Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212604
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613212604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu H.. K. G.,
advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie Černyševského 26, 851 01 Bratislava, proti žalovanému H..
E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 9.955 € s príslušenstvom
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/66/2013-49 zo dňa 09. 12.
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu vyhovel žalobe o zaplatenie 9.955,08 €,
ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému ako odmenu za poskytnuté právne služby v konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/133/2008. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol zmluvný vzťah vo veci právneho zastúpenia na základe udelenej plnej moci v konaní
sp. zn. 9C/133/2008 Okresného súdu Lučenec. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na uplatnenie tohto nároku nepovažoval za dôvodnú. Ustanovenie § 24 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii priznáva advokátovi právo na odmenu za poskytnuté právne služby. Advokát

si nemôže uplatňovať odmenu za poskytované právne služby voči tretej osobe, osobám zúčastneným
na konaní alebo voči súdu, len voči svojmu klientovi. Faktúru č. 18/2010 zo 04. 01. 2012 na žalovanú
sumu doručil žalobca žalovanému dva krát. Prvý krát spolu s rozsudkom Krajského súdu Bratislava z
30. 11. 2011, čo potvrdil žalovaný svojím podpisom a druhý krát 19. 06. 2013, ako to potvrdil žalovaný vo
svojej výpovedi pred súdom. Tvrdenie žalovaného, že odmenou žalobcu za poskytnuté právne služby
v konaní sp. zn. 9C/133/2008 malo byť len to, čo vymôže od neúspešného účastníka konania sp. zn.
9C/133/2008 od spoločnosti V.V.R. Slovakia s. r. o. označil súd za účelovú obranu žalovaného a ničím

nepreukázané tvrdenie. Medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o zmluvnej odmene ako ju upravuje
§ 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), preto sa výška odmeny vypočíta ako tarifná odmena advokáta za
zastupovanie v občianskom konaní. Žalobca si uplatňoval iba odmenu vo výške súdom priznanej sumy v
konaní 9C/133/2008. Vyúčtovaná odmena a náhrada hotových výdavkov nebola žalovaným zaplatená.
Žaloba bola preto dôvodná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.

p.“); ako úspešnému účastníkovi konania priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku z návrhu.Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalovaný s tvrdením, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Názor okresného súdu, že dohoda o odmene advokáta, v

zmysle ktorej by mal žalobca dostať zaplatenú odmenu za poskytnuté právne služby vo výške, akú
si vymôže (t. j., ktoré sa dostanú do faktickej dispozície žalovaného alebo jeho právneho zástupcu)
nevznikla, nepovažoval za správny. Súd opomenul, že žalobca vyúčtoval svoju odmenu účelovo až v
momente, kedy zistil, že ju neuhradí protistrana v spore 9C/133/2008 spoločnosť V.V.R. Slovakia s.
r. o. a práve uplynutie času od poskytnutia právnych služieb do vyúčtovania odmeny za poskytnutú

službu je dôkazom o existencii takejto dohody. Ak by medzi advokátom a klientom neexistovala dohoda o
odmene len v prípade skutočného vymoženia trov od protistrany, bol by žalovaný (v konaní 9C/133/2008
klient žalobcu) zrejme povinný platiť advokátovi odmenu po každom vykonanom úkone právnej služby,
keďže advokát je podľa zákona o dani z pridanej hodnoty povinný účtovať odmenu do 15 dní od
uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Súd si nesprávne vysvetlil vyjadrenia žalovaného, ktorý používal
výraz „vymoženie“ v inom význame než súd. Z opatrnosti pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil

s názorom okresného súdu o dôvodnosti žaloby, vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky s
odôvodnením, že nárok na odmenu by vznikol advokátovi momentom vykonania úkonu právnej služby,
resp. vznikom nákladu alebo hotového výdavku, cestovného, straty času a podobne, nie až momentom
právoplatnosti rozhodnutia súdu o trovách konania, nakoľko rozhodnutie súdu o náhrade trov konania
v inom konaní nemá za následok vznik vzťahu medzi advokátom a klientom. Vo veci 9C/133/2008 bolo

rozhodnuté 24. 06. 2009 a do podania žaloby v tomto konaní 04. 07. 2013 už trojročná premlčacia doba
uplynula.
Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konania alebo
zmeniť tak, že sa žaloba zamietne a žalobca bude zaviazaný na úhradu trov súdneho konania.

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného doručil žalobca Krajskému súdu v Banskej Bystrici až 18. 05. 2015
o 16.59 hod. Odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné. Naďalej tvrdil, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo k vzniku zmluvy o poskytovaní právnych služieb, dôkazom čoho je plná moc udelená
17. 03. 2008 na zastupovanie v právnej veci o zaplatenie 199.163,51 € na všetky úkony. Teda nie
na jednotlivé úkony, vykonaním ktorých by došlo k ich splneniu a k dodaniu príslušnej služby. K

uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo až ukončením poskytovania právnych služieb v danej veci
ako celku. V súlade s udelenou plnou mocou po právoplatnom skončení konania pokračoval žalobca
v poskytovaní služieb a to spracovaním návrhu na vykonanie exekúcie a zabezpečením exekučného
vymoženia priznaných trov konania žalovanému. K zániku právneho vzťahu nedošlo dosiahnutím
úspechu v prospech žalovaného, t. j. vymožením trov právneho zastupovania, ale v dôsledku zániku

subjektu, voči ktorému bolo možné uplatňovať práva žalovaného podľa udelenej plnej moci a to dňom
07. 07. 2010 v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka. Až týmto dňom
07. 07. 2010 došlo k vzniku daňovej povinnosti u žalobcu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.
Týmto dňom vznikla u žalobcu povinnosť fakturácie za dodané plnenia do toho času. Navrhovateľ na
základe vzniku daňovej povinnosti vystavil faktúru č. 18/2010 a až uplynutím jej lehoty splatnosti mohlo

vzniknúť právo žalobcu na uplatnenie odmeny na súde v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho
zákonníka a začatiu plynutia premlčacej doby. Žalobca preto tvrdí, že právo na zaplatenie odmeny si
uplatnil na súde v zákonom stanovenej premlčacej dobe. Námietku premlčania uplatnil žalovaný až v
odvolacom konaní. Žalobca rešpektujúc, že námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa
ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník konania povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. najneskôr do

vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie, a teda, že je možné ju uplatniť
až v odvolacom konaní, napriek tomu tvrdí, že odvolací súd nie je oprávnený iba v odvolacom konaní
posúdiťdôvodnosťnámietkypremlčania,pretožebyvtakomprípadeodňalúčastníkomkonaniamožnosť
napadnúť opravným prostriedkom jeho závery týkajúce sa námietky premlčania. Z toho je zrejmé, že
odvolací súd bude musieť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd posúdi dôvodnosť námietky premlčania.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec 04. 07. 2013 sa žalobca ako advokát zastupujúci
žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/133/2008 domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu odmenu a náhradu hotových výdavkov za poskytnuté právne službyvo výške určenej uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/133/2008-310 zo 04. 02. 2010 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/76/2010 z 30. 04. 2010 s odôvodnením,
že spoločnosť V.V.R. Slovakia s. r. o. so sídlom v Novákoch, ktorej ako neúspešnému žalobcovi v

konaní 9C/133/2008 bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému XXXX. J. náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 9.955,08 €, bola vymazaná z obchodného registra dňom 06. 07. 2010 a trovy
právneho zastupovania podľa uznesení Okresného súdu Lučenec a Krajského súdu v Banskej Bystrici
zostali neuhradené. Žalovaný, klient, ktorému boli poskytnuté právne služby, odmieta dobrovoľne faktúru
č. 18/2010 z 10. 07. 2010 znejúcu na sumu 9.955,08 € so splatnosťou 25. 07. 2010 uhradiť. K žalobe bola

priložená kópia faktúry č. 18/2010 vystavená 10. 07. 2010 pre odberateľa H.. E. J., bytom P., v ktorej sa
uvádza ako dátum dodania služby 07. 07. 2010. Služba, ktorá bola dodaná, je špecifikovaná vo faktúre
ako tarifná odmena a náhrada za hotové výdavky za poskytovanie právnych služieb vo veci vedenej na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/133/2008. Prvý krát Okresný súd Lučenec rozhodol o návrhu
žalobcu platobným rozkazom z 30. 08. 2013, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že
žalobca ho ako advokát zastupoval vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/133/2008, v ktorej súd

rozhodol rozsudkom z 24. 06. 2009 v prospech žalovaného a spoločnosti V.V.R. Slovakia s. r. o. uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 11.949,81 € a trovy právneho zastúpenia vo
výške 9.955,08 €. Poprel, že by mu žalobca vystavil faktúru, na ktorú sa v žalobe odvoláva a tvrdil, že
podľa dohody advokáta a klienta mala byť odmenou advokáta suma vymožená od spoločnosti V.V.R.
Slovakias.r.o.KeďžespoločnosťV.V.R.Slovakias.r.o.vzmyslerozhodnutísúduvkonaní9C/133/2008

nezaplatila žalovanému trovy, ani žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho odmenu. Na
odpor reagoval žalobca predložením listiny s podpisom žalovaného o prevzatí faktúry č. 18/2010 ešte
v januári 2012. Žalovaný poprel prevzatie faktúry č. 18/2010 v tomto období a tvrdil, že sa prvý krát o
faktúre dozvedel 19. 06. 2013. Okresný súd vyhodnotil právny vzťah žalobcu a žalovaného ako vzťah
advokáta a klienta vzniknutý podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii dohodou o plnomocenstve zo

dňa 17. 03. 2008 v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/133/2008.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom
do 31. 08. 2008 advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný

preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu
za stratu času. Za hotové výdavky za považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti
s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Odmena advokáta sa
určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná

odmena.

Zhodné bolo tvrdenie účastníkov, že si žalovaný za advokáta v konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 9C/133/2008 zvolil žalobcu Mgr.XX.G. a túto skutočnosť preukazuje aj písomná
dohoda o plnomocenstve zo 17. 03. 2008 v originále, ktorá je súčasťou pripojeného spisu 9C/133/2008

Okresného súdu Lučenec na č. l. 25. Podľa tejto dohody splnomocnil E. J. H.. K. G., aby ho zastupoval
vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Ro/1375/2007 o zaplatenie 6.000.000,-Sk
(199.163,51€).Ideotúistú dohodu,naktorúpoukazujeokresnýsúd.Pôvodnebolažalobanavrhovateľa
A.. K. Z. proti E. J. podaná na Okresný súd Bratislava I zapísaná pod sp. zn. 1Ro/1375/07, ktorá
bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na Okresný súd Lučenec a zaevidovaná pod sp. zn.

9C/133/2008. V tejto dohode o plnomocenstve je uvedené len to, že klient E. J. bol oboznámený s tým,
že advokát má popri nároku na odmenu tiež nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených
v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä na súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné
výdavky a výdavky za znalecké posudky, za preklady a odpisy a náhradu za premeškaný čas. Odvolací
súd súhlasí s názorom okresného súdu, že dohodu o spôsobe odmeňovania a výške odmeny advokáta

v zmysle § 24 ods. 3 vety pred bodkočiarkou žalovaný nepreukázal, preto žalobcovi vo vzťahu k
žalovanému patrí tarifná odmena určená podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Výška tejto tarifnej
odmeny spolu s náhradou hotových výdavkov bola určená uznesením Okresného súdu Lučenec č.
k. 9C/133/2008-310, ktorým Okresný súd Lučenec uložil v konaní 9C/133/2008 žalobcovi spoločnosti
V.V.R. Slovakia s. r. o. so sídlom v Novákoch zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo

súdneho poplatku vo výške 11.949,81 € priamo k rukám žalovaného X.XXX,XX J. a trovy právneho
zastúpenia vo výške 9.955,08 € ako trovy právneho zastúpenia na účet advokáta H.. K. G.. Na odvolanie
žalovaného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 17Co/76/2010
z 30. 04. 2010 potvrdil okresného súdu v časti, v ktorej zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovyprávneho zastúpenia vo výške 9.955,08 €. Výšku žalovanej pohľadávky v tomto konaní žalovaný H..
E. J. nerozporoval. Jeho obrana pred prvostupňovým súdom spočívala (v nepreukázanom) tvrdení
existencie osobitnej dohody o nároku advokáta na odmenu len v prípade, že budú protistranou v spore

9C/133/2008 zaplatené a v odvolacom konaní námietkou premlčania. Okresný súd dospel k správnemu
záveru, že žalobca H.. K. G. poskytoval žalovanému v konaní 9C/133/2008 právne služby za odmenu,
ktorej výška nebola osobitne dohodnutá, preto sa spravuje § 24 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii. Vypláca sa ako tarifná odmena.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. 10. 2009 sp. zn. 5Cdo 120/2009 vyslovil názor,
že námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je
účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného
nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy

námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v
ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia konania. Námietky premlčania sa teda
netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O. s. p. s
výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových
skutočností a dôkazov. Dôvodom zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého správnosť najvyšší

súd v uznesení 5Cdo 120/2009 posudzoval, bolo okrem iného aj zistenie, že odvolací súd pri svojom
rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania uplatnenú žalovaným až v odvolacom konaní, čím
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.

Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 29Cdo 1835/2010 z 31. 08. 2011 sa vyjadril k možnosti

prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú v odvolacom konaní podliehajúceho režimu neúplnej
apelácie tak, že na premlčanie práva na základe námietky vznesenej až v priebehu odvolacieho konania
podliehajúceho režimu neúplnej apelácie možno prihliadnuť iba vtedy, ak záver o premlčaní práva
vyplýva zo skutočností, ktoré vyšli najavo alebo boli zistené pred súdom prvého stupňa alebo zo zistení
uskutočneného na základe dôkazov navrhnutých pred súdom prvého stupňa.

Na základe uvedených dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky
dospel odvolací súd k názoru, že v súdenej veci môže na námietku premlčania vznesenú žalovaným
až v odvolacom konaní prihliadnuť sám, pretože pre posúdenie jej dôvodnosti nebolo potrebné vykonať
žiadne ďalšie dôkazy a začiatok plynutia premlčacej doby, jej plynutie a dĺžku bolo možné posúdiť na

základe skutočností zistených už súdom prvého stupňa.

Námietku premlčania žalovaný nevzniesol dôvodne. Zo žiadneho ustanovenia zákona o advokácii
nevyplýva povinnosť advokáta účtovať odmenu za úkony právnej služby klientovi po uskutočnení
každého úkonu. Dohoda o plnomocenstve v konaní 9C/133/2008 nebola obmedzená na určitý čas,

bola udelená na zastupovanie v konaní a trvalo až do právoplatného skončenia konania 9C/133/2008.
Rozsudokvovecisamejnadobudolprávoplatnosť25.08.2009auznesenieopovinnostižalobcuzaplatiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia až 17. 06. 2010.

Advokátovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty vznikla podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.

z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť dňom dodania služby. Ak medzi advokátom a klientom
nebola dohoda o platbách za čiastkovo poskytnuté úkony právnej služby, za deň dodania služby
podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné považovať ukončenie zastupovania v konaní, na ktoré sa
plnomocenstvo na právne zastupovanie vzťahovalo. Bez osobitnej dohody s klientom nemal advokát H..
K.G.dôvodkaždýúkonprávnejslužbyalebovýdavokvzniknutývspojenísposkytovanímprávnejslužby

fakturovať osobitne. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/76/2010 ako posledné
vydané vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/133/2008 nadobudlo právoplatnosť 17. 06. 2010.
Faktúra č. 18/2010 bola vystavená v primeranej lehote 10. 07. 2010. Tento názor odvolacieho súdu je v
súlade s Metodickým usmernením Daňového riaditeľstva SR k určeniu dňa dodania služby poskytnutej
advokátom, ktorého súd ustanovil „za obhajcu ex offo“ vypracovaného Daňovým riaditeľstvom SR

Banská Bystrica, odbor metodiky daní v októbri 2010, podľa ktorého za moment vzniku daňovej
povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať moment ukončenia poskytovania
služby. Ak by advokát prijal platbu na odmenu pred dodaním služby, daňová povinnosť z prijatej platby byvznikla podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby. Žalovaný v konaní netvrdil, že by akúkoľvek
platbu na odmenu a náhradu hotových výdavkov advokátovi poskytol.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

Faktúra č. 18/2010, ktorou žalobca ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi odmenu za
poskytnuté úkony právnej služby spolu s náhradou hotových výdavkov bola splatná 25. 07. 2010. Od 26.
07. 2010 začala plynúť trojročná premlčacia doba ustanovená v § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca
doručil Okresnému súdu Lučenec žalobu pred uplynutím trojročnej premlčacej doby dňa 04. 07. 2013.

Preto námietka premlčania žalovaným nebola vznesená dôvodne.

Rozsudok okresného súdu bol vecne správny nielen vo výroku, ale aj v dôvodoch, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Ak bol žalobca úspešný vo veci
samej, vzniklo mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil len vo výške

zaplateného súdneho poplatku za návrh. Aj v tejto časti bol rozsudok okresného súdu vecne správny.

Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalobca
v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. návrh na prisúdenie trov odvolacieho konania nepodal. len z tohto dôvodu
rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.