Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/108/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505201722
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8505201722.2

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zast. plk. Mgr. Dušanom Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ
v Prešove proti povinnému Q. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. R. XXX o vymoženie 16,59 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Hildegarde Laclavíkovej,
Exekútorský úrad Prešov, Hlavná 15, Prešov vo výške 25,54 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený (v tom čase Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave) podal exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 16,59 eur (500,- Sk) na základe právoplatného a
vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 252574 zo dňa 22.4.2004, ktorý vydalo
Obvodné oddelenie PZ v Starej Ľubovni. Súdny exekútor JUDr. Hildegarda Laclavíková požiadal súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 19.7.2005
pod číslom 5710 008328.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom
písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa
06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd
preto ako so zástupcom oprávneného ďalej konal s Ministerstvom vnútra, ktoré na konanie vo veci
splnomocnilo riaditeľa KR PZ v Prešove.

V priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie vymáhaného
nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exek. poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Zákon o priestupkoch obsahuje úpravu výkonu rozhodnutia, v rámci ktorej mal do 31.8.2008 obsiahnutú
aj úpravu lehoty, v ktorej je potrebné výkon rozhodnutia (teda aj exekúciu) vykonať. Zákon o priestupkoch
je vo vzťahu k správnemu poriadku „lex specialis“, čiže v prípade úpravy určitej otázky v tomto zákone
má táto úprava prednosť pred úpravou v správnom poriadku. Súd preto na daný prípad aplikoval právnu
úpravu zákona o priestupkoch. V citovanom § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bola upravená lehota
na vykonanie exekúcie, teda lehota, v ktorej bolo potrebné exekúcie nielen začať, ale aj vykonať, čiže
skončiť. Ak táto nebola skončená v určenej lehote, došlo k zániku práva na jej vymáhanie, keďže
uvedená lehota mala prekluzívny charakter.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.

V danom prípade bolo rozhodnutie, ktoré je v danej veci exekučným titulom, vykonateľné dňa 7.5.2004.
Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 7.5.2007. Logickým výkladom v tomto
konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008
zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok už pred prijatím novely v roku 2008, nemôže toto právo opätovne vzniknúť.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251
ods. 4 O.s.p. tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak že zaviazal
povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy
exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie
znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola
exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade
prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu
dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie včas (viac ako rok a trištvrte pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup
súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie
exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Vzhľadom
na výšku vymáhanej sumy a možnosti exekútora pritom podľa názoru súdu bolo možné aj za čas do
prekludovania nároku na vymáhanie vymôcť pohľadávku.

O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl.
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že

priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,54 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie

- vypracovanie oznámenia o uplynutí prekluzívnej lehoty 30 min.

Spolu: 30 min. = 1 začatá hodina á 6,64 eur/hod. 6,64 eur

2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- zisťovanie zamestnávateľa povinného 3,32 eur

3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 4,68 eur

4/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov (t.j. zo sumy 21,28 eur) 4,26 eur

Trovy exekúcie celkom: 25,54 eur

Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008
vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte
odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet
úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov.

Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl. 288/95
Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne
odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit.
vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena)
pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej
odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za
úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej
tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S
prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri
zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z.

Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm.
a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 1 hodinu a nie za exekútorom uplatnených 3 hodiny.
Čas potrebných na vykonanie úkonu „vypracovanie žiadosti o udelenie poverenie“ v rozsahu 20 minút
a „vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“ v rozsahu 50 minút súd nezahrnul do času účelne
vynaloženého na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sú tieto úkony odmeňované
paušálne vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky, za ktoré bola exekútorovi
priznaná odmena. Čas potrebný na vykonanie úkonu „vypracovanie vyúčtovania náhrady exekučných
trov“ v rozsahu 30 minút súd takisto nezahrnul do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie,
pretože tento úkon neslúži k dosiahnutiu účelu exekúcie, ale je v záujme súdneho exekútora, pretože
bez tejto špecifikácie by mu nebolo možné priznať trovy exekúcie.

Súd pri priznávaní odmeny aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. účinnej do 31.4.2008
vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumy odmeny v slovenských
korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o
zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do
15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).