Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11Cpr/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211510
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211510.7

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: GP
- TRANS, spol. s.r.o., 065 45 Plavnica 22, IČO: 36 516 732 zastúpeného: Pater Farkaš, advokátska
kancelária spol. s.r.o., Jahodová č. 6748/8, 080 01 Prešov proti žalovanému: M. W., D.. XX.XX.XXXX,
XXX XX G. XXX zastúpenému: Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátska kancelária, M. R. Štefánika 171,
093 01 Vranov nad Topľou o zaplatenie sumy 500,- eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 500,- eur od 22.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.10.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu 500,- eur s príslušenstvom a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 20.12.2012 uzatvorili žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom

pracovnúzmluvu,nazákladektorejžalobcavykonávalužalobcuprácunapozíciivodiča,atosnástupom
do práve dňa 01.01.2013. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, a to do 30.04.2013. Pracovný
pomer skončil uplynutím dohodnutej doby. V súvislosti s uzatvorením pracovného pomeru odovzdal
žalobca žalovanému do dočasného užívania na výkon pracovného pomeru hnuteľné veci - mobilný
telefón, platobnú kartu (Č. - XXX XXX XXXX/XXXX), vozidlo s návesom (SCANIA). Ku dňu skončenia
pracovnéhopomerudňa30.04.2013malžalobcaprežalovanéhopripravenévšetkydokladykukončeniu

pracovného pomeru (potvrdenie o príjme pre Sociálnu poisťovňu, preberací protokol a pod.). Tieto si
však žalovaný odmietol prevziať a podpísať. Vozidlo s návesom odstavil v spoločnosti R., V..Z.. v obci N.
spolu s mobilným telefónom a s hore uvedenou platobnou kartou (kľúče od vozidla odovzdal na vrátnici
R.). Po kontrole stavu účtu na bankomatovej karte žalobca zistil, že žalovaný pre odovzdaním vozidla,
platobnej karty a mobilného telefónu vybral z platobnej karty v bankomate vo S. D. H. hotovosť vo výške
500,-eurbezsúhlasuďalejuvedenejosoby,čímsanaúkoržalobcubezdôvodneobohatil.Platobnékarty

môže zamestnanci, resp. vodiči žalobcu použiť výlučne iba na platby súvisiace s prevádzkou vozidla,
pričom každé použitie je potrebné vopred ohlásiť O. B. (spoločníčka GP - Trans, spol. s.r.o.), ktorá na
takého použitie platobnej karty udeľuje v spoločnosti GP - TRANS, spo. s.r.o. vodičom súhlas. Žalobca
zároveň podal na žalovaného trestné oznámenie (13.06.2013) pre podozrenie zo spáchania trestného
činu sprenevery, ktoré konanie je vedené pred OR PZ vo S. D. H., číslo ČVS: ORP-321/VT-VT-2013.
Podľa skutočností uvedených odporcom v hore uvedenom trestnom konaní a tiež osobe pri stretnutí s

konateľom spoločnosti GP - TRANS, spol. s.r.o., žalovaný tieto peňažné prostriedky vybral z dôvodu,
aby si zabezpečil vyplatenie mzdy za posledný odpracovaný mesiac apríl 2013.Vo veci vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. 4Ro/695/2013-15 zo dňa 14.11.2013.

Žalovaný podal voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu v lehote odpor. V uvedenom odpore
žalovaný uviedol, že zo strany majiteľa firmy GP - TRANS ide jednoznačne o pomstu voči jeho osobe a
to len preto, že ako obyčajná fyzická osoba poukázal na porušovanie zákona Národnému inšpektorátu
práce zo strany GP - TRANS spol. s.r.o. Žalobca vedome pri podávaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu vo výške 500,- eur zatajil skutočnosť, že dňa 30.06.2013 podal podnet na Inšpektorát práce

A., kde sa domáhal o vyplatenie mzdy za mesiac apríl 2013. Inšpekciou u zamestnávateľa, ako aj
predloženými dokladmi v oznámení o výsledku prešetrenia podnetu pod číslom S/6016/13 zo dňa
02.08.2013 bolo zistené, že zamestnávateľ priznal zúčtovanie zálohovej časti. Výber zálohy 500,- eur
pred výberom telefonicky oznámil zo súkromného čísla dispečerovi firmy GP - Trans p. A. na jeho
firemné mob. Číslo XXXX XXX XXX, v zmysle ústne dohodnutých podmienok disponovania s platobnou
kartou s majiteľom firmy GP - Trans p. A. B.. Zamestnávateľ mu mal vyplatiť 1. časť mzdy 420 eur

podľa pracovnej zmluvy, a 2. časť mzdy podľa ústnej dohody za odjazdené km a to 0,10 eur za km,
čo činí cca 470 eur. Dôkazom, že ústne dohody medzi ním a zamestnávateľom existovali je aj dôkaz
výpisu účtu, kde mu na základe ústnej dohody vyplácal mesačne mimo základu zo súkromného účtu
sumu za odjazdené kilometre. Zamestnávateľ mu oneskorene 5 mesiacov po ukončení pracovného
pomeru uhradil časť 2. časti mzdy v zmysle ústne dohodnutých podmienok a to 376,23 eur čím preukázal

existenciusvojhozáväzkua500eur,ktorépodľajehoudaniasomsivrajneoprávnenevybral,jepotrebné
započítať na nevyplatenie základnej mzdy podľa pracovnej zmluvy za mesiac apríl 2013. O tom, že aj
zo strany žalobcu došlo k vzájomnému započítaniu sporných 500 eur svedčí aj oznámenie o výsledku
prešetrenia podnetu inšpektorátom práce A. S/6016/13. Ak by došlo k uhradeniu sporných 500 eur ako
istiny a príslušenstva, došlo by na základe tohto právneho úkonu zo strany žalobcu k bezdôvodnému

obohateniu,nakoľkoakobolovyššieuvedené,došlokvzájomnémuzapočítaniuvzájomnýchpohľadávok
medzi ním a žalobcom.

Právny zástupca na pojednávaní dňa 10.09.2014 uviedol, že žalobca berie svoj návrh čiastočne v
časti úrokov z omeškania späť a to v časti úrokov z omeškania vo výške 5,57 % zo sumy 500 eur od
01.05.2013 do 06.12.2013 v celom rozsahu a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 500
eur od 07.12.2013 do zaplatenia rozsahu 0,50 %.

Uznesením č. k. 11Cpr/9/2013-87 zo dňa 12.09.2014 súd zastavil konanie v časti tak, ako to právny
zástupca žalobcu v návrhu o čiastočnom späťvzatí žiadal. Predmetom konania tak ostal zvyšok nároku
žalobcu, t.j. zaplatenie sumy 500 eur s úrokmi z omeškania zo sumy 500 eur vo výške 5,25 % ročne
od 07.12.2013 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou zo
dňa 20.12.2012, výpisom z účtu žalobcu, upovedomením o začatí trestného stíhania zo dňa 13.06.2013,
podnetom na Inšpektorát práce zo dňa 30.06.2013, oznámením Inšpektorátu práce A. o výsledku
prešetrenia podnetu zo dňa 02.08.2013, podrobnými výpisom k faktúre č. 1053021517, prehľadom
jednotlivýchvýplatžalovaného,výpisomzúčtužalovaného,internousmernicouč.IS-1/2013prevodičov,

faktúrou č. 5191480163, výsluchom žalobcu - splnomocnenej zamestnankyne, výsluchom žalovaného,
záznamom z inšpektorátu práce zo dňa 29.07.2013, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci skutkový stav veci:

Pracovnou zmluvou uzavretou podľa § 43 Zákonníka práce sa žalobca ako zamestnávateľ dohodol

so žalovaným ako zamestnancom na uzavretí pracovnej zmluvy, podľa ktorej zamestnanec nastúpi
do práce 01.01.2013. Ako druh práce je v zmluve uvedený vodič s mzdovými podmienkami 420 eur
mesačne,pričomzmluvajeuzavretánadobuurčitúdo30.04.2014.Pracovnázmluvaotázkupreddavkov
na mzdu neupravovala.

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že z účtu bol uskutočnený výber platobnou kartou dňa
30.04.2013 v sume 500 eur.Podľa upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 13.06.2013 OO PZ vo S. D. H. súd zistil, že
bolo začaté trestné stíhanie za prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, lebo zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že páchateľ ako zamestnanec žalobcu, t.j. žalovaný z bankomatovej karty

dňa 30.04.2013 v čase o 10.06 hod uskutočnil v bankomate Č. na ul. C. vo S. D. H. výber finančnej
hotovosti vo výške 500 eur, doposiaľ nevrátil pracovné náradie patriace k zverenému vozidlu v hodnote
155 eur a po prevzatí vozidla majiteľom spoločnosti bolo zistené aj poškodenie clony predného skla
tohto vozidla v hodnote 250 eur, čím takto svojím konaním si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená
a spreneverou žalobcovi spôsobil škodu vo výške cca 655 eur a poškodením cca 250 eur.

V súčasnosti sa vedie voči žalovanému na súdu trestné konanie pod spisovou značkou 2T/242/2013
ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Z podnetu zo dňa 30.06.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil Inšpektorátu práce A., skutočnosť
že mu nebola vyplatená mzda za mesiac apríl 2013, nebola mu preplatená zvyšná dovolenka za

odpracované mesiace, nebolo mu zaslané potvrdenie o zamestnaní, neboli mu zaslané výplatné pásky
za odpracované mesiace a nebolo mu vyplatené stravné za celé obdobie pracovných ciest podľa zákona
o cestovných náhradách.

Z oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 02.08.2013 z bodu 1 vyplýva, že „podľa vyjadrenia
zamestnávateľa ste si z bankomatu vybrali 500 euro, časť z toho firma považovala za úhradu mzdy za
apríl 2013 čo ste potvrdili aj zápisnici o podaní informácie zo dňa 22.07.2013“.

Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 22.10.2013 bola poukázaná na účet žalobcu suma 376,23 eur
bez bližšieho označenia o čo ide.

Do spisu bola zo strany žalobcu doručená interná smernica č. IS-1/2013 pokyny pre vodičov kde v bode
č.1 písm.c) zakotvovala povinnosť pre vodičov pred platbou platobnou bankomatovou kartou oznámiť

p. B. každú platbu alebo výber. Z prezenčnej listiny vyplýva, že žalovaný ju nepodpísal je tam uvedená
poznámka že mu bola zaslané emailom.

Dňa06.02.2013žalobcazaslalprostredníctvomelektronickejpoštyinternúsmernicu,podľaktorejvbode
č. 1 písm. c) pred platbou platobnou kartou oznámiť p. B. každú platbu alebo výber.

Z výpovede žalovaného vyplýva, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, od začiatku sú to klamstvá. Pred
ukončením pracovného pomeru si vybral legálnu zálohu na ktorú mal nárok. O tejto dohode bol ústne
dohodnutý s p. B., majiteľom. Pri nástupe do zamestnania preberal aj platobnú kartu a p. B. mu povedal,
že túto kartu v rámci služobných ciest môžu použiť na čokoľvek. Keď sa ho spýtal, či kartu môže použiť

aj na súkromné účely, povedal že áno. Pri tomto bol prítomný aj jeho otec. Na otázku súdu, či nejaký
osobitný právny úkon o započítaní predmetného výberu adresoval žalobcovi uviedol, že nie, pretože
všetko vo firme fungovalo na ústnych dohodách. Na otázku súdu, či ústne oznámil niekomu zo strany
žalobcu, že si vyberá sumu a že to započítava na dlžnú mzdu uviedol, že túto skutočnosť ozrejmil p. A..
Informoval ho o tom, že tak urobil na základe dohody s pánom majiteľom.

Z výpovede svedka M. W., vyplýva, že so žalovaným, ktorý je jeho syn, sa osobne zúčastnil na preberaní
motorového vozidla, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti majiteľa firmy. Pri tomto preberaní stal asi 2
metre od syna a počul, že majiteľ synovi povedal, že bude mať k dispozícii platobnú kartu s tým, že z
platobnej karty si môže vyberať peniaze koľko bude potrebovať na hocaké účely, či na platenie nafty

alebo zálohy.

V konaní bol taktiež vypočutý svedok A. Š., ktorý v minulosti pracoval u žalobcu na rovnakej pozícii
ako žalovaný. Po otázkach súdu svedok odpovedal, že mzdu mu žalovaný posielal stále na dvakrát,
pričom prvá časť predstavovala minimálnu mzdu a druhá časť boli diéty. Peniaze boli zasielané z dvoch

rôznych účtov a tento spôsob bol dohodnutý len ústne. K dispozícii mal aj platobnú kartu a mohol z účtu
peniaze vyberať podľa potreby a to na súčiastku, na defekt, na naftu a na podobné veci, ktoré súviseli s
autom. Ďalej uviedol, že žiadnu smernicu v súvislosti s používaním platobnej karty nepodpisoval a ani
o žiadnej smernici nevie. Pri každom výbere informoval niekoho z nadriadených. Pri otázke právnehozástupcu žalobcu, či bol informovaný zamestnávateľom načo môže vyberať finančné prostriedky, bolo
mu od zamestnávateľa povedané, že ich môže vyberať podľa potreby.

Z čestného vyhlásenia A. B. vyplýva, že platobná karta bývalého zamestnanca A. Š. č.
XXXXXXXXXXXXXXXX nebola ani v jednom prípade použitá na iný ako prevádzkový účel.

Z výpovede konateľa žalobcu na dotaz súdu, či v súvislosti s pracovným pomerom, ktorý bol uzavretý
medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s odovzdanou platobnou kartou bola uzavretá nejaká dohoda,
ak áno, aká, kedy to bolo, či to bolo ústne alebo písomne a to v súvislosti s používaním platobnej karty
štatút vyplýva že bola uzavretá ústna dohoda s tým, že karta sa môže používať len na firemné účely. S
tým, že vždy pri platbe kartou vodič zavolá jemu alebo manželke s tým, že žalobca mal oznámiť, že či
ide tankovať pohonné hmoty alebo potrebuje peniaze na opravu gúm.

Štatút. zástupca žalobcu na otázku súdu, či dal žalovanému súhlas, že môže platobnú kartu, ktorú mu
odovzdal v súvislosti so služobnými cestami použiť na čokoľvek štatút. zástupca žalobcu uviedol že nie.
Mal ju použiť len na firemné účely. Štatút. zástupca žalobcu na otázku súdu, či žalovaný podpisoval
nejaké bližšie usmernenia, smernice v súvislosti s používaním platobnej karty štatút. zástupca žalobcu

uviedol, že nepodpisoval. Štatút. zástupca žalobcu na otázku súdu, či bolo bežnou praxou u žalobcu,
že aj iní zamestnanci v súvislosti s používaním platobnej karty, služobnými cestami podpisovali nejaké
usmernenia, smernice uviedol, že zamestnanci žiadne smernice nepodpisovali ani v súčasnosti.

Štatút. zástupca žalobcu na otázku súdu, či v jeho spoločnosti pracoval svedok A. Š., ak áno kedy a

odkedy to bolo uviedol, že pracoval, presne obdobie si nepamätá.

Štatút. zástupca žalobcu na otázku súdu, či mal uvedený svedok zverenú platobnú kartu uvádza, že áno.
Štatút. zástupca žalobcu na otázku súdu v súvislosti s čím ju mal zverenú uviedol, že na pohonné hmoty
a na opravy. Štatút. zástupca žalobcu na otázku súdu akým spôsobom túto platobnú kartu používal

menovaný svedok A. Š. štatút. zástupca žalobcu uviedol, že keď použil kartu musel zavolať. Používal
ju len na tankovanie a na opravy. Platobnú kartu menovaný svedok nepoužíval na žiadne iné účely.

Štatút. zástupca žalobcu na otázku svojho právneho zástupcu, či sa niekedy v minulosti stalo, žeby
nejaký jeho zamestnanec použil platobnú kartu na iný než prevádzkový účel štatút. zástupca žalobcu

uvádza, že nie. Podniká zhruba 7 rokov, mal zamestnaných okolo 40 ľudí. Odvtedy od neho odišli len
traja ľudia. U žalovaného sa stal prvý prípad, že boli vybrané peniaze bez ich dovolenia. Doposiaľ sa to
nestalo. Nerobili žiadne opatrenia s platobnými kartami. Majú denný limit na kartu 500,- eur.

Štatút. zástupca žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovaného v súvislosti s predloženým výpisom

a poukázaním mzdy vzhľadom na to, že táto bola poslaná v mesiaci október, kedy túto mzdu zúčtoval
štatút. zástupca žalobcu uviedol, že sa nepamätá. Nevedel sa vyjadriť ani k zúčtovaní mzdy. Štatút.
zástupca žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie uviesť akým spôsobom sa vyplácala
mzda štatút. zástupca žalobcu uviedol, že vyplácala sa na účet. Uviedol, že firma žiadne zálohy nedáva.

ZozáznamuspísanéhoInšpektorátompráceA.zodňa29.07.2013vyplýva,žeužalobcuvrámcikontroly
na podnet žalovaného neboli zistené žiadne nedostatky.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2013 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer
sa zakladá pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je

povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím
a nekonať v rozpore s oprávnenými zamestnávateľa.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka
práce).
Podľa ust. § 129 ods 1,3 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa ust. § 130 ods. 2,3 ZP mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve
alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu

mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých
termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom
termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

Jednostranným započítaním započítateľných pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka
dochádza k ich zániku, resp. k zániku v časti, v ktorej sa stretli. Zákonník práce však inštitút započítania
neobsahuje a nepozná. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať z § 1 ods. 4 Zákonníka práce,
ktorý predstavuje odkazujúcu normu, ustanovujúcu (limitovanú) subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú
sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná o
limitovanú subsidiaritu Občianskeho zákonníka, nemožno na pracovno-právne vzťahy generálne
aplikovať akékoľvek normy občianskeho práva, ale len tie, na ktoré § 1 ods. 4 Zákonník práce odkazuje.

Na základe vyššie uvedeného preto nemožno v pracovnom práve aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o zániku záväzku započítaním, pretože na pracovnoprávne vzťahy sa podľa tohto
ustanovenia vzťahujú len všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1 - 122 Občianskeho
zákonníka) a započítanie je upravené v ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže právnym

dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také
pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom
namietať.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný potvrdil, že tento si vybral z účtu žalobcu sumu

500,-euratodňa30.04.2013.Vosvojejvýpovedižalovanýpotvrdil,žetietofinančnéprostriedkysivybral
ako zálohu na mzdu. Uviedol, že tieto prostriedky použil na vzájomné započítanie svojej pohľadávky
voči žalobcovi a započítal ich s dlžnou nevyplatenou mzdou za mesiac apríl 2013.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočívana účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom

konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Súd poukazuje, že tak ako je to už vyššie uvedené, že započítanie v pracovnom práve nie je možné.
Súd preto z tohto základu a z tejto skutočnosti musel pri rozhodovaní vo veci vychádzať.

Aj keď je nesporné, že žalovanému nebola včas uhradená jeho mzda zo strany žalobcu nemohol
žalovaný bez nejakej konkrétnej osobitnej dohody o urovnaní jednostranne započítať tento svoj nárok
na náhradu mzdy voči žalobcovi. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Inšpektorát práce nezistil u
žalobcu žiadne porušenia zákona. Vo svojom vyjadrení, teda Inšpektorát práce zo dňa 02.08.2013 len
poukázal na vyjadrenie samotného žalovaného. V žiadnych listinách doručených zo strany Inšpektorátu
práce nevyplýva, že by žalobca akceptoval započítanie pohľadávok zo strany žalovaného, ktoré podľa

zákona nie je v danom prípade možné. Štatutárny zástupca žalobcu tieto skutočnosti o započítaní ako
aj o súhlase s výberom sumy 500 eur vo svojej výpovedi poprel. Poprel aj to, že by žalovanému dovolil
používať platobnú kartu žalobcu na hocijaké účely. Žalovaný mohol kartu používať len na prevádzkové
účely v súvislosti s používaním motorového vozidla. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by išlo
o praktiky žalobcu v prípade iných osôb a že nesúhlas s výberom by bol v danom prípade ohľadom

žalobcu účelový.

Súd na základe vyššie uvedeného tvrdenia žalovaného podľa ktorej peňažné prostriedky, ktoré vybral
z účtu dňa 30.04.2013 vo výške 500 eur so súhlasom konateľa žalobcu a použil ich na uhradenie svoje
mzdy a to na započítanie pohľadávky zamestnávateľa voči nemu z titulu nevyplatenej mzdy, považoval

za nedôvodné. Započítanie vzájomných pohľadávok v pracovnom práve možné nie je. Preto sa súd
ďalej tvrdeniami žalovaného

o tom, že žalobca mal voči nemu dlh v podobe nevyplatenej mzdy ani nezaoberal, ale zaoberal sa
skutočnosťou, či došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného tak, ako to uvádza žalobca a či mal

žalovaný takýto výber prostredníctvom platobnej karty odobrený.

Ak je žalovaný toho názoru, že mu žalobca nevyplatil celú splatnú mzdu čo uviedol v tomto konaní má
možnosť podať samostatnú žalobu voči nemu, prípadne obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.

Súd mal za jednoznačne preukázané, že k výberu finančnej hotovosti vo výške 500 eur prostredníctvom
platobnej karty dňa 30.04.2013 došlo. Ako tvrdí žalobca, platobnú kartu prostredníctvom ktorej došlo
k výberu mal v držbe žalovaný. Žalovaný držbu tejto karty a ani predmetný výber hotovosti žiadnym
spôsobom nepoprel, naopak ho potvrdil. Na základe uvedeného preto súd mal za preukázané, že
finančné prostriedky v sume 500 eur z účtu žalobcu žalovaný vybral dňa 30.04.2013.

Sporným bodom v konaní medzi jednotlivými stranami konania ostala ešte tá skutočnosť, či žalovaný
mal povolenie zo strany žalobcu takýto výber prostredníctvom platobnej karty uskutočniť za účelom ako
to žalovaný tvrdil, t.j. na úhradu mzdy a teda či s tým žalobca súhlasil.

Preto sa súd v ďalšom dokazovaní zaoberal touto spornou skutočnosťou. V podanej žalobe navrhovateľ
uviedol, že po kontrole stavu účtu na bankomatovej karte zistil, že žalovaný pred odovzdaním vozidla,
platobnej karty a mobilného telefónu, vybral z karty hotovosť 500 eur, pričom platobnú kartu a finančne
prostriedky z nej môžu zamestnanci použiť len na platby súvisiace s prevádzkou vozidla a každé použitie
platobnej karty vopred oznámiť nadriadenému. Svoje tvrdenia žalobca doložil výpisom z predmetného

účtu.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že každý výber predmetnou platobnou kartou sú zamestnanci
povinný oznámiť p. B.. Povinnosť zamestnanca oznamovať každý výber p. B. žalobca odvodzuje
najmä od Internej smernice č. IS-1/2013 z ktorej podľa bodu č. 1 písm. c) vyplýva, že pred platbou

bankomatovou kartou je potrebné oznámiť p. B. každú platbu alebo výber. Keďže sa žalovaný v deň
podpisovania Internej smernice nenachádzal v práci, smernica mu bola zaslaná na jeho e-mailovú
adresu elektronickej pošty. Otázka existencie alebo neexistencie nemôže mať vplyv na rozhodnutie
pretože upravovala len otázku oznamovania výberu peňazí platobnou kartou, nie to na čo je ju možnépoužiť. V danom prípade žalovaný nikdy netvrdil, že by sumu 500 eur použil v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla.

V podanom odpore zo dňa 12.12.2013 žalovaný uviedol, že výber zálohy 500 eur pred výberom
telefonicky oznámil zo súkromného čísla dispečerovi firmy žalobcu p. A. na jeho firemné mobilné číslo.
Tvrdenie žalobcu preukazuje podrobný výpis hovorov z telefónneho čísla žalovaného. Tiež uviedol, že
o tom, že si predmetné finančné prostriedky vyberie ako zálohu bol ústne dohodnutý so žalobcom. Keď
nastupoval do zamestnania, majiteľ mu dal platobnú kartu a uviedol, že platobnú kartu môže použiť na

čo chce aj na súkromné účely. Jeho tvrdenia potvrdil jeho otec, ktorý bol pri odovzdávaní predmetnej
karty. Jeho otec potvrdil, že pri odovzdaní karty žalobca uviedol žalovanému, že platobnú kartu môže
použiť na rôzne účely, či na platenie nafty alebo zálohy.

Žalovaný tiež na objasnenie používania firemnej platobnej karty požiadal o vypočutie svedka A. Š., ktorý
je bývalým zamestnancom spoločnosti žalobcu. Svedok uviedol, že k dispozícii mal aj platobnú kartu a

mohol z účtu peniaze vyberať podľa potreby a to na

súčiastku, na defekt, na naftu a na podobné veci, ktoré súviseli s autom. Ďalej uviedol, že žiadnu
smernicu v súvislosti s používaním platobnej karty nepodpisoval a ani o žiadnej smernici nevie. Pri
každom výbere informoval niekoho z nadriadených. Pri otázke právneho zástupcu žalobcu, či bol

informovaný zamestnávateľom načo môže vyberať finančné prostriedky, bolo mu od zamestnávateľa
povedané, že ich môže vyberať podľa potreby.

Na základe vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie
uvedené súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je ohľadom istiny dôvodná. V konaní bolo nepochybne

preukázané, že žalovaný vybral platobnou kartou z účtu žalobcu finančné prostriedky vo výške 500 eur
dňa 30.04.2013. Svoje tvrdenie potvrdil žalobca aj výpisom z účtu. V prospech týchto tvrdení svedčí
aj skutočnosť, že žalovaný tento výber nijakým spôsobom nepopiera, naopak ho potvrdil. Žalobca ďalej
uviedol, že zamestnanci môžu platobnú kartu používať len na účely spojené s prevádzkou vozidla, čo
potvrdil aj Internou inštrukciou, ktorou žalovaného oboznámil prostredníctvom elektronickej pošty. To,

že žalovaný o nej nevedel, respektíve ju nepodpísal nemôže mať na to vplyv, pretože žalovaný svoje
tvrdenie o tom, že s výberom súdu za účelom preddavku na mzdu dal súhlas konateľ žalobcu nebolo v
konanípreukázané.TojehotvrdenienemôžepotvrdiťanivýpoveďsvedkaA.Š. prináslednomhodnotení
tejto výpovede ako dôkazu v spojitosti s jeho závažnosťou a v spojitosti s inými vykonanými dôkazmi.
Žalovaný sa prostredníctvom tohto svedka snažil súdu dokázať, že zamestnanci žalobcu mali platobnú

kartu k dispozícii na akýkoľvek účel a aj za účelom vybratia finančných prostriedkov ako zálohy. Svedok
však len potvrdil, že peniaze z účtu mohol vybrať podľa potreby a to na súčiastku, defekt, na naftu a
podobné veci, ktoré súviseli s autom, nie na mzdu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si niekedy
s platobnou kartou vybral aj na svoje osobné potreby uviedol, že je to už dlho a preto sa k tomu nevie
vyjadriť. Štatutárny zástupca žalobcu v čestnom prehlásení a výpovedi potvrdil, že tento svedok na

nič iné kartu nepoužil. Pretože svedok exaktne nepotvrdil vyjadrenia žalovaného o spôsobe používania
platobnej karty, súd túto výpoveď nepovažoval za dôkaz o ktorý by mohol dôsledne oprieť svoje skutkové
zistenia.

Pokiaľ sa jedná o výpoveď svedka M. W., D.. XX.XX.XXXX, súd poukazuje na to, že svedok je otcom

žalovaného, jeho blízkym príbuzným a preto jeho výpoveď v tomto smere nemôže byť dôveryhodná.
Súd je povinný hodnotiť dôkazy, v tomto prípade výpoveď svedka, aj v kontexte vierohodnosti dôkazu
a vyhodnotiť vzťah svedka k účastníkom konania. Súd je toho názoru, že v tomto prípade je vzťah
svedka k žalovanému zrejmý, keďže sa jedná o otca žalovaného. Jedná sa o výpoveď osoby blízkej,
čím je výpovedná a dôkazná hodnota takejto svedeckej výpovede viac než otázna. Taktiež je otázne, či

takýto svedok je schopný objektívne a hodnoverne preukázať akékoľvek skutočnosti týkajúce sa tvrdení
žalovaného. Na základe vyššie uvedeného preto súd tento dôkaz nepovažoval za dostatočne relevantný
a silný na preukázanie tvrdení žalovaného.

Pre úplnosť súd poukazuje, že na rozhodnutie nemôže mať vplyv fakt, že žalovaný následne vrátil mzdu,

ktorú mu oneskorene vyplatil žalobca späť zamestnávateľovi, tento mu je povinný dlh na mzde vyrovnať.
Žalovanému nič nebráni uplatniť si mzdové nároky samostatnou žalobou no nie započítacou námietkou,
pretože započítanie nie je v pracovnom práve možné. Taktiež ak sa žalovaný domnieva, že žalobca pri
výplate mzdy postupuje v rozpore so zákonom má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány.Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd má za to, že je
preukázané, že žalovaný predmetné finančné prostriedky z účtu žalobcu vybral.

Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o vzájomné započítanie pohľadávok súd nepovažoval za dôvodné,
keďže započítanie pohľadávok v pracovnom práve možné nie je. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný
na vybratie finančných prostriedkov nemal oprávnenie od konateľa žalobcu, nemohol tieto peňažné
prostriedky použiť na úhradu mzdy v zmysle neprípustnosti započítania a preto sa týmto výberom

žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, pričom podľa zákona je toto bezdôvodné obohatenie
povinný vydať.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodné obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodne obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí

úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 222 ods. 4 Zákonníka práce, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky
z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Na základe vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi to,
o čo sa bezdôvodne obohatil a to sumu 500 eur a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto
sumy žalobcovi, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Žalovanému nič nebráni, aby si svoje nároky na úhrady dlžnej mzdy, prípadne iné nároky na ktoré počas
konania poukázal uplatnil samostatnou žalobu. Taktiež nebol z jeho strany dôvod na spätne vrátenie
vyplatenej mzdy, ktorú by mal žalobca žalovanému opätovne uhradiť.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úrok z omeškania možno priznať navrhovateľovi iba od toho času, kedy sa dlžník, t. j. žalovaný, dostal
do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom

obohatení nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,
že dlžník je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie.

V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že kvalifikované požiadanie žalovaného o vrátenie
bezdôvodného obohatenia a že má nárok na úroky z omeškania od 07.12.2013. Predžalobnú výzvu

žalovanému žalobca nezaslal. Je pravda, že dňa 06.12.2013 si žalovaný prevzal platobný rozkaz vydaný
tunajším súdom, no v ňom bolo uvedené, že dlžnú sumu má žalobcovi zaplatiť do 15 dní od jeho
doručenia, t.j. do 21.12.2013 a preto má súd za to, že do omeškania sa mohol dostať až od 22.12.2013
a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania až od tohto dňa a zvyšok nároku žalobcu na úhradu úrokov
z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sanepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách
konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom
účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia a preto rozhodol o trovách v
zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.