Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Cb/282/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8301899995
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8301899995.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľa N.. N. M., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom B. Č.. XXXX/X, XXX XX R., právne zastúpeného JUDr. Ľuboslavom Zoľákom,
advokátom so sídlom Michalovská 14, 073 01 Sobrance proti odporcovi I.. G. R., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom : W. Č..XXXX/XX, XXX XX R., t.č. C. U. X., H. W., B. - W. XX X J., J. o zaplatenie 4.283,01 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 2060,18 eur a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 158,50 eur na účet Okresného súdu Humenné a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde v Humennom dňa 22.5.2001 návrh, ktorým žiadal, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť mu 4.283,01 eur (129 030,00-Sk) spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,2%
za každý deň omeškania od 01.01.1998 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to na základe
písomného uznania dlhu zo strany odporcu v dohode zo dňa 18.11.1995 pod názvom Vysporiadanie

nárokov za rok 1993. V návrhu uviedol, že odporca v tejto dohode uznal voči nemu tento dlh a zaviazal
sa ho zaplatiť do konca roka 1997 s tým, že v prípade oneskorenia zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,2
% denne od 01.01.1998 až do zaplatenia.
Okresný súd Humenné svojim prvým rozsudkom 15Cb/282/2001-209 zo dňa 25.06.2004 návrh
navrhovateľa zamietol z dôvodu námietky premlčania vznesenej odporcom a zaviazal ho zaplatiť
odporcovi trovy konania v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ voči tomuto rozsudku odvolanie.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5Cob/66/04-226 zo dňa 25.5.2005 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinnosťou
súdu prvého stupňa bude vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia, či uznanie dlhu je platný
právny úkon a to čo sa týka jeho určitosti a zrozumiteľnosti, ďalej zistiť či odporca uznávacím prejavom
zo dňa 18.11.1995 uznal existujúci, resp. neexistujúci záväzok, pretože aj platné uznanie dlhu je
vyvrátiteľnou právnou podmienkou. Ak išlo o uznanie existujúceho záväzku, či ho uznal ako podnikateľ
alebo ako osoba nepodnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Až po tomto zistení bude

možnéposúdiťajnámietkupremlčanianároku,vznesenúodporcomaaplikovaťustanoveniaopremlčaní
podľa Obchodného, resp. Občianskeho zákonníka. Zároveň odvolací súd dal do pozornosti súdu prvého
stupňa, že pri novom rozhodnutí o veci bude potrebné vychádzať z lehoty splatnosti záväzku tak, ako
bola dohodnutá v uznávacom prejave zo dňa 18.11.1995.Po doplnení dokazovania súd opäť rozhodol svojim druhým rozsudkom 15Cb/282/2001-333 zo dňa
20.02.2007 a to tak, že vyhovel návrhu a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 129.030-Sk s 0,2%
zmluvnou pokutou denne od 01.01.1998 do zaplatenia a trovy konania 23.423-Sk a to všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.
Po podaní odvolania zo strany odporcu, však odvolací Krajský súd Prešov uznesením sp. zn. 5
Cob/13/2007-518 zo dňa 28.05.2009 rozsudok súdu prvého stupňa znovu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude vykonať ďalšie
dokazovanie za účelom zistenia, či uznanie dlhu písomnosťou zo dňa 18.11.1995 je pravou listinou,

pretože odporca od počiatku namieta, že ju nepodpísal ale vznikla sfalšovaním faktúry a preto je možné
nariadenie aj znaleckého dokazovania za účelom zistenia pravosti tejto listiny, poprípade aj ďalších
namietaných listín. Následne bude potrebné zamerať dokazovanie na to, či týmto uznávacím prejavom
odporca uznal existujúce, alebo neexistujúce záväzky, pretože uznanie dlhu, či už podľa Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka je vyvrátiteľnou právnou podmienkou a treba sa zamerať aj na
túto obranu odporcu, že dlh v čase uznania ani nevznikol alebo už netrval.

Súd vo veci v súlade s vyššie uvedenými právnymi názormi odvolacieho súdu vykonal doplnenie
dokazovania znova vypočutím účastníkov konania, ich vyjadreniami, vypočutím svedkov, žiadosťou
súduKriminalisticko-expertíznemuPZSR(čl.816),odbornýmstanoviskomKriminalisticko-expertizného
ústavu v Bratislave (čl.826), doloženými listinnými dôkazmi, predovšetkým písomným uznaním dlhu z
18.11.1995 pod názvom Vysporiadanie nárokov za rok 1993 (čl.3, čl.24a, 743), ďalej faktúrou č.01/12/93

H(respektíve0L/L2/93H)zodňa06.12.1993,splatnoudňa20.12.1993nasumu55.450-Skzasadeničky
buka (čl.393, v spise 12Cb/364/1994 na čl.5), čestnými prehláseniami, pripojenými spismi Okresného
súdu Humenné sp.zn.12C/364/1994, sp.zn. 11C/8/2007 a inými dôkazmi doloženými do spisu a zistil
tento skutkový a právny stav.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca zotrvali na návrhu a dôvodoch v ňom uvedených, vrátane svojich

vyjadrení a uviedli, že sa jedná o vzťah medzi dvoma podnikateľmi, že uznanie dlhu z 18.11.1995 je
nielen platný právny úkon ale aj pravý právny úkon s tým, že zdokladovali a doložili jednotlivé záväzky
odporcu uvedené v uznaní dlhu a uplatnené v tomto uznaní. Na obranu odporcu, že uznanie dlhu
mal sfalšovať navrhovateľ tak, že dopísal do faktúry č.01/12/93 H podpísanej a vystavenej odporcom
príslušný text uznania a tento následne vystrihol, uviedol, že to nie je pravda, pretože síce faktúru dostal

od odporcu, avšak následne ju vrátil listom odporcovi, o čom svedčí aj to, že v konaní 12Cb/347/1994
na čl. 5 medzi ním a odporcom doložil odporca do spisu fotokópiu tejto faktúry č.01/12/93 H, kde je už
jeho podpis. Keďže teda nemal originál tejto faktúry nemohol ani sfalšovať uznanie dlhu tak, ako to tvrdí
odporca. Uviedli, že doložili do spisu aj úradne overenú kópiu uznania a teda nie je dôležité právne,
že originál sa zo spisu stratil, pretože aj odporca potvrdil, že v spise bol aj originál. Uviedli, že nemajú

originál uznania dlhu a ani originál uvedenej faktúry. Namietali že text na odporcom doloženom liste z
21.08.2007 navrhovateľ (čl.440,695) nenapísal a nenapísal ani listy doložené odporcom na čl.426,427,
701. Poukázal aj na listy odporcu na čl. 807,808, ktoré to podľa neho potvrdzujú. Potvrdil, že od roku
1993 prestali spolupracovať s odporcom a mali medzi sebou viaceré spory, a to aj na súde.
Odporca taktiež zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal návrh zamietnuť s tým, že namietal premlčanie,

ďalej namietal, že uznanie dlhu z 18.11.1995 nepodpísal, že je sfalšované tak, že žalobca dopísal text
uznania do žalovaným vystavenej a podpísanej faktúry č.01/12/93 H (respektíve 0L/L2/93 H), zo dňa
06.12.1993, splatná 20.12.1993 na sumu 55.450-Sk za sadeničky buka, do ktorej následne žalobca
dopísal text uznania dlhu a vystrihol ho. Okrem toho navrhovateľ uviedol, že dňa 18.11.1995 nebol ani
na Slovensku a teda nemohol toto uznanie dlhu podpísať, čo doložil pasom s pečiatkou z Ukrajiny.

Ďalej namietal, že s navrhovateľom nepodnikal a nejde a nešlo medzi nimi o podnikateľskú činnosť,
teda je potrebné použiť Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník. Mimo toho namietal, že uvedené
záväzky ani neexistovali a poukázal aj na výpovede svedkov, na neexistenciu nájomnej zmluvy medzi
nimi a vykonané dokazovanie. Namietal aj platnosť uznania dlhu z 18.11.1995, že tam nesedia sumy
ani, položky, rovnako, že to je dohoda dvoch strán a nie uznanie dlhu jednou stranou a namietal aj

neprimerane vysokú zmluvnú pokutu 0,2% denne, čo je v rozpore so zákonom. Odporca potvrdil, že od
navrhovateľa dostal listy čl.426,427,701 aj 695 a tvrdil, že on ich sám sebe nenapísal, neposlal a nemal
ani pečiatku navrhovateľa, ako sa to snaží navrhovateľ tvrdiť. Tvrdil, že listom z 21.8.2007, ktorý mu
osobne dal navrhovateľ v reštaurácii Jednota, sám navrhovateľ potvrdil, že zneužil a sfalšoval uznanie
dlhu voči nemu. Uviedol, že s navrhovateľom bol len v troch krátkych obchodných prípadoch (čl.180)

a to pri nákupe orech. dreva v r.1992, výkupe sadeníc v r. 1993 a pri dodávke drevených debien od
Chemlonu.Navrhovateľ následne svojimi podaniami s prílohami, napríklad na čl.24 a čl.73 špecifikoval o aké
konkrétne záväzky odporcu sa vo vyššie uvedenom uznaní dlhu z 18.11.1995 jednalo a doložil o nich
doklady a dôkazy.

Položka č.1: Suma 37.400-Sk by mala byť suma, ktorú dal odporcovi na nákup orechovej guľatiny, no
odporca mu vraj nedal ani guľatinu a ani mu nevrátil túto sumu. Navrhovateľ doložil dohodu o výkupe
orech. guľatiny zo dňa 07.7.1992 a účtovný doklad zo dňa 16.11.1993, že túto sumu od neho odporca
prevzal. Odporca sa bránil, že mal len za navrhovateľa kúpiť túto orechovú guľatinu, vyplatiť ju a doviesť
do firmy navrhovateľa, čo aj urobil. Poukázal na výpovede svedka H. o tom. Iné dôkazy a doklady

navrhovateľ o tom nepredložil.
Položka č.2 : Suma 6.400-Sk za zemiaky vypestované na predaj uskladnené u matky odporcu, ktoré
mu odporca nevydal. Odporca naopak vypovedal, že zemiaky si navrhovateľ zobral a poukázal aj na
výpovede svedkov p.R., C..Q., C..D. Z. C..G.. Iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom nepredložil.
Položka č.3 : Suma za nevrátenú jednu pílu zo strany odporcu. Navrhovateľ doložil skladovú kartu
zásob. Odporca to poprel a uviedol, že navrhovateľovi pílu ukradol neznámy páchateľ, čo potvrdili aj

svedkovia p.D. Z. C..G.. Iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom nepredložil.
Položka č.4 : Suma 600-Sk za dve nevrátené bandasky na benzín zo strany odporcu. Navrhovateľ
doložil skladovú kartu zásob. Odporca to poprel a uviedol, že navrhovateľovi bandasky ukradol neznámy
páchateľ, čo potvrdili aj svedkovia p.D. Z. C..G.. Iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom nepredložil.
Položka č.5 : Suma 5000,-Sk za navrhovateľom vyplatenú sumu p.Y. namiesto odporcu. Odporca to

poprel a rovnako svedok Ing. Y.. Iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom nepredložil.
Položka č.9 : Suma 1230-Sk, ktorú mal dať navrhovateľ na zakúpenie 12V batérie do auta Wartburg
odporcovi a tento mu ich nevrátil. Odporca to poprel a rovnako svedok Ing.Y. s tým, že z polície
prišla správa, že odporca nikdy nebol vlastníkom tohto auta. Iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom
nepredložil.

Položka č.10 : Suma 7500-Sk, ktorú mal dať navrhovateľ na zakúpenie auta Wartburg do svojej firmy
odporcovi a tento mu ich nevrátil a auto kúpil sám. Odporca to poprel a rovnako svedok p.Q., V.. Y.
s tým, že z polície prišla správa, že odporca nikdy nebol vlastníkom tohto auta. Iné dôkazy a doklady
navrhovateľ o tom nepredložil.
Položka č.11 : Suma 18.540-Sk, ktorú mal dať navrhovateľ ako náklady spojené s nájmom kancelárie

za rok 1993, ktorú mal odporca užívať spolu s ním. Odporca to poprel a rovnako aj svedkovia p.D. Z.
C..G. uviedli, že sa jednalo o kanceláriu navrhovateľa. Navrhovateľ doložil faktúry na svoje meno za rok
1993 za nájom kancelárie a iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom nepredložil, rovnako nepredložil
ani žiadnu podnájomnú, či inú zmluvu s odporcom.
Položka č.12 : Suma 18.800-Sk, ktorú mal dať navrhovateľ ako náklady za telefón za rok 1993, ktoré

mal odporca znášať spolu s ním. Odporca to poprel a rovnako aj svedkovia p.D. Z. C..G. uviedli, že sa
jednalo o kanceláriu navrhovateľa a tento užíval aj telefón. Navrhovateľ doložil faktúry na svoje meno
za rok 1993 za telefón a iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom nepredložil, rovnako nepredložil ani
žiadnu zmluvu s odporcom, na základe ktorej by tento bol povinný hradiť telefón.
Suma 40.000-Sk súvisí s položkou č.1, pretože podľa navrhovateľa odporca za položku č.1 nakúpil

orech. guľatinu a následne ju predal vo svoj prospech bez vedomia navrhovateľa. Odporca sa bránil,
že mal len za navrhovateľa kúpiť túto orech. guľatinu, vyplatiť ju a doviesť do firmy navrhovateľa, čo aj
urobil. Poukázal na výpovede svedkov o tom. Iné dôkazy a doklady navrhovateľ o tom nepredložil.
Vyššie uvedení svedkovia sa nevedeli bližšie vyjadriť v akom vzťahu boli účastníci konania, respektíve
aké zmluvy a dohody mali uzavreté medzi sebou.

Okrem toho navrhovateľ poukázal na vyúčtovania za roky 1993 a 1994, prehlásenia a vzájomné listy
a odporca toto všetko namietal a poukázal na iné vyúčtovania, dohody, listy a vzájomné súdne spory.
Okrem toho navzájom si namietali obaja účastníci jednotlivé listiny, vyúčtovania, listy a to ich obsah či
podpísanie a vyhotovenie.
Súd podotýka, že tak ako to namietal už odporca (napríklad čl.61) výsledné sumy z uznania dlhu

z 18.11.1995 nesedia s ostatnými doloženými dokladmi a rovnako niektoré položky v uznaní boli
zamenené, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ v podaní na čl.74 a vyplýva to aj z listinných dôkazov.
Treba poukázať na to, že účastníci konania a aj právny zástupca navrhovateľa v tomto sporovom konaní
popríslušnompoučenípodľa§118a§120O.s.p.nemaliďalšienávrhynadokazovanieasúduznesením
podľa § 118 ods. 4 O.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené.

Výnimkou bol návrh odporcu na expertízne skúmanie pravosti ďalších listín, ktorý, však súd uznesením
zamietol, pretože neexistovali originálne vyhotovenia listín (uznanie dlhu a faktúra, respektíve ďalšia
dohoda, ktorá však bola skartovaná v spise PZ a originál neexistuje) a podľa odborného stanoviska
ústavupretoznaleckéskúmanieniejemožné,respektíveišloolistiny,ktorépodľasúdunesúviselipriamos predmetom konania a ich skúmanie nebolo preto potrebné. Okrem toho súd podotýka, že v tomto
spore nerieši komplexne všetky podnikateľské vzťahy účastníkov a nie je to ani potrebné pre rozhodnutie
vo veci. Preto súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu, ktorý vyšiel najavo do ukončenia

dokazovania podľa § 118 ods. 4 O.s.p.

Základná listina, o ktorú navrhovateľ opieral svoj nárok v čase podania návrhu a počas konania bola
písomnosť- uznanie dlhu zo dňa 18.11.1995 pod názvom Vysporiadanie nárokov za r.1993, podpísané
oboma účastníkmi (čl.3, čl. 24a). Navrhovateľ tvrdil, že ide o platne uzavretý právny úkon, ktorý má

všetky náležitosti uznania dlhu a ním sa bránil aj proti námietke premlčania zo strany odporcu.
V tejto písomnosti z 18.11.1995 pod názvom Vysporiadanie nárokov za r.1993, je doslovne uvedené: Po
vzájomnej dohode uznáva R. G. časť nárokov vyplývajúcich zo zúčtovania za rok 93 zo dňa 25.01.94
tak, že uznáva položky č.1,2, pol. č.3 uznáva len jednu pílu. Uznáva ďalej pol. 4,6,9,11,12.
Uznané položky spolu predstavujú sumu 89.030-Sk. Ďalej uznáva podiel zo zisku pri odpredaji orech.
guľatiny vo výške 40.000-Sk v prospech N.. M. N.. Spolu teda uznáva sumu 129.030-Sk.

Hore uvedenú sumu R. G., W. XX, R. zaplatí N.. M. N. do konca roka 1997. Dlžná suma do splatnosti
je bez úrokov, v prípade oneskorenia zaplatí R. G. zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý omeškaný
deň od 1.1.98 do zaplatenia.
Súd konštatuje, že originál tejto listiny sa v súdnom spise nenachádza. Účastníci tvrdia, že sa tam
nachádzal, avšak z obsahu spisu sa to nedá jednoznačne zistiť, pretože v prílohovej obálke čl. 24a sa

nachádza len farebná fotokópia. Rovnako navrhovateľ nevedel presne uviesť, kedy mal presne originál
doložiť do súdneho spisu a nevyplýva to jednoznačne ani zo spisu (čl.3, 24a,154, 155,263,715,793).
Podľa odborného stanoviska Kriminalisticko - expertizného ústavu v Bratislave ( čl. 826) z tohto dôvodu
(chýba originál uznania aj faktúry) nie je možné nariadiť znalecké skúmanie za účelom zistenia pravosti
tejto listiny, čo sa týka jej sfalšovania spôsobom ako to udával odporca.

Navrhovateľ následne svojimi podaniami s prílohami, napríklad na čl. 24 a čl.74 tak ako to bolo uvedené
vyššie špecifikoval o aké konkrétne záväzky odporcu sa v uznaní dlhu z 18.11.1995 jednalo a doložil
o nich doklady.
Rovnako súd zisťuje zo zhodných tvrdení účastníkov, ako aj z pripojeného spisu OS Humenné, sp.zn.
12Cb/437/1994, že neexistuje originál faktúry č.01/12/93 H (respektíve 0L/L2/93 H), zo dňa 06.12.1993,

splatná 20.12.1993 na sumu 55.450-Sk za sadeničky buka vystavenej a podpísanej odporcom, do ktorej
podľa obrany odporcu mal navrhovateľ dopísať text uznania z 18.11.1995 a takto vytvoriť a sfalšovať
písomnosť Vysporiadanie nárokov za rok 1993. Obaja účastníci zhodne uvádzajú, že originál nemajú a
navrhovateľ uvádza, že takto ani listinu nemohol sfalšovať, pretože listom vrátil originál faktúry odporcovi
a teda ho nemal. Navrhovateľ však vo výpovedi tvrdil, že túto faktúru vystavil vo viacerých rovnopisoch

(minimálne vo dvoch) čo si už presne nepamätá, ktoré podpísal a teda, že navrhovateľovi mohol nejaký
rovnopis ostať a tento potom navrhovateľ sfalšoval do uznania dlhu. Podľa odborného stanoviska
Kriminalisticko - expertizného ústavu v Bratislave (čl.826) z tohto dôvodu (chýba originál uznania aj
faktúry) nie je možné nariadiť znalecké skúmanie za účelom zistenia pravosti tejto listiny, čo sa týka jej
sfalšovania.

Súd mal za preukázané výpisom zo živnostenského registra Okresného úradu v Humennom zo dňa
16.10.2003 (čl.221), že odporca je živnostníkom na základe živnostenského oprávnenia, ktoré mu
vzniklo dňom 16.12.1992 a živnosť vykonáva pod obchodným menom G. R..
Súd mal za preukázané výpisom zo živnostenského registra Okresného úradu v Humennom zo dňa
31.12.1992 (čl. 24a, 76), že navrhovateľ je živnostníkom na základe živnostenského oprávnenia, ktoré

mu vzniklo dňom 08.12.1992 (deň ohlásenia) a živnosť v rozhodnom čase, t.j. v období keď malo dôjsť
k podpísaniu uznania dlhu, vykonával pod obchodným menom N.. N. M.. V súčasnosti má pozastavenú
podnikateľskú činnosť.
Okrem svedkov uvedených vyššie, súd vypočul aj ďalších navrhovaných svedkov a to opätovne p. G.,
C..K., C..R., C..Y., a manželku odporcu C..R.. Týchto svedkov navrhol vypočuť odporca a to za účelom

preukázania svojho tvrdenia, že uznanie dlhu z 18.11.1995 bolo navrhovateľom sfalšované z faktúry,
pretože navrhovateľ na neho niečo chystal. Súd k tomu uvádza, že s ohľadom na ostatné závery v
tomto rozsudku, vrátane nemožnosti znaleckého dokazovania pre neexistenciu originálu uznania dlhu z
18.11.1995, to nemá veľký právny význam na posúdenie veci. K výpovedi p.G. však súd uvádza, že pri
hodnoteníjejvýpovedejetáto vkonfliktesnavrhovateľom,pretožetosamauviedlastým,ženavrhovateľ

jej dlhuje peniaze a okrem toho jej viaceré výpovede si odporujú a samé o sebe nič nedokazujú. Rovnako
pri výpovedi svedka Y., súd musel brať do úvahy, že tento bol odsúdený pre trestný čin práve vo vzťahu k
navrhovateľovi a je s ním v konflikte. Svedok K. svojou výpoveďou zasa nič presné nepotvrdil, t.j. priamo
osobne nevidel, aby navrhovateľ napísal a podpísal a dal list odporcovi zo dňa 21.8.2007 (čl.440). Prisvedkyni p.R. súd musel zobrať do úvahy, že táto je manželkou odporcu a sama priamo osobne nič
nevidela ani nepočula. Svedok R. zasa poprel tvrdenia odporcu, že za ním bol v byte a varoval ho
pred navrhovateľom, že na neho niečo chystá a k predmete sporu a vzťahoch medzi účastníkmi nič

bližšie nevedel a neuviedol. Okrem toho uviedol, že odporca mu núkal 5000-Sk ak bude svedčiť proti
navrhovateľovi, avšak nevedel presne uviesť v akej veci a či na polícii alebo na súde. Čestné prehlásenia
osôb doložené odporcom sami o sebe nemajú rovnakú výpovednú hodnotu ako svedecké výpovede,
pretože tieto osoby súd nepoučil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako
svedkov, a znova pri prehláseniach súd zobral do úvahy, že sa jedná o dcéru a zaťa odporcu, t.j. blízke

osoby, pričom tieto k predmetu sporu priamo nič nové neuviedli.
Súdvsúladespredchádzajúcimiprávnyminázormiodvolaciehosúdumuselvprvomraderiešiťotázkuči
naprávnevzťahyúčastníkovkonaniasapoužijúustanoveniaObchodnéhozákonníkaaleboustanovenia
Občianskeho zákonníka, teda či sa jednalo o podnikateľov a o ich podnikateľskú činnosť alebo nie.
V tomto spore bolo dôležité samostatne posúdiť ich postavenie v čase uskutočnenia navrhovateľom
doloženého právneho titulu na podanie návrhu a to písomného uznania dlhu zo dňa 18.11.1995 pod

názvom vysporiadanie nárokov za rok 1993 a samostatne v čase vzniku jednotlivých právnych vzťahov
v čase ich vzniku, pretože predmetom tohto uznania bol nie jeden dlh ale viacero dlhov, tak ako je to
vyššie špecifikované a tieto vznikli v rôznom čase.
Súd ustálil na základe predložených listinných dôkazov, že v čase dátumu 18.11.1995, kedy mali
účastníci podpísať písomné uznanie dlhu, boli už obaja účastníci podnikateľmi podľa § 2 Obchodného

zákonníka (obaja mali vydané živnostenské oprávnenie podľa živnostenského zákona ako fyzické osoby
podnikatelia) a preto je na tento právny úkon a vzťahy medzi účastníkmi potrebné použiť ustanovenia
Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb., s tým že čo nie je upravené v ňom, podporne sa použije
Občiansky zákonník č.40/1964 Zb.
Podľa § 3 Obchodného zákonníka na použitie tohto zákona ani nie je nevyhnutné, aby osoba mala

vydané príslušné oprávnenie na podnikanie.
Súd preto uzatvára, že v konaní bolo preukázané výpoveďami účastníkov, ich vyjadreniami, výpoveďami
svedkov, ako aj listinnými dôkazmi (faktúry a iné), vrátane ich výpovedí v pripojenom spise OS
Humenné sp.zn. 12Cb/364/1994 (napr. čl.51), že medzi nimi išlo o činnosť podnikateľov podľa § 2
a § 3 Obchodného zákonníka, za účelom dosiahnutia zisku a teda išlo o ich podnikanie podľa §

2 Obchodného zákonníka a jednalo sa o obchodné záväzkové vzťahy a preto sa na ich vzťahy a
na tento spor použije Obchodný zákonník a na vzťahy ktoré neupravuje, sa podporne použije podľa
§ 1 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník, napríklad jeho všeobecne ustanovenia o platnosti
právnych úkonov, konkrétne § 37 a iné.
Podľa Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. a to § 1 Rozsah pôsobnosti, odsek 1 : Tento zákon

upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace
s podnikaním. Podľa odseku 2 : Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. a to § 2 Podnikanie, odsek 1 : Podnikaním sa rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku. Podľa odseku 2 : Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná
v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Podľa Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. a to § 3, odsek 1 : Platnosť právneho úkonu nie

je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na
podnikanie.
Následne súd musel riešiť, či tento právny úkon - písomnosť zo dňa 18.11.1995 s názvom Vysporiadanie
nárokov za rok 1993 je platne uzavretý právny úkon a pokiaľ áno, či došlo k uznaniu existujúceho alebo
neexistujúceho záväzku, respektíve záväzkov.

Podľa Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. a to § 37 odsek 1 : Právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Ide pritom o neplatnosť absolútnu, ktorá sa nepremlčuje a na ktorú súd prihliada ex offo, t.j. z úradnej
povinnosti. Platnosť a pravosť tohto právneho úkonu v tomto súdnom konaní namietal aj žalovaný a
okrem toho ju nariadil súdu skúmať aj odvolací súd v oboch zrušujúcich uzneseniach.

Podľa § 323 ods.1, Obchodného zákonníka : Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania premlčaná.S písomným uznaním záväzku (uznávacím prejavom odporcu zo dňa 18.11.1995) je spojený predpoklad
(vyvrátiteľná právna domienka), že jeho záväzky v dobe uznania a v rozsahu uznania trvali a dlžník je
povinný, v prípade, že uznanie neuznáva, spochybňuje, preukázať, že uznal neexistujúce záväzky. Bolo

teda na odporcovi, aby v konaní preukázal, že pohľadávka navrhovateľa voči nemu nikdy nevznikla,
respektíve neexistovala.
V tomto prípade súd dospel k právnemu názoru, že tento písomný právny úkon zo dňa 18.11.1995
pod názvom Vysporiadanie nárokov za rok 1993 je absolútne neplatným podľa § 37 Občianskeho
zákonníka, pretože nie je dostatočne určitý čo sa týka svojho obsahu a predmetu. Súd konštatuje, že

jednoducho nielen samotní účastníci sporu, ale ani súd, či tretie osoby z takto napísaného uznania
záväzku objektívne nevedia určiť z tohto právneho úkonu - uznania dlhu z 18.11.1995, aké konkrétne
záväzky vlastne mal odporca uznať podľa § 323, odsek 1 ObZ, čo je ich právnym dôvodom vzniku (aká
zmluva, či iný dôvod) a v akej výške vlastne sú jednotlivé záväzky a kedy vlastne a z čoho vlastne vznikli.
Treba uviesť, že súčasťou ani prílohou tohto uznania dlhu z 18.11.1995 nie je a nikdy nebola ďalšia
písomnosť a to zúčtovanie za rok 1993 zo dňa 25.01.94.

Túto neurčitosť okrem samotného znenia tejto písomnosti, t.j. jej obsahu, potvrdzujú aj samotní účastníci
svojimi podaniami a predovšetkým aj sám navrhovateľ, ktorý následne na výzvu súdu sa snažil svojimi
podaniami, napríklad hneď jeho prvé podanie na čl.24, či následne na čl.73 ozrejmiť súdu o aké určité
záväzky - dlhy odporcu sa vlastne v tomto písomnom uznaní jedná a z čoho vznikli a v akej výške.
Zároveň navrhovateľ k tomu doložil doklady - kartu základ. prostriedkov, dohodu o výkupe orechu,

poklad. doklad, vyúčtovanie, prehlásenie a iné. Rovnako odporca sa vyjadril na začiatku, že až keď
mu navrhovateľ preukáže o aké vlastne konkrétne záväzky sa v uznaní jedná, vyjadrí sa k návrhu a k
záväzkom, čo aj následne urobil. Konkrétne tento právny úkon - písomnosť z 18.11.1995 neobsahuje
špecifikáciu v ňom uvedených záväzkov dostatočne určito, a teda nemá všetky náležitosti uznania
záväzku podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka, pretože nie sú tam uvedené dostatočne určito

všetky záväzky odporcu, ktoré uznáva. Je teda objektívne neurčitý predmet tohto právneho úkonu a
jeho obsah. Ustanovenie § 323 ObZ určuje náležitosti uznania záväzku, pričom okrem písomnej formy
tohto právneho úkonu vyžaduje, aby bol uznaný „určitý“ záväzok. Požiadavku „určitosti záväzku“ potom
trebavykladaťvzmyslejehoidentifikácie,atotakýmspôsobom,abynebolzameniteľnýsiným.Záväzok,
ktorého sa uznanie týka, tak možno konkretizovať napríklad uvedením jeho dôvodu, odkazom na listinu,

v ktorej je ďalej špecifikovaný a pod. Určitosť záväzku teda nemožno stotožňovať s jeho výškou,
ktorá má význam len pre vymedzenie rozsahu účinkov predvídaných v ustanovení § 323 ods.1, ObZ.
Požiadavku určitosti záväzku treba potom vykladať v zmysle jeho identifikácie, a to takým spôsobom,
aby nebol zameniteľný s iným V danom prípade záväzok, ktorý mal odporca v písomnom prejave zo dňa
18.11.1995 uznať tieto predpoklady nespĺňal. Okrem toho, že neobsahoval jednoznačný spôsob, akým

možno záväzok odporcu voči navrhovateľovi identifikovať, neobsahoval ani odkaz na listinu, z ktorej
by mohol záväzok odporcu vyplývať (napr. nájomnú zmluvu, zmluvu o prenájme nebytových priestorov,
zmluvu o pôžičke, zmluvu o obstaraní vecí atď.) nebolo možné záväzok údajne uznaný odporcom touto
listinou identifikovať ani podľa jeho výška. Súd sa stotožňuje s námietkou odporcu, že výsledné sumy z
uznania dlhu z 18.11.1995 nekorešpondujú s ostatnými doloženými dokladmi a rovnako niektoré položky

(napríklad č.10) v uznaní boli zamenené, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ v podaní na čl.74 a vyplýva
to aj z listinných dôkazov a aj toto samo o sebe spôsobuje neurčitosť a aj nezrozumiteľnosť tohto
právneho úkonu.
Pokiaľ ide o námietku odporcu, že tento úkon je neplatný, pretože uznanie je jednostranným právnym
úkonom, avšak tu bolo podpísané oboma účastníkmi, táto je právne irelevantná, pretože žiadna právna

norma nezakazuje, aby uznanie dlhu bolo podpísané oboma účastníkmi, respektíve uzavreté aj vo forme
dvojstrannej dohody.
S poukazom na to, že tento právny úkon je absolútne neplatný pre neurčitosť podľa § 37 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 323 ods.1 Obchodného zákonníka je dôvodná aj ďalšia obrana odporcu a
to vznesená námietka premlčania. Keďže uznanie dlhu je neplatné, nemalo za následok ani začatie

plynutia novej štvorročnej premlčacej lehoty podľa § 407 ods.1 ObZ a všetky vyššie uvedené záväzky,
najneskorší z roku 1993 sa teda premlčali najneskôr rokom 1997, pretože u nich uplynula všeobecná
štvorročná premlčacia lehota podľa § 391 ods.1 a 397 Obchodného zákonníka. Návrh však bol na súd
podaný až dňa 22.05.2001, pričom posledný záväzok je z roku 1993, teda 4. ročná premlčacia doba
uplynula najneskôr k 31.12.1997.

Podľa § 407 ods.1, Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.Podľa § 391, odsek 1 Obchodného zákonníka : Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka :Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Mimo týchto vyššie uvedených dôvodov na zamietnutie návrhu, hoci je to už nadbytočné, súd pre
poriadok poukazuje na to, že aj keby považoval uznanie dlhu z 18.11.1995 za platne uzavretý právny
úkon a teda by bolo v poriadku aj premlčanie, pretože by tak začala plynúť nová 4. ročná premlčacia

lehota a teda návrh by bol podaný včas, súd by musel aj tak návrh zamietnuť, pretože uznanie dlhu
zakladá vyvrátiteľnú právnu domienku, že dlh v čase uznania existoval a teda dlžník to môže vyvrátiť.
Súd ma za to, že v tomto konaní odporca vyvrátil existenciu týchto dlhov, čo mu potvrdili predovšetkým
svedkovia a naopak navrhovateľ nepreukázal existenciu týchto pohľadávok voči odporcovi v čase
uznania a povinnosť odporcu platiť mu za tieto dlhy. Navrhovateľom uvádzané jednotlivé položky v
uznaní dlhu z 18.11.1995 a to 1,2,3,4,6,9,11,12 a iné ani v spojení s vyúčtovaním za rok 1993 z

25.01.1994 doložené aj vyššie uvedenými dôkazmi v spojení s vysvetleniami navrhovateľa na čl.24
a čl.73 nepreukázali, že sa jedná o záväzky, za ktoré zodpovedá odporca a nepotvrdili to ani vyššie
uvedení svedkovia, pričom navrhovateľ napríklad nedoložil ani žiadnu podnájomnú alebo inú zmluvu
s odporcom, podľa ktorej by tento bol povinný mu platiť napríklad nájom, či náklady na telefón a
podobne. Doloženie faktúr za nájom v roku 1993, či za telefón za rok 1993, všetko na meno navrhovateľa

nezakladá navrhovateľovi žiaden nárok či pohľadávku voči odporcovi. Rovnako tvrdenia o nevrátení
píly, či bandasiek zo strany odporcu, keď odporca aj svedkovia vypovedali zhodne, že to bola krádež,
nezakladá žiaden navrhovateľov nárok a pohľadávku voči odporcovi. Taktiež odovzdanie nejakej sumy
na nákup 12 V autobatérie, či na nákup auta zn. Wartburg bez akejkoľvek zmluvy, účtovného dokladu a v
rozpore s tvrdením odporcu a svedka - predchádzajúceho vlastníka tohto auta nezakladá navrhovateľovi

voči odporcovi žiaden nárok, či záväzok odporcu voči navrhovateľovi. Rovnako tvrdenia o vypestovaní
a nevrátení zemiakov navrhovateľovi zo strany odporcu v rozpore s výpoveďou odporcu a svedkov, bez
akýchkoľvek iných účtovných dokladov či zmluvy nezakladá navrhovateľovi žiaden nárok, či záväzok
odporcu voči navrhovateľovi.

Súd ďalej uvádza, že čo sa týka námietky pravosti uznania dlhu z 18.11.1995, t.j. sfalšovania tejto
listiny navrhovateľom a s tým spojeným znaleckým skúmaním, súd ho nemohol nariadiť s ohľadom na
odborné stanovisko ústavu, že to nie je možné a neexistenciu originálov niektorých listín, vrátane listu
navrhovateľa z 21.8.2007 (čl.440,695) , pretože tam navrhovateľ nepopiera ani tak svoj podpis, ako to,
že obsah tohto listu on nenapísal a teda znalecké skúmanie podpisu žalobcu by nič neprinieslo. Ostatné

písomnosti zasa priamo s predmetom sporu nesúvisia a ako to už súd uviedol, v tomto konaní súd nerieši
všetky obchodné vzťahy účastníkov. Preto súd zamietol návrh odporcu na ďalšie expertízne skúmanie
písomnosti.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a to ako čo

do existencie dlhov, ich premlčania, právneho dôvodu, tak aj výšky a návrh navrhovateľa v plnom
rozsahu zamietol. Súd znova podotýka, že navrhovateľ už nemal žiadne návrhy na dokazovanie v tomto
sporovom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu úspešnému odporcovi a zaviazal
navrhovateľa zaplatiť mu trovy konania vo výške 2060,18 eur v lehote 3 do dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom trovy pozostávajú :
1, zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie (čl361,362) vo výške 7750,-Sk, t.j. 257,25 eur;

2, z trov právneho zastúpenia za obdobie kedy odporcu zastupoval advokát JUDr. Alexander Karjňák
od 02.3.2004 do 16.8.2007, pretože trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia sa priznávajú
účastníkom, nie ich právnym zástupcom, a ktoré pozostávajú
-zo sumy 13560,-Sk za 3 úkony právnej služby v roku 2004 á 4520,-Sk (1.prevzatie a príprava
zastúpenia, 2.písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 02.3.2004, 3.písomné vyjadrenie vo veci samej

zo dňa 01.6.2004);
-zo sumy 2260,-Sk za 2 x 1 úkonu v roku 2004 á 1130,-Sk za účasť na pojednávaniach odročených bez
prejednania veci samej v dňoch 06.4.2004 a 03.6.2004;
-zo sumy 680,-Sk, t.j. 5 x režijný paušál á 136,-Sk za úkony v roku 2004;- zo sumy 9100,-Sk za 2 úkony právnej služby v roku 2006 á 4550,-Sk (písomné vyjadrenia vo veci
samej zo dňa 26.6.2006 a 30.6.2006)
-zo sumy 6822,-Sk za 6 x 1 úkonu á 1137,-Sk za účasť na pojednávaniach odročených bez prejednania

veci samej v dňoch 21.3.2006, 22.6.2006, 27.6.2006, 11.7.2006, 14.9.2006 a 13.10.2006;
-zo sumy 1312,-Sk, t.j. 8 x režijný paušál á 164,-Sk za úkony v roku 2006;
-zo sumy 9100,-Sk za dva úkony právnej služby á 4550,-Sk v roku 2007 (1pojednávanie dňa 30.01.2007,
2.pojednávanie dňa 16.02.2007);
-zo sumy 2275,-Sk, t.j. 1 úkonu za účasť na pojednávaní dňa 20.02.2007, na ktorom bolo vyhlásené

rozhodnutie;
-zo sumy 534,-Sk, t.j. 3 x režijný paušál á 178,-Sk za úkony v roku 2007;
-zo sumy 8672,17 Sk, t.j. 19% DPH zo sumy 45643,-Sk a sú vypočítané podľa vyhlášky č.163/2002 Z.z.
a č.655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Ostatné odporcom uplatnené nároky ako poplatky za fotokópie zo súdneho spisu vo výške za 89,-eur

(ničím nedoložené, hoci súd zasielal účastníkom aj odporcovi všetky podania), poštovné vo výške 95,-
eur (ničím nedoložené), odborné stanovisko od N.. G. vo výške 1000-eur (ničím nedoložené a nešlo
pritom o pr. zástupcu odporcu v tomto konaní), strata na zárobku vo výške 2000,-eur (ničím nedoložené),
cestovnévovýške2000,-eur(odporcanedoložilletenkyaniinécestovnédoklady,ničímnedoložené),iné
vo výške 200,-eur (nie je zrejmé, v čom majú spočívať a nie sú ničím doložené), súd odporcovi nepriznal,

pretože jednak sa nejedná o trovy konania účastníka (fotokópie, stanovisko, poštovné, iné) a jednak
v časti náhrady straty na zárobku a cestovných náhrad ich odporca riadne a včas nezdokladoval a
nepreukázal, rovnako ani položky fotokópie, stanovisko, poštovné, iné, hoci sám odporca má ukončené
vysokoškolské právnické vzdelanie a bol o tom súdom poučený na pojednávaní a sám sa tak zaviazal
urobiť do troch pracovných dní od pojednávania.

Čo sa týka trov štátu vo výške 158,50 eur, na tieto zaviazal súd navrhovateľa pretože tento bol v konaní
neúspešný podľa § 148 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. a jedná sa o trovy, ktoré štát znášal v súvislosti
s vypracovaním odborného stanoviska (čl.826), a ktoré boli právoplatným uznesením (čl.829) súdu
priznané po vyúčtovaní Kriminalisticko - expertiznému ústavu v Bratislave.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a odvolania proti výroku o trovách konania.
V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, odvolanie je možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.