Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. marec 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614206966
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4614206966.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. L.,

nar.XX.X.XXXX, bytom O., M. XXXX/XX, 2/ H. L., nar.X.X.XXXX, bytom I. XX, 3/ S. I., nar.XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX zastúpených Advokátska kancelária JUDr.Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M.R.Štefánika
3, 955 01 Topoľčany, IČO 36 861 375 proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Slovenským
pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11 o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovatelia v 1/ až 3/rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz.N. C. A.
zapísaných na liste vlastníctva č.XXX ako parcely registra E parc.č.354/5 orná pôda o výmere 11458

m2, parc.č.352/16 orná pôda o výmere 5763 m2 a to každý v podiele 1/3-ina a parc.č.352/17 orná pôda
o výmere 5514 m2 každý v podiele 1/24-ina k celku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Navrhovateľom v 1/ až 3/rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ až 3/rade sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat.úz.N.
C. A. zapísaným na LV č.XXX ako parcely registra E, parc.č.354/5 orná pôda o výmere 11510 m2,

parc.č.352/16 orná pôda o výmere 5831 m2 a parc.č.352/17 orná pôda o výmere 5539 m2 s tým, že sú
spoluvlastníkmi parc.č.354/5 a parc.č.352/16 každý v podiele 1/3-ina a u parc.č.352/17 každý v podiele
1/24-ina k celku z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti nadobudli rovnakým dielom v dedičských konaniach
po neb.A. L. X. I. L. a ich právni predchodcovia získali predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 21.12.1926 od vdovy B. O., pričom k zápisu kúpnej zmluvy do pozemnoknižnej vložky
nedošlo a ani na základe dedičských rozhodnutí Okresný úrad Topoľčany nevykonal zápis z dôvodu,
že tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ich právni predchodcovia za predmetné

nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu 5.600,- Kč a následne tieto užívali až pokiaľ nedošlo k ich združeniu
do miestneho JRD. Z uvedeného dôvodu majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
z dôvodu, aby sa odstránilo duplicitné vlastníctvo a nesprávny zápis v katastri nehnuteľnosti.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila z dôvodu, že navrhovatelia nepredložili kúpnu zmluvu, na
ktorú poukazujú a pokiaľ táto aj existovala, tak na základe nej nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy.
Predmetné pozemky boli zabrané štátom a na ich predaj bol potrebný súhlas pozemkového úradu, bez

ktorého je právny úkon neplatný a okrem toho navrhovatelia nepreukázali, že B. O. v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1926 bola vlastníčkou sporných nehnuteľností. Taktiež navrhovatelia
nepreukázali neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 27.5.1919, podľa ktorej B. O. darovala nehnuteľnosti
mal.B. E..Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, zástupkyne odporcu, oboznámením sa so spismi
tunajšieho súdu sp.zn.3D/589/96 a 3D/867/96 ako aj s predloženými dokladmi a správami, z ktorých

zistil, že v dedičskom konaní po neb.I. L., zomrelom dňa X.X.XXXX vedenom pod sp.zn.3D/589/96 bolo
dňa 5.11.1996 vydané osvedčenie o dedičstve, predmetom ktorého bola okrem iných aj nehnuteľnosť
v kat.úz.N. C. A. a to parc.č.354/5 o výmere 11510 m2 v polovici a uvedenú nadobudli navrhovatelia v
1/ až 3/rade rovnakým dielom, pričom osvedčenie sa stalo právoplatným dňa 20.11.1996. V dedičskom
konaní po neb.A. L. zomrelej dňa XX.X.XXXX vedenom pod sp.zn.3D/867/96 bolo dňa 5.11.1996 vydané

osvedčenie o dedičstve, predmetom ktorého boli okrem iných aj nehnuteľnosti v kat.úz.N. C. A. a to
parc.č.354/5 roľa o výmere 11510 m2 v polovici, parc.č.352/16 roľa o výmere 5831 m2 v celosti a
parc.č.352/17 roľa o výmere 5539 m2 v 1/8-ine a uvedené nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia v 1/
až 3/rade každý rovnakým dielom, pričom osvedčenie sa stalo právoplatným dňa 20.11.1996.

Podľa výpisu z LV č.XXX pre kat.úz.N. C. A. je výlučným vlastníkom parc.č.352/16 orná pôda o výmere

5763 m2, parc.č.352/17 orná pôda o výmere 5514 m2 a parc.č.354/5 orná pôda o výmere 11458 m2
Slovenská republika a správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava.

Podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky č.XX pre kat.úz.N. C. A. bola vlastníčkou pozemkov parc.č.352 a
parc.č.354 B. O. U..H., ktorá darovacou zmluvou zo dňa 27.mája 1919 darovala uvedené nehnuteľnosti

mal.B. E. a k zápisu do pozemnoknižnej vložky došlo dňa 14.7.1919 pod č.1549 a zároveň uvedené
pozemky boli spolu s ďalšími nehnuteľnosťami zapísané do pozemnoknižnej vložky č.XX. Podľa zápisu
zo dňa 13.3.1924 na základe návrhu Štát.pozemkového úradu v Prahe sa poznamenalo, že pozemky
sú zabrané štátom podľa zákona č.215/1919 Sb. zo dňa 16.4.1919.

B. O. dňa 17.3.1927 doručila Štátnemu pozemkovému úradu v Prahe (č.l.163) žiadosť o schválenie
zmlúv a z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že podľa dohody zo dňa 30.7.1926 schválenej rozhodnutím zo
dňa 18.11.1926 bola povinná pozemky parc.č.352 a 354 v N. C. A. predať kupcom určeným Štátnym
pozemkovým úradom a medzi týmito kupcami boli aj obyvatelia I. I. L. s manželkou A. L. U.L..M. . V
odôvodnení žiadosti sa ďalej uvádza, že uvedeným kupcom odpredala pozemky a to v takej výmere,

ako komisariát štátneho pozemkového úradu v Nitre určil a zároveň kúpnopredajné zmluvy v počte
47 ks pripojila k svojej žiadosti. Žiadosť je datovaná dňa 12.3.1927. V ten istý deň, t.j. 17.3.1927 bola
Štátnemu pozemkovému úradu v Prahe doručená žiadosť viacerých občanov z I. a okrem iného aj I.
L. a manželky A. U..M. datovaná dňa 16.3.1927, ktorou žiadali o schválenie kúpnopredajných zmlúv
týkajúcich sa veľkostatku v N. C. A. s tým, že nehnuteľnosti im boli odpredané v zmysle dohody zo dňa

30.7.1926 a kúpnopredajné zmluvy uzavreli, dojednanú kúpnu cenu vyplatili a odkúpené pozemky začali
od konca decembra 1926 užívať, pričom kúpnopredajné zmluvy boli predložené predávajúcou.

Podľa potvrdenia Štátneho archívu v Nitre pobočka Topoľčany zo dňa 26.11.2013 (č.l.19) I. L. dňa
21.12.1926 kúpil od B. O. a spol. nehnuteľnosť v kat.úz.N. C. A. poz.knižná vložka č.64 , za ktorú zaplatil

sumu 5.600,- Kč a uvedené údaje sa nachádzajú vo fonde Daňový úrad Topoľčany, poplatkový register
„A“ z roku 1927, poradové číslo 97.

Dňa 9.9.1942 bol predsedom komisie katastrálneho meračského úradu v Prievidzi vydaný ohlasovací
list č.5 (č.l.22) , z obsahu ktorého vyplýva, že v roku 1926 B. O. odpredala so súhlasom Pozemkového

úradu aj parc.č.352 a 354 jednotlivým záujemcom , ktorí od toho roku vstúpili do úžitku a geometrické
plány , ktoré pravdepodobne boli zaslané pozemkovému úradu na schválenie neboli vrátené , pričom
kúpnopredajnézmluvybolivyhotovenéaodovzdanéadvokátovivTopoľčanochzaúčelomzaknihovania,
avšak tento zomrel a zmluvy prevzal advokát Dr.Gyűrki, ktorý však odišiel do Maďarska a preto zmena
nebola pozemnoknižne prevedená a predávajúca dosiaľ platí pozemkovú daň z odpredaných pozemkov.

V dôsledku toho predávajúca podala sťažnosť na Ministerstvo financií a na základe tejto sťažnosti
Katastrálny meračský úrad v Prievidzi vyšetril na mieste samom nových nadobúdateľov a zameral
parceláciu podľa skutočného úžitku. Medzi týmito novými nadobúdateľmi boli aj I. L. X. A. L. s tým,
že užívajú parc.č.352/16 v celosti, parc.č.352/17 v podiele 1/8-ina a parc.č.354/5 každý v podiele 1-
ica. Na uvedený ohlasovací list reagoval Okresný súd v Topoľčanoch dňa 9.2.1944 listom č.Nc.I.637/43

adresovaným Katastrálnemu meračskému úradu v Prievidzi tak, že odmietol vybaviť ohlasovací list
č.5/1942 pre kat.úz.N. C. A. z dôvodu, že parc.č.350/1, 352 a 354 podľa zápisu prevedeného vo vl.č.64
súzabranéštátomaŠtátnypozemkovýúradzamýšľatietoprevziaťapretosúdbezjehosúhlasunemôže
ani len pokračovanie započať o prevod vlastníckeho práva na terajších držiteľov nehnuteľností. Okremtoho súd odmietol vybaviť ohlasovací list aj z dôvodu, že podľa pozemkovej knihy majiteľkou hore
uvedených parciel je B. E. a nie B.U. O., ktorá sa domáha nápravy pozemnoknižného stavu.

Podľa zápisu č.30 zo dňa 24.4.1965 (č.l.99) došlo k prevzatiu živého a mŕtveho inventára JRD v I. od
člena I. L. v dôsledku združenia pozemkov, pričom poľnohospodárske pozemky mali výmeru 9,6 ha a
z toho orná pôda 5,55 ha.

Listom zo dňa 13.6.2013 (č.l.37) sa navrhovatelia domáhali zmeny údajov v rozhodnutí ROEP C 9/2011

v I..Ú..N. C. A. s poukazom na predchádzajúce dedičské rozhodnutia a ich žiadosť sa týkala pozemkov
parc.č.354/5, 352/16 a 352/17, pričom listom zo dňa 30.7.2015 im bolo oznámené, že sa jedná o časti
pôvodnýchpozemkovvkat.úz.N.C.A.vedenýchvpozemkovejknihevovl.č.XXakoparc.č.352ovýmere
16 ha 29 a 40 m2 a parc.č.354 o výmere 17 ha 15 a 46 m2, ktoré vlastnila mal.B. E. a pozemky
parc.č.354/5, 352/16 a 352/17 boli v 1.pozemkovej reforme v roku 1919 zabrané štátom podľa zákona
č.215/1919 Sb. a neskôr konfiškát podľa zákona č.148/47 Zb. v znení nariadenia č.104/45 Zb. SNR-

čd.764/48, na základe čoho boli predmetné pozemky podľa návrhu ROEP zapísané na LV č.XXX v
prospech Slovenskej republiky v správe SPF.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa ods.2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 129 ods. 1 O. z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo

pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 O. z.., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ods. 3, do doby podľa ods. 1, sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov na určenie

vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvkat.úz.N.C.A.zapísanýmnaLVč.XXXakoparc.č.354/5,352/16
a 352/17 je dôvodný i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že vlastníčkou uvedených nehnuteľností
bola pôvodne B. O., ktorá však dňa 27.5.1919 uzavrela darovaciu zmluvu s mal.B. E. a tento právny
úkon bol v dôsledku ust.§ 18 zákona č.215/1919 Sb. o zabraní veľkého majetku pozemkového (záborový
zákon) voči štátu neúčinný a následne došlo k zabratiu uvedeného pozemkového majetku štátom,

pričom z listín zabezpečených súdom v priebehu dokazovania bolo zistené, že B. O. na základe
dohody so štátom uzavrela s drobnými prídelcami kúpne zmluvy, ktorými odpredala časti pôvodných
pozemnoknižných pozemkov parc.č.352 a 354 a medzi týmito prídelcami nesporne boli aj právni
predchodcovia navrhovateľov I. L. s manželkou A. a existenciu uvedených kúpnych zmlúv potvrdzuje
žiadosť B. O. adresovaná Štátnemu pozemkovému úradu v Prahe v marci 1927 o schválenie týchto

zmlúv ako aj žiadosť jednotlivých prídelcov adresovaná tomu istému úradu v rovnakom čase. Podľa
potvrdenia archívu (č.l.19) bola kúpna zmluva s I. L. uzavretá dňa 21.12.1926 a tento zaplatil kúpnu
cenu 5.600,- Kč a teda je nesporné, že od uvedeného dátumu vstúpil do držby a riadneho užívania
nehnuteľností, ktoré jemu a jeho manželke boli predané B.L. O. , pričom I. L. s manželkou vstúpili do
užívaniavdobrejviere,ženehnuteľnostiodkúpiliodvlastníčkyažeuzavretímkúpnejzmluvynadobúdajú

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a v tejto dobrej viere nehnuteľnosti nerušene užívali až do roku
1965, kedy došlo k združeniu pozemkov do JRD. Na uvedené nerušené užívanie kupujúcich nemá
žiaden vplyv skutočnosť, že B. O. uzavrela dňa 27.5.1919 darovaciu zmluvu s mal.B. E., keďže uvedená
darovacia zmluva bola voči štátu neúčinná a následne došlo k zabratiu pozemkov štátom, ktorý zároveňurčil zoznam prídelcov, s ktorými B. O. uzatvárala kúpne zmluvy a vystupovala ako vlastníčka týchto
nehnuteľností a teda prídelcovia kúpne zmluvy uzatvárali v domnení, že nehnuteľnosti odkupujú od
ich výlučnej vlastníčky a následne dobromyseľne tieto nehnuteľnosti užívali až dovtedy, pokiaľ neboli

združené do JRD.

Vzhľadom k tomu, že sa prevedeným dokazovaním nepodarilo zabezpečiť kúpnu zmluvu z 21.12.1926,
pričom ostatné dôkazy nasvedčujú tomu, že zmluva uzavretá bola a je nepochybné, že I. L. s manželkou
A. nehnuteľnosti dobromyseľne užívali s tým, že im patria a to od konca roku 1926 až do roku 1965,

tak prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pokiaľ je preukázané, že držiteľ
nakladá s vecou ako vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí a teda je držiteľom oprávneným, pričom musí byť splnená vydržacia doba.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju

nepretržite v držbe. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, teda
kto už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne že sa
jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa
predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel dokázať. Zákon č.141/1950 Zb. , ktorý
nadobudol účinnosť 1.januára 1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov,

pričom pre vydržanie , ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím
pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.decembra 1960 (§ 566 zákona č.141/1950 Zb.). Vydržanie
bolo do 31.decembra 1950 s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1.januára 1951 do 31.marca
1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému.
Vyžadovalasadobromyseľnáanepretržitádržba,pričomzadobromyseľnéhosadržiteľpovažovalvtedy,

keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na
území Slovenska do 31.decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa
zákona č.141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby.

Súd mal za to, že prevedeným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia

navrhovateľov I. L. O. B.Ž. A. už na začiatku svojej držby, t.j. od decembra 1926 boli dobromyseľní v
tom, že nehnuteľnosti nadobudli riadne uzatvorenou kúpnou zmluvou a vstúpili do ich držby, v ktorej
nerušene pokračovali až do roku 1965, pričom vydržacia doba bola 32 rokov a teda uplynula koncom
roku 1958 a na základe uplynutia tejto vydržacej doby sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností,
pričom ich dobromyseľnosť vyplýva aj z toho, že po uzatvorení kúpnej zmluvy riadne zaplatili kúpnu

cenu a následne sa snažili uvedený skutkový stav dať do súladu s vtedajšími právnymi predpismi, aby
mohli byť ako vlastníci nehnuteľností zapísaní do pozemkovej knihy. Táto snaha bola v súlade s ich
presvedčením, že nehnuteľnosti riadne odkúpili a za ne zaplatili a následne ich aj ako vlastníci užívali.
Z ohlasovacieho listu č.5 z roku 1942 taktiež vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi B.U. O. a
právnymi predchodcami navrhovateľov skutočne došlo a že kupujúci nehnuteľnosti riadne užívali a bolo

nielen ich snahou tento stav zlegalizovať, avšak v dôsledku vtedajších právnych predpisov k uvedenej
legalizácii nedošlo. Právni predchodcovia navrhovateľov v ich dobromyseľnej a oprávnenej držbe neboli
nikým rušení až do roku 1965 a teda uvedenú držbu je potrebné považovať za oprávnenú i keď by
mohli o tejto vzniknúť pochybnosti a ako oprávnení držitelia sa stali uplynutím vydržacej doby vlastníkmi
nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva vyhovel

i keď nie v celom rozsahu, pretože vychádzajúc z aktuálneho výpisu z LV č.XXX pre kat.úz.N. C. A.
je výmera sporných nehnuteľností iná ako uvádzali navrhovatelia vo svojom návrhu a v akom rozsahu
sa určenia vlastníckeho práva domáhali vychádzajúc zrejme z predchádzajúcich listinných dôkazov a
z osvedčení o dedičstve, avšak odporkyňa je zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka sporných
nehnuteľností len v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a teda súd nemohol

priznať vlastnícke právo navrhovateľov vo väčšom rozsahu a to aj s poukazom na nedostatok pasívnej
legitimácie odporkyne, keďže táto je pasívne legitimovaná v konaní o určenie vlastníckeho práva len v
takom rozsahu, ako vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel v
takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určovacom návrhu v zmysle § 80 písm.c/ OSP bol daný tým,
že sporné nehnuteľnosti nadobudli v dedičskom konaní po neb.I. L. X. A. L., avšak ako ich vlastníčka je
zapísaná na liste vlastníctva Slovenská republika a teda ide o duplicitné vlastníctvo, pričom rozhodnutímsúdu o návrhu navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva dochádza k odstráneniu tohto duplicitného
vlastníctva a k potvrdeniu právneho postavenia navrhovateľov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 ods.1 OSP tak, že navrhovateľom náhradu trov
konania nepriznal i keď s poukazom na ust.§ 142 ods.3 OSP by mali v zásade nárok na plnú
náhradu trov konania, keďže mali neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, avšak z dôvodov hodných
osobitného zreteľa navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznal, keďže právny stav, z ktorého
vychádzali navrhovatelia pri podaní návrhu, nezavinila odporkyňa a táto bola zapísaná ako vlastníčka

sporných nehnuteľností na základe predchádzajúcich právnych úkonov, ktoré nemohla ovplyvniť, pričom
navrhovatelia sa mohli odstránenia svojej právnej neistoty domôcť len návrhom podaným na súd a teda
odporkyňa musela byť žalovaná bez ohľadu na to, či bude s návrhom na určenie vlastníckeho práva
súhlasiť alebo nie. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, keďže
tieto dôvody považoval za hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .