Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213666
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy

Púchovskej a členiek JUDr. Daniely Maštalířovej a A.. Aleny Križanovej v právnej veci navrhovateľa
JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M. so sídlom kancelárie SNP 19, 965 01 Žiar nad Hronom, správca
konkurznej podstaty dlžníka VN- RF GROUP, a. s. so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica,
IČO:45 589 119, zastúpeného advokátkou JUDr. RNDr. Silviou Prachovou so sídlom Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava proti odporcovi INFINITY GROUP, a.s. so sídlom Dobronivská cesta 8923, 960 01 Zvolen,
IČO: 43 970 630, zastúpenému Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s.r.o., Štefana Moyzesa 43, 960 01
Zvolen, o zaplatenie 13.607,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen č. k. 13Cb/25/2014-49 zo dňa 21. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/25/2014-49 zo dňa 21. mája 2015 v napadnutej časti
potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 624,26 eur na účet
právnej zástupkyne navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi sumu 13.307,43 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 13.307,43 eur od 13.4.2013 do zaplatenia

a trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa advokátskej kancelárie Nagy & Partners, s. r.
o. v sume 816,--eur súdny poplatok a v sume 1.122,41 eur trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

V odôvodnení uviedol, že pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným na okresný súd dňa 22.9.2014
domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 13.607,43 eur
spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že navrhovateľ na základe

Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej dňa 23.12.2013 medzi pôvodným navrhovateľom spoločnosťou
METALFIN Slovakia, s. r. o. Šaľa nadobudol všetky práva a spoločnosti METALFIN Slovakia, s. r. o.
Šaľa vrátane pohľadávok voči odporcovi. Pohľadávka voči odporcovi vznikla neuhradením kúpnej ceny
za riadne dodaný tovar odporcovi, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. 201302023 splatnou 12.4.2013 vo
výške 13.607,43 eur. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor,
v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho popiera. s tým,
že výška pohľadávky sa vôbec nezhoduje s účtovníctvom odporcu a z toho dôvodu nemá vedomosť, že

by mal dlh v takej výške, ako v návrhu uvádza navrhovateľ. Okresný súd ďalej uviedol, že z uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R/4/2014 zistil, že uznesením bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka VN-RF GROUP, a. s. so sídlom Banská Bystrica a za správcu bol ustanovený JUDr.
Alexander Kasatkin, LL.M. Správca konkurznej podstaty navrhol pokračovať v súdnom konaní v zmysle§ 47 ods. 3 ZKR. Okresný súd z faktúry č. 201302023 zistil, že právny predchodca navrhovateľa
METALFIN Slovakia, s. r. o. Šaľa vyfakturoval odporcovi za materiál špecifikovaný v predmetnej faktúre
celkovú sumu 13.607,.43 eur. Z faktúry č. 201212004 súd zistil, že spoločnosť METALFIN Slovakia,

s. r. o. vyfakturovala odporcovi za dodávku materiálu celkovú sumu 5.227,20 eur s dátumom splatnosti
20.1.2013, pričom z bankového výpisu z účtu odporcu zistil, že predmetná faktúra bola uhradená vo
výške 5.527,20 eur dňa 20.5.2013. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný, čo sa týka zaplatenia kúpnej za dodaný tovar v celkovej výške 13.307,43
eur, keďže samotný odporca vo svojom podaní zo dňa 20.5.2015 túto skutočnosť nenamietal, namietal

len, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia kúpnej ceny vo výške 13.607,43 eur s tým, že faktúra č.
201302023 bola ponížená o sumu 300,--eur, ktorá bola zaplatená pri faktúre č. 201212004. Táto obrana
odporcu podľa súdu korešponduje aj so samotným konaním právneho predchodcu navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu, ktorý vo výzve zo dňa 13.5.2014 uviedol, že žalovaná faktúra je neuhradená
vo výške 13.307,43 eur a vyzýval odporcu na zaplatenie tejto sumy. Na základe vyššie uvedených
dôvodov mal súd za to, že doteraz nedošlo k zaplateniu celej kúpnej ceny vo výške 13.307,43 eur za

dodaný tovaru, ktorý bol špecifikovaný vo faktúre č. 201302023 a z týchto dôvodov zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 13.307,43 eur, čo predstavuje zvyšok kúpnej ceny za dodaný tovar. Túto skutočnosť
nenamietal ani samotný odporca. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal v návrhu zaplatenia sumy 13.607,43
eur,vprevyšujúcejčastisúdnávrhnavrhovateľaakonedôvodnýzamietol.Spolusozaplatenímistinysúd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 13.307,43

eur od 13. 4.2013 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi plnú náhradu
trov konania, keďže bol navrhovateľ neúspešný v nepatrnej časti.

Proti rozsudku v časti, v ktorej súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 13.307,43 eur spolu s
príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolacie odporca,
ktorý uviedol, že odvolanie odôvodňuje podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O.s.p. Nestotožňuje sa s
rozhodnutím súdu prvého stupňa a považuje ho za predčasné. Uviedol, že súd na základe predložených
dôkazov dospel k neúplným skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok predčasné právne závery

súdu o existencii nároku navrhovateľa. Súd sa nesprávne vysporiadal s charakterom kúpnej zmluvy
a opomenul zisťovať skutočnosť , či bol tovar skutočne dodaný. Má za to, že rozsudok vychádza
z nedostatočného zistenia skutkového stavu, ako aj z nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Uviedol, že v predmetnej veci navrhovateľ nepredložil do konania kúpnu
zmluvu, ktorou si mali účastníci dohodnúť svoje vzájomné práva a povinnosti, preto sa vzťahuje na danú

vec zákonná úprava. Poukázal na ust. § 409 Obchod. zákonníka s tým, že navrhovateľ v danej veci
okrem predloženej faktúry, ktorá nie je dodacím listom, nepredložil dôkaz o dodaní tovaru. K návrhu
neboli predložené dodacie listy, resp. iné potvrdenia o dodaní tovaru. Táto skutočnosť ostala súdom
prvého stupňa nepreskúmaná, touto otázkou sa súd ani nezaoberal. V konaní tak nebolo preukázané
jednak dodanie tovaru, ako aj prevod vlastníckeho práva k tovaru na spoločnosť odporcu. Z toho

dôvodu nemožno dôjsť ani len k čiastkovému skutkovému záveru, či bol dodaný tovar podľa ust. § 412
Obchod. zák. Bez ustálenia toho, či bol tovar skutočne dodaný, nemôže súd pristúpiť k posúdeniu, či
spoločnosť odporcu splnila povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ súd prvého stupňa považoval faktúru
za dohodu o kúpnej cene, nemôže sa odporca s týmto záverom stotožniť z dôvodu, že dohoda je
dvojstrannýprávnyúkon,ktoréhoobsahomjeprejavvôleobochzmluvnýchstrán.Nafaktúrepredloženej

navrhovateľom, z ktorej si vyvodzuje svoj nárok absentuje prejav vôle spoločnosti odporcu. Predložená
faktúra nie je zo strany odporcu podpísaná, faktúra nie je právny úkon, ale len účtovný doklad, ktorý
jednostranne vystavuje dodávateľ. Z toho dôvodu faktúra nie je ani nemôže byť dohodou zmluvných
strán o výške a splatnosti kúpnej ceny. Pre posúdenie danej veci je to otázka zásadná nielen v smere, že
k takejto dohode nedošlo, ale aj v ohľade, že ostala zo strany súdu prvého stupňa nevyriešená otázka,

kedy mala nastať splatnosť kúpnej ceny. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku uviedol, že spoločnosť odporcu v podaní zo dňa
20.5.2015 nenamietala, že návrh navrhovateľa je dôvodný, ale namietala len výšku uplatneného nároku,
ktoré tvrdenie súdu nie je správne. Odporca v odpore uviedol, že nárok považuje za nedôvodný a v
celom rozsahu ho popiera. Zároveň navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa

ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ vo vyjadrení z 20.5.2015 odporca namietal výšku nároku navrhovateľa,
išlo len o procesnú obranu, v prípade, ak by súd zaujal názor, že nárok navrhovateľa je daný. Samotné
tvrdenie neznamenalo uznanie nároku navrhovateľa, ani prejav vôle o započítaní pohľadávok podľa
§ 98 O.s.p. Z dôvodu, že súd nesprávne vyhodnotil tvrdenie odporcu a považoval ho za uznanienároku navrhovateľa čo do dôvodu, jeho rozsudok trpí inou vadou konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa
23.12.2013 bol podnik obchodnej spoločnosti METALFIN Slovakia, s. r. o. Šaľa predaný obchodnej
spoločnosti METALFIN Group, a. s. Šaľa (právny predchodca úpadcu). Odporca ako kupujúci si u
právnehopredchodcu úpadcuakopredávajúcehoobjednaltovar,čímdošlokuzatvoreniukúpnejzmluvy

v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola na strane jednej povinnosť
predávajúceho dodať pre kupujúceho dohodnutý tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a
umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru a na strane druhej povinnosť kupujúceho
zaplatiť predávajúcemu za tovar dohodnutú kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar. Právny predchodca
úpadcu si splnil svoju zmluvnú povinnosť a dodal odporcovi objednaný tovar, ktorý odporca prevzal, čo
potvrdil svojim podpisom na dodacom liste č. I/02/2013 zo dňa 26. 2. 2013. Dodací list jednoznačne

preukazuje, že právny predchodca úpadcu splnil svoju povinnosť dodať tovar a umožniť odporcovi
nakladať s tovarom ako aj previesť vlastnícke právo k tovaru na odporcu. V súlade s vyššie uvedeným
následne právny predchodca úpadcu vystavil odporcovi faktúru č. 201302023 zo dňa 27.2.2013, splatnú
dňa 12.4.2013 na sumu 13.607,43 eur. Navrhovateľ poukázal na to, že právny predchodca úpadcu
bol aj napriek neúspešnej výzve na úhradu splatnej faktúry ochotný pristúpiť k uzavretiu dohody o

uznaní dlhu s odporcom, v ktorej právny predchodca úpadcu súhlasil so žiadosťou odporcu o zníženie
úrokov z omeškania, plnenia a lehotou plnenia. K podpisu predmetnej dohody o uznaní dlhu zo strany
odporcu nedošlo, nakoľko odporca prestal komunikovať s právnym predchodcom úpadcu. Navrhovateľ
má za to, že jeho nárok bol preukázaný už v prvostupňovom konaní. Odporca vo svojom odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť

nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní. V súvislosti s § 120 ods. 4 O.s.p. poukázal na to, že
systém neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie v sporových veciach, predpokladá,
že skutková stránka veci sa odrazí na súde prvého stupňa. Účastník musí preto všetky dôkazy,
ktorými preukazuje svoje tvrdenia predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa, a to najneskôr
do vyhlásenia uznania, ktorým sa končí dokazovanie. Na dôkazy predložené alebo označené neskôr

sa v odvolacom konaní nemôže prihliadnuť. Výnimočne ich možno použiť iba za podmienok uvedených
v ust. § 205a O.s.p. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že odporca rozporuje prípadné
dodanie tovaru, pričom uvedenú skutočnosť nenamietal v odpore, prípade na nariadenom pojednávaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ zastáva názor, že rozhodnutie súdu je vecne správne.
Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a skutkové zistenie, ktoré

je podkladom pre rozhodnutie okresného súdu je správne, nakoľko to vyplynulo z vykonaných dôkazov.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a
zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 624,26 eur, ktoré pozostávajú z dvoch
úkonov právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu) po 303,74 eur a 2 x
režijný paušál 8,39 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.307,43 eur spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť
mu trovy konania. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie odporcu, že súd prvého stupňa sa
nesprávne vysporiadal s charakterom kúpnej zmluvy, keď opomenul zisťovať skutočnosť, či bol tovar
skutočne odporcovi dodaný. Poukazoval na ust. § 409 Obchod. zák., podľa ktorého je povinnosťoupredávajúcehododaťkupujúcemutovarapreviesťnanehovlastníckeprávostým,ženavrhovateľokrem
predloženej faktúry, ktorá nie dodacím listom, nepredložil dôkaz o dodaní tovaru. Táto skutočnosť ostala
súdom prvého stupňa nepreskúmaná, dokonca sa súd otázkou dodania tovaru nezaoberal. Namietol

tiež, že vo svojom vyjadrení z 20.5.2015 neuznal nárok navrhovateľa, išlo len o procesnú obranu
odporcu v prípade, ak by súd zaujal názor, že nárok navrhovateľa je daný.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žeprotivydanémuplatobnémurozkazupodalodporcaodpor,vktorom
uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho popiera s tým, že výška

pohľadávky sa vôbec nezhoduje s účtovníctvom odporcu. Z toho dôvodu nemá vedomosť, že by mal
dlh v takej výške, ako v návrhu uvádza navrhovateľ. Navrhol, aby okresný súd nariadil pojednávanie a
po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Okresný súd vytýčil na deň 21. 5.2015 pojednávanie. Odporca sa písomným podaním doručeným

okresnému súdu dňa 21.5.2015 vyjadril a uviedol, že od začiatku súdneho pojednávania namietal výšku
pohľadávky, ktorú si navrhovateľ voči spoločnosti odporcu uplatnil, čo vyjadril aj v odpore slovami,
že pohľadávka navrhovateľa nesúhlasí s účtovníctvom odporcu. Ďalej uviedol, že dňa 20.5.2013 na
účet navrhovateľa, resp. spoločnosti METALFIN Slovakia, s. r. o., ktorej sa stal navrhovateľ právnym
nástupcom,odporcavykonalúhraduvovýške5.527,20eur.Tátoplatbabolavykonanánaúhradufaktúry

č. 201212004 na sumu 5.227,20 eur s tým, že prevyšujúca časť, t. j. suma vo výške 300,--eur, bola
priradená k úhrade faktúry č. 201302023. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia celej
fakturovanej sumy faktúrou č. 201302023, t. j. sumy vo výške 13.607,43 eur, z čoho vyplýva, že návrh
nie je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z vyššie uvedenej
faktúry 201302023 bola ponížená o sumu 300,--eur. Z tohto dôvodu nemohla pohľadávka navrhovateľa

voči spoločnosti odporcu v časti podania návrhu na začatie konania predstavovať sumu 13.607,43
eur na istine. Ďalej uviedol, že si dovoľuje požiadať o ospravedlnenie neúčasti aj neúčasti právneho
zástupcu na pojednávaní konanom dňa 21.5.2015. Oznamuje, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v
neprítomnosti odporcu aj právneho zástupcu. Ako dôkaz k vyjadreniu priložil odporca doklad o zaplatení
sumy 5.527,20 eur dňa 20.5.2013 a faktúru č. 201212004 na sumu 5.227,20 eur.

Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou
účastníkov konania, ktorá im je všeobecne uložená v ust. § 120 ods. 1. Ide o povinnosť toho z účastníkov,
ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité procesné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a

vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju účastník
konania splní, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu
dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Povinnosť tvrdenia a tiež dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi
z ust. § 79 ods. 1. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania aj z ust. § 101

ods. 1; ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo - v rozhodnutí
vo veci, kde predstavujú procesnú ujmu účastníka, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil. Rovnaké
povinnosti však má aj odporca, pokiaľ svoju obranu neobmedzí len na popretie navrhovateľovho
tvrdenia. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý
spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú poukázané tie rozhodné skutočnosti,

ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Právo navrhnúť vykonanie toho - ktorého dôkazného prostriedku
má účastník konania, ktorý toto právo môžu uplatňovať od podania návrhu na začatie konania až do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.Podľa vyššie cit. ustanovenia § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p. dôvodom odvolania môžu byť len
tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že pre súd je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, malo by sa do „rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia

rozsudku. Nové skutočnosti a nové dôkazy možno uvádzať ako dôvod odvolania okrem iného vtedy, ak
odvolateľ nebol riadne poučený o tom, že všetky dôkazné prostriedky a skutočnosti musí predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. ak sa pojednávanie
nenariaďuje, tak najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, inak na ne súd nebude prihliadať.

Tvrdenia odporcu v odvolaní, že súd prvého stupňa opomenul v pôvodnom konaní zisťovať, či bol tovar
skutočne dodaný sú podľa názoru odvolacieho súdu nové skutočnosti, ktoré podľa ust. § 205a ods. 1
písm. c/ O.s.p. odporca ako odvolateľ nebol oprávnený v odvolaní namietať, pretože bol podľa ust. §
120 ods. 4 O.s.p. v predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 21.5.2015 riadne poučený, napriek
tomu nevzniesol v konaní pred prvostupňovým súdom námietky, ktoré vzniesol až v odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa, nenamietal a nebránil sa tým, že by odporcovi nebol tovar dodaný, ktorú

skutočnosť vôbec netvrdil. Keďže v konaní nenamietal, že by mu tovar nebol dodaný, nemohol sa s
týmto jeho tvrdením uvedeným až v odvolaní prvostupňový súd zaoberať. Čo sa týka ďalšej námietky
odporcu, že vo svojom vyjadrení z 20.5.2015 namietal výšku nároku navrhovateľa s tým, že samotné
tvrdenie neznamenalo uznanie nároku navrhovateľa, proti podanému odporu a nezmenil svoj návrh,
aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, odvolací súd poukazuje práve na predmetné

vyjadrenie odporcu z 20.5.2015, v ktorom odporca opísal skutočnosť, že na faktúru č. 201212004 na
sumu 5.227,20 eur uhradil dňa 20.5.2013 sumu 5.527,20 eur, teda o 300,--eur viac ako bola fakturovaná
suma s tým, že prevyšujúca časť, t. j. suma 300,--eur bola priradená k úhrade faktúry č. 201302023,
teda k faktúre, ktorá je predmetom žalobného návrhu. V uvedenom vyjadrení nenavrhol, aby súd návrh
navrhovateľa zamietol, len uviedol, že z uvedenej skutočnosti vyplýva, že návrh nie je v plnom rozsahu

dôvodný, nakoľko pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca zo žalovanej faktúry bola ponížená o sumu
300,--eur. Správne potom okresný súd aj z predmetného vyjadrenia odporcu aj z podaného odporu
vyvodil záver, že samotný odporca nenamietal časť nároku navrhovateľa, namietal len skutočnosť, že
navrhovateľsadomáhazaplateniakúpnejsumyvovýške13.607,43eur,ktorábolaponíženáo300,--eur.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na emailovú komunikáciu predloženú k žalobe zo strany
navrhovateľa, kde okrem iného zástupca odporcu Tomáš Pilát oznámil navrhovateľovi dňa 15.5.2014 že
„dostali sme od Vás výzvu na uhradenie dlžnej sumy voči METALFIN GROUP, a. s. vo výške 13.307,43
eur. Navrhujem, aby ste pripravili dohodu o vysporiadaní záväzkov, v rámci ktorej vášmu klientovi
okamžite pri podpise dohody posielame istinu na účet, čím budú pohľadávky vysporiadané“.

Z predmetnej komunikácie je zrejmé, že odporca ani v r. 2014, teda ešte pred podaním návrhu
nepopieral predmetnú pohľadávku navrhovateľa, keď sám uviedol dlžnú sumu 13.307,43 eur. V
predmetnejkomunikáciinenamietal anito,žebymutovarneboldodanýatoutoskutočnosťousanebránil
ani v konaní pred prvostupňovým súdom.

Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú
dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom
rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu
úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie
odôvodnil. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe
dospel k správnym právnym záverom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý ako správca konkurznej podstaty bol v odvolacom konaní

zastúpený právnou zástupkyňou, a ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal trovy odvolacieho
konania vo výške 624,26 eur, a to za 2 úkony právnej služby, príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie
k odvolaniu po 303,74 eur, 2 x náhrada režijného paušálu po 8,39 eur (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16
ods. 3 vyhl. č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.