Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205158
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815205158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti F.:
G., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Ústredím práce, sociálnych
vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov,
matky: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., B. č. XXX/XX a otca: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F.

S. č. X/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom
C. č. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
6P/88/2015-81 zo dňa 12. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 6P/88/2015-81 zo dňa 12.11.2015 návrh zamietol (výrok I.).

Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).
Konštatoval, že návrhom podaným na súd dňa 25.08.2015 otec žiadal znížiť výživné na maloletú G. a
Y. na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne počnúc od 01.08.2015 do budúcna vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí z toho dôvodu, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene
majetkových pomerov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom

Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/11/2008- 61 zo dňa 22.02.2008, ktorým bola otcovi maloletých
detí uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou vo výške 66,39 eur (2.000,- Sk) a
maloletej Y. sumou 56,43 eur (1.700,- Sk), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých
detí, počnúc dňom 01.09.2006. Otec v čase rozhodovania súdu od 14.08.2007 bol vedený v evidencii
nezamestnaných, nebola mu vyplácaná žiadna dávka a ani podpora v nezamestnanosti. Iné vyživovacie
povinnosti nemal. Priemerný mesačný príjem matky spolu s daňovým bonusom predstavoval sumu
8.377,- Sk (278,07 eur). Okrem maloletých detí mala vyživovaciu povinnosť aj voči synovi Z., nar.

XX.XX.XXXX. V súčasnosti je otec od februára 2015 poberateľom invalidného dôchodku vo výške
139,40 eur mesačne a od júla 2015 mu bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
vo výške 18,39 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla, býva spolu s manželkou (došlo
k zmene jeho osobného stavu), v trojizbovom byte, ktorý je vlastníctvom jeho rodičov, nájom rodičom
neplatí, uhrádza poplatky za elektrinu a koncesionárske poplatky vo výške 86,64 eur. Je vlastníkom

staršieho osobného motorového vozidla. Na rozdiel od otca detí matka od posledného rozhodovania
súdu o výživnom nezmenila zamestnanie a ani postavenie v ňom, nezmenil sa jej ani osobný stav a ani
bytové podmienky a rovnako jej od posledného rozhodovania nepribudla ani vyživovacia povinnosť. Kpodstatnej zmene pomerov však došlo na strane maloletých detí, ktoré v čase posledného rozhodovania
súdu o výživnom navštevovali iba prvý stupeň základnej školy a momentálne navštevujú strednú školu,
a to dokonca mimo trvalého bydliska. Vzhľadom na ich vek potreby maloletých detí automaticky stúpli,

pričom otec detí celú dobu platil iba súdom určené výživné a na potreby maloletých detí po celú dobu
neprihliadal, so starostlivosťou o dcéry matke nijakým spôsobom nepomáhal.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ (§
62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1) po ustálení skutkového stavu súd musel návrh otca na zníženie
výživného ako nedôvodný zamietnuť. Konštatoval, že hoci otec od februára 2015 je poberateľom

invalidného dôchodku vo výške 139,40 eur mesačne a od júla 2015 mu bol priznaný peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne, nemožno na jeho strane hovoriť o tak výraznej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o znížení výživného, keďže v čase posledného
rozhodovania súdu o výživnom bol otec detí dlhšiu dobu vedený v evidencii nezamestnaných, nebola mu
vyplácaná žiadna dávka a ani podpora v nezamestnanosti. Zároveň bolo zistené, že otcovi maloletých

detí bol priznaný invalidný dôchodok už od 06.02.2015, rozhodnutie bolo vydané 21.04.2015, pričom
otec návrh na zníženie výživného podal po štyroch mesiacoch od vydania rozhodnutia Sociálnou
poisťovňou a súdom určené výživné na maloleté deti si počas celého obdobia riadne platil a podľa
vyjadrenia matky ho aj naďalej riadne platí, resp. jeho vyplácanie si vie zabezpečiť. Zároveň súd uviedol,
že naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2008, pričom napriek výraznej zmene, ktorá nastala

práve na strane maloletých detí, výživné upravované nebolo. Potreby detí rástli úmerne s vekom, najmä
výdavkynanevzrástlipriprestupezprvéhostupňanadruhýstupeňzákladnejškoly,najvýraznejšievšak,
keď maloleté deti začali navštevovať strednú školu. Preukázateľne s nástupom na strednú školu vzrástli
výdavky na cestovnom, internáte, strave. Matka tieto výdavky aj vyčíslila a predložila o nich doklady.
Len výdavky na cestovnom predstavujú v prípade maloletej G. mesačne sumu 37,20 eur a v prípade

maloletej Y. len výdavky na internát mesačne vo výške 25 eur, strava 60 eur mesačne a cestovné 11,04
eur, t.j. len tieto výdavky celkom predstavujú sumu 133,20 eur mesačne a výživné, ktoré otec detí platí,
je celkom mesačne len 122,82 eur. Súd považoval síce za pravdivé, že mesačný príjem otca predstavuje
celkom sumu iba 157,79 eur, ale na druhej strane priemerný mesačný príjem matky je 562,41 eur, pričom
matke sú zo mzdy vykonávané mesačné zrážky celkom vo výške 271 eur a jej príjem po vykonaní zrážok

predstavuje sumu iba 291,41 eur, pričom na rozdiel od otca detí musí platiť aj nájomné za bývanie a má
aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je tak zrejmé, že zníženie výživného je v zrejmom rozpore so záujmami
maloletých detí, pri rozhodovaní o výživnom súd neprihliada výlučne iba na schopnosti a možnosti otca,
ale aj na potreby maloletých detí, nie je spravodlivým preniesť celú starostlivosť o deti len na matku,
pretože jej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti, keďže jej rozpočet pre rodinu je taktiež

minimálny. V tomto prípade návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, pretože súdom určené
výživné, ktoré otec na maloleté detí doposiaľ platí, už dlhodobo pokrýva iba minimálnu časť základných
životných potrieb maloletých detí.
Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomnaustanovenie§146ods.1písm.a/Občianskehosúdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“), konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu z
dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že aj keď mal problém so zamestnaním, výživné v minulosti vždy následne uhradil.

Situáciavjehoživotesazmenilanajartohtoroku,keďabsolútnenepripravenýzačalčeliťdiagnóze,ktorá
spôsobila stratu jeho zraku, obmedzenie pohybového ústrojenstva a zároveň problémy so srdcom. Len
posúdenieporuchyzrakulekárskymposudkombolourčenéna80%postihnutiaoprotizdravémučloveku
a spravilo z neho človeka odkázaného na tretiu osobu. Odkázanosť u neho nastala najmä v bežnom
živote,aleajvofinančnejotázke.Zpriznanéhoinvalidnéhodôchodkubymupoúhradevýživnéhozostalo

cca 15 eur. S jeho úhradou mu teda v plnej výške pomáha jeho matka, z ktorej účtu posielala peniaze
aj v minulosti, pretože bol brigádne v zahraničí, avšak teraz platí výživné za neho sama. Rýchlosť a
závažnosť jeho ochorenia nemohol pre jeho rýchly nástup predpokladať a dúfal, že sa to časom zlepší.
Opak bol pravdou a musel zrušiť prevádzkovanú živnosť v oblasti stavebníctva v máji tohto roku. Ďalej
otec detí uviedol, že býva v 3-izbovom byte svojich rodičov spolu s manželkou, kde rodičia im odpustili aj

nájomné. Manželka je naviac toho času tehotná, aj keď doteraz pracuje, jej príjem je len 280 eur. Rodičia
manželky im pomáhajú s nákupom potravín. On skutočne nemá žiadne iné príjmy, všetky skutočnosti
týkajúce sa jeho majetkových pomerov súdu riadne preukázal a jediným „luxusom“ v ich domácnosti
je 18-ročné auto, ktoré zatiaľ majú len kvôli tomu, aby ho mal kto zaviezť na lekárske vyšetrenia. Jehohodnota však nepresahuje ani 700 eur. Pokiaľ ide o matku detí, tak táto je zamestnaná a s mesačným
príjmom cca 500 eur, pričom jej vlastným zavinením sú vykonávané z tohto zrážky. Býva v 1-izbovom
obecnom byte, kde jej priateľ uhrádza polovicu spoločných nákladov. Sama však dokáže z príjmu vyjsť.

Matka detí je schopná zabezpečiť výživu dcéram v potrebnom rozsahu. Pokiaľ matka uviedla, že sa
o dcéry on ani starí rodičia nezaujímajú, uviedol, že kedysi jediným dôvodom návštevy dcér u starých
rodičov boli peniaze, a to dovtedy, kým si jedna z nich bez ich vedomia zobrala veci z ich domácnosti.
Starí rodičia ich majú stále radi a deti sú v takom veku, že sami majú možnosť prísť na návštevu, resp.
aspoň zavolať príbuzným. Aj on sa rád stretne s deťmi, ale rovnako táto snaha nemôže byť jednostranná.

Podľa otca detí na jeho strane došlo k podstatnej zmene majetkových pomerov lebo od februára 2015 je
poberateľominvalidnéhodôchodkuvovýške139,40eurmesačnepričomzdravotnýstavamierapoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o 80 % nižšia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Táto
mu nedovoľuje z objektívnych príčin prevádzkovať nielen živnosť ale nájsť si iné zamestnanie. Vytýkal
súdu,žepriposudzovanívýškyvýživnéhoneprihliadolnajehoschopnosti,možnostiamajetkovépomery
ako povinného. V konaní bolo preukázané aj to, že nemá prostriedky ani na advokáta a tento mu bol

ustanovený centrom právnej pomoci. Nesúhlasil s názorom súdu, kedy vyhodnotil skutkovú situáciu v
tom, že keď platí za neho výživné tretia osoba, v jeho prípade jeho matka, vie si zabezpečiť financie na
výživu dcér iným spôsobom. K tomu uviedol, že tretia osoba nie je povinná hradiť výživné na jeho dcéry,
aj keď osobne si nielen túto pomoc zo strany matky veľmi váži. Názor súdu je odlišný s rozhodovacou
zvyklosťou okresného súdu, napr. vo veci sp. zn. 1P/185/2014, kde súd jednoznačne vyslovil názor, že

príjem tretej osoby nie je možné ani započítať do príjmu povinného a prihliadať naň ako na akúkoľvek
formu príjmu.
Na záver odvolania otec detí uviedol, že dostatočným spôsobom doložil svoje majetkové pomery,
schopnosti a možnosti. V konaní v súlade s princípom potencionality príjmov súvisiacim s uvedenými
hľadiskami preukázal, že bez dôležitého dôvodu sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu, nezobral na seba na rozdiel od matky neprimerané majetkové riziko. V jej
prípade ňou spôsobené zadĺženie z dôvodov, ktoré neboli nevyhnutné, znamenalo, že na ne súd pri
ustálení majetkových pomerov mal prihliadať.
Otec detí navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporučil zamietnuť odvolanie otca detí
a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

Matka detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadrila názor že pri troche snahy by otec detí mohol
skúsiť uplatnenie v chránených dielňach, ktoré sa nachádzajú aj v Tvrdošínskom okrese. Okrem toho

zdravotné problémy týkajúce sa sluchu a pohybového aparátu mal už počas trvania ich manželstva (k
rozvodu došlo v r. 2004), ale neliečil sa na ne. Taktiež mal problémy s vysokým krvným tlakom, ktoré
takisto odignoroval. Počas ich manželstva holdoval alkoholu a cigaretám a má vedomosť o tom, že to
trvá doteraz. Na súde otec detí potvrdil, že fajčí. Podľa matky detí môže bezplatne využívať sanitku,
ktorá ho dopraví na vyšetrenia v rámci SR. Matka otca detí platí výživné na deti odvtedy, ako mu bol

zadržaný vodičský preukaz pre neplatenie výživného cca 4 roky spätne. Aj keď sa zamestnal v zahraničí,
ako spomína, výživné naďalej platila jeho matka, lebo vedela, že otec detí je v tomto nedôsledný. Platí
ho dodnes, aj keby nemusela, ale vie, že by sa s jeho ľahostajnosťou dostal do ďalších problémov.
K uvádzaniu otca detí ohľadom krádeže dieťaťa u starých rodičov uviedla, že o nijakej krádeži nebola
informovaná. Maloleté deti navštevovali starých rodičov v doprovode otca 1-krát do roka na Vianoce,

kedy dostali veci na oblečenie vo veľkej miere nenositeľné kvôli veľkosti a toaletné potreby. Obidve sa
vyjadrili, že od starých rodičov nikdy žiadne peniaze nedostali a ani nič si v domácnosti neodcudzili. Deti
otca nemajú ako kontaktovať, pretože odmieta im dať na seba telefonický kontakt. Podľa matky detí na
rozdiel od nich sa situácia na strane otca zmenila, oženil sa a o uspokojovanie potrieb rodiny sú povinní
starať sa obidvaja manželia lebo sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Advokáta, pokiaľ

má vedomosti, si otec detí vyžiadal sám z centra právnej pomoci, čo len svedčí o tom, že chce platiť
na deti čo najmenej, čo je z jeho strany účelové. Podľa matky detí znížením výživného na maloleté deti
by bolo ovplyvnené ich bytie a ďalšie rozvíjanie sa ich osoby. Už teraz súdom určené výživné dlhodobo
pokrýva iba minimálnu časť ich základných životných potrieb.
Matka detí navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd rozsudkom zamietol návrh otca detí na zníženie výživného
požadujúceho 30 % zo sumy životného minima od 01.08. 2015 t.j. v sume 54,25 eur na obe maloleté deti,
keď porovnajúc okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (v r. 2008) s okolnosťami
zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že nemožno hovoriť o tak výraznej zmene pomerov, ktorú

by odôvodňovala návrhu vyhovieť.

Pre posúdenie predpokladov k zmene právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 Zákona o rodine)
musí byť založený záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť i
výšku výživného. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom
dieťaťa (fyzickým dospievaním, začínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce

povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom
rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu alebo dôvodného poklesu jeho zárobku, poprípade v dôsledku
zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.

Podľa odvolacieho súdu zníženia výživného sa povinný rodič môže domáhať, ak u neho nastane taká

zmena pomerov, ktorá by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre zníženie výživného
platia relatívne prísne kritéria. Súd v konaní musí preskúmať dôvody, na základe ktorých došlo k
zhoršeniu schopností a možností povinného platiť výživné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre
posúdenie veci, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Od rozhodnutia okresného súdu v r 2008 síce došlo
k zmene pomerov na strane otca detí v tom, že sa stal poberateľom tzv. čiastočného invalidného

dôchodku a peňažného príspevku na kompenzáciu iných zvýšených výdavkov, táto skutočnosť však
nie je dôvodom na zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, ktorým bol otec detí zaviazaný
prispievať výživným v celkovej sume 122,82 eur mesačne na obe maloleté deti. Okresný súd správne
poukázal na to, že v čase posledného rozhodnutia bol otec detí nezamestnaný bez akejkoľvek finančnej
podpory. Okrem toho došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí, ktoré sú nielen vekovo

staršie ale kým v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom navštevovali základnú školu, v
súčasnej dobe sa návštevou strednej školy pripravujú na budúce povolanie. Ich výdavky (cestovné, u
maloletej Y. i ubytovanie na internáte, školské pomôcky, stravovanie, mimoškolské aktivity) preto od
predchádzajúceho rozhodnutia neporovnateľne vzrástli.

Odvolanie otca detí odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Aj keď nechce zľahčovať jeho zdravotné
problémy ale vzhľadom na stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou (70 % podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Bratislava z 21.04.2015)
musí konštatovať, že nie je v pracovnej činnosti obmedzený celkom. Súhlasne s vyjadrením matky detí
treba uviesť, že uzavretím manželstva sa na uspokojovaní jeho potrieb má podieľať aj manželka (§ 19

Zákona o rodine). Je nesporné, že doteraz určené výživné nepostačuje potrebám takmer dospelej G. a
dospievajúcej Y. pričom niet pochýb, že matka detí musí pokrývať ich ďalšie potreby i z nízkeho príjmu
bez toho, aby bolo prihliadnuté na vykonávané zrážky v súvislosti so splácaním úveru jej brata. Pokiaľ
je otcovi detí jeho rodina ochotná pomáhať (podľa jeho udania odpustením nájomného, zakupovaním
potravín, platením výživného) nie je to dôvod na to, aby sa naopak domáhal zníženia výživného na

maloleté deti ale, aby sa snažil na tieto prispieť aj iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd,
rovnako ako súd prvého stupňa posúdil jeho návrh ako nedôvodný a rozsudok okresného súdu vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu je aj v súlade so
stanoviskom kolízneho opatrovníka detí.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorých ustanovení vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu týchto trov, nakoľko predmetom odvolacieho konania bola vec výživného na maloleté deti, ktorá
má charakter konania, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.).Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijatého hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.