Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/526/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230784
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115230784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa:

S. S. L. L..C..I.. L. L. Q. XXX, XXX XX V., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
odporcovi:Y.R.,W..XX.XX.XXXX,F.H..V.V.XXX/XXX,XXXXXM.W.U.,štátnyobčanSR,ozaplatenie
327,21 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 200,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,50 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.10.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 17,70 eur a iných trov konania vo výške 4,30 eur,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 26.08.2015, doručeným súdu dňa 21.10.2015, sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť

mu sumu 327,21 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 262,21 eur od
01.09.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľnávrhskutkovoodôvodniltým,žemedziním,akoveriteľom,aodporcom,akospotrebiteľom,
došlo dňa 30.08.2013 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru
a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a zároveň zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy

zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ
poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur, o čom navrhovateľ
priložil výpis z bankového účtu. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť
jednorazovo, v dohodnutej lehote do dňa 30.09.2013. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej
zmluvy bola registrácia odporcu na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia
užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne odporca
s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a je prípadné prílohy nadobudli platnosť

a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade navrhovateľa
bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára, obsahujúceho informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
odporca vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom prostredníctvomelektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí
súčet poskytnutého úveru vo výške 200,- eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo
výške 62,21 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 30.09.2013. Nakoľko odporca navrhovateľovi

nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 rámcovej zmluvy, s poukazom na ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom
znení, si navrhovateľ uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,50 % ročne zo sumy 262,21 eur odo dňa, nasledujúceho

po dni splatnosti, až do zaplatenia. Navrhovateľ priloženými písomnými výzvami vyzval odporcu na
úhradu jeho záväzku voči nemu. V zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči
odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur, pričom odporca bol
pred uzatvorením rámcovej zmluvy a zmluvy riadne oboznámený s poplatkami, súvisiacimi s porušením
povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo
výške 327,21 eur s príslušenstvom (súčet istiny, dohodnutej odplaty a celkových nákladov). Odporca ku

dňu vyhotovenia návrhu nezrealizoval žiadnu úhradu.

Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené náhradným spôsobom
dňa 17.12.2015, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods.
4 O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 26.01.2016, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 13.01.2016.

Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.

Účastníciuzavrelidňa30.08.2013nadiaľku,prostredníctvominternetovejkomunikácie,rámcovúzmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok, spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne, v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením

žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady,nákladyzaprevádzkukancelárie,nákladyzatelefonickévýzvy,SMS,emailovésprávy,písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.

Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 eur.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové
náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č.129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver vo výške 200,- eur prevodom
z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver vo výške 200,- eur s
príslušenstvom vo výške 62,21 eur, spolu sumu 262,21 eur do 30.09.2013. V ďalšej časti sa uvádza,
že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru, vyjadreným pevnou sumou
vo výške 62,21 eur.

Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.Podľa ust. § 2 písm. a) a c) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c)

iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou

bankou Slovenska,

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naplnenie
všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, ako aj reálne poskytnutie peňažných prostriedkov
odporcovi, ako dlžníkovi, (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť
zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov
odporcovi v sume 200,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu a ich poskytnutie odporca potvrdil.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel
k záveru, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, založený zmluvou o úvere zo dňa
30.08.2013, je spotrebiteľským vzťahom, vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ v danom prípade
pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z

jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie
spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, z čoho možno
usudzovať, že poskytnutie pôžičky zo strany navrhovateľa odporcovi nebola jednorazová záležitosť ale
opakujúca sa činnosť, ktorá tvorí hlavný predmet jeho podnikateľskej činnosti. Dlžník zmluvu uzatvára
akospotrebiteľ,keďžesajednáofyzickúosobu,ktorápriuzatváranípredmetnejzmluvynekonalavrámci

svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu, avšak v zmysle ust.
§1 ods. 3 písm. l) nejde o spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ. Napriek tomu, že nejde o spotrebiteľský úver
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., v súlade s ust. §24 ods.1 z.č. 129/2010 aj na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1 ods.

2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje obligatórnu

náležitosť, obsiahnutú vo vyššie citovanom ust. §9 ods.2 písm. i) ZoSÚ, ktorou je určenie výšky úrokovej
sadzby.

V zmysle predmetnej zmluvy sa zaväzuje navrhovateľ odporcovi poskytnúť krátkodobý bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 200,- eur, no zároveň je dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo

výške 62,21 eur. Poplatok za poskytnutie úveru, rovnako, ako úrok z omeškania, predstavujú druh /
formu odplaty za poskytnutý úver. Súd v danom prípade zastáva názor, že dohoda o poplatku za
poskytnutie úveru fakticky obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie pôžičky a navrhovateľ
tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaný úver je bezúročný, navodzuje dojem výhodnostiúveru a vzbudzuje u dlžníka dojem, ako by skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez
ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „poplatku za poskytnutie úveru“ navrhovateľ
od odporcu získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny (hoci uvádza, že úver

je bezúročný) a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za
poskytnutie finančných prostriedkov. Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a
navodzuje dojem výhodnosti úveru bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a
odmena existuje, ibaže je skrytá v poplatku za poskytnutie úveru), pričom súd poznamenáva, že dohoda
o úroku a dohoda o poplatku nemôžu byť zahrnuté do jednej sumy a je nevyhnutné, aby spotrebiteľ

vedel jednoznačne určiť v akej výške je úroková sadza a v akej výške je poplatok za poskytnutie úveru.
Za daných okolnosti však ide o zastieranie úroku pred spotrebiteľom a podľa názoru súdu preto nemôže
požívaťprávnuochranu.Súdpredmetnéustanoveniezmluvypovažujezanejednoznačnéazavádzajúce
dojednanie povinnej náležitosti zmluvy, ktorou je určenie úrokovej sadzby za poskytnutý úver v zmysle
ust. §9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ.

Podľa ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

V úverovej zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2
písm. i/ ZoSÚ, takže v zmysle ust. § 11 ods. 1 uvedenej právnej úpravy je potrebné spotrebiteľský úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom k tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi

iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odčítaní odporcom realizovaných
platieb. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur a v konaní nebolo preukázané, že by odporca
poskytnutý úver uhradil, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalovanej istiny, z dôvodov
vyššie uvedených, návrh zamietol.

Súd v súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v
súvislosti s výzvami odporcu na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- eur, zároveň považuje za potrebné
doplniť, že navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné
odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp.
inou formou), rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so

zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ
by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by uplatnený nárok v časti, týkajúcej sa vyčíslenia
týchto tzv. skutočných nákladov, navrhovateľovi nepriznal, nakoľko sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ.

Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy 262,21 eur od 01.09.2013
do zaplatenia. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto, v súlade s citovaným zákonným ust. § 517 OZ, priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z

priznanej sumy 80,- eur a odo dňa 01.10.2013. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 01.10.2013,
ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 30.09.2013, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom
30.09.2013 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 01.10.2013 je odporca v omeškaní s
úhradoupeňažnéhodlhu.Kudňu01.10.2013úrokovásadzbapredstavovala5,50%ročne,akozákladnáúroková sadzba ECB 0,50 % + 5 percentuálnych bodov, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 200,- eur čo v pomere k uplatnenej istine

percentuálne predstavuje 61,12 %. Úspech odporcu je potom nepriznanie sumy 127,21 eur, čo v pomere
k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 38,88 %. Čistý úspech navrhovateľa tak predstavuje 22,24
%. Súd preto priznal v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nárok na náhradu 22,24 %
vynaložených trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 19,50 eur (z čoho 22,24
% je 4,30 eur) a trov právneho zastúpenia spolu vo výške 79,90 eur (z čoho 22,24 % je 17,70 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.