Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/75/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311207271
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8311207271.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu V. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom B., W. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Humenné, Kukorelliho 58 proti
žalovanej D. E., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B., W. XXXX, zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom,
advokátom, Humenné, Štefánikova 17, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že žalobca je vlastníkom parcely č. CKN XXXX/X záhrady o výmere 638 m2, kat.
územie B..

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.7.2011 sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku, a

to parcele CKN XXXX/X záhrady o výmere 638 m2, kat. územie B.. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa
19.6.1933 uzavreli otec žalobcu Q. T. a otec žalovanej Q. A. kúpnu zmluvu so Zemplínskym lesným
hospodárstvom,účastinnáspoločnosťsosídlomvRužomberku,ktorounadobudlidosvojhopodielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to pozemky parc. č. mpč. XXXX/a-XXX o výmere 6757 m2 a parcelu
mpč. XXXX/a-XXX o výmere 2110 m2, vo výmere 8867 m2 každý z nich v podiele jedna polovica. Z
obsahu žaloby ďalej vyplýva, že medzi právnymi predchodcami účastníkov konania došlo aj k reálnemu
rozdeleniunehnuteľnostívprírody,pričommedziprávnymipredchodcamiamedzižalobcomažalovanou

neboli nikdy spory týkajúce sa parcely, ktorá bola predmetom sporu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že
na základe stavebného povolenia v roku 1965 si postavil na parcele CKN XXXX/X rodinný dom, pričom
ide o susediacu parcelu.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v roku 1975 mu jeho matka D. T. aj formálne darovala svoj podiel
v pozemku, na ktorom mal postavený rodinný dom a v priľahlých záhradách, a keďže predpisy v tom
čase platné nepovoľovali nadobudnúť vlastníctvo k výmere väčšej ako 800 m2, v zmluve bola uvedená

formálne výmera 800 m2, avšak v skutočnosti reálne dar zahrňoval aj parcelu XXXX/X, tak ako bola
reálne vyčlenená v prírode. Pozemok, ktorý je predmetom sporu, a to parcela CKN XXXX/X je podľa
žalobcu pokračovaním pozemku CKN XXXX/X, na ktorom má postavený dom, pričom žalobca tvrdil,
že tento pozemok reálne užíva už 35 rokov, má na ňom vysadené ovocné strom, o pozemok sa riadne
stará a považuje sa za jeho vlastníka. Sestra žalovanej žije v susedstve a užíva pozemky, ktoré v
rámci rodinnej deľby nadobudla od svojich predchodcov a túto deľbu rešpektujú už desaťročia s tým,
že žalovaná nikdy neužívala a nemá žiaden právny titul na nadobudnutie vlastníctva k pozemku, ktorý

bol predmetom sporu. Žalovaná mala nadobudnúť vlastnícke právo na základe osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva k tomuto pozemku.Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2011 žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu s
odôvodnením, že nie je pravdou, že žalobca užíva pozemok, ktorý je predmetom sporu 35 rokov, pričom
nepoprela skutočnosť, že žalobca si postavil v roku 1965 rodinný dom na parcele CKN XXXX/X v kat.

území B. a popierala vyjadrenia o užívaní parcely, ktorá bola predmetom sporu s tým, že predmetná
parcela je reálne vyčlenená v teréne a bola aj ohradená, avšak hranice tejto parcely v poslednom období
posúval a priradzoval si z nej výmeru žalobca ku svojej spodnej časti parcely. Žalovaná tvrdila, že svoje
vlastníctvo nadobudla dobromyseľne na základe notárskej zápisnice č. N 333/00, Nz 333/00 zo dňa
9.5.2000.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele CKN XXXX/
X záhrady o výmere 638 m2 s odôvodnením že dňa 19.6.1933 uzavreli otec žalobcu Q. T. a otec
žalovanej Q.N. A. kúpnu zmluvu so Zemplínskym lesným hospodárstvom, účastinná spoločnosť so

sídlom v Ružomberku, ktorou nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to
pozemky parc. č. mpč. XXXX/a-XXX o výmere 6757 m2 a parcelu mpč. XXXX/a-XXX o výmere 2110
m2, vo výmere 8867 m2 každý z nich v podiele jedna polovica. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že medzi
právnymi predchodcami účastníkov konania došlo aj k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností v prírody,
pričom medzi právnymi predchodcami a medzi žalobcom a žalovanou neboli nikdy spory týkajúce

sa parcely, ktorá bola predmetom sporu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že na základe stavebného
povolenia v roku 1965 si postavil na parcele CKN XXXX/X rodinný dom, pričom ide o susediacu parcelu.

Právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že právni predchodcovia žalobcu a žalovaného, ktorí
nadobudli pozemky na základe kúpnej zmluvy v roku 1933 do svojho podielového spoluvlastníctva si v

minulostireálneajrozdeliliparcelyaoreálnejdeľbesvedčíajto,ževprednýchčastiachtýchtopozemkov
si ich deti postavili aj rodinné domy s tým, že žalobca si postavil rodinný dom v prednej časti pozemku, na
ktorýnadväzujeparcela,ktorábolapredmetomsporuapozemok,naktorompostavilrodinnýdom,dostal
od svojho otca a rodinný dom si postavil na základe stavebného povolenia z roku 1965. O dlhodobom
užívaní pozemku zo strany žalobcu svedčí aj skutočnosť, že na pozemku, ktorý je predmetom sporu si

žalobca posadil ovocné stromy, ktorých vek je asi 20 - 30 rokov s tým, že medzi pozemkom, ktorý bol
predmetom sporu a parcelou XXXX/X, vlastníčkou ktorej je pani K., sestra žalovanej, je postavený plot,
ktorý bol predtým postavený Q. A., teda otcom žalovanej, a tento plot bol najprv drevený s tým, že je
nelogické keby otec žalovanej Q. A. sa necítil byť aj vlastníkom pozemku, ktorý bol predmetom sporu,
aby postavil plot tak ako ho postavil. Tento plot teda tvorí hranicu medzi pozemkami, tak ako si ich v

minulosti reálne rozdelili.

Zástupca žalobcu poukazoval na to, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku
vydržaním, pretože splnil všetky atribúty vydržania.

Žalovaná počas konania žiadala žalobu zamietnuť v súlade s písomným vyjadrením.

Zástupcažalovanejžiadalžalobuzamietnuťsodôvodnením,ženárokžalobcubolprekludovaný,pretože
neuplatnil svoj nárok na súde v lehote 10 rokov odo dňa, kedy si žalovaná a jej sestra pani K. dali
osvedčiť vlastnícke právo a z tohto dôvodu sa žalobca už nemôže úspešne domáhať svojho nároku, a

to aj napriek skutočnosti, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Z výsluchu svedkyne W. K. vyplýva, že svedkyňa je sestrou žalovanej, pričom svedkyňa potvrdila, že
je susedou žalobcu a pozemok, na ktorom býva dostala darom od svojich rodičov s tým, že na tomto
pozemku si v prednej časti postavila rodinný dom niekedy v roku 1957.

V súvislosti s užívaním pozemku, ktorý bol predmetom sporu svedkyňa uviedla, že tento pozemok bol
pôvodne ohraničený, teda ohradený, pričom žalobca tento pozemok rozhradil a začal si prisvojovať a
užívať väčšiu časť pozemku. Svedkyňa uviedla, že tento pozemok užívala, kosila ho, pretože problémy
predtým neboli a neboli medzi účastníkmi konania žiadne hádky a neskôr sa tohto pozemku vzdala a

dala ho sestre, aby mala pokoj od žalobcu.

Svedkyňa potvrdila aj na ohliadke, že plot medzi jej pozemkom a pozemkom, ktorý bol predmetom sporu
bol postavený jej otcom Q. A. a takto je hraničná čiara rešpektovaná aj v súčasnej dobe.Svedkyňa taktiež potvrdila, že na pozemku, ktorý je predmetom sporu sú posadené ovocné stromy a
tieto stromy posadil žalobca.

Z výsluchu svedka Q. V. vyplýva, že svedok prišiel bývať na predmetnú ulicu v roku 1980 s tým,
že po prisťahovaní sa na túto ulicu začal chodiť susedom pomáhať pri poľnohospodárskych prácach
a chodil pomáhať aj pani K., teda susede žalobcu, pričom od toho času vnímal pozemok, ktorý je
predmetom sporu a tento pozemok bol nazývaný jaruha. Svedok potvrdil, že žalobca mal na tomto

pozemku posadené rastliny, viničky, jahody, zeleninu, cibuľu a mal tam posadené aj nejaké stromy
tzv. diviaky, ktoré boli zaštepené. Svedok ďalej uviedol, že chodil pomáhať sestre žalobcu p. C. stavať
rodinný dom, ktorý sa nachádza vedľa rodinného domu žalobcu, pričom upravovali aj pozemok, ktorý
bol predmetom sporu, pretože bol zamokrený a chceli zviesť vodu tak, aby nesmerovala na pozemok C..

Z výsluchu svedkyne K. X. vyplýva, že svedkyňa je sestrou žalobcu a táto vzhľadom na svoj vek sa

pamätala na určité skutočnosti súvisiace s užívaním pozemku, ktorý bol predmetom sporu, pričom
svedkyňa uviedla, že nebol medzi ich rodičmi, teda rodičmi žalobcu a žalovanej žiaden problém a
spoločne tieto pozemky užívali a pracovali na nich. Svedkyňa ďalej uviedla, že na pozemkoch v prednej
časti si postavili rodinné domy W. K., neskôr si postavil vedľa nej rodinný dom žalobca a potom ich sestra
C.. Svedkyňa potvrdila, že pozemok, ktorý je predmetom sporu začal užívať žalobca potom, čo si v

prednej časti postavili rodinný dom a nikdy ho neužívala žalovaná a ani jej sestra pani K..

Z výsluchu svedkyne T. C. vyplýva, že svedkyňa je sestrou žalobcu, pričom svedkyňa uviedla, že sa
vydala v roku 1961 a odišla bývať do W., kde bývala asi 15 rokov a potom sa vrátila domov s tým,
že rodičia jej dali pozemok, ktorý sa nachádza vedľa pozemku žalobcu a tak si postavila rodinný dom

niekedy v roku 1982. V súvislosti s pozemkom, ktorý bol predmetom sporu svedkyňa uviedla, že tento
pozemok tzv. jaruha bola spoločná a patrila jej otcovi a otcovi žalovanej a oni ho spoločne užívali až do
času kým žili a nikdy medzi nimi neboli žiadne problémy až hádky. V čase, keď prišla svedkyňa bývať
do svojho domu, časť jaruhy, ktorá sa nachádza za pozemkom žalobcu bola v užívaní žalobcu, teda jej
brata a žalovaná, ani jej sestra pani K. tam už nechodili. Pozemok jaruha nebol oddelený od pozemku

žalobcu a tieto pozemky boli prakticky spojené.

Z výsluchu svedka Q. K. na ohliadke na mieste samom súd zistil, že svedok potvrdil, že plot, ktorý je
medzi pozemkom pani K. a pozemkom žalobcu a pozemkom, ktorý je predmetom sporu bol postavený
jeho dedom, teda Q. A., pričom svedok chodil tento plot pomáhať robiť v čase, keď mal 12 rokov.

Z výsluchu svedka Š. A. vyplýva, že svedok je bratom žalovanej, pričom svedok uviedol, že asi v roku
2000 si žalobca rozhradil oplotenie v zadnej časti svojho pozemku a začal užívať aj ďalšiu časť z parcely,
ktorá bola predmetom sporu, na ktorej si posadil zeleninu a neskôr v roku 2005 pooral aj zvyšnú časť,
kde má teraz posadené zemiaky.

Z výsluchu svedka H. C. vyplýva, že svedok si postavil rodinný spoločne so svojou manželkou v roku
1981 s tým, že pozemok, ktorý je predmetom sporu v tom čase bol svah a ten svah postupne upravovali,
pretože zasahoval prakticky do polovice pozemku, ktorý je predmetom sporu a spôsoboval to, že voda
z hornej časti išla do jeho pivnice, a tak za pomoci svedka Q. V. tento svah bol skopaný až natoľko,

že dosiahli, že voda popri tomto svahu teraz steká dole tak, že už nesteká do jeho pivnice. Čo sa týka
pozemku, ktorý je predmetom sporu, tento pozemok podľa svedka predtým užívala spoločne rodina T. a
A. a z počutia vedel, že ho spoločne kosila a bola tu tzv. smička t.j. tráva, ktorú nechcel žrať ani dobytok a
postupne od roku 1982, keď bolo dosiahnuté, že tento pozemok už nebol mokrý začal ho užívať žalobca
a nikto iný okrem neho tento pozemok neužíval.

Z výsluchu svedkyne P. E. vyplýva, že žalobca je jej bratom, pričom svedkyňa potvrdila to, že pozemok,
ktorý bol predmetom sporu bola pôvodne lúčka, na ktorej bola voda, pretože v hornej časti je postavený
vodojem a táto voda stekala po lúčke a išla do dolnej časti. V časoch súkromného hospodárenia túto
lúčku spoločne kosili otec žalobcu a otec žalovanej. Všetko sa robilo spoločne a od času, kedy si v

prednej časti postavil rodinný dom žalobca, od tej doby ho užíva žalobca.

Z ohliadky na mieste samom vykonanej dňa 10.7.2012 vyplýva, že pozemok, ktorý je predmetom
sporu bezprostredne nadväzuje na pozemok žalobcu s tým, že po pravej strane na tomto pozemkusú posadené ovocné stromy, ktorých vek sa odhaduje na 20 rokov. Hranica medzi pozemkom, ktorý
je predmetom sporu a pozemkom pani K. je tvorená toho času oplotením s tým, že toto oplotenie
predtým na tomto mieste bolo drevené a postavil ho otec žalovanej a svedkyne, Q. A.. Z ľavej strany

pozemok, ktorý je predmetom sporu, nemá oplotenie, je ohraničený svahom, na ktorom je hraničná čiara
s pozemkom sestry žalobcu pani C..

Z obsahu Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.6.1933 uzavretej medzi kupujúcim Q. A. a Q. T.
a predávajúcim Zemplínske lesné hospodárstvo účastinná spoločnosť v Ružomberku vyplýva, že

predmetnou kúpnou zmluvou kupujúci nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva pozemky mpč.
XXXX/a-XXX vo výmere 6757 m2 a pozemok mpč. XXXX/a-XXX vo výmere 2110 m2, a to každý z nich
po jednej polovici.

Z obsahu Notárskej zápisnice č. N 131/75, Nz 157/75 napísanej dňa 3.3.1975 na Štátnom notárstve
v Humennom vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou bola uzavretá darovacia zmluva medzi

darujúcou D. T., matkou žalobcu a obdarovaným žalobcom a jeho manželkou, pričom predmetom
darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX parc. č. XXXX/X vo výmere
800 m2.

Z obsahu Notárskej zápisnice č. N 333/00, Nz 333/00 zo dňa 9.5.2010, napísanej na Notárskom úrade

notárky JUDr. Ivety Bžánovej v Snine vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou si dala osvedčiť
žalovaná vlastnícke právo vydržaním k parcele mpč. XXXX/a-XXX, XXXX/a-XXX pod A. XXX v celosti.

Z obsahu Notárskej zápisnice pod č. N 60/2010, Nz 27888/2010, napísanej na Notárskom úrade notárky
JUDr. Emílie Čopíkovej dňa 6.8.2010 vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou bola uzavretá

dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a jej sestrou W. K., podľa
ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X o výmere 638 m2.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

Podľa § 80 písm. c, O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnení zákonných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená
a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť
fyzická ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby (vydržacia doba,
jej začiatok a trvanie je ustanovené v § 111 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento právny následok
nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.

Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania súd mal za dostatočne preukázané, že právny

predchodca žalobcu Q. T. a právny predchodca žalovanej Q. A. dňa 19.6.1933 uzavreli kúpnu zmluvu
s predávajúcim Zemplínske lesné hospodárstvo účastinná spoločnosť v Ružomberku, podľa ktorej
nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva vo výške 1/2 nehnuteľnosti v kat. území B. pod mpč.
XXXX/a-XXX a mpč. XXXX/a-XXX. Táto skutočnosť je nesporná a nemôžu ju poprieť ani žalovaný
a jednoznačne vyplýva z obsahu predloženej kúpnej zmluvy. Ďalej v konaní bolo preukázané, že

právny predchodcovia účastníkov konania tieto nehnuteľnosti, ktoré nadobudli do svojho podielového
spoluvlastníctva aj spoločne užívali s tým, že neskôr došlo medzi nimi aj k reálnej deľbe, podľa ktorej si
právni predchodcovia účastníkov konania podelili pozemky s tým, že tejto deľbe nasvedčuje skutočnosť,
že v prednej časti si deti týchto účastníkov zmluvy postavili rodinné domy, a to žalobca, jeho sestra C.
a vedľa žalobcu svedkyňa K., teda dcéra Q.Á. A.. Toto nemôže nikto poprieť a v podstate ani nikto

nevyvrátil,akeďžejezrejmé,žetátodeľbabolauskutočnenáarealizovanávyplývaztohtoajskutočnosť,
že táto deľba by mala platiť aj pre všetky ostatné časti.Pozemok, ktorý bol predmetom sporu a to parcela E. XXXX/X prakticky nadväzuje na pozemok žalobcu,
na ktorom má postavený rodinný dom. Ide o pozemok, ktorý v podstate je iba pokračovaním pozemku
žalobcu a siaha až ďalej do zadnej časti s tým, že je logické, že tento pozemok má patriť žalobcovi

resp. pozemku, kde má žalobca postavený rodinný dom. Vedľa pozemku, ktorý je predmetom sporu
je pozemok svedkyne K. a tento je ohraničený plotom, ktorý v minulosti bol drevený a postavil ho
otec svedkyne a otec žalovanej Q. A. a prakticky tým ako je postavený aj Q. A. potvrdil reálnu deľbu
nehnuteľnosti,pretožejeskutočnenelogické,ževprípade,žebysaQ.A.cítilbyťajvlastníkompozemku,
ktorý je predmetom sporu by si postavil plot tak ako je postavený.

Podľa názoru súdu žalobca dostatočným spôsobom preukázal naliehavý právny záujem na podaní
žaloby a preukázal aj podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože tak ako to
vyplynulo z dokazovania je zrejmé, že tento pozemok bol síce v minulosti užívaný spoločne právnymi
predchodcami účastníkov konania, ale neskôr ho užíval iba samotný žalobca s tým, že začiatok užívania
súd ustálil na rok 1982, čo vyplýva z výsluchu svedka V. resp. H. C. a aj toto postačuje na to, aby

žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobca teda podľa názoru súdu nadobudol
vlastnícke právo k predmetu konania vydržaním, pretože predmet vydržania bol spôsobilý, do držby
vstúpil oprávnene vzhľadom na skutočnosť, že prednú časť pozemku žalobca nadobudol od svojich
rodičov a zadná časť pozemku prakticky bola iba pokračovaním jeho pozemku. Držbu žalobcu možno
považovať aj za oprávnenú a dobromyseľnú s tým, že nakoniec bolo preukázané, že žalobca v držbe

nebol v podstate nikým rušený až na obdobie posledných dvoch rokov.

Tomu, že žalobca užíval tieto pozemky svedčí aj fakt, že po pravej strane pozemku sa nachádzajú
ovocné stromy, ktoré posadil žalobca a vek týchto ovocných stromov sa odhaduje na cca 20 rokov, čo
nemôže poprieť ani žalovaná.

V súvislosti s námietkou zástupcu žalovanej, ktorý poukazoval na preklúziu - prekludovanie nároku
žalobcu, a to s odôvodnením, že žalobca neuplatnil svoj nárok na súde v lehote 10 rokov odo dňa,
kedy si žalovaná dala osvedčiť vlastnícke právo je potrebné poukázať na to, že vlastnícke právo sa
nepremlčuje a podľa názoru súdu žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním už skôr než si dala

osvedčiť vlastnícke právo k tomuto pozemku žalovaná v roku 2010.

Z týchto dôvodov teda súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania súd rozhodne

po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.