Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209790
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612209790.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporom
1/ N. E., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. P. XXXX/X, XXX XX F., t. č. bytom M. Q. XXX,
XXX XX F., 2/ Z.. Z. L., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. M. XXXX/XX, XXX XX Q. K., právne

zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 5,
979 01 Rimavská Sobota, 3/ S. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX F., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec a vedľajšieho účastníka
na strane odporcov HLAS SPOTREBITEĽA, so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675,

o zaplatenie 1.419,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 9/74/2012 - 133 zo dňa 08. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa (prvý výrok), ktorým sa domáhal, aby súd odporcom 1/, 2/

a 3/ ako právnym nástupcom pôvodného dlžníka uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.419,21 Eur s
príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznáva
(druhý výrok), navrhovateľovi ďalej uložil povinnosť nahradiť odporkyni 2/ trovy právneho zastúpenia
(tretí výrok) a taktiež mu uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane
odporcov trovy právneho zastúpenia (štvrtý výrok).

Okresný súd mal preukázané, že dňa 22. 11. 2005 bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX medzi K. K., a.s., so sídlom C. a A. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. P.
XXX/XX, F.. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 663,88 Eur (20.000,-Sk). Úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 17,30 % p.a. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý sumou 1,66 Eur. Výška
splátok tak ako to vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX bola dohodnutá sumou
18,32 Eur (552,-Sk) mesačne, počnúc od 10. 12. 2005. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na

deň 10. 11. 2010. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn.
5D/321/2009 okresný súd ďalej zistil, že dlžník A. U. zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičmi po ňom
sú podľa uznesenia o dedičstve zo dňa 29. 01. 2010 (právoplatné dňa 06.04.2010) odporcovia 1/, 2/
a 3/, pričom všeobecná cena majetku poručiteľa bola vyčíslená sumou 6.233,70 Eur, ktorá suma sa
rovná aj čistej hodnote dedičstva. V predmetnej dedičskej veci súd schválil dohodu dedičov tak, že
nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. F., nadobudli odporcovi v rade 1/,

2/ a 3/ medzi sebou v rovnakom podiele na podiel poručiteľa, ostatný majetok špecifikovaný v súpise
nachádzajúci sa v k. ú. F. B. C. nadobudla odporkyňa v rade 2/ v celosti 1/1 na podieleporučiteľa. Uplatnenú pohľadávku veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava dedičia popreli
čo do právneho dôvodu a výšky, preto nebola zaradená do pasív dedičstva.

Ďalej prvostupňový súd poukázal na ustanovenia § 524 ods. 1,2, § 525 ods. 1,2, § 526 ods. 1, § 470 ods.
1,2, § 100 ods. 1,2, § 101 a 112 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len Občiansky zákonník“) a na ustanovenie § 175y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav. Prvostupňový súd poukázal na to, že Občiansky zákonník zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu

dedičov. Do dedičstva nepatria len aktíva poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech
dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška
nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým čo
nadobudol, ale ručí celým svojím majetkom, avšak len do tej hodnoty akú cenu má dedičstvo, ktoré
nadobudol. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy
spoločne v pomere k hodnote, v akej dedičstvo nadobudli, teda nejde o solidárnu zodpovednosť.

Podľa názoru prvostupňového súdu veriteľ potom musí svoju pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní
alebo osobitnou žalobou podanou najneskôr do troch rokov po smrti poručiteľa. Pokiaľ bolo právo
veriteľa uplatnené v dedičskom konaní a jeho pohľadávka nebola uznaná, resp. zostala sporná, a preto
sa v rámci dedičského konania nevysporiadala, premlčacia doba neplynie podľa § 112 Občianskeho

zákonníka. V posudzovanom prípade si navrhovateľa a ani jeho právny predchodca pohľadávku v
dedičskom konaní po pôvodnom dlžníkovi - poručiteľovi neuplatnili, čo bolo preukázané z pripojeného
dedičského spisu. Navrhovateľ teda mohol podať osobitnú žalobu v súlade s ustanovením § 175y O. s.
p. do troch rokov od smrti poručiteľa. Poručiteľ zomrel dňa XX. XX. XXXX a žaloba bola podaná na
okresnomsúde dňa29.06.2012. Navrhovateľnavyšežiadaldlhnesprávneuspokojiť ododporcov

spoločne a nerozdielne, dlh by mohli uspokojiť len v pomere, v akom nadobudli dedičstvo. Pretože
odporcovia 1/, 2/ a 3/vzniesli námietku premlčania, prvostupňový súd skúmal, či nárok navrhovateľa
voči odporcom je premlčaný. Premlčacia doba podľa názoru prvostupňového súdu začala plynúť dňa
26. 04. 2009 (dňa XX. XX. XXXX A. U. zomrel) a uplynula do troch rokov od smrti poručiteľa dňa 26. 04.
2012, Žaloba bola na okresnom súde podaná dňa 29. 06. 2012, teda po uplynutá trojročnej premlčacej

doby. V posudzovanej veci nedošlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho
zákonníka, pretože v dedičskom konaní si právny predchodca navrhovateľa a ani navrhovateľ svoje
práva voči dedičom neuplatnili. Z uvedených dôvodov potom návrh navrhovateľa voči odporcom 1/, 2/
a 3/ zamietol, pretože si pohľadávku uplatnil po uplynutí premlčacej doby a ďalšie náležitosti
zmluvy o úvere a ani skutočnosť, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, prípadne či bola

zmluvavypovedanáaleboboloodnejodstúpené,neskúmal.Otrováchkonaniapotomrozhodolvzmysle
zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ. Poukázal na to, že prvostupňový súd vec neprávne právne posúdil, keď začiatok plynutia

premlčacej doby naviazal na deň smrti poručiteľa. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa
bodu 7.6 Všeobecných obchodných podmienok postupcu pre prípad porušenia zmluvných povinnosti
je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo vypovedať zmluvu o úvere, prípadne
od nej odstúpiť, čím nastáva splatnosť celého zostatku úveru. Právny predchodca navrhovateľa
- postupca a ani navrhovateľ nijakým spôsobom neukončili záväzkovoprávny vzťah uzatvorený

medzi postupcom a poručiteľom, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zo strany
navrhovateľa zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Z uvedeného
vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ boli oprávnení avšak nie povinní predčasne
ukončiťzáväzkovoprávnyvzťah uzatvorený medzipostupcomaporučiteľom,nakoľkonebolavyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, zo strany navrhovateľa zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k

odstúpeniu od zmluvy. Z gramatického výkladu citovaného ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok je zrejmý záver, že postupca a následne v zmysle § 524 ods. 2 navrhovateľ boli oprávnení,
avšak nie povinní predčasne ukončiť záväzkovoprávny vzťah s poručiteľom. Skutočnosť o predčasnom
ukončení zmluvy, prípadne jej zániku, nebola v konaní nijakým spôsobom preukázaná, pričom súd
naopak konštatoval, že z dôvodu hospodárnosti konania sa ňou nezaoberal. Konečná splatnosť úveru

v zmysle zmluvy bola dohodnutá na deň 10. 11. 2010. V posudzovanej právnej veci je rozhodujúce, že
rozhodnutie súdu, pokiaľ ide o stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby na deň nasledujúci po
smrti poručiteľa, nie je možné subsumovať pod relevantné zákonné ustanovenia, predmetná skutočnosť
nevyplýva ani zo samotnej zmluvy a rovnako nevyplýva ani zo všeobecných obchodnýchpodmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zo zmluvy, ani zo všeobecných obchodných
podmienok totižto nijakým spôsobom nie je možné vyvodiť záver, že zmluva smrťou dlžníka zaniká.
Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že smrťou poručiteľa prešli na jeho právnych nástupcov -

odporcov tak aktíva, ako aj pasíva dedičstva, pričom skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa nebola
zahrnutá do pasív dedičstva v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod. sp. zn.
5D/321/2009, Dnot 14/2009 nemá vplyv na existenciu dlhu poručiteľa, ktorý rovnako prešiel na dedičov,
nakoľko títo dedičstvo zmysle § 463 ods. 1 O.s.p. neodmietli. Odporcovia na základe odôvodnenia
rozhodnutia zhodne uviedli, že o skutočnosti, že existoval dlh poručiteľa voči navrhovateľovi nevedeli,

uvedené však podľa názoru navrhovateľa na existenciu dlhu nemá nijaký vplyv a predmetné tvrdenie
nie je možné považovať za právne významné. Navrhovateľ nemal a nemohol mať vedomosť o
smrti poručiteľa. Rozhodnutie súdu v časti, kde konštatoval že z dôvodu hospodárnosti sa nebude
zaoberať skutočnosťou, či zo strany postupcu bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, či bola zmluva
zo strany postupcu vypovedaná, resp. či od nej postupca odstúpil, je nedostatočné a nesprávne,
nakoľko podľa názoru navrhovateľa uvedená skutočnosť mala pre konanie zásadný význam.

V zmysle zmluvy o úvere boli dohodnuté splátky a v takomto prípade v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba samostatne. Súd teda nemal preukázané predčasné
ukončenie zmluvy a zo zmluvy ani z obchodných podmienok nevyplýval zánik zmluvy
smrťou poručiteľa. Prvostupňový súd mal preto nárok navrhovateľa posudzovať s poukazom na ust.

§ 103 Občianskeho zákonníka a v prípade, že bola zo strany dedičov vznesená námietka premlčania,
počiatok plynutia premlčacej doby mal súd posúdiť pri každej jednotlivej splátke samostatne a priznať
navrhovateľovi súčet nepremlčaných splátok spolu so zákonným úrokom z omeškania z každej splátky
odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. V predmetnom prípade, nakoľko
žaloba bola na súd podaná 29. 06. 2012 a konečná splatnosť splátkového úveru bola dohodnutá na

termín 10. 11. 2010, mal navrhovateľ, v prípade správneho právneho posúdenia veci zo strany súdu,
nárok na zaplatenie 17 plátok po 18,32 Eur, keďže splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň
10. 11. 2010. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník vystupujúci na
strane odporcov, v ktorom uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne.
Spotrebiteľská právna úprava zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho, ako aj
súkromnoprávneho charakteru. Na úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh
všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

Poukázal ďalej na etablovanie spotrebiteľského práva do právneho poriadku Slovenskej republiky v
rámciprocesutranspozície právnych aktovEurópskychspoločenstievaEurópskejúnie.Pri interpretácii
a aplikácii spotrebiteľského práva je potrebné vychádzať z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom
konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú
na prospech spotrebiteľa. Uvedené je dané úmyslom zákonodarcu vyvážiť objektívne existujúcu

nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa a dodávateľa. Ďalej vedľajší účastník poukázal na svoje
vyjadrenia, ktoré doručil súdu v priebehu konania a zdôraznil, že právnemu predchodcovi
odporcov bol poskytnutý úver v sume 20.000,-Sk (663,88 Eur), úver bol splatný v splátkach po 552,- Sk
mesačne k 10. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola 10. 12. 2005 a splatnosť poslednej splátky
10. 11. 2010, teda má nepochybne za to, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo

dňa ich zročnosti. Žalobca si podľa podanej žaloby uplatňuje sumu 1.419,21 Eur pozostávajúcu z istiny
1.230,84 Eur (37.080,26 Sk) a úrokov v sume 188,37 Eur. Je zrejmé, že si navrhovateľ uplatňuje aj
„úroky z úrokov“ a je na mieste, aby preukázal a vysvetlil ako uplatnenú sumu vyčíslil. Ďalej poukázal na
to, že podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2009 bol počet dní omeškania
právneho predchodcu odporcov už ku dňu 10. 12. 2009 spolu 1126 dní. Nakoľko navrhovateľ podal

žalobu až dňa 29. 06. 2012 má za to, že nárok žalobcu je zjavne v celom rozsahu premlčaný. Podľa
bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 11. 2005
je právny predchodca navrhovateľa oprávnený zmluvu o úvere predčasne ukončiť v prípade, ak je
úverový dlžník v omeškaní so splatením svojich záväzok viac ako 10 dní. Len samotná skutočnosť, že
navrhovateľ nepredložil listinu o predčasnom ukončení úverovej zmluvy zo strany jeho právneho

predchodcu, sama o sebe neznamená a nepreukazuje, že k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy
zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo; vzhľadom na predmet sporu a prednesené
právne argumenty nie je totiž v záujme navrhovateľa motivovaného úspechom v súdnom spore, aby
bol takýto dôkaz súdu predložený. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné obchodné podmienkyneobsahujú dojednanie, ktoré by umožňovalo jednostranné ukončenie zmluvy úverovým dlžníkom
pre prípad jeho neschopnosti splácať riadne a včas poskytnutý úver. Jednostranné zmluvné dojednanie,
ktoré úverový veriteľ zneužije s cieľom maximalizácie svojho zisku využívajúc plynutie času, tým že

úverový veriteľ nevyužije svoje právo predčasne ukončiť úverovú zmluvu je jednoznačne výkonom práva
v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Úverový dlžník je teda k úverovému
veriteľovi vo vazalskom postavení, bez možnosti úverovú zmluvu jednostranne ukončiť a vyhnúť sa tak
ďalšiemu účtovaniu odplaty vrátene sankčných mechanizmov zo strany úverového veriteľa, ktorý umelo
bezodôvodneniapredlžovaltrvanieúverovéhovzťahu.Bod7.6.1.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok

považuje vedľajší účastník za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolaciemu súdu preto vedľajší
účastník navrhol, aby rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil ako dôvodný a správny
a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila aj

odporkyňa v rade 2/. Uviedla, že podľa jej názoru prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, zistený skutkový stav správne právne posúdil a následne aj správne rozhodol. Je nesporné,
že medzi právnym predchodcom odporcov a právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý na neho
svoju pohľadávku postúpil, vznikol v minulosti záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o úvere, ktorý právny
predchodca nesplácal. Ďalej je nesporné, že otec odporcov zomrel dňa XX. XX. XXXX, pričom

navrhovateľ si v dedičskom konaní vedenom po jeho smrti svoju pohľadávku žiadnym spôsobom
neuplatnil. Správne potom prvostupňový súd vyvodil, že dňom nasledujúcim po smrti otca - právneho
predchodcu odporcov - začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, v ktorej si navrhovateľ
moholsvojupohľadávkuvočiodporcomnasúdeuplatniť. Poukázalaďalej nazjavnúnesprávnosť
žalobného návrhu, nakoľko v prípade odporcov nejde o solidárnu zodpovednosť za dlhy ich poručiteľa,

nakoľko každý z nich zodpovedá za dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Navrhovateľ
v rámci celého konania pred súdom tvrdil, že splatnosť pohľadávky bola vyhlásená 10. 11. 2010, v
podanom odvolaní túto okolnosť popiera, keď uvádza, že postupca ako ani samotný navrhovateľ nijakým
spôsobom neukončili záväzkovoprávny vzťah uzatvorený medzi postupcom a poručiteľom, nakoľko
nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zo strany navrhovateľa zmluva nebola vypovedaná a

taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. S ohľadom na uvedené odporkyňa 2/ navrhla, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Kvyjadreniamvedľajšiehoúčastníkaaodporkyne2/savyjadrilnavrhovateľ auviedol,žepokiaľ
sa súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, mohol predmetný nárok posudzovať v

zmysle § 103, kedy každá zo splátok sa v takomto prípade posudzuje samostatne, preto pre každú z nich
trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie samostatne. Navrhovateľ síce
výslovne nekvalifikoval predmetný nárok v zmysle skôr uvedeného v žalobnom návrhu, avšak má za to,
že v zmysle ustanovenia § 79 O. s. p. nie je účastník konania povinný vec právne kvalifikovať, a teda ani
súd nie je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou. Ak súd nemal preukázané predčasné ukončenie

zmluvy a zo zmluvy ani z všeobecných podmienok nevyplýval zánik zmluvy smrťou poručiteľa, mal
nárok navrhovateľa posudzovať s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka a v prípade, že zo strany
dedičov bola vznesená námietka premlčania, mal počiatok plynutia premlčacej doby posúdiť pri každej
splátke osobitne. Rovnako vyjadril nesúhlas s vyjadrením odporkyne 2/, nakoľko podľa jeho názoru je
nepochybné, že v zmysle žalobného návrhu zo dňa 29. 06. 2012 sa domáhal, aby každému z odporcov

bola uložená povinnosť zaplatiť najviac sumu zodpovedajúcu jeho dedičskému podielu.

Svoje vyjadrenie k odvolaniu doplnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník a uviedol,
že predmetnú zmluvu (z ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo na plnenie) považuje nepochybne
za zmluvu spotrebiteľskú. Ďalej uviedol, že aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa

Obchodného zákonníka sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na transpozíciu
spotrebiteľského práva do právneho poriadku Slovenskej republiky, na okolnosti, za ktorých je nutné
použiť Obchodný zákonník a potom na okolnosti, za ktorých je nutné použiť Občiansky zákonník. Najmä
zdôraznil, že teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej
záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj základ v Smernici rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Navrhovateľ predložil ešte ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo/4/2012 týkajúce sa vymedzenia pojmu „absolútny obchod“.Odporcovia v rade 1/ a 3/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (podľa §10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani
na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku, preto v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 221 ods. 2 O. s. p.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (K.
K., a.s., so sídlom K. Z. X, C.) a právnym predchodcom odporcov v rade 1/, 2/, 3/ (A. U., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom Q. P.. XXX/XX, F.) bola dňa 22. 11. 2005 uzavretá zmluva o splátkovom úvere
s výškou úveru 20.000,-Sk, s úrokovou sadzbou 17,30% p.a., v ktorej sa dlžník (právny predchodca
odporcov) zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 552,-Sk, vždy k 10. dňu v mesiaci.

Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. 12. 2005 a konečná splatnosť úveru na 10. 11. 2010.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/L. uzavretou dňa 10. 12. 2009 medzi navrhovateľom a
jeho právnym predchodcom došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere na navrhovateľa.
Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný dlžník - A. U., nar. XX. XX. XXXX zomrel dňa XX. XX. XXXX
a z rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní sp. zn. 5D/321/2009 je zrejmé, že dedičmi - právnymi

nástupcami po uvedenom poručiteľovi sú odporcovia 1/, 2/ a 3/. V priebehu konania vzniesli uvedení
odporcovi proti nároku uplatňovanému navrhovateľom námietku premlčania, ktorú prvostupňový súd
vyhodnotil ako dôvodnú. Prvostupňový súd aplikujúc § 175y ods. 1 O.s.p., mal za to, že
aj keď si navrhovateľ a ani jeho právny predchodca v dedičskom konaní po právnom
predchodcovi odporcov svoju pohľadávku voči nemu neuplatnili, môžu sa jej uspokojenia domáhať

samostatnou žalobou mimo dedičského konania. Pre začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby určenej na uplatnenie pohľadávky voči právnym nástupcom pôvodného dlžníka (A. U.), teda voči
odporcom 1/, 2/, 3/, potom prvostupňový súd určil ako rozhodujúci okamih smrti pôvodného dlžníka
(právneho predchodcu odporcov 1/, 2/, a 3/) - teda deň XX. XX. XXXX. Premlčacia doba teda podľa
názoru prvostupňového súdu začala plynúť dňa 26. 04. 2009, uplynula dňa 26. 04. 2012, a keďže žaloba

bola podaná na okresnom súde až 29. 06. 2012, námietka premlčania bola vznesená dôvodne.

Podľa § 470 ods. l Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“)
dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené
s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

V zmysle § 175k ods. 3 O. s. p. ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na

zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

Podľa § 175y ods. l O. s. p. nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku
postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva
žalobou mimo konania o dedičstve.

Podľa § 175y ods. 2 O. s. p. okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie
súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal
svojho práva žalobou.

Opierajú sa o citované zákonné ustanovenia odvolací súd považuje za potrebné k záverom
prvostupňového súdu uviesť, že jeho konštatovanie o tom, že dedičia poručiteľa zodpovedajú v zmysle
§ 470 Občianskeho zákonníka za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva a
nie solidárne (spoločne a nerozdielne) je správny, pretože aj pokiaľ je dedičov
viac, nezodpovedajú mimo iného za poručiteľove dlhy rukou spoločnou a nerozdielnou (solidárne).

Zodpovednosť dedičov je delená, pričom každý z nich zodpovedá mimo iného za dlhy len v rozsahu
ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva, čo znamená, že pohľadávka prípadných
veriteľov sa takto rozkladá na jednotlivých dedičov podľa počtu dedičov a ceny každého jednotlivého
dedičského podielu. Navrhovateľ v petite svojej žaloby uviedol, že žiada odporcom 1/ až 3/ uložiťpovinnosť zaplatiť požadovanú sumu spoločne a nerozdielne napriek tomu, že v samotnom texte žaloby
cituje aj ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o aplikáciu § 175y ods. 1 O. s. p. prvostupňovým súdom odvolací súd je toho názoru, že v
posudzovanom prípade nie je aplikácia tohto ustanovenia na mieste. Predmetné ustanovenie upravuje
situáciu, kedy sa v dedičskom konaní vyskytne spor týkajúci sa aktív alebo pasív dedičstva, nakoľko
nie je vylúčené a predpokladá to aj právna úprava, že v konaní o dedičstve (tzv. nesporové konanie)
vznikajú aj spory medzi dedičmi, ktoré sa týkajú vzťahov k poručiteľovi a k majetku (aktíva, pasíva),

ktorý má patriť do dedičstva. Tieto spory sa spravidla nemôžu riešiť v nesporovom postupe notára ako
súdneho komisára alebo dedičského súdu, na čo pamätá procesný predpis (najmä § 175k O. s. p.),
súd v nesporovom dedičskom konaní na ne neprihliada, čo však nebráni účastníkom, aby svoje právo
prípadne neuplatnili žalobou na súde mimo konania o dedičstve (§ 175y ods. 1 O. s. p.). V konaní o
dedičstve sa totiž konajúci súd v zmysle ustanovenia § 175k ods. 3 O. s. p. obmedzí len na zistenie ich
spornosti a pri výpočte čistého majetku sa na ne neprihliada. Následne sa dotknutý účastník dedičského

konania môže domáhať svojich práv v incidenčnom konaní - v konaní vyvolanom dedičským konaním
podľa uvedeného ustanovenia §175y ods. 1 O. s. p. (toto ustanovenie používa výslovne termín účastník
konania).Odvolacísúdjepretotohtonázoru,žepokiaľsasportýkapasívdedičstva,idenajmäosituácie,
kedy si veriteľ uplatní pohľadávku v dedičskom konaní a túto dedičia neuznajú, potom je na mieste
aplikácia § 175y ods. l O. s. p., keďže veriteľ si svoju pohľadávku uplatnil v dedičskom konaní, ide o

účastníka dedičského konania v zmysle § 175b O. s. p., a preto sa následne môže domáhať
svojho práva v zmysle uvedeného ustanovenia (§ 175y ods. l O. s. p.).

V posudzovanom prípade si však navrhovateľ v dedičskom konaní svoju pohľadávku neuplatnil, nebola
teda v dedičskom konaní zaradená do pasív dedičstva a dedičia sa teda ani nemohli vyjadriť k jej

prípadnej spornosti, preto nebola na mieste aplikácia ustanovenia §175y ods. 1 O. s. p. Táto skutočnosť
však nebráni veriteľovi (navrhovateľovi), aby si pohľadávku uplatnil voči právnym nástupcom dlžníka
- poručiteľa, aj keď si ju neuplatnil v dedičskom konaní, a to v zmysle ustanovenia § 175y ods. 2 O. s.
p. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 156/2008, v
ktorom tento súd uviedol : “Účelom konania o dedičstve (§ 175a až § 175zd O. s. p.) je prejednanie

dedičstva a rozhodnutie o dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného (§ 461 až § 486 O. z.).
Dedičským konaním sa predovšetkým sleduje: a/ zistenie právnych nástupcov poručiteľa a b/ zistenie
majetku a dlhov poručiteľa. I keď súd v dedičskom konaní, rovnako ako v iných konaniach, zisťuje
dokazovaním skutkový stav (§ 120 a nasl. O. s. p.), nie je možné priznať rovnakú váhu a relevanciu
zisťovaniu do úvahy prichádzajúcich dedičov a zisťovaniu majetku a dlhov poručiteľa.

To vyplýva z toho, že kým zisťovanie okruhu dedičov je nezastupiteľné a výsledky dedičského konania
majú v tomto smere, až na ojedinelé výnimky, všeobecnú a konečnú platnosť, zisťovanie majetku a dlhov
poručiteľa má obmedzenejšiu povahu a nemá takú relevanciu, ako zisťovanie okruhu dedičov. Zistenia
týkajúce sa majetku a dlhov poručiteľa a rozhodnutie o nich nemá totiž tak závažný dopad ako zisťovanie
dedičov, preto zaradenie či nezaradenie určitého majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva nemá

žiadne následky voči tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o dedičstve (okrem prípadu, keď sa
vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve,
z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou - § 175y ods. 2 O. s. p.). Zaradenie
pohľadávky voči tretej osobe do aktív dedičstva teda nepreukazuje existenciu pohľadávky ani nezakladá
právo dedičov na jej vymáhanie, a naopak, zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje

existenciu dlhu, nezakladá právo veriteľa na jeho vymáhanie a ani dedičom nebráni v tom, aby následne
namietali premlčanie dlhu a pod.“ Je teda nepochybné, že veriteľ sa môže domáhať svojho práva proti
právnym nástupcom dlžníka aj v prípade, že si svoje právo neuplatnil v dedičskom konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou aplikácie
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného právne závery súdu prvého stupňa považuje odvolací súd len za
čiastočne správne.Zhrnúc uvedené odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil aplikujúc
ust. § 175y ods. 1 O. s. p., ktoré na daný skutkový stav aplikovať nemožno, pretože v tomto
prípade si navrhovateľ a ani jeho právny predchodca svoju pohľadávku v dedičskom konaní neuplatnili.

Prvostupňový súd taktiež nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby, keď ako rozhodujúcu skutočnosť
pre začiatok jej plynutia určil deň smrti pôvodného dlžníka - právneho predchodcu odporcov 1/ až
3/. Okamihom smrti poručiteľa vstupujú dedičia do všetkých jeho práv a povinností, výnimku tvoria
prípady, keď dedič dedičstvo odmietne. Ďalej je taktiež obmedzená zodpovednosť za dlhy poručiteľa,
a to tak, že každý z dedičov zodpovedá za dlhy poručiteľa len do hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Ďalšou výnimkou sú prípady, keď sú právo alebo povinnosť viazané výlučne len na osobu dlžníka,
jeho smrťou teda neprechádzajú na jeho právnych nástupcov a dochádza k ich zániku. Premlčanie
možno charakterizovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo. Pre začiatok plynutia premlčacej doby sú rozhodujúce okolnosti
konkrétnehoprípaduviazanénapríkladnaokamihplneniapodľazmluvy(splatnosť),prípadnenaokamih
kedy bolo možné právo uplatniť a podobne. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe

veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Ak teda v posudzovanom prípade
nastali skutočnosti rozhodujúce pre začiatok plynutia premlčacej doby pred smrťou pôvodného dlžníka
- právneho predchodcu odporcov 1/ až 3/, je potrebné zamerať sa na ich náležité zistenie a premlčaciu
dobupotompočítaťodtýchtorozhodujúcichskutočností,nieodsmrtiporučiteľa.Vzmysleplatnejprávnej
úpravy smrť pôvodného dlžníka nespôsobuje v posudzovanom prípade pretrhnutie plynutia premlčacej

doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby voči právnym nástupcom pôvodného dlžníka.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď okresný súd v ďalšom konaní vo veci uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcom
l/ - 3/ na zaplatenie sumy vo výške 1.419,21 Eur s prísl. z titulu uzatvorenej zmluvy o splátkovom

úvere a zmluvy o postúpení pohľadávok dôsledne zistí skutkový stav vo veci najmä ohľadom vzniku
a existencie pohľadávky navrhovateľa voči odporcom vrátane zistenie, či a akým spôsobom došlo v
predmetnom prípade k predčasnej splatnosti úveru a premlčanie počítať od tohto okamihu. Ak by
nedošlo k predčasnej splatnosti, potom je potrebné náležitým spôsobom sa vysporiadať so splatnosťou
jednotlivých splátok úveru a tomu zodpovedajúcim plynutím premlčacej doby. Za uvedeným účelom

vykoná potrebné dokazovanie a až na základe takto zisteného skutkového stavu a posúdenia námietok
vedľajšieho účastníka z hľadiska kritérií spotrebiteľského práva, súd vec môže právne posúdiť a
potom môže vo veci rozhodnúť ohľadom uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcom vo vzťahu k
žalovanej istine, aj príslušenstva (úrokov z omeškania).

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. l, písm. h/
O. s. p., pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom
rozsudok prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu, a to aj vo výrokoch o náhrade
trov konania, nakoľko v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O. s. p. ide o závislé výroky.

Ďalšímiskutočnosťamiuvádzanýmivodvolaníavovyjadreniachúčastníkovsaodvolacísúdnezaoberal,
nakoľko tieto budú predmetom zisťovania v ďalšom konaní prvostupňového súdu alebo išlo o
skutočnosti, ktoré skutkovo a právne nesúviseli s prejednávanom vecou.

V závere ešte odvolací súd upozorňuje na oznámenie o vstupe občianskeho združenia HLAS

SPOTREBITEĽA so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen do konania (č.l. 166), s účasťou ktorého ako
ďalšieho vedľajšieho účastníka na strane odporcov sa musí prvostupňový súd taktiež vysporiadať v
ďalšom konaní.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.