Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010080
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315010080.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaných G. M. a G. L.,

pre spolupáchateľstvo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 20 k
§ 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. marca 2016
v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. G. M. B. F. F. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Z. XXX, okres SU., prechodne bytom E., X.
G.Á. XXXX/X,

2. G. L. O. Q. Y. C. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXX, okres
E.,

s ú v i n n í , ž e

l. G. M. v presne nezistenom čase v mesiaci február 2014 si s úmyslom dodatočných úprav zadovážil
expanznú akustickú zbraň, a to útočnú pušku zn. ČZ vz. 58 výrobného čísla P29378 spolu s koženou
brašňou na zásobníky, dvomi zásobníkmi, ako aj protokolom o novom kusovom overení zbrane č.
112/02147/2014, ktorú následne v mieste svojho prechodného pobytu na ul. 1. mája v Snine nedovolene
upravil a sfunkčnil, resp. neaktivoval ako strelnú zbraň na ostré strelivo a taktiež si do predmetnej
zbrane ešte na presne nezistenom mieste v obci Ubľa, okres Humenné, zadovážil deväť kusov ostrého,
vojenského streliva spôsobilého streľby kalibru 7,62 x 39 mm, pričom zbraň spolu so strelivom do dňa

20.08.2014 bez povolenia držal v mieste prechodného pobytu,

2. G. M. po vzájomnej dohode s G. L. v presne nezistenom čase od mesiaca máj 2014 až do dňa
21.08.2014 v mieste trvalého pobytu G. L. v obci E. A., O. E., ako aj na iných miestach bez povolenia
držali nedovolene
upravenú dlhú strelnú palnú zbraň, pôvodne vojenskú opakovaciu pušku, guľovnicu systému Mauser,
modelu 98, kalibru 7,92 mm s odstránenými výrobnými číslami spolu s 30 ks nábojmi kalibru 7,62x39

mm, z toho 11 ks vojenské puškové náboje krycej značky výrobcu „bxn" s celoplášťovými strelami a 19
ks poľovnícke puškové náboje zn. Barnaul s poloplášťovými strelami, ktoré mali napáskované v dvoch
zásobníkoch,

3. G. M. potom, čo G. L. zo E. A. prechádzala v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa
22.08.2014 okolo rodinného domu č. XXX v obci E.U. A., O. E., uvidela za týmto rodinným domom stáť s
osobným motorovým vozidlom G. M., ktorého sa zľakla, nakoľko vedela, že je nahnevaný na celú svoju

rodinu pre udanie na polícii, že má schované zbrane a náboje, na ňu G. M. kýval, aby sa nebála a aby
prišla k nemu, kde sa začali spolu rozprávať o udalosti, čo sa stala a menovaná G. L. začala G. M.vytýkať, prečo to všetko spravil, že prečo sa na nich hnevá, jej následne G. M. povedal, že vie, že ho
udala na polícii jeho sestra L. E. a H. M. a že ak bude musieť ísť do basy, tak že zabije svoju matku H.
D., svoju sestru L. E., švagra M. E., ich deti a ďalšiu sestru H. M., a to so zbraňou, ktorú má schovanú

a zakopanú s nábojmi a posledný náboj si nechá pre seba,

obž. G. M.

4. dňa 13.10.2015 v čase o 14.14 hod. viedol ako nevodič bez príslušného vodičského oprávnenia

osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, EČ E.-XXXAZ po ceste I/74 v obci Kolonica, okres Snina,
kde bol hliadkou ODI T. riadnym a predpísaným spôsobom zastavovaný, nerešpektoval znamenie
na zastavenie vozidla a začal s vozidlom unikať na obec M., pričom počas úteku pred hliadkou
ODI nerešpektoval dopravné predpisy, svojou bezohľadnou jazdou cez obec ohrozoval chodcov, ako
aj ostatných účastníkov cestnej premávky, v dôsledku čoho po výjazde z obce hliadka Okresného
dopravného inšpektorátu T. použila varovné výstrely do vzduchu, v dôsledku čoho vodič zastavil vozidlo

až na klesaní na obec M. a následne bolo zistené, že viedol vozidlo bez príslušného vodičského
oprávnenia a v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený rozhodnutím
Okresného dopravného inšpektorátu v E. pod sp. zn. O.-T.-XXXX-XX/XXXX-D. zo dňa 25.04.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2014, na dobu 30 mesiacov, teda do 25.10.2016,

5. v presne nezistenom čase v nočných hodinách z 22.04.2015 na 23.04.2015 jazdil s vozidlom zn.
VW Golf, Y. E.-XXXAZ po štátnej ceste medzi mestami G. K. E. v blízkosti obce U. C., pričom
následne bolo zistené, že vozidlo viedol bez príslušného vodičského oprávnenia a v čase zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného
inšpektorátu E. pod sp. zn. O.-T.- XXXX-XX/XXXX-D. zo dňa 25.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 25.04.2014, na dobu 30 mesiacov, teda do 25.10.2016 a trestným rozkazom Okresného súdu v T.
sp. zn. 2T/103/14 zo dňa 21.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2014, uznaný vinným
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a v spojení s
rozsudkom Okresného súdu v T. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 10.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 10.03.2015, mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých

druhov na dobu jedného roka,

6. dňa 10.10.2015 o 23.30 hod. viedol ako nevodič bez príslušného vodičského oprávnenia osobné
motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, Y. E.-XXXAZ po miestnej komunikácii v obci L. A., pri rodinnom
dome č. XX sa stretol s oproti jazdiacou hliadkou polície z Obvodného oddelenia PZ E., ktorá ho chcela

predpísaným spôsobom zastaviť a skontrolovať, hliadke následne z miesta ušiel na nespevnenú lesnú
cestu medzi rodinnými domami č. XX K. XX, kde s vozidlom zastavil a pred hliadkou polície z vozidla
ušiel do neďalekého lesa, pričom následne bolo zistené, že viedol vozidlo bez vodičského oprávnenia a v
čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený rozhodnutím o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu E. pod sp. zn. O.-T.-O.-XX/XXXX-D. zo dňa 25.04.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 25.04.2014, na dobu 30 mesiacov, teda do 25.10.2016,

t e d a

obž. G. M. v bode 1 samostatne a v bode 2 spoločným konaním si zadovážil a držal strelivo a strelnú
zbraň bez povolenia a
v bode 3 sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe,
v bodoch 4,5,6 maril a podstatne sťažoval výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým,

že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

obž. G. L. v bode 2 spoločným konaním držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,

č í m s p á c h a l i

obž. G. M. v bode 1, 2 zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
1, ods. 2 Tr. zák., v bode 2 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
v bode 3 prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,v bodoch 4,5,6 pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr. zák.

obž. G. L. v bode 2 zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ú:

obž. G. M.

Podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, § 36 písm. d/, h/, l/, n/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods.

2, 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 38 /tridsaťosem/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu T. sp. zn. XT/XX/XXXX
zo dňa 10.03.2015, právoplatný 10.03.2015, čo do výroku o treste, ktorým R. G. M. O. na trest odňatia

slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, ako
aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obž. G. M. vo vzťahu k pokračujúcemu prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia ďalšieho trestu, lebo má
za to, že vyššie uložený trest odňatia slobody v trvaní 38 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 rokov, je dostatočný.

obž. G. L.

Podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. d/, j/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.

zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložený trest obžalovanému podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obž. M. trest prepadnutia veci, a to expanznú akustickú
zbraň-útočnúpuškuzn.ČZvz.58,výrobnéhočíslaP29378,koženúbrašnunazásobníkya2zásobníky,

a obž. G. M. a obž. G. L. trest prepadnutia veci, a to vojenskú opakovaciu pušku, guľovnicu systému
Mauser modelu 98, kalibru 7,92 mm s odstránenými výrobnými číslami, ako aj 2 kusy zásobníkov.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal obžalobu na obžalovaných G. M. K. G. L. pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého

sa mali dopustiť v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., tak, ako je uvedený v bode 2 tohto rozsudku aobžalovaný M. aj sám tak, ako je uvedený v bode 1 tohto rozsudku, na obžalovaného M. aj pre prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je uvedený v bode 3 rozsudku a následne, v priebehu hlavného pojednávania,

podal na obžalovaného M. aj ďalšiu obžalobu, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v bodoch 4 až
6 tohto rozsudku. Prvá obžaloba sa viedla pod sp. zn. 2 T/25/2015 a druhá pod. sp. zn. 2 T/24/2016.

V priebehu vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, uznesením Okresného súdu Humenné

sp. zn. 2T/25/2015 zo dňa 17.02.2016 boli spojené obidve trestné veci proti obžalovanému G. M. na
spoločné konania a rozhodnutie s tým, že ďalšie konanie sa bude viesť pod sp. zn. 2T/25/2015.

Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, samosudca poučil obidvoch
obžalovaných o ich možnosti a práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),
b) Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný M. prehlásil, že poučeniu porozumel a následne vyhlásil,

že je vinný zo skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe Okresného prokurátora v Humennom. Také isté
vyhlásenie obžalovaný M. urobil v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní aj vo vzťahu ku
skutkom uvedeným v bodoch 4 až 6 tohto rozsudku. Obžalovaný L. uviedol, že sa necíti byť vinným zo
spáchania skutku.

Keďže obžalovaný G. M. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu
kladú za vinu v obžalobách okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods.
3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo

je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol
poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu

písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd následne na základe vyššie uvedeného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma
vyhlásenie obž. G. M., že je vinný zo skutkov, z ktorých je obžalovaný a zároveň v zmysle § 257 ods. 8
Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny u obžalovaného M. za skončené a vykonal
iba dokazovanie ohľadom trestu.

U obžalovaného G. L. súd vykonal celé dokazovanie, teda ohľadom viny aj trestu, a to výpoveďou
obžalovaného, výpoveďou G. M., výpoveďami svedkov H. D., L. E., H. M., M. E., G. L., C. I.L., G. F.,
C. E., G.. D. H., A. E., oboznámil sa so závermi znaleckého posudku KEÚ PZ Košice aj ďalšími vo veci
zadováženými dôkazmi, a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový
stav tak, ako je uvedený v bode 2, vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z výpovedí obž. G. L. vyplynulo, že tento spáchanie skutku uvedeného v bode 2 rozsudku a tým aj
spáchanie trestnej činnosti popiera. Uviedol, že mal vedomosť o tom, že G. M. si zakúpil samopal vz. 58,
ako nefunkčnú expanznú zbraň a vedel aj to, že neskôr tento samopal sfunkčnil. O nábojoch nájdených
u G. M. nevedel nič. Uviedol, že vrece s hlavňou od pušky našiel náhodne pri hľadaní kosačky, pod

stropom v šope, ktorú má na dvore. Toto vrece potom vyniesol z dvora vonku a povedal o ňom svojej
vnučke L. E., ktorá to oznámila polícii, ktorej veci v mechu vydal, aj keď neskôr, v konaní pred súdom
povedal, že policajtom ich vydala vnučka L. E., resp. jej manžel M. E.. O nábojoch vo vreci nevedel a
poprel, že by mu predmetnú pušku, v nerozobratom stave, odovzdal vnuk G. M.. Má za to, že vnuk ho
obviňuje krivo a mohol ho na to naviesť jeden z policajtov. Ďalej obžalovaný L. dodal, že v čase, keď

obžalovaný M. mal doniesť uvedenú zbraň do jeho dvora, ani nebol doma, ale bol v obci D., lebo chcel
kúpiť holuby od pána I., no pretože začalo pršať, tak sa vrátili domov.Takúto obranu obžalovaného L. súd považoval za tendenčnú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti,
neuveril jej a má za to, že táto je dostatočne vyvrátená ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Predovšetkým je obžalovaný L. z tohto skutku usvedčený spoluobžalovaným G. M., ktorý od začiatku
trestného stíhania tvrdil, že puška nájdená u deda G. L. patrí dedovi. V konaní pred súdom obžalovaný
M., vo vzťahu k tomuto skutku, spočiatku uviedol, že vypovedať nechce, lebo dedovi nechce ublížiť,
no následne dodal, že dedo o tejto zbrani vedel. Uviedol, že predmetnú pušku, zabalenú vo vreci, v
nerozobratom stave, teda v stave, že sa z nej dalo strieľať, priniesol spoločne so svedkom C. E. dedovi

- obžalovanému L. do jeho rodinného domu. Ten ju zobral a odložil. Svedok C. E. v tom čase nebol, vo
dvore, lebo stal na niekde ceste a preto ani nemusel počuť o čom sa on s dedom rozprávali.

ObžalovanýM.,zoskutkuuvedenéhovbode2rozsudku,usvedčovalobžalovanéhoL.ajprikonfrontácií,
ktorá bola medzi nimi vykonaná v prípravnom konaní, kde okrem iného uviedol, že puška bol najprv
odložená v letnej kuchyni a následne bola nájdená v garáži, pod plechom, kde zateká. Dodal, že tam

by ju on určite neodkladal, lebo by zhrdzavela.

Svedkyňa L. E. uviedla, že o vyhrážkach G. M. o jej zabití, o zabití jej manžela, detí, sestry H. M., matky
H. D. a napokon seba samého, ak pôjde do basy, vedela od svojej babky a mala obavy o svoju rodinu,
keďže v minulosti G. bil mamu aj sestru a rodine nadával, že sú „bonzáci“. Pokiaľ ide o zbrane, matka jej

ukázala v G. gauči súčiastky zo zbrane, ktoré dali handričkou do igelitovej tašky a mama ich odniesla na
políciu, nakoľko sa bála, aby ich u nej nenašli policajti, lebo v tom čase bola v podmienke. Sám G. C.ej
povedal o kúpe nefunkčného samopalu za 250,- eur, na ktorom plánoval prevŕtať hlaveň a sfunkčniť ho.
Dodala, že na druhý deň jej zavolal dedo - obžalovaný L., že pri hľadaní kosačky našiel zbraň a nakoľko
s tým nechce mať nič spoločné, aby zavolala na políciu, čo aj urobila. Svedkyňa má za to, že táto zbraň

patrí C. E., ktorého jej brat nechce namočiť, lebo sú kamaráti, ale určite nepatrí jej dedovi. Čo sa týka
prečinu nebezpečného vyhrážania zo strany obž. G. M. dodala, že o tom sa dozvedela od svojej sestry,
ktorej to G. povedal, zľakla sa, bola v šoku, no o svoj život sa nebojí.

Svedkyňa H. M., sestra obžalovaného G. M., uviedla, že po oznámení na polícii jej matkou, dedo

G. L. na druhý deň polícii odovzdal aj pušku, ktorú u neho v dome skryl G.. Preto sa jej a ďalším
rodinným príslušníkom brat začal vyhrážať zabitím, ale ona si myslí, že brat by to neurobil. Na hlavnom
pojednávaní dňa 17.01.2016 svedkyňa uviedla aj to, že videla jednu pušku, o ktorej sa bavili obžalovaný
G. M. a C. E., že ju dedo chcel od G.. O tom sa bavili u nich doma, no nevedela kedy to bolo, ani nevedela
uviesť, či to bola tá istá zbraň, ktorá bola následne vydaná policajtom. Na tomto pojednávaní svedkyňa

dodala, že počula, ako sa v byte na ulici 1. Mája dohadovali obidvaja spoluobžalovaní a dedo hovoril
G., aby veci doniesol k nemu hore, aby nemal zbytočné problémy.

Svedkyňa H. D. - matka obž. G. M., na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať
proti synovi a otcovi a preto boli prečítané jej výpovede z prípravného konania. Vtedy uviedla, že v

auguste 2014 vyhnala syna G. M. s jeho družkou L. I. z bytu a v gauči, na ktorom spával G., našla
súčiastky zo zbrane a tieto odniesla na políciu. O zakúpení samopalu vedela. Našla aj kožené puzdro s
nábojmi, a to v kúpeľni pod vaňou. O zbrani nájdenej u otca G. L. nevedela nič.

Svedok M. E. uviedol, že nemal obavy z G. rečí, jemu sa ani nevyhrážal, lebo sa ho bojí. Aj jemu G.

spomínal, že nefunkčný samopal chce sfunkčniť prevŕtaním hlavne a robil to v L. A.. Čo sa týka zbrane,
ktorá sa našla v dome obžalovaného L. uviedol, že o tejto zbrani sa dozvedel od deda- obž. L., ktorý mu
zavolal, že je vo vreci, načo jeho manželka zavolala na políciu a on následne išiel s policajtmi, aby si
ju zobrali. V tom čase dedo - obžalovaný L. bol v jeho byte v E., povedal mu kde sa zbraň nachádza a
preto on ukázal policajtom vrece so zbraňou, no on sa jej ani nedotkol.

Za účelom preverenia tvrdení obžalovaných ohľadom skutku uvedeného v bode 2 rozsudku, ktorý
sa kládol za vinu obidvom spoluobžalovaným, bol vypočutý svedok C. E.. Ten potvrdil výpoveď
obžalovaného G. M., keď uviedol, že v jednom prípade bol u neho G. M. s tým, že našiel nejakú pušku.
Následne išli k ihrisku a tam ju vytiahol spod sedačky auta. Puška bola staršia, mala drevenú pažbu,

nabíjala sa na páčku a bola zabalená v plátennom mechu. G. sa vyjadril, že pušku vezie k dedovi G. L.,
za ktorým potom spoločne išli a G. ju dedovi ukazoval. Potom ju dal naspäť do mecha a mech zobral
dedo, spolu išli do zadnej časti dvora. Svedok nevedel uviesť, o čom sa rozprávali obidvaja, lebo stal
na ceste a oni dvaja boli vo dvore, no keď sa G. M. o chvíľu vrátili povedal, že puška je odložená. Oďalšej trestnej činnosti obžalovaného G. M. svedok nevedel, akurát mal vedomosť, že zakúpil expanzný
samopal.

Svedkyňa G. L., manželka obž. G. L., potvrdila, že vnuk G. M. sa jej v E. A. sťažoval, že mama ho udala,
on bude mať z toho problém a že zabije matku, sestry, švagra, pretože má niekde zakopanú zbraň a
ukryté náboje a posledný náboj nechá pre seba. Toto rozpovedala L. E.Č. a tá to povedala svojej matke.
Uviedla, že dňa 25.júla 2014 spolu s vnučkou G. videli, ako G. vychádza zo šopy a povedal im, že tam
odniesol nejaké súčiastky. Podľa jej názoru pušku do šopy odniesol G., ktorý tam chodil každý deň.

Vrece s puškou našiel jej manžel pri hľadaní kosačky a keď zistil, že sa jedná o zbraň, mech vyhodil z
dvora do záhrady a povedal o ňom vnučke L.U. E..

Z výpovede svedka C. I. vyplýva, že v presne nezistený letný večer, no nevedel v ktorom roku, v obci D.
bol obžalovaný L., ktorý chcel pozrieť holuby. Bol tam s vnučkou a jej manželom, ale žiadneho holuba
si nevybral, lebo sa rozpŕchli. O trestnej činnosti obžalovaného L. vedomosti nemal.

Z výpovede svedkyne G. F. - sestry obžalovaného M. a vnučky obžalovaného L. je zrejmé to, že v jednom
prípade prišla do rodinného domu svojho deda- obžalovaného L., lebo na ďalší deň mala isť na lekárske
vyšetrenie do Sniny. Vo večerných hodinách, keď dedo bol so sestrou L. a jej manželom na holuby, prišiel
do domu brat - obžalovaný G. M., v rukách mal červené vrece a povedal, že priniesol dedovi súčiastky

načo mu povedali, aby ich odložil. Kde ho odložil to nevidela, lebo odišla do izby. Počas nasledujúcich
dní sa u nich nič neudialo, dedo vrece našiel až potom, čo matka udala G., pričom ona sama nemala
vedomosti, aby dedo mal nejaké zbrane.

Súd vo veci následne vypočul ako svedkov aj príslušníkov polície Mgr. D. H. a A. E. a to za účelom

preverenia tvrdenia obžalovaného L. ohľadom vydania predmetnej zbrane, ktorú našiel vo svojej šope,
pri hľadaní kosačky.

Z výpovede svedka Mgr. H. vyplýva, že po tom, čo mu bolo oznámené, že treba prijať oznámenie p. L.,
ktorý mal nájsť zbraň, išiel na miesto s kriminalistickým technikom, kde sa už nachádzal aj „operátivec“

p. E.. Tam mu p. L. povedal, že keď hľadal kosačku, tak našiel mech a po jeho otvorení zistil, že sa
tam nachádza zbraň a nejaké komponenty a že to uložil do predzáhradky oproti rodinnému domu. Po
príchode na uvedené miesto a otvorení mecha, za prítomnosti p. L., bolo zistené, že sa tam nachádza
puška, dva zásobníky a náboje. Pán L. B.m povedal, že tieto veci nie sú jeho, preto ho vyzval, aby ich
vydal, povedal mu, že s ním potrebuje spísať zápisnicu, čo sa nakoniec aj stalo a uviedol v nej to, čo

predtým tvrdil. Svedok jednoznačne potvrdil, že veci im vydal obžalovaný L..

Z výpovede svedka A. E. je zrejmé, že telefonicky ho kontaktoval svedkyňa L. E., že jej dedo, G. L.,
našiel nejaké zbrane v obci E. A. a nikto iný ako G. M. ich tam nemohol schovať. Následne, po informácií
svojich nadriadených, išiel túto informáciu preveriť. V E. k nemu do auta nastúpili L. E.Á. a jej manžel

a išli do rodinného domu p. L., ktorý v tom čase mal byť u lekára v E.. Následne informoval svojich
nadriadených, že je potrebné vyslať aj výjazdovú skupinu, lebo pri potoku sa má nachádzať mech, v
ktoromsamajúnachádzaťzbrane.To,kdesamechnachádzamuukázalp.M.E.Á..Následnetamdošiel
aj p. L. a po čase aj vyšetrovateľ s kriminalistickým technikom, a ďalší postup už realizoval vyšetrovateľ,
ktorý potom vyzval p. L., aby mu uvedenú vec vydal, potom ho požiadal, aby ho nasledoval na OO PZ

v E., kde s ním spísal zápisnicu o vydaní veci ako aj zápisnicu o výsluchu svedka, pričom bol poučený.
Svedok ďalej uviedol, že pri tomto výsluchu p. L. uviedol, že uvedená zbraň nemôže patriť nikomu inému
len G. M.. Dodal, že keď aj on vyťažoval G. M. k uvedenej veci tento ma povedal, že predmetnú pušku
našiel v lese nad obcou E. A., vyskúšal ju a následne odniesol svojmu dedovi G. L., ktorý mu povedal,
že ju porieši a spýtal sa ho, či má aj iné zbrane alebo náboje. Mal mu povedať, že ešte má iné náboje

a tieto mu na druhý deň alebo dva dni aj doniesol.

Zo záveru znaleckého posudku KEÚ PZ Košice / č. l. 189/ vyplýva, že predložené vojenské puškové
náboje sú strelivom a môže ich nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej
licencie alebo zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz. Nie sú označené na civilné použitie a sú

spôsobiléstreľby.Upredloženejdlhejstrelnejpalnejsamočinnejzbrane,ideozbraň,ktoráboladovolene
upravená na expanznú zbraň, na streľbu nábojkami a následne znovu nedovolene upravená na streľbu
ostrými nábojmi. Je to zakázaná zbraň kategórie A.Z ďalšieho záveru znaleckého posudku, toho istého ústavu / č. l. 195/, je zrejmé, že aj v rozobratom
stave predložená, nedovolene upravená dlhá strelná palná zbraň, pôvodne vojenská opakovacia
puška, guľovnica, systému Mauser, model 98, kaliber 7,92 mm s odstránenými výrobnými číslami,

je možné charakterizovať ako zakázanú zbraň. Rovnako aj predložené náboje sú strelivom a môže
ich nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného
sprievodného listu na trvalý vývoz, pričom nie sú určené na civilné použitie.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru a presvedčeniu, že nielen

obžalovaný G. M., ale aj obžalovaný G. L. sa dopustili žalovanej trestnej činnosti, tak ako to je uvedené
jednakvobidvochobžalobách,aleajvovýrokovejčastitohtorozsudku,žetýmtokonaním,takpostránke
objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej naplnili pojmové znaky žalovaných trestných činov a preto ich
uznal za vinných. O vine obžalovaného M. pochybnosti neboli, lebo sa k trestnej činnosti sám priznal a
usvedčil z nej aj spoluobžalovaného L., ktorý spáchanie trestnej činnosti popieral, no súd nemal dôvod
neveriť jeho tvrdeniu a toto jeho tvrdenie, podľa názoru súdu, je potvrdené aj ďalšími, vo veci vykonanými

a vyššie uvedenými dôkazmi.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného L. vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 2 tohto rozsudku, k tejto
súd uvádza, že táto nie je dôvodná, ale ako to už bolo uvedené aj vyššie tendenčná v snahe zbaviť
sa trestnej zodpovednosti. Ako totiž vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, tak obžalovaný M.

ako aj svedok E. zhodne uviedli, že zbraň, ktorú doniesli do dvora obžalovaného L. bola v nerozobratom
stave, no po tom, čo táto bola vydaná policajtom, je zrejmé, že táto už bola rozobratá, čo je zrejmé aj
zo zhotovenej fotodokumentácie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd je toho presvedčenia, že
obžalovaný L. určite predmetnú zbraň nenašiel len náhodou, ako to uviedol, teda keď hľadal kosačku,
lebo na také miesto by ju určite neodložil, ale preto, že sa dozvedel, že matka obžalovaného a jeho dcéra

H. D. vydala policajtom časti rozobratého samopalu, ktoré našla vo svojom byte a mal obavu, že policajti
môžu hľadať aj ďalšie zbrane a to aj v jeho rodinnom dome. Súd nezistil, žiadne relevantné dôvody,
pre ktoré by mali tak obžalovaný M., ako aj svedok E. bezdôvodne usvedčovať obžalovaného L. z tohto
skutku. Naopak v tomto smere sa javí účelová výpoveď obžalovaného L., ktorý až v konaní pred súdom
uviedol, že v čase keď obžalovaný M. mal doniesť pušku sa doma nenachádzal, ale mal byť v obci D.,

spolu s vnučkou L. E. a jej manželom, ktorí mu to spoločne aj so svedkyňou F. a jeho manželkou potvrdili.
Podľa názoru súdu, ak by to bola pravda, tak o tejto skutočnosti by sa určite tak obžalovaný L., ale aj títo
svedkovia zmienili už vo svojich predošlých výpovediach. Zároveň v žiadnej z týchto výpovedí / okrem
výpovede manželky obžalovaného/ sa neuvádza presný dátum, kedy obžalovaný M. doniesol uvedenú
pušku do rodinného domu, ani presný dátum, kedy bol obžalovaný L. v obci D. a chcel kúpiť holuby, lebo

všetci ostatní svedkovia uviedli, len približne, kedy sa tieto skutočnosti mali stať. Za danej situácie súd
aj výpovede svedkov, ktorí potvrdzovali obranu obžalovaného, nepovažoval za vierohodné.

Z odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný G. M. má jeden záznam v registri trestov
za spáchaný prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý bol odsúdený k 4-mesačnému

podmienečnému trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou 1 rok a k trestu zákazu činnosti viesť všetky
motorové vozidlá na jeden rok.

G. M. podľa správy o povesti Mesta E. má hlásený prechodný pobyt v E. na ul. X. G. XXXX/X. Nie
je platcom dane z nehnuteľnosti, nevykonáva aktivačnú činnosť a nezapája sa do spoločenského a

verejného života. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku.

Z odpisu z registrov trestov obžalovaného G. L. bolo zistené, že nemá nijaký záznam v registri
trestov. Podľa správy Obce E. A. je dôchodcom, do verejného života sa nezapája, ale všetko vidí v
negatívnom svetle. Je veľa nezhôd medzi jeho rodinnými príslušníkmi, ktoré už viackrát riešila polícia a

vyšetrovatelia. Jeho správanie voči najbližším susedom je komplikované a dlhodobo sú v rozhnevanej
polohe.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre oboch obžalovaných súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľov, ich pomery, ako aj možnosti ich nápravy. Obžalovaný G. M. trestnú činnosť páchal
jednak pred tým než bol odsúdený právoplatným rozhodnutím Okresného súdu T. sp. zn. X F. zo dňa
10.03.2015 /skutky uvedené v bodoch 1-3 rozsudku/ a jednak po tomto odsúdení /skutky uvedené vbodoch 4-6 rozsudku/ a preto do úvahy prichádzalo jednak uloženie súhrnného trestu a jednak uloženie
aj trestu samostatného.

Pri ukladaní súhrnného trestu súd u obžalovaného G. M. zistil prítomnosť štyroch poľahčujúcich
okolností, a to, že spáchal trestné činy vo veku blízkom veku mladistvých ( § 36 písm. d/ Trestného
zákona ), že trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných
pomerov, ktoré si sám nespôsobil a to v dôsledku zlých vzťahov v rodine ( § 36 písm. h/ Trestného
zákona ), že sa k spáchaniu trestných činov priznal a oľutoval ich (§ 36 písm. l/ Trestného zákona) a že

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom ( § 36 písm. n/ Trestného zákona ) a
pomohol usvedčiť aj spoluobžalovaného L.. Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov ( § 37 písm.
h/ Trestného zákona ) a že už bol za trestný čin odsúdený ( § 36 písm. n/ Trestného zákona ). Vzhľadom
nato,žeuobžalovanéhoM.prevažujúpoľahčujúceokolnosti,vzmysleust.§38ods.3Trestnéhozákona
znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže obvineného G. M.
súd odsudzoval za tri trestné činy, bral do úvahy zákonné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na trestný čin

najprísnejšie trestný, t.j. na zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294
ods.1,ods.2Trestnéhozákona,kdevzmysleods.2jetrestnásadzbatriažosemrokovodňatiaslobody.

Pokiaľ ide o obžalovaného G. L., pri ukladaní trestu súd u neho zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich
okolností - spáchal trestný čin ako osoba vo vyššom veku ( § 36 písm. d) Trestného zákona ) a viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Preukázaná nebola u neho
žiadna priťažujúca okolnosť. Keďže u obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti, v zmysle ust. § 38
ods. 3 Trestného zákona znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Za danej situácie súd má za to, že dôslednú prevýchovu obžalovaného G. M. možno docieliť súhrnným

trestomodňatiaslobody,zaktorýpovažujeajtrestodňatiaslobodyvtrvaní38mesiacovnepodmienečne,
teda pri dolnej hranici trestnej sadzby uvedenej pri najprísnejšom zo zbiehajúcich sa trestných činov.
Súd má za to, že aj takto uložený trest môže na obžalovaného M. dostatočne výchovne pôsobiť v tom
smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už viac trestnej činnosti nedopustí
a že zároveň takto uložený trest môže splniť svoj výchovný účel aj z hľadiska generálnej prevencie.

Pretože obžalovaný G. M. pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, bol
zaradený pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pretože spáchal trestnú činnosť aj v súvislosti s vedením motorového vozidla súd mu uložil aj trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu dvoch rokov. Súčasne súd u neho
zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu T. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 10.03.2015, ktorým bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 15 mesiacov, ako aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1
roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento rozsudok obsahovo nadväzujúci, pokiaľ jeho zrušením

stratili podklad.

Za skutky uvedené v bodoch 4-6, ktorých sa obžalovaný M. dopustil po tom, čo bol odsúdený vo veci
tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 10.03.2015 do úvahy prichádzalo uloženie samostatného
trestu. Za uvedený prečin zákon dovoľuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na dva

roky. Súd ma však za to, že vyššie uložený trest odňatia slobody v trvaní 38 mesiacov nepodmienečne,
spoločne s trestom zákazu činnosti, sú dostatočné na jeho nápravu a prevýchovu a preto v zmysle
ustanovenia § 44 od uloženia ďalšieho trestu u neho upustil.

Pokiaľ ide o obž. G. L., podľa názoru súdu, pri prevahe poľahčujúcich okolnosti, by u neho aj uloženie

trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby bolo prísne. Sú má za to, že u neho sú
splnené podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. pre mimoriadne zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby a že na jeho prevýchovu postačí aj uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou dva roky. U tohto
obžalovaného - ide o osobu vyššieho veku, s podlomeným zdravím - totiž ide o prvé vybočenie z medzí

zákona. Je zrejmé len to, že zbraň u seba mal, ale nebolo preukázané, aby s uvedenou zbraňou, ktorú
mu dal O. M., nejakým spôsobom aj aktívne nakladal.
Súd uložil obidvom obžalovaným aj trest prepadnutia veci, a to u oboch prepadnutie vojenskej
opakovacej pušky, guľovnice systému Mauser modelu 98, kalibru 7,92 mm s odstránenými výrobnýmičíslami, ako aj dva kusy zásobníkov a u obžalovaného G. M. D. expanznej akustickej zbrane - útočnej
pušky zn. ČZ vz. 58 výrobného čísla P29378, koženej brašne na zásobníky a dvoch zásobníkov, lebo ide
o veci, ktoré boli použité na spáchanie trestnej činnosti a vyžaduje si to aj všeobecný záujem, teda, aby

takéto veci mali v držbe len osoby na to oprávnené, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa v zmysle
zákona stáva štát. Aj takto uložené tresty sú podľa názoru súdu pre oboch obžalovaných dostatočné,
primerané a v neposlednom rade korešpondujúce so záujmom spoločnosti na jej ochrane a prevýchove
oboch páchateľov trestnej činnosti.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia bolo potrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.