Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/148/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213703
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113213703.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: LESY Slovenskej republiky, š.p., so
sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpený: AK JUDr. Iveta Boškajová,
s.r.o., IČO: 36 785 181, so sídlom: J. Goliana 16, 036 01 Martin, proti odporcovi: C. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti časti rozsudku Okresného súdu
v Žiline zo dňa 8.10.2014 č.k. 4C/130/2013-94, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, v ktorej vo zvyšnej časti návrh zamietol a v časti
o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol rozsudkom v konaní o návrhu navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti tak, že

odporkyňa je povinná vypratať nebytový priestor - prístavbu domu - časť hospodárskej budovy o výmere
4,80 m2 a garáž o výmere 25,20 m2 pod domom so súp. č. XXX, postavenom na pozemku KN C č.
1049/2 kat. úz. L., obec Kunerad a odovzdať ich navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti sa návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie vo

všetkých výrokových častiach, popísal zistený skutkový stav, obsah jednotlivých vykonaných dôkazov a
v súvislosti s právnym posúdením veci citoval znenie ustanovení § 1, § 3 ods. 1,2,3,4, § 9 ods. 1 zák.
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov, ako i ust. § 676
ods. 1, § 685 ods. 1 veta prvá, § 710 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka a napokon ust. § 43b
ods. 4 zák. č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zmien a
doplnkov a § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Pokiaľprvostupňovýsúdvčastinávrhnavrhovateľazamietol,vpísomnomodôvodnenírozsudkuuviedol,
že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu trojizbový byt č. 4 nachádzajúci sa v
dome so súp. č. XXX E. L., postavený na pozemku registra C č. 1049/2 o výmere 266 m2, zastavané
plochy a nádvoria kat. úz. L., obec Kunerad a alternatívne sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu vypratať časť nehnuteľnosti, a to dva samostatné priestory, mužské a ženské šatne a

sociálne zariadenia k týmto šatniam, nachádzajúce sa v dome so súp. č. XXX E. L., postavenom na
pozemku registra C 1049/2 o výmere 266 m2 zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. L., obec Kunerad, v
tejto časti súd návrh zamietol. Súd mal preukázané z listu navrhovateľa adresovaného odporkyni zo dňa
27.3.2006 vo veci súhlasu k stavebným úpravám v byte, že odporkyni bolo zo strany navrhovateľa na
základe jej žiadosti povolené vykonať stavebné úpravy v rozsahu úpravy deliacich priečok PZ, zásahu
do nosných konštrukcií, zníženie stropov montážou podhľadov, úprava sociálneho zariadenia, výmena

obkladov stien, výmena dlažby a podlahovín. Súd mal preukázané z výpovedí svedkov, že odporkyňa
prevzala nebytový priestor v neužívateľnom stave a tieto priestory na bytové účely stavebne upravila.Súd nemal preukázané, že v prípade týchto priestorov, označených navrhovateľom ako byt, sa skutočne
jedná o právne existujúci byt. Ani Občiansky zákonník, ani ustanovenia špeciálnych právnych predpisov
nepripúšťajú, aby absencia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o účelovom určení miestností,

ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, nahrádzala vôľa účastníkov občiansko-právneho vzťahu, a to ani v
tom prípade, ak by byt fakticky, t.j. stavebne existoval. Zákon taktiež nepripúšťa, aby sa pojem „byt“ (byt
určený vôľou účastníkov nájomnej zmluvy spĺňajúci stavebno-technické požiadavky na existenciu bytu
a právny, t.j. spĺňajúci všetky zákonné kritériá) vykladal v občiansko-právnych vzťahov v prospech alebo
v neprospech niektorého z účastníkov nájomnej zmluvy, pretože zákon takéto členenie bytov nepozná.

„Pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom (vychádzajúc z ust. § 118 ods. 1,2
a § 685 a nasl. OZ) treba vychádzať zo stavebno-právnych predpisov. Vymedzenie pojmu byt teda
predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú
trvalo určené na bývanie ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom
prípade ide o byt, je kolaudačný stav, a nie stav faktický, t.j. spôsob užívania miestností alebo súboru
miestností. Ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj

zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu a o zmene
užívania stavby. Ako vyplýva zo zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Stavebnýzákon“),dokončenéstavbysamôžu
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý bol
určený kolaudačným rozhodnutím, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný úrad po

prerokovaní a stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby. Až z takéhoto
rozhodnutia stavebného úradu súd v zmysle § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. vychádza. (Rozsudok NS
SR z 30. júna 2008 sp. zn. 2Cdo 122/2007).
Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal vypratania trojizbového bytu č. 4, súd bol nútený návrh
zamietnuť, keďže v prejednávanom prípade bolo preukázané, že sa nejedná o byt vzhľadom na

neexistenciu právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o účelovom určení miestností. Navrhovateľ
súdu nepredložil stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa bytu č. 4, pritom
súd mal z oznámenia Obce Kunerad zo dňa 11.5.2006 preukázané, že navrhovateľom dňa 5.5.2006
ohlásené stavebné úpravy a zmena účelu užívania stavby podlieha stavebnému povoleniu a zmenu
účelu užívania stavby možno vykonávať podľa právoplatného stavebného povolenia, pričom stavebné

konanie bude začaté dňom, keď v oznámení špecifikované podklady budú predložené na stavebný
úrad. Pre posúdenie dovoleného užívania stavby je rozhodujúci obsah stavebného povolenia a stavbu
je možné užívať len k účelu vymedzenému v kolaudačnom rozhodnutí. Navrhovateľ v konaní nepredložil
stavebné, ani kolaudačné rozhodnutie na byt č. 4, ktorého vypratania sa voči odporkyni domáhal.
Vzhľadom na neexistenciu bytu č. 4 v právnom zmysle súd prejudiciálne vyhodnotil nájomnú zmluvu

č. 09/300704/2010/170-B uzatvorenú dňa 26.3.2010, ktorou bol odporkyni zo strany navrhovateľa
prenajatý byt, ktorý právne neexistoval, ako absolútne neplatnú podľa ust. § 37 ods. 2 OZ, podľa ktorého
právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný v spojitosti s § 39 OZ, podľa ktorého
je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na to, že sa nejedná o byt v právnom zmysle, pokiaľ sa

teda navrhovateľ voči odporkyni domáhal vypratania „bytu“ z dôvodu, že doba nájmu, na ktorú bol
byt odporkyni prenajatý, uplynula, odporkyňa teda „byt“ užíva bez právneho titulu, súd návrh zamietol,
nájomná zmluva bola vyhodnotená prejudiciálne ako neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom a
nemožnosť plnenia, keďže byt prenajatý nájomnou zmluvou neexistuje.
Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ bola pred uzatvorením zmluvy č. 09/300704/2010/170-B uzatvorenej

dňa 26.3.2010, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 1.3.2006 zmluva s totožným predmetom, súd
mal preukázané, že čase uzatvorenia zmluvy dňa 1.3.2006 predmet nájmu, teda „byt“ neexistoval nielen
že právne, neexistoval ani fakticky, keďže odporkyňa pristúpila k prestavbe nebytových priestorov na
byt až v mesiaci júni 2006, ktorá prestavba skončila až v novembri toho istého roku.
Pokiaľ sa navrhovateľ alternatívnym petitom domáhal vypratania časti nehnuteľnosti, a to dvoch

samostatných priestorov - mužských a ženských šatní a sociálnych zariadení, súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že zo strany navrhovateľa boli odporkyni poskytnuté nebytové priestory,
využívané ako mužské a ženské šatne a sociálne zariadenia, a to za účelom prestavby týchto
nebytových priestorov na priestory bytové, ktorú prestavbu odporkyňa v dobrej viere zrealizovala. Na
mieste pôvodných nebytových priestorov tak reálne vznikol byt. Ako už bolo vyššie konštatované,

v konaní nebolo preukázané, že odporkyňou zrekonštruované nebytové priestory na byt č. 4 majú
právny status bytu, teda že tieto priestory v súčasnosti slúžiace k bytovým účelom boli zo strany
stavebného úradu určené stavebným alebo kolaudačným rozhodnutím na účel, ktorému v skutočnosti
v súčasnosti slúžia. Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vypratania časti nehnuteľnosti, a to dvochsamostatných priestorov, mužských a ženských šatní a sociálnych zariadení k týmto šatniam, súd musel
zamietnuť, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľom označené priestory
na vypratanie ako mužské a ženské šatne a sociálne zariadenia v čase rozhodovania súdu o návrhu

navrhovateľa neexistovali, keďže pôvodný charakter týchto nebytových priestorov existujúci v čase,
kedy navrhovateľ povolil odporkyni prestavbu týchto priestorov na byt, sa fakticky - stavebne zmenil,
preto odporkyni nemôže byť uložená ani povinnosť vypratať neexistujúce nebytové priestory - mužské
a ženské šatne a sociálne zariadenia.
Priestory, ktoré v súčasnej dobe odporkyňa užíva, nie sú ani bytom v právnom zmysle a nie sú ani

nebytovými priestormi, pretože tieto už svojmu pôvodnému účelu neslúžia, pôvodný účel ich prestavbou
zanikol. Podľa názoru súdu priestory, ktorých vypratania sa navrhovateľ domáha, majú charakter
neskolaudovanej stavby bytu. Keďže odporkyňa vykonávala prestavbu - rekonštrukciu nebytových
priestorov na priestory bytové so súhlasom navrhovateľa ako vlastníka týchto nebytových priestorov,
ktorý mal zabezpečiť stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie od stavebného úradu - Obce
Kunerad a súdu tieto rozhodnutia v konaní predložené neboli, navrhovateľ v konaní tak neuniesol

dôkazné bremeno, súd preto žalobu na základe takto vykonaného dokazovania zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, keďže každý z účastníkov mal úspech vo veci len čiastočný.

Proti časti rozsudku prvostupňového súdu, v ktorej čiastočne návrh navrhovateľa o vypratanie

nehnuteľnosti zamietol, podal navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil nasledovne:
„Navrhovateľ je toho názoru, že napadnutý výrok rozsudku prvostupňového súdu nie je vecne správny,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odôvodnenia
rozhodnutia si v jednotlivých častiach odporuje. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti -

stavby so súp. č. XXX, postavenej na parcele KC-C č. 1049/2, k.ú. L., okres Žilina, pričom v zmysle
výpisu z katastra nehnuteľnosti ide o „DOM“, druh stavby: kód 10 rodinný dom. Zmluvné strany, a to
navrhovateľ LESY Slovenskej republiky, š.p., IČO: 0036038351 a odporkyňa ako nájomca uzavreli dňa
26.3.2010 Zmluvu o nájme bytu č. 09/300704/2010/170-B, ktorej predmetom bol prenájom 3-izbového
bytu č. 4 v dome so súp. č. XXX „E. - L.“, postavenom na pozemku KN-C č. 1049/2, o výmere

266 m2, zastavané plochy a nádvoria k.ú. L., obec Kunerad. Nájomný pomer bol dohodnutý najskôr
na dobu určitú od podpísania zmluvy do 31.3.2011. Odporkyňa podpísala s navrhovateľom preberací
protokol, v ktorom potvrdila, že prevzala od navrhovateľa byt. Dodatkom č. 1 ku zmluve o nájme bytu
zo dňa 31.3.2011 sa zmluvné strany dohodli na zmene článku 3. „Doba nájmu“ a dohodou došlo k
predĺženiu nájomného pomeru opätovne na dobu určitú do 31.3.29013. Nájomca bol upovedomený o

tom, že po skončení nájomného vzťahu nemá nárok na náhradný byt, náhradné ubytovanie. Navrhovateľ
však odporkyni nepredĺžil nájomný vzťah, a preto došlo k ukončeniu nájomného vzťahu uplynutím
dohodnutej doby trvania nájmu, t.j. dňom 31.3.2013. Navrhovateľ sa domáhal vypratania 3-izbového
bytu č. 4, nachádzajúceho sa v dome so súpisným číslom XXX „E. - L.“, postavenom na pozemku KN-
C č. 1049/2, o výmere 266 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie L., obec Kunerad,

pričom následne počas konania upravil petit návrhu na začatie konania a alternatívne sa domáhal
vypratania časti nehnuteľnosti so súpisným číslom XXX „E. - L.“, postavenom na pozemku KN-C č.
1049/2, o výmere 266 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie L., obec Kunerad, a to
dva priestory, mužské a ženské šatne a sociálne zariadenie k týmto šatniam. V zmysle odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia na strane 11, druhý odsek, bolo potrebné návrh zamietnuť, nakoľko bolo

preukázané, že nejde o byt. V rámci odôvodnenia uviedol súd, že je potrebné vychádzať zo stavebno-
právnych predpisov, pričom rozhodujúcim pre otázku posúdenia stavu je kolaudačný stav, nie faktický
stav. Pokiaľ teda by sme vychádzali z kolaudačné stavu, podkladom pre zápis stavby na list vlastníctva
bolo záznamové konanie Z 7532/00-8/02, ktorého súčasťou/prílohou bola žiadosť o zápis, kolaudačné
rozhodnutie,legendamiestnostíalistinaourčenísúpisnéhočísla.Podkladomprezápisnehnuteľnostiso

súpisným číslom XXX bolo kolaudačné rozhodnutie spolu s popisom - „legendou miestností ku stavbe“,
pričom uvedený listinný dôkaz sa nachádza na č.l. 32 spisu. Podľa tohto listinného dôkazu sú tieto
miestnosti súčasťou nehnuteľnosti podľa kolaudačného stavu a ako vyplýva aj zo samotnej výpovede
odporkyne, tieto miestnosti jej boli prenechané do užívania. V prípade, ak prvostupňový súd nemal
preukázané, resp. mal pochybnosti, o aké priestory sa z pohľadu posledného kolaudačného stavu jedná,

bolo možné si vyžiadať tieto podklady z príslušného OÚ, katastrálny odbor. Dôvod, prečo došlo k úprave
petitu návrhu na začatie konania bola práve tá skutočnosť, že rozhodujúcim je kolaudačný stav - t.j.
určeniestavbypodľakolaudačnéhorozhodnutia.Pokiaľprvostupňovýsúduvádzanastr.12,žepriestory,
ktorých vypratania sa navrhovateľ domáha, majú charakter neskolaudovanej stavby, tento záver je vrozpore s predchádzajúcim odôvodnením rozsahu, podľa ktorého práve nie je podstatný faktický stav,
ale stav kolaudačný.

V závere odvolania navrhovateľ zdôrazňoval, že odporkyňa užíva naďalej tú časť nehnuteľnosti, v
ktorej súd vo zvyšku návrh zamietol, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Odvolateľ preto navrhoval
v odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zmeniť tak, že návrhu
navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti vyhovie súd v celom rozsahu.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa veľmi stručne písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že
rozsudok považuje za spravodlivý.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v odvolacom konaní v medziach podaného odvolania, tzn.
len v tej časti, v ktorej súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a po prejednaní veci rozhodol podľa §
214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania tak, že v odvolaním napadnutej časti rozsudok

okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil a nevyložil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil v odvolaním napadnutej časti prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd je toho názoru, že odvolanie navrhovateľa bolo podané opodstatnene a odvolací súd sa s
právnym názorom odvolateľa v zásade stotožnil. Prvostupňový súd si v odôvodnení svojho rozhodnutia
aj protirečí v tom, že pokiaľ na jednej strane písomného vyhotovenia rozhodnutia uvádza, že priestory,
ktorých vypratania sa navrhovateľ domáha, majú charakter neskolaudovanej stavby a na druhej strane
však v odôvodnení rozsudku uvádza, že podľa súdu nie je podstatný faktický stav, ale stav kolaudačný.

Odvolací súd zdôrazňuje, že je v konaní v zásade nesporné, že nájomný pomer týkajúci sa predmetných
nehnuteľností bol dohodnutý medzi navrhovateľom a odporkyňou najskôr na dobu určitú od podpisu
zmluvy do 31.3.2011 a dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve o nájme bytu zo dňa 31.3.2011 sa medzi
účastníkmi dohodlo predĺženie nájomného vzťahu opätovne na dobu určitú do 31.3.2013. Nájomca
(odporkyňa) bola uzrozumená s tým, že po skončení nájomného vzťahu nemá nárok na náhradný

byt alebo náhradné ubytovanie. Keďže nedošlo k ďalšiemu predĺženiu nájomného vzťahu, nájomný
vzťah skončil uplynutím dohodnutej doby a to dňom 31.3.2013. Po uvedenom dni odporkyňa užíva teda
nehnuteľnosti, ktoré užívala len na dobu určitú, bez právneho dôvodu.

Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa teda užíva všetky nehnuteľnosti, resp. ich časti po uplynutí

dohodnutej doby nájmu na dobu určitú. Je preto nelogické, že časť predmetu nájmu na základe tej
istej nájomnej zmluvy na dobu určitú, uložil súd rozsudkom odporkyni vypratať a v časti o vypratanie
návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyňa musí vypratať všetky priestory, ktoré užíva po uplynutí zmluvne
dohodnutej doby nájmu bez právneho dôvodu.

Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.