Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/90/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115011063

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115011063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Pulman na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 19. 1. 2016 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná T. U., rod. T., nar. XX.XX.XXXX v U. U., trvale bytom F. J., ul. K. XXX/XX,

j e v i n n á , ž e

v postavení štatutárneho orgánu - konateľa a osoby zodpovednej za odvod a platbu poistného
spoločnosti Z., s. r. o., T. 5, U. U., IČO: XX XXX XXX

1/ za obdobie október 2012, február 2013 - júl 2013, september 2013 a január 2014 - október

2014 zadržala a určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27,
neodviedla splatné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za zamestnancov,
vypočítané a zrazené z vymeriavacích základov, čím nesplnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zák.
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v rozsahu predstavujúcom sumu
840,33 Euro,

2/ za obdobie január 2012, október 2012, február 2013 - september 2013 a január 2014 - október 2014
nezaplatila splatné poistenie na sociálne poistenie za zamestnávateľa určenému príjemcovi Sociálnej

poisťovni, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, čím nesplnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v rozsahu predstavujúcom
sumu 2.669,85 Euro,

t e d a

v bode 1/

v malom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, v
úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

v bode 2/

vo väčšom rozsahu nezaplatila splatné poistné na sociálne poistenie,č í m s p á c h a l a

v bode 1/

prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/

prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods.

1, § 54 Trestného zákona k úhrnnému trestu povinnej práce vo výmere 120 (jednostodvadsať) hodín.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27,
Banská Bystrica s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaná v postavení štatutárneho
orgánu - konateľa a osoby zodpovednej za odvod a platbu poistného spoločnosti Z., s. r. o., T. 5, U.
U., IČO: XX XXX XXX

1/ za obdobie október 2012, február 2013 - júl 2013, september 2013 a január 2014 - október

2014 zadržala a určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27,
neodviedla splatné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za zamestnancov,
vypočítané a zrazené z vymeriavacích základov, čím nesplnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zák.
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v rozsahu predstavujúcom sumu
840,33 Euro,

2/ za obdobie január 2012, október 2012, február 2013 - september 2013 a január 2014 - október 2014
nezaplatila splatné poistenie na sociálne poistenie za zamestnávateľa určenému príjemcovi Sociálnej
poisťovni, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, čím nesplnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v rozsahu predstavujúcom

sumu 2.669,85 Euro.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná zo spáchania uvedených prečinov,
pretože hoci si je vedomá, že spoločnosť dlhuje Sociálnej poisťovni, ale dlhuje aj zdravotným
poisťovniamadaňovémuúraduatiežinýmosobám.PlatbySociálnejpoisťovninepoukázalavnajlepšom

vedomí a svedomí, pretože v prvom rade uhrádzala nutné prevádzkové výdaje na telefón, pohonné
hmoty, výplatu miezd zamestnancov a sama si ani mzdu nevyplatila a navyše tu boli exekúcie a
spoločnosť skutočne nemala prostriedky na to, aby Sociálnej poisťovni zaplatila. Poukázala na to, že
do spoločnosti vložila aj súkromné prostriedky a to aj tak, že si ich obstarala formou pôžičky od iných
osôb, teda nešlo o jej peniaze.

Zo spáchania skutkov bola usvedčená najmä znaleckým dokazovaním.

Znalecký posudok znalca Z.. J. J. preukazuje, že v predmetných obdobiach mala spoločnosť Z., s.
r. o. na pokladni dostatok finančných prostriedkov na to, aby splatné poistné na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie za zamestnancov, ako aj splatné poistenie na sociálne poistenie
za zamestnávateľa zaplatila.

Znalec pracoval iba s finančnými prostriedkami vyplývajúcimi z účtovníctva spoločnosti vo vzťahu k
pokladni, pretože účet spoločnosti v banke bol obstavený exekúciami. Dostatok finančných prostriedkovna úhrady pre Sociálnu poisťovňu bol zabezpečený iba vďaka vkladom spoločníka, resp. konateľa
spoločnosti, nie podnikateľskou činnosťou spoločnosti.

Tento záver vyplýva aj zo znaleckého posudku Z.. P. J., ktorý posudok obstarala spoločnosť Z., s. r. o. a
aj keď na prvý pohľad sa môže tento posudok zdať iný, ako je posudok Z.. J., nie je tomu tak. Znalkyňa
aj vzhľadom na charakter objednávky od spoločnosti Z. s.r.o. sa sústredila najmä na vysvetlenie, že
spoločnosť nemala z podnikateľskej činnosti dostatok príjmov na vykonanie platieb a odvodov Sociálnej
poisťovni, ale po zarátaní vkladov konateľa, resp. spoločníka mala dostatok finančných prostriedkov na

ich vykonanie.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa potvrdila, že jej posudok a posudok Z.. J. sú vo svojich záveroch
zhodné.

Otázka, či je možno vklady konateľa, resp. spoločníka považovať za disponibilné zdroje spoločnosti, aby

si táto mohla splniť povinnosti voči Sociálnej poisťovni, resp. iným subjektom je otázkou právnou.

Podľa§5Obchodnéhozákonníkapodnikomsarozumiesúborhmotných,akoajosobnýchanehmotných
zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a
slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových
hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi
a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých
podnikateľovi v súvislosti s podnikaním sa označuje ako obchodné imanie.

Obchodné imanie má výraznú vypovedaciu hodnotu o podnikateľovi, lebo dáva obraz nielen o jeho
obchodnom majetku, ale aj o jeho dlhoch, čím reálne vypovedá o jeho majetkových pomeroch.

Obchodné imanie je totiž širší pojem ako obchodný majetok, lebo zahŕňa tak obchodný majetok, ako

aj záväzky vzniknuté v súvislosti s podnikaním (dlhy). Obchodný majetok preto predstavuje aktíva a
záväzky podnikateľa predstavujú pasíva. Obchodné imanie je potom súhrnom aktív a pasív.

Pasíva (záväzky) možno do obchodného imania zahrnúť len za predpokladu, že podnikateľovi vznikli
v súvislosti s podnikaním.

Súd potom dospel k záveru, že tieto vklady konateľa, resp. spoločníka boli do spoločnosti vložené s
cieľom udržať jej podnikateľskú schopnosť a činnosť počas nepriaznivého obdobia. Nakoľko účel vkladu
nebol pri ich vykonaní jasne vymedzený, mali slúžiť na celý rozsah podnikateľskej činnosti spoločnosti
Z. s.r.o.

Obžalovaná tým, že ako konateľka rozhodla o použití obchodného imania spoločnosti tak, že hoci sa na
pokladni nachádzali finančné prostriedky, že nevyplatí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie za zamestnancov, ako aj splatné poistenie na sociálne poistenie za zamestnávateľa
konala v rozpore so zákonom.

Ak by súd prijal obhajobu obžalovanej, že by na vklady neprihliadal a vychádzal by iba z príjmov
získaných podnikateľskou činnosťou, potom by musel konštatovať, že spoločnosť nemala ani finančné
prostriedky na vyplatenie miezd zamestnancov, od ktorých skutočného vyplatenia sa odvíja povinnosť
konateľa odviezť zrazené preddavky ako aj splatné poistné, nemala ich teda vyplatiť a teda opäť je tu

daná zodpovednosť konateľa za vzniknutý následok, lebo práve od vyplatenia miezd sa odvíja vznik
dlhu Sociálnej poisťovni.

Obžalovaná potom tým, že v malom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné poistné
na sociálne poistenie, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech naplnila zákonné

znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona
a tým, že vo väčšom rozsahu nezaplatila splatné poistné na sociálne poistenie naplnila zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.Za spáchanie týchto prečinov súd musel obžalovanej ukladať úhrnný trest, t. j. trest za spáchanie
dvoch a viac trestných činov v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a to podľa prísnejšie trestného činu,
ktorým v tomto prípade bol prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona,

za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Priúvaháchotrestezataktozistenézavineniesúdvychádzalzustanovení§34ods.4Trestnéhozákona,
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Obžalovanejpriťažovalopodľa§37písm.h)Trestnéhozákona,žespáchalaviactrestnýchčinov.Naproti
tomu jej poľahčovalo podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že doteraz viedla riadny život, nebola súdom
trestaná, v mieste bydliska požíva dobrú povesť.

Súd na rozdiel od vydaného trestného rozkazu nepriznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písm. l) Trestného zákona za jej priznanie a ľútosť, pretože po tom, čo v prípravnom konaní sa k
spáchaniu skutku priznala a oľutovala ho, na hlavnom pojednávaní síce nenamietala skutkové zistenia
vo vzťahu k výške dlhu voči poisťovni, ale neprejavila za toto konanie ľútosť, naopak tvrdila, že inak
konať nemohla, pretože nemala na platby finančné prostriedky, čo však vzhľadom na vykonané znalecké
dokazovanie nie je pravda.

Vzhľadomnarovnováhupriťažujúcichapoľahčujúcichokolnostíbolonamiesteobžalovanejtrestukladať
v rámci zákonom určenej trestnej sadzby, pričom vzhľadom na okolnosti činu, ktoré vyplývajú skutočne
z toho, že spoločnosť mala finančné prostriedky na zaplatenie poistného iba vďaka vkladom spoločníka,
resp. konateľa a s prihliadnutím na osobu obžalovanej, súd dospel k záveru, že účel trestu môže byť

splnený uložením trestu nespojeného s odňatím slobody obžalovanej.

Nakoľko obžalovaná ešte v prípravnom konaní vyslovila súhlas s prípadným uložením trestu povinnej
práce a na hlavnom pojednávaní uviedla, že si je vedomá v čom tento trest spočíva, pričom ide o vec,
ktorá na súd napadla pred 1. 1. 2016, teda k ukladaniu tohto trestu sa ešte neaplikuje novela Trestného

zákona o povinnosti vykonať miestne šetrenie súd jej uložil trest povinnej práce vo výmere 120 hodín,
keď ho mohol ukladať na 40 až 300 hodín, v rámci, ktorej určenej výmery zas súd prihliadol na výšku
spôsobenej škody.

Zástupkyňa poškodenej Sociálnej poisťovne riadne a včas uplatnila v mene poisťovne nárok na náhradu

škody, pričom súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie,
pretože vo veci tejto škody už prebieha exekučné konanie na základe exekučného titulu a tiež z toho
dôvodu, že jej nárok nesmeruje voči obžalovanej ako osobe, ale voči obchodnej spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.