Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204939
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204939.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: BL
Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: P. Y.,
M.. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX F. M. A., o zaplatenie sumy 33,76 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25

% ročne zo sumy 14,05 eur od 10.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 16,21 eur od
10.08.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 9,57 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 34,30 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 33,76 eur s 9,25 % p.a. zo sumy vo výške 14,05 eur za obdobie odo dňa
10.06.2011 do zaplatenia, 9,50 % p.a. zo sumy vo výške 16,21 eur, za obdobie odo dňa 10.08.2011

do zaplatenia, 9,50 % p.a. zo sumy vo výške 3,50 eur, za obdobie odo dňa 10.09.2011 do zaplatenia,
a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak
Telekom, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedených v prílohe zmluvy, vrátane
pohľadávky voči odporcovi pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel
s predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.

z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu o
pripojení (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
právnym predchodcom navrhovateľa (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako
účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej zmluvy poskytoval právny predchodca
žalobcu od účinnosti zmluvy žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanému
uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval

telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a
ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať
služby elektronickej komunikácie a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne a poskytoval žalovanému vyššie
uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho cenníka jednotlivými faktúrami.

Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb
žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil povinnosti jemu vyplývajúce zoZmluvyvspojenísoVšeobecnýmipodmienkami.Dlhžalovanéhovočižalobcovi,ktorývznikolnazáklade
vyššie uvedených skutočností predstavoval celkovú neuhradenú sumu v čase postúpenia pohľadávky
v sume 33,76 eur a aktuálnej dlžnej sumy 33,76 eur.

Žalovaný s podanou žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o
pripojení, Dodatkom k zmluve o pripojení, faktúrou č. 7104999029, č. 7107290484, č. 7108422014, č.

7205626282, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 22.09.2014, spisom 1SprO/458/2014, a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ dňa
30.10.2010 uzatvorili Zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytnutie volacieho programu Relax 60+ (120). Žalovanému

bola poskytnutá SIM-karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX.

Zdodatkuuzavretéhokuvedenejzmluveopripojenívyplýva,žetentododatoktvoríneoddeliteľnúsúčasť
Zmluvy o pripojení. Predmetom dodatku bola aktivácia služieb uvedených v tabuľke č.1 dodatku a to
programu služieb ,,Relax 60+“. Doba viazanosti bola stanovená minimálne na 24 mesiacov a taktiež

bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur (1.440,02 Sk). V ďalších ustanoveniach dodatku sú
uvedené povinnosti účastníkov zmluvy.

V bode 4. dodatku zmluvy je ustanovené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
účastníka najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6.

VOP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a nasledovného vypojenia SIM karty
zo strany prevádzkovateľa, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto
dodatku.

Faktúrou č. 7104999029 zo dňa 22.05.2011 právny predchodca žalobcu vyfaktúroval žalovanému za
hlasové a nehlasové služby sumu 14,05 eur.

Faktúrou č. 7107290484 zo dňa 22.07.2011 právny predchodca žalobcu vyfaktúroval žalovanému za
hlasové a nehlasové služby sumu 12,71 eur a za upomienku sumu 3,50 eur.

Faktúrou č. 7108422014 zo dňa 22.08.2011 právny predchodca žalobcu vyfaktúroval žalovanému za
upomienku sumu 3,50 eur.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 09. 2014 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje

dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanému. Na základe zmluvy o
pripojení zo dňa 30.09.2010 sa právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodli, že v prípade 24
mesačnej viazanosti žalovaného, žalobca poskytne žalovanému program služieb Relax 60 za zľavnený
mesačný paušálny poplatok 11,81 eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb
bola 14,58 eur s DPH. Celková výška poskytnutej zľavy prípade Zmluvy o pripojení zo dňa 30.09.2010

bola teda 66,48 eur (349,92 eur [14,58 eur x 24] - 283,44 eur [11,81 eur x 24]). V uvedenom prípade
teda žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatené faktúry, ale predovšetkým aj
ta zo, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby bolo
jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po

dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu poskytnúť
žalovanému program služieb za zľavnenú cenu. Na základe nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný je sankcionovaný za
to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb

poskytovaných prostredníctvom koncového zariadenia žalovanému), čím by žalovaný prostredníctvom
platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému program služieb za zľavnenú
cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Máme za to, že pri neexistenciizmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu
koncového zariadenia z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany
zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program

služieb, ale musel by programy služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta
plniť prevenčnú funkciu jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody,
ktorú zákazník z toho získava. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva
predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie
zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná

na to, aby svoj účel splnila.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.06.2013, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi

vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
30.09.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že časť
jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému vyššie uvedené faktúry.

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je topre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu
zo zmluvy o pripojení uzavretej dňa 30.09.2010 a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu

za poskytnuté služby a nájomné, ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.

Žalovanýneuhradilfaktúryzaslužby,ktorémuprávnypredchodcažalobcaposkytol-pravidelnépoplatky
za hlasové a nehlasové služby v celkovej výške 26,76 eur.

Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 26,76 eur za poskytnuté

služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaný cenu poskytovaných služieb právnemu
predchodcovi žalobcu neuhrádzal. Súd preto považoval nárok žalobcu na sumu 26,76 eur tak ako to je
vyššie uvedené za dôvodný a žalobe v uvedenej časti vyhovel.

Žalovaného zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy

14,05 eur od 10.06.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7104999029) až do dňa zaplatenia,
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 16,21 eur od 10.08.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.
7107290484) až do dňa zaplatenia. Ku 10.06.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky vo výške 1,25% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom

v čase omeškania, predstavujú výšku 9,25 % ročne. Ku 10.08.2011 bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 1,50% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 9,50 % ročne
Žalobca súdu predložil taktiež faktúru č. 7205626282, ktorou fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu.

Žalobca si však v konaní túto sumu z tejto faktúry nenárokoval a preto sa ňou súd ani nezaoberal.

Za upomienku žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 7108422014 sumu 3,50 eur a časťou faktúry
č. 7107290484 sumu 3,50 eur.

Sumu 7,00 eur z faktúry č. 7107290484 a č. 7108422014 za upomienky súd nepriznal nakoľko žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie nejakej upomienky a to podľa
čo si túto sumu účtoval a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne
náklady v tejto výške. Preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Keďže podľa súdu sa jedná
o nedôvodnú sumu a súd ju žalobcovi nepriznal, nepriznal mu ani úrok z omeškania z tejto sumy.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z pôvodne uplatnenej sumy 33,76 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 26,76 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 79,00 a neúspech 21,00 % úspešnejšiemu žalobcovi
tak po odrátaní jeho neúspechu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59
% (79,00 - 21,00 = 58,00 %).

V rámci náhrady trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 59,14 eur
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena v sume 59,14 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky a to za

nasledovné úkony (základ pre určenie odmeny je 33,20 eur, odmena za jeden úkon je 16,60 eur):
- prevzatie a príprava zastupovania ..................................................... 16,60 eur + RP 8,04 eur
- podanie žaloby na súd dňa 05.06.2014............................................... 16,60 eur + RP 8,04 eur
- DPH 20 %......................................................................................................................9,86 eur
- Spolu............................................................................................................................59,14 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Keďžežalobcovúspechvkonanípredstavoval58%,súdpriznalžalobcovi58%zozaplatenéhosúdneho
poplatku vo výške 9,57 eur a 59 % z trov právneho zastúpenia vo výške 34,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.