Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13Cb/56/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207140
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814207140.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Hilti
Slovakia spol. s r.o., so sídlom Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 445 právne zastúpený JUDr.
Milošom Kvasňovským, advokátom, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: ILaS
COMPANY s.r.o., so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 833 340 o zaplatenie
715,22 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 715,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 715,22 eur od 23.02.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov v sume
40 eur, iné trovy konania v sume 42,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 142,78 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným ústnu kúpnu zmluvu za účelom dodania tovaru zo
sortimentu výrobkov žalobcu žalovanému. Na základe takto uzatvorenej ústnej kúpnej zmluvy dodal
žalovanému tovar špecifikovaný vo vystavenej faktúre, ktoré dodanie bolo vyfakturované faktúrou č.
1840131121, vyhotovenej dňa 23.01.2014, splatnej dňa 22.2.2014 na sumu 715,22 eur. Z celkovej dlžnej
sumy neuhradil žalovaný ani pomernú časť a výška záväzku žalovaného tak predstavuje sumu 715,22
eur.

Žalovaný považoval nárok za nedôvodný, pretože uvedené faktúry pod uvedeným číslom a v žalovanej
sume vo svojom účtovníctve neeviduje.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, doplnením žaloby zo dňa
23.10.2014, faktúrou č. 1840131121, odovzdávacím protokolom, predžalobnou výzvou zo dňa
11.06.2014, návrhom na vydanie platobného rozkazu a zistil tento skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu v spojení s vyjadrením zo dňa
23.10.2014.

Faktúrou č. 1840131121 zo dňa 23.1.2014 žalobca žalovanému vyfakturoval za dodaný tovar
špecifikovaný v tejto faktúre - Aku vŕtacie kladivo TE 2-A22 kufor- 1 ks, Špirálový vŕtak HSS 1-10 sada-
1ks, Set SFC 22-A+ B 22/1,6+C 4/36-90, kompaktný Alu skrutkovač SFC 22-A kufor- 1ks, Akumulátor
B22/1,6 Li-lon- 1 ks, Akumulátor B22/1,6 Li-lon- 1 ks, Sada bitov S-BSC UNI 50/2“ T (6) Bulk- 1ks,
Nabíjačka C4/36-90 230V kartón 1 ks, Príklepový vrták TE-CX (6) M1 sada- 1 ks, - celkovo sumu 715,22
eur s DPH, pričom splatnosť bola stanovená na deň 22.2.2014.

Z odovzdávacieho protokolu zo dňa 22.1.2014, vyplýva, že žalovaný prevzal tovar tam uvedený a túto
skutočnosť potvrdil podpisom zodpovednej osoby.

Z predžalobnej výzvy na zaplatenie kúpnej sumy zo dňa 11.6.2014, vyplýva, že žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 715,22 eur s tým, že v prípade
neuhradenia dlžnej sumy do 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy sa bude domáhať svojho nároku súdnou
cestou a tiež k dlžnej sume si uplatní aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.

Listom označeným ako oznámenie o podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 1.8.2014,
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému oznámil, že nakoľko neuhradil dlžnú sumu
715,22 eur aj napriek viacerým telefonickým s písomným výzvam, uplatní si nárok na súde s následným
výkonom rozhodnutia. Zároveň uviedol, že v prípade úhrady predmetnej sumy v lehote 3 dní od
doručenia oznámenia, môže potom žalobca využiť procesný inštitút späťvzatia žaloby a tým sa vyhne
ďalším nákladom súvisiacim s konaním.

Podľa § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena
dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve
prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady,
ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so
zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 416 Obchodného zákonníka ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný
bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a miesto
dodania.

Podľa § 443 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo tovaru, len čo mu je dodaný
tovar odovzdaný.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s
prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával
obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných
obsahu tejto zmluvy.

Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa § 365 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná
lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je

v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369, ods. 1, a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády č. 21/2013 a to § 3a ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 v znení účinnom do 31.12.2014 sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa nariadenia vlády č. 21/2013 a to § 2 výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Vykonaným dokazovaním v danej právnej veci súd dospel k názoru, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola kúpa
tovaru bližšie špecifikovaného v uvedenej faktúre, ktorú žalobca za dodaný tovar žalovanému následne
vystavil. V tejto faktúre bola presne vyšpecifikovaná aj cena a množstvo dodávaného tovaru. Žalobca
tovar žalovanému dodal a žalovaný nadobudol vlastnícke právo k dodanému tovaru momentom jeho
prevzatia a vznikla mu povinnosť za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä z predloženej faktúry č. 1840131121
zo dňa 23.1.2014 ako aj z odovzdávacieho protokolu zo dňa 22.1.2014, mal za preukázané, že
vyfakturovaný tovar bol žalovanému zo strany žalobcu riadne odovzdaný, avšak k zaplateniu kúpnej
ceny zo strany žalovaného nedošlo, a to ani po splatnosti predmetnej faktúry, preto súd považoval žalobu
za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Argumentáciu žalovaného uvedenú v podanom odpore, kde uvádza, že žalobný návrh je nedôvodný,
pretože predmetnú faktúru v žalovanej sume vo svojom účtovníctve neeviduje, súd vyhodnotil ako
nedostatočnú. Nakoľko len zo samotnej skutočnosti, že uvedená faktúra sa nenachádza v účtovníctve
žalobcu nemožno vyvodiť záver o neexistencií záväzku žalovaného voči žalobcovi.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti predmetnej
faktúry dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania za žalované obdobie,
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka a nariadeniami vlády vo výške
požadovanej žalobcom a to z dlžnej sumy tak ako bola vyúčtovaná predmetnou faktúrou a dňom
nasledujúcim po splatnosti faktúry.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“ ),
v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,
trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od
vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu iných trov konania predstavujúcich
zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konnaia v sume 42,50 eur ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia žalobcu, o ktorých rozhodol v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhlášky“). Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
sumu 51,45 eur a súd priznal žalobcovi odmenu za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm.
a), c) vyhlášky spolu v sume 102,90 eur. Taktiež mu priznal režijný paušál za dva úkony v sume 16,08
eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, za jeden úkon v sume 8,04 eur a DPH vo výške 20% podľa § 18 ods. 3
vyhlášky zo sumy 118,98 eur, teda sumu 23,80 eur. Takto spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 142,78 eur tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v návrhu na začatie konania. Taktiež
súd priznal žalobcovi v súlade s nariadením vlády paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur. Na zaplatenie iných trov konania ako aj trov právneho zastúpenia súd
zaviazal žalovaného ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal.

K žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky konateľa spoločnosti v
zmysle určených termínov dovoleniek súd uvádza, že návrh neobsahoval náležitosti v zmysle § 119 ods.
2 písm. b) OSP , keď nebol uvedený deň, kedy sa zástupca žalovaného o dôvode odročenia dozvedel,
nebolo teda možné posúdiť, či bola splnená podmienka povinnosť oznámiť dôvod na odročenie bez
zbytočného odkladu a to s poukazom na skutočnosť že na základe skoršej žiadosti o odročenie
pojednávania bolo toto odročené a o termíne pojednávania dňa 23.6.2015 bol žalovaný a teda aj
jeho konateľ vyrozumený ešte dňa 6.5.2015 a taktiež tvrdený dôvod o čerpaní dovolenky bez bližšej
špecifikácia je neurčitý a neumožni posúdenie, či ide o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
pričom žalovaný ani nepredložil žiaden dôkaz o predmetnom dôvode, preto mal súd za to, že v
čase rozhodovania o žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania zostala žiadosť iba v rovine
nepodložených tvrdení, na ktoré nebral súd zreteľ a pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.