Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206875
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6614206875.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection,
s.r.o., IČO: 47150513, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného právnym zástupcom
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, v mene
ktorého pred súdom koná JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát a prokurista, proti odporkyni V.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., č. XX, za účasti Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO:

42326923, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne,
zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, o
zaplatenie 71,99 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 17C/102/2014-68 zo dňa 10.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva subjektu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO: 42326923, so

sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd na základe návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania, vstup vedľajšieho účastníka do konania
pripustil v podstate s odôvodnením, že tento je združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľov, ktorého vstup do konania zákon predpokladá. Výslovný súhlas odporkyne so

vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane zákon nevyžaduje. Možnosť vedľajšieho
účastníka oboznamovať sa s osobnými údajmi účastníkov konania tiež nepredstavuje dôvod na
vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Okresný súd rozhodol s poukazom
na ustanovenia § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu v zmysle

nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne. Vyjadril názor, že okresný
súd vec nesprávne právne posúdil. Na vstup vedľajšieho účastníka do konania je nevyhnutný výslovný
súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať, keď takýto súhlas odporkyňa neudelila.
Poukázal na to, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania nepredstavuje žiadny prínos a
spôsobuje len vynakladanie neúčelných trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa ani vedľajší účastník na strane odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku podľa § 220 O.s.p. zmenil; je však potrebné uviesť, že ide len o zmenu formulácie výroku

uznesenia okresného súdu a z hľadiska obsahu ide o potvrdenie názoru okresného súdu, že účinky
vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne nastali a jeho vstup do konania jeprípustný (formuláciu výroku bolo potrebné zmeniť z dôvodu, že znenie výroku o „pripustení vstupu
vedľajšiehoúčastníkadokonania“evokuje,žeúčinkyvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonanianastávajú
až právoplatným rozhodnutím súdu ako je to napríklad v prípade rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 O.s.p. o

pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania; účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania však
nastávajú už samotným doručením oznámenia o vstupe súdu a preto podľa názoru odvolacieho súdu
obsahu rozhodnutia lepšie zodpovedá znenie výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na vyslovenie
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporkyne; ustanovenie § 93
ods. 3 druhá veta O.s.p. totiž nehovorí o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ale práve o

rozhodnutí o prípustnosti vedľajšieho účastníctva ako takého, t.j. o prípustnosti vedľajšieho účastníctva,
ktoré už vzniklo doručením oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, z čoho vyplýva,
že musí byť rozdiel vo výrokoch, keď súd rozhoduje podľa § 92 ods. 1 O.s.p. (v tomto prípade súd
rozhoduje o vstupe) a keď súd rozhoduje podľa § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p. (v tomto prípade súd
rozhoduje o prípustnosti už uskutočneného vstupu); zo znenia ustanovenia § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p.
sa dajú vyvodiť len dve do úvahy prichádzajúce znenia výroku rozhodnutia v prípade, že súd návrhu

na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nechce vyhovieť, t.j. buď tento
procesný návrh zamietne alebo vysloví, že vedľajšie účastníctvo konkrétneho vedľajšieho účastníka
popri niektorom z účastníkov konania je prípustné (zo znenia zákona sa nedá vyvodiť, že súd v tomto
prípade pripúšťa samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania, pretože tento už nastal); len pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že s možnosťou zamietnutia návrhu podľa § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p.

na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva počítala aj staršia literatúra - pozri Vladimír Handl,
Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 422, bod 9).

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zospisuokresnéhosúduvyplýva,ženávrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľvočiodporkynidomáha
zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu dlžnej odplaty za poskytnuté služby elektronickej
komunikácie a zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pripojení; navrhovateľ navrhol rozhodnúť vo veci
platobným rozkazom. Okresný súd o platobný rozkaz nevydal. V priebehu konania doručil vedľajší
účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporkyne;

oznámenie o vstupe okresný súd doručil navrhovateľovi a odporkyni. Navrhovateľ podal návrh na
vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktorý v
podstate odôvodnil nedostatkom súhlasu zo strany odporkyne so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania ako aj zásahom do ústavného práva na súkromie účastníkov konania v dôsledku možnosti
vedľajšieho účastníka oboznamovať sa s ich osobnými údajmi po vstupe do konania. Odporkyňa na

doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na jej strane žiadnym spôsobom
nereagovala. Následne napadnutým uznesením okresný súd vstup vedľajšieho účastníka do konania
pripustil.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,

pretožepredmetnúzmluvuopripojeníuzavrelaodporkyňaakospotrebiteľ.Vedľajšíúčastníkjeprávnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

Navrhovateľ svoj návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci
odôvodnil jednak tým, že v posudzovanej veci nejde o konanie, predmetom ktorého by bola ochrana práv

spotrebiteľov, ale o individuálny návrh na plnenie proti konkrétnej fyzickej osobe, ďalej tým, že vedľajší
účastník sa po vstupe do konania má možnosť oboznámiť s osobnými údajmi účastníkov konania bez
ich súhlasu, čím podľa neho dochádza k neprípustnému zásahu do ústavného práva uvedenej osoby
na súkromie a nakoniec tým, že na svoj vstup do konania potrebuje vedľajší účastník výslovný súhlasúčastníka,ktoréhozáujmychcevkonanípodporovaťakoosobitnýpredpokladjehoúčastivkonaní(tento
názor zopakoval aj v podanom odvolaní).

V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že k možnosti porušeniu práva účastníka konania na
súkromie vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. Pl. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom takéto porušenie odmietol
a uzavrel, že skutočnosť, že vedľajší účastník sa v súvislosti so svojím vstupom do konania z
doručeného rovnopisu návrhu na začatie konania oboznámi s podstatnými okolnosťami prípadu vrátane

osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p., nepredstavuje
neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ
(ochrana spotrebiteľa). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. f)
zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., v zmysle ktorého
je spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby prípustné aj vtedy, ak je nevyhnutné
na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme (za takúto úlohu možno podľa názoru

odvolacieho súdu považovať ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní zo strany vedľajšieho účastníka,
ktorým je združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa). Navyše zo znenia ustanovenia
§ 93 ods. 2 a 3 O.s.p. nevyplýva ani zákonná podmienka výslovného súhlasu účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie okresného súdu vychádzajúce zo záveru, že boli
splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, je preto podľa názoru odvolacieho súdu

vecne správne. Súčasne nie je správny názor navrhovateľa, že v posudzovanej veci nejde o ochranu
práv spotrebiteľov, pretože v prejednávanej veci vzhľadom na to, že účastníkom konania je spotrebiteľ
(odporkyňa) je súd povinný z úradnej moci prihliadnuť na všetky príslušné ustanovenia práva na ochranu
spotrebiteľov (najmä ohľadne existencie neprijateľných podmienok v spornej spotrebiteľskej zmluve).

Pre úplnosť odvolací súd udáva, že je mu známa aktuálna rozhodovacia činnosti niektorých senátov
najvyššieho súdu (v konkrétnostiach ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/210/2012zodňa28.10.2013,sp.zn.4Cdo/209/2013zodňa28.01.2014,sp.zn.6Cdo/420/2012zo
dňa 22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013
a sp. zn. 6MCdo/3/2014 zo dňa 21.08.2014), z ktorej vyplýva záver o nemožnosti vzniku účinkov

vedľajšieho účastníctva v tzv. skrátenom konaní, ktorej argumentačným základom je predpoklad, že
„pomoc v spore vedľajšieho účastníka vo vzťahu k ním podporovanému účastníkovi sa môže prejaviť
až v sporovom konaní vo vlastnom zmysle slova, t.j. až po včasnom podaní odôvodneného odporu
proti platobnému rozkazu zo strany odporcu, pretože až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone
odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomoc a podpora hlavnému

účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým, že pred podaním odporu nemá konanie
atribúty sporového konania“ (pri formulovaní tohto názoru uvedené rozhodnutia vychádzajú z komentára
Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 418
a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu proti platobnému rozkazu sa pomoc vedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť“).

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žeprávnateóriaisúdnapraxrozoznávajúdvazákladnétypyzáväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť
precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný
pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor

najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje
možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým,
že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu
zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti

sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho
súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v
obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto
nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením, že odvolaciemu súdu nie je známa

jednotnosť všetkých senátov najvyššieho súdu v posudzovanej otázke možnosti vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniavofázetzv.skrátenéhokonania,keďnavyšežiadnezvyššieuvedenýchrozhodnutí
najvyššieho súdu nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa
ktorého pred včasným podaním odôvodneného odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v

konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšej
analýzy delenia občianskeho súdneho konania na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho
súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu
navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale
v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v uvedenom type konania (na rozdiel od procesných

princípov ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j. v konkrétnostiach napríklad dispozičný a prejednací
princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality a vyhľadávaciemu princípu v konaní nesporovom,
keď rozdielov je nepochybne viac); z tohto hľadiska o aký typ konania ide je teda nepochybne ustálené
už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu s návrhom nemožno stotožňovať s podmienkou,
na základe ktorej možno konanie označiť za sporové. Z hľadiska posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj
v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy ide o sporové konanie od okamihu

jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade splnenia zákonných podmienok súd prípadne pristúpi k
rozhodnutiu o návrhu formou platobného rozkazu alebo nie. Navyše vzhľadom na vývoj právnej úpravy
občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už
o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom
(§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej

odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.)
a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po
jeho začatí a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na
výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný);
v tomto smere je najvyšším súdom citovaný komentár k Občianskemu súdnemu poriadku z roku

1985 vzhľadom na vývoj právnej úpravy hmotného aj procesného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa
potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Je preto potrebné uzavrieť, že
pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci ktorej vznikajú účinky
vedľajšieho účastníctva, t.j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§ 82 ods. 1 O.s.p.) do

jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O.s.p.; § 167 ods. 2 O.s.p.)., výklad zákona (konkrétne §
93 ods. 2 O.s.p.) pod vplyvom uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý takéto účinky vylučuje v
určitej fáze konania (t.j. v skrátenom konaní), nemožno označiť inak ako za zužujúci, ktorý obmedzuje
postavenie vedľajšieho účastníka a jeho možnosť poskytovať pomoc v konaní ním podporovanému
účastníkovi (spotrebiteľovi) len na konkrétnu fázu súdneho konania. Tento zužujúci výklad, je však podľa

názoru odvolacieho súdu v naznačenom smere v priamom rozpore s účelom postavenia vedľajšieho
účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý vstupuje do konania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008; podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane
ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel

chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov.
Argument, že možnosť tejto ochrany práv odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho účastníka
sa môže v spore prejaviť len po prípadnom podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje preto
odvolací súd za neudržateľný.

Preúčelyposudzovanejvecijepretopotrebnéuviesť,žeúčinkyvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu
na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupomvedľajšiehoúčastníkadokonanianajehostraneniejepotrebný;prípustnosťvstupuvedľajšieho
účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho

účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu
po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného
účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré
v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012zo dňa 05.02.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv
spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe

do konania na strane odporkyne a táto po doručení oznámenia o tomto vstupe výslovne nevyjadrila
svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane, návrh navrhovateľa na
vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s

odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zamietol.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.