Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/769/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201838
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714201838.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Bohemia Faktoring, s.r.o. so
sídlom Praha 1, Malá Strana, ul. Letenská č. 121/8, Česká republika, IČO: 27 242 617, zastúpený
splnomocneným zástupcom VRBA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Sliezska č. 9, IČO: 35
918 225 proti odporcovi: P. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom W., V. D.. XXXX/X, neznámeho
pobytu, zastúpený Obec Sučany ako opatrovníkom pre konanie, o zaplatenie sumy 28.349,07 Kč s

príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C 133/2014-54
zo dňa 31. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9C 133/2014-54 zo dňa 31. 07. 2014 návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania (výrok II.).
Súd mal zistené, že odporca ako dlžník dňa 23. 09. 2009 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa
(UniCredit Bank Czech Republic, a.s. so sídlom Praha 1, Na Příkopě č. 858/20, IČO: 649 48 242)
ako veriteľom zmluvu o vydaní kreditnej karty, na základe ktorej mu právny predchodca navrhovateľa
poskytolkreditnúkartu.Odporcasisvojepovinnostivyplývajúcezuzavretejzmluvyoúvereriadneavčas
neplnil, preto ho právny predchodca navrhovateľa vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 15.669,97

Kč a zmluvnej pokuty vo výške 1.567 Kč. Prípisom zo dňa 16. 05. 2010 právny predchodca navrhovateľa
odstúpil od uzavretej zmluvy o úvere. Právny predchodca navrhovateľa ako postupca dňa 08. 01. 2013
uzavrel s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo aj
postúpenie pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa proti odporcovi z uzavretej zmluvy o úvere.
Túto skutočnosť právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi prípisom zo dňa 08. 01. 2013.
V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ochrane
spotrebiteľa“)súdskúmal,činároknavrhovateľauplatnenímnávrhunazačatiekonanieniejepremlčaný.
Následne citoval ust. § 497 a § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka a § 52 ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní a odstúpení
od zmluvy obsiahnutých v Občianskom zákonníku je na prospech odporcu ako zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom, súd ich použil napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom.

V ďalšej časti rozsudku poukázal na ust. § 100 ods. 1, § 48 ods. 2, § 451 ods. 2, § 457 a § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že z návrhu na začatie konania vyplýva, že právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od uzavretej zmluvy o úvere dňa 16. 05. 2010, čím odporcovi vznikla povinnosť
vydať mu bezdôvodné obohatenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v 2-ročnej
premlčacej lehote. Nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy sa teda premlčal najneskôr dňa
16. 05. 2012. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania na pošte dňa 13. 02.

2014, teda po uplynutí premlčacej doby, jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný. Súd mu
ho preto nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v plnom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keďže odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ mal za to, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neumožňuje a ani nemá mať
za následok automatické použitie všetkých ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka na daný

záväzkový vzťah, ktorý sa primárne spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, iba na základe
skutočností, že takéto použitie Občianskeho zákonníka je v konkrétnej situácii pre dlžníka - spotrebiteľa
výhodnejšie. Takýto výklad považoval za výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov a taktiež
považoval za neprijateľné, aby výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka vyplývala iba zo samotnej
skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedený záver by bol v rozpore s pravidlom lex specialis
derogat lex generalis. Podľa navrhovateľa predmetné ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá

za cieľ ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na absolútne obchody inak ako v rozsahu § 52 až
54 Občianskeho zákonníka.
Tiež nie je možné podľa neho súhlasiť s názorom súdu, v zmysle ktorého je na daný vzťah potrebné
aplikovať ustanovenia o premlčaní a o odstúpení od zmluvy obsiahnuté v Občianskom zákonníku iba
preto, že je to na prospech strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenia o premlčaní či odstúpení od

zmluvyneupravujúvzťahy,ktorýchúčastníkomjevždyspotrebiteľ,resp.neboliprijaténaúpravuvzťahov,
ktorých účastníkom je výlučne spotrebiteľ, ale aplikujú sa na všetkých účastníkov súdneho konania
rovnako. Inštitút premlčania či odstúpenia od zmluvy teda nechráni výlučne práva spotrebiteľov, ale
všetkých účastníkov konania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spotrebiteľmi.
S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010 navrhovateľ uviedol,

že výklad, ktorý by rozlišoval, či je spotrebiteľ v pozícii dlžníka alebo veriteľa a podľa toho
umožňoval použitie príslušných ustanovení o premlčaní v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku, je
neprijateľný. Nesprávnosť aplikácií ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich dĺžku premlčacej
doby možno podporiť aj v prípade uznania záväzku dlžníkom - spotrebiteľom (v prípade použitia
Občianskeho zákonníka by bola premlčacia doba 10 rokov, zatiaľ čo podľa Obchodného zákonníka

bola premlčacia doba 4 roky). Použitie ustanovení Obchodného zákonníka by v tomto prípade nebolo
v prospech spotrebiteľa dlžníka. Je teda zrejmé, že ustanovenia upravujúce dĺžku premlčacej doby
nie je možné považovať za ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. V zmysle uvedeného by sa inštitút
premlčania v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu mal spravovať výlučne
Obchodným zákonníkom, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba 4 roky.
K záveru súdu, že uplatňovaný nárok je bezdôvodným obohatením navrhovateľ uviedol, že keďže
daný záväzkový vzťah je absolútnym obchodom, je potrebné aj na zánik tohto záväzkového vzťahu
(odstúpenie od zmluvy) aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko ani ustanovenia
o odstúpení od zmluvy nemožno považovať za ustanovenia prijaté na ochranu spotrebiteľa či

upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Na rozdiel od úpravy odstúpenia od zmluvy podľa
Občianskehozákonníka,podľaktoréhosaúčinnýmodstúpenímzmluvazrušujeodpočiatku,odstúpením
od zmluvy v obchodno-právnych vzťahoch podľa § 351 Obchodného zákonníka sa zmluva zrušuje a
účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením
zmluvy teda nie je plnením z neplatnej zmluvy, a preto nie je možné na úpravu záväzku vrátiť poskytnuté

plnenie o odstúpení od zmluvy, použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uvedený záver potvrdil v rozsudku aj Najvyšší súd SR sp. zn. 1M Obdo V
2/2007 z 30. 09. 2009.
Na základe toho bol navrhovateľ názoru, že je potrebné na záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere
použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je premlčacia doba 4-ročná. Mal za to,

že nárok žalobcu premlčaný nie je, pretože návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený v
rámci 4-ročnej premlčacej doby.
Navrhovateľ preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívne zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Opatrovník odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravnýmprostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ na odporcovi domáhal zaplatenia sumy 28.349,07 Kč, 2 %
mesačného úroku zo sumy 17.236,97 Kč od 09. 01. 2013 do zaplatenia. Tvrdil, že medzi Unicredit
Bank Czech Republic (ďalej len „UCB“), a.s., so sídlom Praha 1, Na Příkopě č. 858/20, IČ: 64948242

(právny predchodca navrhovateľa) a odporcom bola dňa 23. 09. 2009 uzatvorená Žiadosť/zmluva o
vydanie platobnej karty Visa Classic na základe ktorej bola odporcovi vydaná platobná karta Visa Classic
a poskytnutý úverový limit vo výške 10.000 Kč. Vyčerpaný kontokorentný úver sa odporca zaviazal
splácať priebežne na účet, z ktorého bol čerpaný. Zároveň sa odporca zaviazal uhrádzať UCB odmeny,
poplatky, resp. iné ceny za poskytnutie služieb v súlade s aktuálnym Sadzobníkom. Vzhľadom k tomu,
že odporca prekročil povolený úverový rámec vyzval UCB odporcu k úhrade dlžnej čiastky, ktorá ku

dňu výzvy t.j. 07. 04. 2010 činila 14.372,49 Kč a upozornil odporcu na následky nezaplatenia dlžnej
sumy. Odporca sa tak dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, za čo UCB vznikol nárok
na zaplatenie úroku z omeškania podľa VOP a Sadzobníka (bod 9.3) vo výške 2 % mesačne z dlžnej
sumy. Vzhľadom k tomu, že ani po tejto výzve odporca dlžnú čiastku neuhradil UCB odstúpila od zmluvy,
zablokovala kreditnú kartu a vyzvala odporcu na vrátenie platobnej karty a úhradu dlžnej sumy spolu

s uvedeným úrokom a zmluvnou pokutou. Následne bola pohľadávka ku dňu 08. 01. 2013 spolu s
príslušenstvom z vyššie uvedeného titulu postúpená na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi pôvodným veriteľom UCB a navrhovateľom. Výška pohľadávky 28.349,07
Kč pozostáva z postúpenej istiny 17.236,97 Kč a sankčného úroku, ktorý k dlžnej sume prirástol do dňa
postúpenia pohľadávky, t.j. do 08. 01. 2013 vo výške 11.112,10 Kč. Odo dňa nasledujúceho po postúpení

pohľadávky úročí navrhovateľ dlžnú istinu aj naďalej zmluvným úrokom vo výške 2 % mesačne od 09.
01. 2013 do zaplatenia.

Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a to potom ako v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa skúmal, či nárok navrhovateľa uplatnený návrhom na začatie konania nie je premlčaný.

Podľa súdu vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní a odstúpení od zmluvy obsiahnutých
v Občianskom zákonníku je na prospech odporcu ako zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, súd
ich použil napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom. Nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy sa ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
súdu premlčal v 2-ročnej premlčanej dobe najneskôr dňa 16. 05. 2012 a keďže navrhovateľ podal návrh

na začatie konania na pošte dňa 13. 02. 2014 bol podaný po uplynutí premlčacej doby.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací sud po preskúmaní rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v prvom rade
nepreskúmateľné.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa (ktorými namietal nesprávnu aplikáciu ustanovení

Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad), tieto sú dôvodné len v tom smere, že okresný súd v
odôvodnenínapadnutéhorozsudkuneuviedolbližšieprávneúvahy,prečosanaspotrebiteľov(čosatýka
premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku odstúpenia od zmluvy) vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka o 2-ročnej premlčacej dobe. Okresný súd sa v tomto smere
prakticky obmedzil len na konštatovanie, že premlčacia doba je 2-ročná a pre dĺžku tejto doby treba

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie (str. 3 rozsudku).
Podľa názoru odvolacieho súdu sa žiadalo v odôvodnení rozsudku okresného súdu bližšie uviesť právne
úvahy a tiež použitie príslušných právnych noriem, na základe ktorých sa na spotrebiteľský vzťah
založený zmluvou o úvere (ako absolútnym obchodom) vzťahujú na premlčanie normy Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka, keď obidva označené zákony majú samostatnú (a zároveň

rozdielnu) úpravu premlčania aj čo sa týka dĺžky premlčacej doby.

Okrem toho okresný súd konštatoval, že z návrhu na začatie konania vyplýva, že právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od uzavretej zmluvy o úvere dňa 16. 05. 2010, pričom zrejme vychádzal z dátumuuvedeného na liste právneho predchodcu navrhovateľa (č.l. 9 spisu). Podľa odvolacieho súdu však nie
je z obsahu spisu preukázané či odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi aj doručené a ktorým dňom. V
tomto smere preto okresný súd aj nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie veci.

Odvolacísúdvsamomzáverepoznamenáva,žeokresnýsúdvodôvodnenírozsudkusprávneavsúlade
s ust. § 5b zákona o ochranu spotrebiteľa uviedol, že na premlčanie prihliada z úradnej povinnosti.
Označené ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014, je normou procesnou, a preto sa
aplikuje v čase vydania súdneho rozhodnutia.

Z týchto dôvodov odvolací sú rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového,
ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.