Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/442/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613200862.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa U. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v O., W. č. XX/XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom so sídlom v Lučenci, T.
G. Masaryka č. 4, proti odporkyniam: 1/ Y. D., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., X. č. XXX/XX, 2/ P.
U., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., A. W. č. XXX/XX, a 3/ Q. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v S., F. č. XX/XX, odporkyne zastúpené Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom v Lučenci,

M. Rázusa č. 19, o povolenie obnovy konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č.k. 10C/13/2013-45 zo dňa 20.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyniam 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho
konania v sume 121,02 € na účet ich právneho zástupcu Mgr. Ľudovíta Pauloviča, advokáta so sídlom

v Lučenci, M. Rázusa č. 19, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania
vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 21C/15/2011 (prvý výrok) a uložil mu povinnosť nahradiť
odporkyniam trovy konania v sume 355,96 € (druhý výrok). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Dôvodom podania návrhu na

obnovu konania bola skutočnosť, že podľa tvrdenia navrhovateľa tento nemohol v pôvodnom konaní sp.
zn. 21C/15/2011 predložiť návrh na doplnenie dokazovania skúmaním pravosti podpisu poručiteľky P.
O. na listine, na ktorej sa nachádza potvrdenie poručiteľky o tom, že jej odporkyne odovzdali celoživotné
úspory vybraté z banky. Okresný súd dospel k záveru, že nejde o nový dôkaz, pretože tento návrh
na doplnenie dokazovania mohol navrhovateľ predložiť už v pôvodnom konaní. Nie je rozhodujúce,
že v tomto konaní navrhovateľ navrhuje predloženie originálu listiny za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania na pravosť podpisu poručiteľky. Navrhovateľ ako účastník konania mal možnosť označiť
tento dôkaz kedykoľvek počas pôvodného konania, nakoľko mu bol známy a vedel o jeho existencii a
tiež mal možnosť žiadať okresný súd, aby uložil odporkyniam povinnosť predložiť originál tejto listiny na
vykonanie dôkazu pravosti podpisu znaleckým posudkom, rovnako ako to navrhol aj v konaní o návrhu
na obnovu konania. Okresný súd poukázal aj na výsledky trestného stíhania odporkýň, ktoré sa viedlo
ohľadne podozrenia zo spáchania prečinu krádeže, keď toto trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu,

že bolo preukázané, že poručiteľka finančnú hotovosť v sume 12.700,- € osobne prevzala a prevzatie
tejto sumy potvrdila svojim podpisom na predmetnej listine. Okresný súd dospel navyše k záveru, že
návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oneskorene. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že
trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu mu začala plynúť až potom, ako sa z upovedomenia
okresnej prokuratúry doručeného dňa 25.10.2012 a uznesenia okresnej prokuratúry doručeného dňa
18.01.2013 dozvedel, že bol zamietnutý jeho návrh na opätovné začatie trestného stíhania, v ktorom

navrhol aj vyhotovenie znaleckého posudku na pravosť podpisu poručiteľky. Okresný súd uviedol, že
návrh na povolenie obnovy konania a návrh na opätovné začatie trestného stíhania žiadnym spôsobomnesúvisí s pôvodným konaním sp. zn. 21C/15/2011, resp. s konaním o povolenie obnovy konania a preto
odvodzovať od neho plynutie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy
konania nie je správne. Podľa názoru okresného súdu lehota na podanie návrhu na obnovu konania

začala navrhovateľovi plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní sp.
zn. 21C/15/2011 a v čase podania návrhu na obnovu konania už uplynula. Na základe uvedeného dospel
okresnýsúdkzáveru,ženávrhnapovolenieobnovykonanianiejedôvodnýatentozamietolspoukazom
na ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) a písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
ako aj s poukazom na ustanovenie § 230 ods. 1 O.s.p.; o náhrade trov konania rozhodol okresný súd

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný a
preto vzniklo odporkyniam právo na náhradu trov konania; okresný súd vychádzal zo základu odmeny
za jeden úkon právnej služby v sume 60,07 €, ktorý znížil o polovicu, nakoľko išlo o spoločné úkony
pri zastupovaní viacerých osôb; odmenu priznal za 3 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia v sume
30,03 € spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €, ďalej písomné podanie na súd v sume 30,03 € spolu
s režijným paušálom v sume 7,81 € a účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014 v sume 30,93 € spolu s

režijným paušálom v sume 8,04 €; k tomu priznal aj daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %; spolu priznal
okresný súd odporkyniam na trovách právneho zastúpenia sumu 90,99 € krát tri, k tomu režijný paušál
za tri úkony krát tri, spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 %, trovy právneho zastúpenia spolu
predstavujú sumu 355,96 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu odporkýň.

Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 10.02.2014 (č.l. 49-51 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu. Domáhal
sa zmeny uznesenia okresného súdu v zmysle vyhovenia jeho návrhu na povolenie obnovy konania.
Namietal,žeokresnýsúdvecnesprávneprávneposúdil.Nesúhlasil snázoromokresnéhosúdu,ženový

dôkaz, t.j. overenie pravosti podpisu poručiteľky mohol označiť kedykoľvek počas pôvodného konania.
Uviedol, že na pojednávaní dňa 13.06.2011 takýto dôkaz navrhol vykonať, avšak súd to neuviedol v
zápisnici o pojednávaní. Poukázal aj na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku v pôvodnom konaní
dňa 13.06.2011 nebolo trestné stíhanie vo veci poškodenej poručiteľky ešte ukončené. Doklad, na
ktorom je podpis poručiteľky a ktorého pravosť sa mala overiť, bol predmetom vyšetrovania orgánov

činných v trestnom konaní, ktoré však nakoniec toto overenie pravosti podpisu tiež nevykonali, preto
navrhnúť vykonanie tohto dôkazu mohol až po ukončení vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom
konaní, keďže nebol dôvod predpokladať, že rozhodujúci dôkaz zo strany týchto orgánov nebude
vykonaný a v pôvodnom konaní vykonanie tohto dôkazu okresný súd odmietol. Zopakoval svoju
argumentáciu, že lehota na podanie návrhu na obnovu konania mu začala plynúť až 25.10.2012 a návrh

na obnovu konania podal už dňa 23.01.2013.
Odporkyne 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení zo dňa 11.04.2014 (č.l. 70-71 spisu) k odvolaniu navrhovateľa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že s napadnutým uznesením okresného súdu
súhlasia a navrhujú ho ako vecne správne potvrdiť. Súčasne si uplatnili trovy odvolacieho konania spolu
v sume 121,02 €.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 23.01.2013 (doručeným
okresnému súdu dňa 23.01.2013) sa navrhovateľ voči odporkyniam domáhal povolenia obnovy konania
proti rozsudku okresného súdu č.k. 21C/15/2011-113 zo dňa 13.06.2011; dôvodom podania návrhu

na povolenie obnovy konania bola skutočnosť, že okresný súd v pôvodnom konaní neskúmal pravosť
podpisu poručiteľky na listine, ktorou bolo preukazované prevzatie sumy 12.700,- € ako celoživotných
úspor od odporkýň. Vyčítal okresnému súdu, že pracoval len s fotokópiou tejto listiny o odovzdaní
peňazí poručiteľke a nevyžiadal si jej originál, ktorý by bolo možné predložiť k vyhotoveniu znaleckého
posudku na posúdenie pravosti podpisu poručiteľky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 21C/15/2011 odvolací súd zistil, že išlo o konanie, v ktorom sa návrhom na začatie konania

doručeným súdu dňa 25.01.2011 odporkyne ako navrhovateľky proti navrhovateľovi ako odporcovi v
tomto konaní domáhali určenia, že dôvody vydedenia odporkýň a ich potomkov poručiteľkou P. O.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v O., W. č. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine
o vydedení zo dňa 22.10.2009 nie sú dané; súčasne sa domáhali určenia neplatnosti tejto listiny
o vydedení ako aj určenia neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 22.10.2009; Okresný súd Lučenec

rozsudkom č.k. 21C/15/2011-113 zo dňa 13.06.2011 návrhu v plnom rozsahu vyhovel, keď rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2012 a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ako súdu odvolacieho, č.k. 15Co/238/2011-171 zo dňa 14.03.2012. Zo spisu vyplýva, že okresný súd
v pôvodnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie čítaním viacerých listinných dôkazov a vypočutím
množstva svedkov. Na pojednávaní dňa 13.06.2011, na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok vo veci samej,

zákonná sudkyňa zhrnula v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. výsledky prípravy pojednávaní a výsledky doteraz
vykonaného dokazovania, pričom postupovala aj podľa § 100 ods. 1 O.s.p. a oznámila účastníkom, ako
sa javí právne posúdenie veci; keď výslovne okrem iného uviedla, že podľa právneho názoru súdu neboli
doteraz preukázané skutočnosti uvedené v listine o vydedení, ktorá obsahuje dve podstatné okolnosti,
a to jednu, že mali odporkyne odcudziť poručiteľke sumu 12.700,- €, keď podľa názoru súdu doposiaľ

vykonané dokazovanie tieto skutočnosti nepreukazuje a súd dospel k záveru, že nedošlo k odcudzeniu
peňazí; súčasne súd vyzval navrhovateľa, aby predložil dôkazy, ktoré preukazujú opak, ak existujú;
okresný súd súčasne vykonal aj dokazovanie dokladom o prevzatí finančných prostriedkov zo strany
poručiteľky, ktorý sa v spise pôvodného konania nachádza (č.l. 14 spisu); okresný súd súčasne aj poučil
účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky návrhy na doplnenie dokazovania sú

povinní predniesť na uvedenom pojednávaní, pretože potom, ako súd vyhlási uznesením dokazovanie
za skončené, nie je možné podať ďalší návrh na doplnenie dokazovania ani označiť ďalší dôkaz; na
uvedené poučenie všetci účastníci zhodne uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Zo
spisu ďalej vyplýva, že v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ polemizoval a
nesúhlasil so záverom okresného súdu o tom, že poručiteľke boli vyplatené finančné prostriedky v sume

12.700,- €, keď výslovne uviedol, že tieto finančné prostriedky odporkyne poručiteľke neodovzdali a
ponechalisiichpresvojupotrebu.Natietonámietkyreagovalajodvolacísúdvosvojomrozsudku,ktorým
potvrdil rozsudok okresného súdu, keď sa výslovne zaoberal odovzdaním finančnej sumy 12.700,- €
poručiteľke ako aj spornou listinou o prevzatí tejto sumy podpísanou poručiteľkou.

Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej
istoty, pričom jeho prípadná náprava sa spravidla môže docieliť v riadnom postupe formou odvolania
ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla súd mimoriadne opravné prostriedky,
ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov taxatívne
uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. Podmienkami prípustnosti každého návrhu na povolenie

obnovy konania je nielen spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, z
ktorého návrh vychádza, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na povolenie obnovy konania podaný,
osoba spôsobilá na podanie návrhu, ale aj osobitné náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania a
príslušnosť súdu k jeho prejednaniu; splnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.

Konanie o povolenie obnovy konania prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze (iudicium rescindens) súd
skúma, či je obnova konania procesne prípustná (v tejto fáze konania sa môžu riešiť výlučne právne
otázky týkajúce sa prípustnosti obnovy konania); návrhu na povolenie obnovy konania buď vyhovie
alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutieveci. V prípadoch návrhu na povolenie obnovy konania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 písm. a) a b)
O.s.p. je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto
navrhuje povolenie obnovy konania nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli

použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, resp. že sa nemohli vykonať dôkazy; táto podmienka
nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten,
kto navrhuje povolenie obnovy konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných
na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak
ich v pôvodnom konaní nepoužil. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať ani nápravy

prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu
týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné
prostriedky (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/98/2011
zo dňa 11.08.2011).

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, z čoho vyplýva, že ním možno napadnúť

len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu právu podať návrh na obnovu konania. Návrh na
obnovu konania môže podať ktorýkoľvek účastník pôvodného konania. Dôvody obnovy konania sú
taxatívne uvedené v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci podal navrhovateľ návrh
na obnovu konania s poukazom na ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) a písm. b) O.s.p. Dôvodom

obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré musia spĺňať kumulatívne podmienky a to, že (1) skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohol
účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto
prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska, t.j. napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne
v čase pôvodného konania existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi

nemohol oboznámiť (spravidla pôjde o prípady, keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov
nevedel), (2) ďalej skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy musia byť spôsobilé privodiť pre účastníka
pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, t.j. so zreteľom na konkrétne okolnosti sa musí
javiť do istej miery pravdepodobné, že nové rozhodnutie bude pre účastníka podávajúceho návrh na
obnovu konania priaznivejšie ako pôvodné; preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci

je procesným predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania. Nemožnosťou použiť skutočnosti
alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v
súdnom konaní alebo nemožnosť poznať či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy účastníkom konania
voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach,
rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,

a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). V zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. pôjde
o také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť a teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z dôvodov objektívnej povahy takýto
dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať; typickými príkladmi bude v tomto smere dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch či strata alebo zničenie listiny; ak

sa po právoplatnom skončení konania ukáže, že účastníkom v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už
možno vykonať a súčasne je tento spôsobilý privodiť účastníkovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde
o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa tohto ustanovenia.

Vprejednávanejvecidospelodvolacísúdvzhodesokresnýmsúdomkzáveru,ženávrhnavrhovateľana

povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Z vyššie uvedeného prehľadu skutkového stavu pôvodného
konania a produkovaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že spornú listinu zo dňa 10.09.2009 ako dôkaz
o prevzatí sumy 12.700,- € poručiteľkou okresný súd vykonal ako dôkaz. Navrhovateľ mal o tejto listine
vedomosť, keď v pôvodnom konaní jej pravosť žiadnym spôsobom nespochybňoval a spochybňoval
len záver, ktorý z nej vyplýva, teda to, že podľa neho poručiteľka uvedené finančné prostriedky od

odporkýň nikdy nedostala. Pravosť tejto listiny mal teda navrhovateľ jednoznačne možnosť namietať aj
v pôvodnom konaní a nemôže tak urobiť v konaní o povolenie obnovy pôvodného konania. Tento dôkaz
aj v čase pôvodného konania existoval, navrhovateľ mal o ňom vedomosť, návrh na povolenie obnovy
konania je preto v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. neprípustný, pretože nejde o dôkaz, ktorý
nemohol navrhovateľ ako účastník konania v pôvodnom konaní predložiť bez svojej viny, resp. ktorý by z

objektívnych dôvodov nemohol byť v pôvodnom konaní vykonaný. Skutočnosť, že navrhovateľ očakával,
že skúmanie pravosti podpisu poručiteľky bude vykonané v súbežne prebiehajúcom trestnom konaní,
nezakladá prípustnosť obnovy pôvodného občianskeho súdneho konania, pretože navrhovateľovi nič
nebránilo vykonanie predmetného dôkazu navrhnúť aj v tomto (pôvodnom) konaní. Vadu konania (sdosahom na prípustnosť obnovy konania) nezakladá ani skutočnosť, že okresný súd v pôvodnom konaní
vykonal dôkaz fotokópiou spornej listiny, keď aj fotokópia listiny je spôsobilým dôkazným prostriedkom
(porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/9/2005 zo dňa

01.01.2009, resp. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa
25.11.2013 alebo sp. zn. 3Obo/61/2009 zo dňa 25.11.2010). Odvolací súd považuje za správny aj
záver okresného súdu o tom, že navrhovateľ podal návrh na obnovu konania oneskorene, pretože
trojmesačná subjektívna lehota na jeho podanie začala plynúť právoplatnosťou rozsudku pôvodného
konania sp. zn. 21C/15/2011, keď je správny záver okresného súdu, že možnosť skúmania pravosti

podpisu poručiteľky na spornej listine v rámci trestného konania nemalo navrhovateľom tvrdený súvis s
pôvodným konaním vedeným na okresnom súde pod sp. zn. 21C/15/2011, pretože navrhovateľovi nič
nebránilo podať príslušný návrh na doplnenie dokazovania v pôvodnom konaní. Na základe uvedeného
odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Lenpreúplnosťodvolacísúdudáva,žeokresnýsúdsícepochybil,keďvzáhlavínapadnutéhouznesenia

ponechal procesné postavenie účastníkov konania ako v pôvodnom konaní (napriek tomu, že procesné
postavenieúčastníkovkonaniajevkonaníopovolenieobnovykonaniaopačnéakovpôvodnomkonaní),
tento nedostatok však nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporkyne boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešné a preto im vzniklo voči navrhovateľovi
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyniam 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho

konania v sume 121,02 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnych služieb
- vyjadrenie k odvolaniu, keď úkon sa znižuje na polovicu v sume 30,935 € x 3 v sume 92,805 €, k tomu
režijný paušál v sume 8,04 €, k tomu daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, pretože právny zástupca
odporkýň je jej platiteľom v sume 20,17 €, spolu trovy konania odporkýň po zaokrúhlení v sume 121,02
€, ktoré je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporkýň.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.