom, preberá vzorce jeho správania, tiež jeho postoje voči
matke a tieto prejavy zo strany otca je možné hodnotiť ako citové vydieranie a negatívnu manipuláciu
dieťaťa voči matke. Takáto výchova môže viesť k absolútnemu citovému chladu až averzívnemu postoju
maloletého voči opačnému pohlaviu. Z testu rodinných vzťahov bolo preukázané, že maloletý vyjadril

vôľu stretnúť sa so súrodencami. Na verbálnej úrovni maloletý odmietol stretávanie s matkou, no pri
modelovej situácii sa tešil, že pôjdu spolu do parku a matka mu prinesie hračky. Zmena výchovného
prostredia by mala na maloletého zásadne pozitívny vplyv. Izolácia maloletého od matky v jeho veku
má negatívny vplyv na jeho psychický vývin, ktorý bol zaznamenaný. Otec vo svojej výchove uplatňuje
direktívne metódy, neakceptuje odpor zo strany dieťaťa, čo dokazuje „ustráchané - zlomené“ správanie.

Otec zásadne odmieta podiel matky na starostlivosti a výchove na maloletého, čo dokazuje aj jeho
postoj „ súhlasím so stretávaním maloletého s matkou, ale len v mojej prítomnosti !“. Maloletý toho
času inklinuje len k otcovi, je pre neho výraznou jedinou autoritou, s matkou sa dlhodobo nestretáva,
odmieta s ňou v prítomnosti otca komunikovať, pretože komunikácia s matkou mu v prítomnosti otca
prináša záťaž. Otec na maloletého vplýva prezentovaním svojich negatívnych postojov voči matke a

zároveň priamym ovplyvňovaním maloletého. Matka má osvojené mravné a morálne hodnoty a pravidlá
a vhodné predpoklady na výchovu a starostlivosť o mal. deti. Otec nemá predpoklady, aby zabezpečil
zdravý psychický osobnostný vývin mal. dieťaťa.
Na základe výsledkov vyšetrenia znalec doporučil maloletého zveriť do starostlivosti matky a upraviť
styk s otcom pravidelne každý druhý víkend od piatka popoludnia do nedele popoludnia a primerane

cez sviatky a prázdniny.

Kolízny opatrovník a odporkyňa nemali žiadne výhrady voči znaleckému posudku a súhlasili s jeho
závermi.
Navrhovateľ doručil súdu námietky k znaleckému posudku, ku ktorým sa písomne vyjadril ustanovený

znalec (č. l. 374), z ktorého mal súd preukázané, že psychologické vyšetrenie je vyšetrenie
štandardizovanými psychodiagnostickými technikami, ktoré sú základné a záväzné pri vypracovávaní
záverov znaleckého posudku. Z uvedeného vyplýva, že znalec neposudzuje vyšetrovaných na základe
„dojmológie“ resp. na základe povedaného alebo napísaného v spise. Ovládanie počítačovej technicky
dieťaťom nesvedčí o výške jeho inteligencie, resp. úrovne jeho psycho-sociálno-emočného vývinu.

Uvedené je skôr na jeho škodu. Posúdenie toho, čo je logické, resp. nelogické pre jednotlivé vekové
a vývinové obdobia dieťaťa je práve na znalcovi, ktorý vychádza z vývinovej psychológie a nie na
navrhovateľovi. To, že navrhovateľ nesúhlasil s odpoveďami znalca na jednotlivé otázky si bude musieť
vyriešiť sám so sebou, resp. si ich nechá vysvetliť svojim právnym zástupcom, pretože odpovede na
otázky sú vypracované na základe vyhodnotenia psychodiagnostických techník, pozorovania správania

mal. dieťaťa pri vyšetrení, v kontakte s otcom, matkou a počas konfrontácie účastníkov.Ustanovená znalkyňa O.. J. K. bola dopočutá na pojednávaní a vo svojej výpovedi upresnila, že v
žiadnom prípade si nevymyslela charakteristiku osobnosti navrhovateľa tak, ako uviedla v znaleckom
posudku, ale vychádzala zo záverov psychodiagnostického vyšetrenia. Znalecký posudok nebol

vypracovanýlenzosamotnéhopohovoruazprejavu,akosadaníúčastnícinapohovoresprávali,aleboli
zosumarizovanévšetkypoznatkyavýsledkypsychodiagnostickýchtechník,ktorézískalaasúuvedenév
posudku pri každom z účastníkov. Psychodiagnostické techniky odhaľujú hlboké osobnostné vlastnosti,
ktoré nie sú viditeľné navonok a účastník ich dokáže pri bežnom styku simulovať. U navrhovateľa sa
jedná o hrubo narušenú osobnosť, ktorý vyrastal bez otca, sociálne izolovaný, nepripustí názor iného,

opovrhuje ženami, v žiadnom prípade nepripúšťa kompromis, je kritický, dráždivý. V podstate i mal. dieťa
sa snaží vychovať na svoj obraz. Každý sa narodí s určitými danosťami, ktoré sa menia a prispôsobujú
prostrediu, v ktorom vyrastá a výchova predstavuje až 80 % vplyvu na danú osobnosť. Ak mal. dieťa
vyrastá bez možnosti styku s matkou je to na škodu dieťaťa, ktorá v tomto veku zabezpečuje hlavne
citové zázemie. Do obdobia 6 rokov je vychovávané dieťa ako sa má správať, preberá hlavné morálne
zásady, čo v danom prípade vo vzťahu k mal. dieťaťu je zo strany otca potierané.

Vpodstateotecdieťaťaupieramaloletémuzákladnúpotrebubyťsmatkouaakékoľvekemočnézázemie.
Navrhovateľ obmedzuje sociálny priestor maloletého a sociálne prostredie len na seba a jeho matku.
Tým, že dieťa odtrhol od matky, ktoré bolo kojené 14 mesiacov, pretrhol všetky emočné väzby, z čoho
bolo dieťa zmätené a traumatizované vzhľadom na svoj vek sa mohlo prejavovať i agresívne. Dieťa
vzhľadom na svoj vek, keď bolo vykonávané šetrenie bolo rezignované, s vyhasnutými očami, strnulé,

neodvážilo sa pohnúť. Ak zostalo v miestnosti s matkou samé, po určitom čase, keď mu matka ukázala
fotografie súrodencov, zmenilo svoje správanie a prejavy, akonáhle sa objavil otec, zostalo strnulé.
Povahová vlastnosť navrhovateľa sa prejavila i v tom, že súhlasil so stykom matky s dieťaťom, avšak
iba za jeho prítomnosti, z čoho vyplýva, že i v tomto chcel mať dosah nad dieťaťom, aby sa dieťa
nemohlo nejakým iným spôsobom prejaviť len tak, ako je podľa otca prípustné a správne. Ak by aj došlo

k zmene výchovného prostredia, dieťa by bolo schopné sa maximálne v priebehu dvoch dní zadaptovať,
vpodstateza10minútpozitívnereagovalonamatkuvrámcivyšetrenia. Dieťajeschopnésazadaptovať
medzi deťmi v známom prostredí. V rámci úpravy styku je potrebné zachovať štandardný prístup. Ako
bude dieťa rásť, samé si utvorí názor, kde chce, v ktorom prostredí byť a v ktorom prostredí má možnosť
presadiť si svoj názor a prezentovať ho.

Po oboznámení záverov pripojených znaleckých posudkov z vyšetrovacieho spisu znalkyňa
konštatovala, že sa jedná o totožný záver, ako ona uvádzala v znaleckom posudku a vyplýva z neho, že
odporkyňa neustále žije v stresujúcom sociálnom prostredí pod tlakom.

Zo správy o prešetrení pomerov u odporkyne (č. l. 38) mal súd preukázané, že odporkyňa má vytvorené

vhodné podmienky na výchovu mal. dieťaťa. V danom období pracovala, avšak momentálne je na
materskej dovolenke. Po ukončení rozvodu sa plánuje nasťahovať naspäť do 3 izbového bytu. Mal. deti
B. Q. P. sa vyjadrili, že manželstvo matky s navrhovateľom nebolo dobré a stále sa zhoršovalo, mal. B.
sa vyjadril, že navrhovateľa nemá rád, bojí sa ho a bolo by dobre, keby sa matka už rozviedla a mala
pokoj, ktorý veľmi potrebuje. Za mal. P. mu je smutno, boli na seba zvyknutí a citovo naviazaní. Mal.

P. upresnila, že vzťah s navrhovateľom sa zhoršil asi pred rokom, keď jej ubližoval, trestal ju fyzicky i
psychicky, fackal, že si pomaly upratuje izbu. Navrhovateľa sa bojí, nemá ho rada. Za mal. P. smúti,
mali sa radi všetci traja.

V doplňujúcej správe z (č. l. 70) kolízny opatrovník opísal skutočnosti ohľadne odchodu navrhovateľa
zo spoločnej domácnosti a následných návštev v letných mesiacoch roku 2012, ako aj skutočnosti
týkajúce sa toho, že odporkyni neboli umožnené stretnutia s mal. dieťaťom. Odporkyňa sa informovala
na mal. dieťa i v materskej škole, ktorú navštevovalo, pričom jej bolo oznámené, že jej nemôžu podávať
informácie. Navrhovateľ sa viackrát ospravedlnil, že sa nemohol dostaviť na výsluch vzhľadom na

zdravotný stav mal. dieťaťa, o čom boli spísané úradné záznamy na (č. l. 72 až 74).

Dňa 06.11.2012 bolo vykonané šetrenie v domácnosti navrhovateľa na adrese K., Z. XX, v byte, ktorý je v
osobnomvlastníctvematkynavrhovateľky.JednásaoXizbovýbyt,ktorýsaprerábaaajvmomentálnom
stave je na dobrej sociálno-hygienickej úrovni, kde maloletý má samostatnú izbu. Navrhovateľ ozrejmil
skutočnosti, ktoré ho viedli k opusteniu spoločnej domácnosti a nasťahoval sa k svojej matke so synom,ktorý v septembri nastúpil do materskej školy. Od opustenia domácnosti bola matka za maloletým asi
trikrát, ale podľa tvrdenia navrhovateľa maloletý s ňou nechce komunikovať, keď príde, tak plače, zavrie
sa do izby a kričí, že ju nechce vidieť. Navrhovateľ tvrdil, že má o tom dôkazy vo forme videozáznamu.

V niektorých súdom určených termínoch matka asi tri alebo štyrikrát vôbec neprišla. Posledná návšteva
sa uskutočnila 02.11.2012. Pri rozhovore pracovníčky s maloletým osamote uviedol, že mama za ním
bola a možno by s ňou aj išiel.
Dňa 08.02.2013 a 18.11.2013 boli spísané úradné záznamy z pohovoru navrhovateľa za prítomnosti
švagra navrhovateľa, ktorý na úrade uvádzal, že matka maloletého nebola navštíviť už dlhšiu dobu, pol

až trištvrte roka, že maloletý má psychické problémy predtým, ako sa matka ohlási, že chce maloletého
vyzdvihnúť.
Z vyjadrenia Materskej školy K., C. XX zo dňa 22.11.2013 mal súd preukázané, že maloletý navštevoval
X. triedu, kde sú zaradené deti vo veku 4 - 5 rokov. Samostatne vykonával obliekanie a vyzliekanie,
pri činnostiach aktívne kreslil, aj vystrihoval. Pozná základné geometrické tvary. Pri matematických
činnostiach využíval počítanie do desať. Vyjadrenie bolo vydané na základe vyžiadania navrhovateľa.

Zo správ o šetrení pomerov a vykonaní pohovoru s mal. dieťaťom z Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v K. (č. l. 466 a nasledujúce) má súd preukázané, že maloletý sa v čase šetrenia dňa 07.01.2014
na adrese matky navrhovateľa najprv veľmi hanbil a po chvíli začal spontánne komunikovať. Pohovor bol
vykonanýbezprítomnostizákonnýchzástupcovstým,žemaloletýukázalsvojuizbu,ktorúmázariadenú

primerane svojmu veku, prakticky. Ukazoval svoje hračky, ako sa hrá s tým, že občas zapojí aj tatina.
Rozprával o tom, že chodil do škôlky, kde mal veľa kamarátov. Uviedol, že býva v G. J., kde dávno
nebol, mama za ním nechodí, ani mu netelefonuje a nechce sa s ním stretnúť. Spáva s otcom v jeho
izbe, pretože sám spávať nechce. Chce byť s tatinom a babkou, ktorí sa o neho dobre starajú. Oproti
pohovoru,ktorýbolvykonanýzhrubapredrokommaloletýpôsobilpokojnejšímavyrovnanejšímdojmom,

komunikoval bezprostrednejšie a vedel sa viac sústrediť.

Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v prípade rozvodu navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti
matky vzhľadom na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku s tým, že matka má

osobnostné predpoklady na starostlivosť o mal. dieťa, čo na strane otca preukázané nebolo i s dôrazom
na výpoveď znalkyne na pojednávaní. Vzhľadom na oboznámené finančné možnosti navrhovateľa
navrhol určiť výživné najmenej vo výške 50 eur a upraviť styk otca s mal. dieťaťom od soboty 10.00
hod. do nedele 17.00 hod. tak, že si otec dieťa u matky prevezme a matka je povinná dieťa na styk
riadne pripraviť. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu ohľadne predbežnej vykonateľnosti výrokov

rozsudku týkajúcich sa mal. dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievaťnajehovýživu,aleboschválidohodurodičovovýškevýživného.Rozhodnutieoúpravevýkonu
rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,
inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd vychádzal jednak z rozsiahleho
dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov, ako aj šetrením pomerov u oboch účastníkov s
dôrazom na znalecké dokazovanie vo vzťahu k účastníkom konania a mal. dieťaťu, ako aj schopností
rodičov vychovávať mal. dieťa. Súd dospel k záveru, že matka má vytvorené vhodné podmienky

na zabezpečenie ďalšieho zdravého vývinu mal. dieťaťa. Má osvojené mravné a morálne hodnoty
a pravidlá na výchovu a starostlivosť o mal. dieťa. Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky má na
neho zásadne pozitívny vplyv. Mal. dieťa sa bude schopné sa bez problémov adaptovať do známeho
rodinného prostredia, v ktorom vyrastalo, i vo vzťahu k súrodencom. Z hodnotenia osobnostných a
charakterových vlastností navrhovateľa súd mal za to, že nie je vhodné, aby mal. dieťa naďalej vyrastalo

s navrhovateľom a aby jeho výchova bola ovplyvňovaná navrhovateľom. Súd poukazuje na závery
znaleckého posudku, ako aj doplňujúcu výpoveď znalca, z ktorej je možné jednoznačne konštatovať,
že na strane navrhovateľa sa jedná o hrubo narušenú osobnosť, ktorá nepripustí názor iného, ani
kompromis, je kritický a dráždivý a zároveň opovrhuje ženami. Výchovné pôsobenie navrhovateľa na
mal. dieťa v podstate možno konštatovať, že ovplyvňovanie, sa odzrkadlilo i na prejavoch a správaní

mal. dieťaťa počas psychologického vyšetrenia, čo znalec podrobne rozpísal a upresnil v znaleckom
posudku. Závery znaleckého posudku vykonané v tomto konaní ohľadne osobnosti navrhovateľa v
spôsobe jeho správania, ako aj následkov na blízke osoby boli konštatované i v záveroch znaleckého
posudku, ktorý si súd vyžiadal ako podporný dôkaz z vyšetrovacieho konania pod č. Č.: U.-XXX/OVK-G.-
XXXX O. Č.. X/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, ktoré boli vypracované v trestnej veci zločinu týrania blízkej

a zverenej osoby za účelom vyšetrenia duševného stavu odporkyne a jej dvoch mal. detí, v ktorých bolo
konštatované, že vyšetrované osoby boli schopné správne vnímať a reprodukovať okolnosti a udalosti
exponovaných, teda stresových silno záťažových, silno emočných cítených situáciách. Neboli u nich
zistené patologické funkcie intelektu. Výpoveď L. I. bola hodnotená ako vierohodná a v jej prejave neboli
explorované znaky ovplyvňovania inou osobou, resp. nebola zistená žiadna iná motivácia k výpovedi.

Najslabšie negatívne následky zanechal trestný čin na psychike poškodeného B. A., avšak i u neho
sú prejavy ako odklon od seba, nízke sebavedomie, negatívne seba hodnotenie. U poškodenej P. A.U.
pretrváva prežívanie silnej úzkosti, obáv a strachu s tým, že je málo sebavedomá, má strach vystavovať
saemočnýmpodnetom. PribližnerovnakéznakybolizistenéiuL.I.apretoimboloodporučenézveriťsa
dorúkodborníkovzaúčelomzmierneniaprejavovpoprežitejtraume.Poškodenéosobynetrpelianetrpia

duševnou poruchou. Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície zahájil trestné konanie na tom skutkovom
základe, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenej dobe v období od M. P. XXXX V. Q. P. XXXX
v G. J., na adrese E. XX fyzicky a psychicky týral L. I. Q. B. V. B. A. Q. P. A.. Počas uvedenej doby ju
fyzicky napádal a vyhrážal sa jej, že ju dostane na psychiatriu a zoberie jej deti, mal. B. často fyzicky bil,
udeľoval mu rôzne tresty a mal. P. fyzicky bil, ponižoval, nadával jej. Znalecký posudok bol vypracovaný

za účelom zistenia vierohodnosti výpovede poškodených. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
zákonné ustanovenia súd maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke.
Otca zaviazal na platenie výživného vo výške 50 eur mesačne s poukazom na to, že je zamestnaný
v spoločnosti K. K. s tým, že v období od 14.10.2013 do 12.10.2014 mu boli vyplatené nemocenské
dávky vo výške 314,52 eur mesačne, pretože bol práceneschopný. I s poukazom na nemocenské dávky

súd má za to, že otec bude schopný prispievať takouto sumou na výživu navrhovateľa bez ohrozenia
akejkoľvek svojej reprodukcie s tým, že momentálne i doteraz býva u svojej matky, ktorá je rovnako
zamestnaná a i náklady na bývanie je potrebné rozdeliť medzi všetkých členov domácnosti. V časerozhodovania súdu je otec schopný prispievať na výživu mal. dieťaťa a určené výživné je primerané
veku a potrebám mal. dieťaťa.

Zo správy Sociálnej poisťovne K. mal súd preukázané, že navrhovateľ je evidovaný ako zamestnanec
u zamestnávateľa K. A..P..U.. U. XX.XX.XXXX, bol poberateľom dávok nemocenského poistenia do
12.10.2014, nakoľko mu skončilo podporné obdobie, ale PN stále trvá, za obdobie od 14.10.2013 do
12.10.2014 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 314,52 eur mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne K. na odporkyňu ohľadne uplatneného nároku na materskú mal súd

preukázané, že za obdobie 07/2013 jej bola vyplatená suma 145,40 eur, za obdobie od 16.07.2013 do
10.03.2014 mesačne vo výške 281,60 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. J. mal súd preukázané, že v roku 2014 poberala
odporkyňa rodičovský príspevok ma tri mal. deti od apríla 2014 vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky
v roku 2014 vo výške 70,56 eur.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Je povinnosťou rodičov stretávať sa s mal. dieťaťom a preto i s dôrazom na závery znaleckého
dokazovania s poukazom na zákonné ustanovenie súd upravil styk otca s mal. dieťaťom s tým, že
prípadné rozšírenie styku i na obdobie sviatkov je možné i na základe dohody rodičov, prípadne
opätovnej úpravy styku na návrh niektorého z rodičov. V danom prípade pri určení výšky výživného súd

zohľadnil i tú skutočnosť, že otec dieťaťa bude mať výdavky týkajúce sa dopravy a preberania mal.
dieťaťa v mieste bydliska matky s tým, že matka sa okrem mal. dieťaťa stará i o ďalšie tri mal. deti s
tým, že t. č. je na materskej dovolenke.

Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 O.s.p. pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie
od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo
pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku. Na návrh môže súd predbežnú
vykonateľnosť rozsudku vysloviť a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo

ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

S poukazom na zákonné ustanovenia súd určil predbežnú vykonateľnosť výrokov rozsudku v bode II.,
III., IV. týkajúcu sa úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na návrh odporkyne. Súd mal za to,

že od podania návrhu uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej i napriek potvrdenému predbežnému
opatreniu, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a upravený styk maloletého
s matkou nebolo matke umožnené stýkať sa s mal. dieťaťom pravidelne v zmysle vykonateľného
uznesenia. Navrhovateľ neumožňoval styk odporkyne s mal. dieťaťom s odôvodnením, že dieťa sa
nechcesmatkoustretávaťanechcesňouísťstým,ževykonanýmdokazovanímsúddospelkzáveru,že

v podstate mal. dieťa bolo výchovnými prostriedkami a prostredím, v ktorom sa momentálne nachádza
ovplyvňované proti matke tak, ako je to uvedené v záveroch znaleckého posudku. Navrhovateľ tieto
skutočnosti uvádzal i na odbore sociálnej kurately v K. a jeho tvrdenia sú neustále rovnaké s tým,
že odporkyňa sa o mal. dieťa nezaujímala. Súd má však za to, že odporkyňa prejavovala aktívne
záujem o mal. dieťa a styk s ním jej nebol umožnený zo strany navrhovateľa. Uvedené skutočnosti

mal súd potvrdené i podporne uznesením Okresného súdu K. T., O. A.. J.. XXEm/X/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 200 eur, pretože nedochádzalo k
dobrovoľnému plneniu rozhodnutia ktorým bol upravený styk oprávnenej s maloletým, resp., že povinný
sa odmietal k tomuto rozhodnutiu podrobiť a to tak, že dieťa riadne na styk s oprávnenou nepripravil,
najmä po psychickej stránke, neposkytoval súčinnosť pri realizácii styku a na oprávnenú hanlivo slovne

pred dieťaťom útočil. Povinný porušuje povinnosť tým, že dieťa na stretnutie bez závažných dôvodov
nepripravuje, pričom vzhľadom na vek maloletého sotva možno predpokladať, že ide o prejav vôle
maloletého bez pôsobenia okolia, v ktorom žije. Výzva súdu na dobrovoľné plnenie rozhodnutia o
úprave styku sa ukázala ako bezvýsledná. Okrem návrhu na výkon rozhodnutia sa odporkyňadomáhala i zmeny predbežného opatrenia podaním návrhu na nové predbežné opatrenie, ktorý bol
zamietnutý s tým, že rovnako sa domáhala i zmeny úpravy styku a vykonávala všetky kroky smerujúce
k nadviazaniu kontaktu s mal. dieťaťom. Vzhľadom na to, že je vedené konanie i na Okresnom

súde K. T. vo veci starostlivosti o mal. P. I., pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, kde rovnako rozhodnuté
nebolo z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti otca mal. dieťaťa súd má za to, že bolo nevyhnutné
vysloviť predbežnú vykonateľnosť rozsudku, pretože inak by účastníkom hrozilo nebezpečenstvo ťažko
nahraditeľnej ujmy vo vzťahu k mal. dieťaťu.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.