Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/637/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217625
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112217625.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., IČO: 45535108, so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36862711,
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14 proti žalovanému U.A. A., A.. X.X.XXXX, A. W. Q. O., Š.
Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou G. L. - zamestnankyňou Okresného
súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 338,49 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.4.2014 č.k.
17C/301/2012-102 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 19,61 eura
a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 89,54 eura s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 27,09 eura od 12.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 30,05
eura od 12.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 30,74 eura od 12.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eura od

12.10.2009dozaplateniavlehotetrochdníodprávoplatnostirozsudku;vozvyšnejčastižalobuzamietol;
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania vo výške 33,99 eura na účet jeho právnej zástupkyne.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu. Výrok o čiastočnom
zamietnutí žaloby odôvodnil súd tým, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, je dojednaná ako

súčasťspotrebiteľskejzmluvy,apretobolavyhlásenáza neprijateľnúzmluvnúpodmienku,čospôsobuje
jej absolútnu neplatnosť.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným odôvodnil s poukazom na § 142 ods. 2
O.s.p. vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a to v 26 % k celku (žalobcom
žalovaná bola istina vo výške 338,49 eura a priznaná mu bola istina vo výške 89,54 eura) a žalovaný si

v konaní náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník je zastúpený advokátom a zdieľa osud žalovaného priznal mu
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. a to za 2 úkony právnej pomoci spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia v sume 21,58 eura
v roku 2013 (režijný paušál - 7,81 eura) a za písomné vyjadrenie k návrhu rovnako v sume 21,58 eura

v roku 2014 (režijný paušál - 8,04 eura) spolu s 20% DPH, t.j. 70,81 eura. Súd priznal vedľajšiemuúčastníkovi, vystupujúcemu v konaní na strane žalovaného, pomernú časť náhrady trov konania, t.j.
vyššie uvedených 48 % z trov právneho zastúpenia vo výške 33,99 eura

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Zároveň žiadal,
aby odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania žalobcu. V odvolaní uviedol, že zo strany vedľajšieho účastníka ide o neúčelne uplatnené

a priznané trovy právneho zastúpenia. Má za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou
trov konania a ktoré si uplatnil vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie
práva. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené
za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie (t.j. vedľajší účastník na strane žalovaného), ktorého
hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov má zákonnom priznané zvýhodnené postavenie
voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukázať právny záujem na

výsledku sporu. S výkonom ochrany spotrebiteľských práv Združenie napĺňa svoje vlastné poslanie
za účelom ktorého bolo založené. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že
dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktoré je schopné poskytnúť
právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by nebola potrebná
odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné

občianske združenie zastúpené právnym zástupcom, rovnako ako spotrebiteľské združenie. Žalobca
tak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Má za to, že vedľajší
účastník do konania nepriniesol žiadny prínos vo svojom vyjadrení, ako i v mnohých iných konania žiadal
návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku bez vzťahu ku

konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať bez
úradnej povinnosti. Je teda toho názoru, že vedľajší účastník ako subjekt zriadený za účelom pomoci
odborného zastúpenia spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov
si neúčelne uplatnil trovy vynaložené na jeho právne zastúpenie v rozpore so zámerom zákonodarcu.
V predmetnom konaní vzniká pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa,

alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia. V závere konštatoval, že žalovaný ako hlavný účastník
konania súhlas k vstupu vedľajšieho účastníka (t.j. Združenia) na jeho strane nikdy neudelil a uplatnenie
domnienky v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. v danom prípade nie je možné z toho dôvodu, že by nešlo o
vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom výroku potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení
ďalej poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov a uviedol, že zo žiadnych zákonných ustanovení
nevyplýva,ževedľajšíúčastníksanemôžedaťvkonanízastúpiťadvokátom.Ďalejkonštatoval,žezákon
konkr. Občiansky súdny poriadok prezumuje súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, a

teda pokiaľ účastník návrh na nepripustenie nepodá, nie je možné o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
v konaní rozhodovať.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z pomerných trov právneho zastúpenia. Ani počas
odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd poukazuje
na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa a s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje.

K odvolaniu žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné,
ak vychádza z názoru o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ods. 2 ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia predpokladom potrebným pre vznik nároku na
náhradutrovkonaniajeúčelnosťvynaloženýchtrovnauplatneniealebobráneniepráva.Vprejednávanej

veci bol žalovaný v konaní v 48 % (t.j. 74 % - 26 %) rozsahu úspešný, preto mu prináleží pomerná
náhrada trov konania, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Je nesporné, že vedľajšiemu
účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať,
či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre
účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania (vrátane vedľajšieho účastníka) musia byť
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať

procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku. V tejto
súvislosti aj odvolací súd je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka možno považovať za
účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného spočívajúce v dvoch úkonoch právnej pomoci a to v
príprave s prevzatí zastúpenia a písomného podania na súd - vyjadrenia k žalobe. Niet pochybnosti o
tom, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka boli vynaložené v súvislosti s úkonmi,

vykonanými v prospech žalovaného a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv
na rozhodovanie súdu.

Pokiaľ žalobca namietal, že vedľajší účastník nemá právo na právne zastúpenie, resp. že má konať
v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, tento názor žalobcu nemá oporu v

procesnom práve.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.). Účastník sa môže dať v
konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník vždy môže zvoliť
advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.).

Z týchto ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník, rovnako ako účastník konania
má právo na zastúpenie v konaní advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho
členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých

právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade vedľajší účastník,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a to
za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10 ods. 1 a § 13a
ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,30 eura plus 1 x rež. paušál v sume 8,04 eura (za rok
2014) a vrátane 20 % DPH vo výške 3,27 eura, t.j. 19,61 eura.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.