Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/534/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112211646
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112211646.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľky: W.. L. N.,
Z. V.. N. X, Z., zastúpená zákonným zástupcom G. N., Z. V.. N. X, Z., otec maloletej, v zastúpení
právnej zástupkyne: Mgr. Ivana Halahijová, advokátka, Vazovova 9/A, Bratislava, proti odporkyni: B..
V. E. - Y. W., miesto podnikania: Ž. X, Z. - M. W., R.: XX XXX XXX, zastúpená: HKP Legal, s. r. o.
(advokátska kancelária), Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o náhradu škody na zdraví, na
odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6. 5. 2013, č. k.
11C/88/2012-45, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6. 5. 2013, č.
k. 11C/88/2012-45, v napadnutej časti, ktorou bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu
2.233,50 eur, titulom bolestného, p o t v r d z u j e.

V časti trov prvostupňového konania, v ktorej bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke trovy
konania vo výške 494,52 eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky m e n í tak, že odporkyňa
je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania vo výške 395,82 eur, k rukám právnej

zástupkyne navrhovateľky, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti a v časti, ktorou bola odporkyňa povinná zaplatiť na účet súdu prvého
stupňa súdny poplatok vo výške 133,50 eur, ostáva rozsudok súdu prvého stupňa nezmenený.

Navrhovateľke sa náhrade trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške
2.233,50,- EUR titulom bolestného, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Tiež zaviazal odporkyňu

zaplatiťnavrhovateľketrovyprvostupňovéhokonaniavovýške494,52EUR,krukámprávnejzástupkyne
navrhovateľky a zároveň zaviazal odporkyňu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 133,50,-
EUR.

Uviedol,ženavrhovateľkasažalobnýmnávrhom,doručenýmsúdudňa18.4.2012,domáhalazaplatenia
sumy (odškodného) za bolesť (bolestné) vo výške 4.467,- EUR, ako aj náhrady trov konania.

Žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 20. 12. 2010 o 16.30 hod prišla navrhovateľka spolu so starými
rodičmi do lekárne odporkyne na Ž. U. O. Z.. V tom čase bol vonku rozmočený sneh, ktorý priniesli so
sebou pacienti aj do lekárne. Lekáreň nebola dostatočne udržiavaná, vzhľadom k čomu bolo vo verejne
prístupných priestoroch lekárne veľa vody a snehu. Podlaha lekárne pritom nie je protišmyková, naopakje z bežnej dlažby. V dôsledku neprimeraných podmienok v lekárni sa maloletá navrhovateľka šmykla
a spadla, následkom čoho došlo k zlomenine jej stehennej kosti a jej hospitalizácii. Na preukázanie tejto
skutočnosti bola súdu predložená prepúšťacia správa zo dňa 21. 1. 2011, vypracovaná W.. Ľ. M. - G.

DFNsP Bratislava. Navrhovateľka poukázala, že obsluhujúca zamestnankyňa lekárne odporkyne videla
pád navrhovateľky. Že došlo k úrazu navrhovateľky dňa 21. 12. 2010 bol osobne oznámiť lekárničke
aj pán W. N., ktorý bol pri úraze prítomný. Mala za to, že v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného podľa zákona č. 437/2004 Z. z. W.. Ľ. M., G.
DFNsP Bratislava a X.. W.. V. G., H.., B. KDCH DFNsP Bratislava, predstavuje bodové ohodnotenie

zlomeniny tela stehennej kosti 300 bodov. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 je výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 14,89,- EUR.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka má voči odporkyni nárok na náhradu škody v podobe náhrady
za bolesť vo výške 4.467,- EUR.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom svedka R.. W. N., svedkyne B.. V. E., svedkyne
W.. W. Y. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vec právne posúdil podľa § 415 Občianskeho
zákonníka, v spojení s ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., poukázal na judikatúru súdov, napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2471/2000, následne poukázal na ust. § 444 Obč. zák. a zák. č.
437/2004 Z. z., najmä ust. § 2, 3 a ust. § 5, 7 až 9 cit. zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, v znení platnom v čase vzniku škody a konštatoval, že v posudzovanom
prípade základ zodpovednosti odporkyne za škodu na zdraví navrhovateľky súd vyvodil z § 420
Občianskeho zákonníka, ako porušenie preventívnej povinnosti odporkyne pri zimnej údržbe priestorov
lekárne v zmysle §415 Občianskeho zákonníka. Porušenie preventívnej povinnosti v danom prípade
nespočívalo len v nedostatočnej zimnej údržbe verejných priestorov lekárne, ale aj v chýbajúcom

upozornení zákazníkov lekárne pre prípad, že včasné odstránenie následkov klimatických javov nebude
v zimnom období vždy možné. Aj takéto opatrenie by totiž mohlo škode, ktorá vznikla, zabrániť. V
predmetný deň, keď sa úraz stal, takéto preventívne opatrenie (chýbajúce upozornenie) sa v priestoroch
lekárne nenachádzalo, a hoci svedkyňa E. vo svojej výpovedi tvrdila, že pravidelne z priestorov lekárne
sťahovala vodu, zároveň pripustila, že práve v okamihu vzniku úrazu bolo na podlahe množstvo vody

z roztápajúceho snehu, ktorý doniesli klienti lekárne. Uvedené potom vylučuje tvrdenie svedkyne, že
po každom klientovi sťahovala vodu, keďže voda sa tam v čase úrazu nachádzala, hoci navrhovateľka
a jej starí rodičia tam boli v tom čase jediní klienti. V ostatnom súd poukázal na vyššie popísaný
skutkový stav, z ktorého mal potom za preukázané, že odporkyňa porušila svoju preventívnu
povinnosť udržiavať svoj majetok v takom stave, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj

o to, aby v jeho vlastných priestoroch boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť
vzniku škody na zdraví. V dôsledku uvedeného (porušenia preventívnej povinnosti odporkyňou) vznikla
odporkyni všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Mieru spoluzavinenia navrhovateľky na vzniku škody na zdraví spôsobenej v dôsledku pádu na

šmykľavom povrchu v priestoroch lekárne odporkyne bolo potrebné posudzovať predovšetkým z
hľadiska možnosti navrhovateľky predísť riziku vzniku škody na zdraví v danom mieste a čase a
prispôsobiť svoj pohyb v lekárni okolnostiam, ktoré mohla predvídať.

V danom prípade najmä z výsluchu svedka R.. N. (starého otca navrhovateľky) bolo zistené, že

navrhovateľka nepobehovala po priestoroch lekárne (uvedené napokon nepotvrdila ani svedkyňa E.),
ale urobila len jeden krok od pultu a okamžite sa pošmykla na vode a podsadla si nohu, ktorú si
zlomila. Zo strany odporkyne nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by spochybnil svedeckú výpoveď
R.. N., ktorý bol osobne prítomný pri úraze, a ako jediný svedok tento úraz aj videl. Odporkyňa teda
žiadnym dôkazom nepreukázala, že by pohyb navrhovateľky po priestoroch lekárne bol samovoľný,

pobehávajúci, resp. neprimeraný vo vzťahu k povrchu a stavu dlážky lekárne. Nebolo preukázané, že
navrhovateľka svojvoľne v priestoroch lekárne pobehovala bez dozoru starých rodičov, príp. vykonávala
pohyb, ktorý by predstavoval riziko pádu. Práve naopak, svedecká výpoveď Ing. Kúdelu potvrdila, že
maloletá navrhovateľka sa po celý čas držala pri starých rodičov, pozerala na vystavené lieky (pastelky)
vo výklade pri pulte, a pri prvom bežnom kroku od tohto pultu sa ihneď pošmykla na rozliatej vode

po snehu a po následnom páde došlo k zlomenine jej stehennej kosti. V danom prípade teda nešlo
o náhodný pád, za ktorý by odporkyňa neniesla zodpovednosť, ale išlo o pád vyvolaný práve stavom
povrchudlážky vpriestorochlekárne,ktorýbolprávevčasenávštevynavrhovateľkyajejstarýchrodičov
neupravený (bolo tam množstvo vody, čo potvrdila aj svedkyňa E.), pričom z preventívnehohľadiska (okrem malých rohožiek, ktoré boli úplne premočené) sa v týchto priestoroch nenachádzalo
ani upozornenie na možnosť pádu, ani neboli natiahnuté protišmykové koberce, prípadne iný materiál,
znižujúci riziko vzniku úrazu. Práve naopak, až po úraze v ďalšie dni, už lekáreň bola vybavená týmito

opatreniami, keď boli na zemi rozložené kartóny a dokonca pracovníčka lekárne aj ústne upozorňovala
zákazníkov na možnosť pošmyknutia. Ak teda bolo možné tieto preventívne opatrenia vykonať po úraze,
nepochybne bolo možné ich vykonať aj pred tým, čím by sa buď zabránilo úrazu navrhovateľky alebo
minimálne znížilo toto riziko na minimálnu úroveň.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne
(konkrétne porušenie jej preventívnej povinnosti podľa § 415 O. Z.), ako aj existenciu jej zavinenia,
pričom išlo o výlučné zavinenie odporkyne (t. j. bez spoluzavinenia zo strany navrhovateľky, resp. jej
starých rodičov). Súd mal teda za preukázanú existenciu protiprávneho úkonu, ako aj zavinenia, teda
tieto dve podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody preukázané boli.

Súd z prepúšťacej správy zistil, že 2,5 ročná pacientka (navrhovateľka) bola prijatá na KDCH s
dislokovanou zlomeninou diafyzy stehnovej kosti vľavo (20.12 2010 sa šmykla a spadla na zadok,
odvtedy plače, nechce chodiť), bola jej naložená Bryantova trakcia 2 + 1 kg, pre nedostatočnú distrakciu
bola po 3 dňoch zmenená na modifikovanú Russelovu trakciu. Opuch postupne ustúpil, sledovali sa
cirkulačné pomery, periferia bez neurocirkul. poruch. Po vytvorení primeraného kalusu trakcia bola

zrušená, pacientka bola afertilná, v dobrom stave prepustená domov. Z lekárskeho posudku o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom W.. Ľ. M., G.Ó., ošetrujúcim lekárom a X.. W.. V.
G., H.., B. zdravotníckeho zariadenia, súd zistil, že bolestné bolo obodované počtom bodov 150 (položka
189c - zlomenina tela stehnovej kosti liečená konzervatívne). Zároveň podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona č.
437/2004 Z. z., bol počet bodov navýšený o 100 % (na 300 bodov) s odôvodnením: 1 mesačná trakcia,

analgetiká, odierky.

Vdanomprípadenebolospornézákladnébodovéohodnoteniebolestného(150bodovzapoložku189c),
avšakspornýmzostalaotázkadôvodnostizvýšeniatohtobodovéhoohodnoteniao100%.Vtomtosmere
súd argument odporkyne uznal za relevantný, nakoľko skutočne lekársky posudok bol v tomto smere

nepreskúmateľný. Za daného stavu potom súd podľa § 120 ods. 1 OSP vykonal aj ďalšie dokazovanie, a
to výsluchom svedkyne W.. Y., ktorá sa dostavila namiesto predvolaného svedka W.. M., ktorý ju poveril
zodpovedaním odborných otázok, týkajúcich sa liečenia navrhovateľky. Podľa § 120 ods. 1 OSP súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa za účelom odstránenia tohto rozporu vykonal dokazovanie

výsluchom svedkyne W.. Y., ktorá sa dostavila namiesto predvolaného W.. M.. Výsluch tohto svedka súd
považoval za potrebný, aby tento ozrejmil z akých dôvodov došlo k navýšeniu bodového ohodnotenia o
100 %, keďže táto skutočnosť zreteľne z predloženého lekárskeho posudku nevyplývala (v predloženom
lekárskom posudku sa ako dôvod zvýšenia bodového ohodnotenia uvádza iba: 1 mesačná trakcia,
analgetiká, odierky). Z výsluchu svedkyne W.. Y., a napokon ani z prepúšťacej správy a ani z

predloženého lekárskeho posudku nevyplynulo, že by u navrhovateľky nastala infekcia rany, že
by poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
že by povaha poškodenia na zdraví navrhovateľky si vyžiadala ďalší operačný výkon. Je teda zrejmé,
nenastala ani jedna z podmienok pre zvýšenie bodového ohodnotenia bolesti o polovicu (§ 9
ods. 5), nehovoriac o tom, že v danom prípade bolo bodové ohodnotenie zvýšené o 100 %.

Rovnako tak súd nemohol postupovať ani podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona (mimoriadne zvýšenie
na základe rozhodnutia súdu), nakoľko tento postup nebol predmetom tohto konania (navrhovateľka
ho nežiadala), pričom súd v danej veci ani nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (napr.
uznanie invalidity), ktorý by umožňoval súdu zvýšenie bodového ohodnotenia až o 50 %. Vzhľadom

na vyššie uvedené, súd potom výšku náhrady škody (bolestného - nakoľko predmetom sporu bolo len
zaplatenie bolestného) odvodzoval len od základného bodového ohodnotenia 150 bodov a neprihliadal
na jeho zvýšenie o 100 %. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke vznikol voči odporkyni nárok na
náhradu škody v podobe náhrady za bolesť vo výške 2.233,50,- EUR (150 bodov x 14,89 za 1 bod).
Preto súd priznal navrhovateľke bolestné vo výške 2.233,50,- EUR a vo zvyšnej časti súd žalobný návrh

zamietol. Zamietajúca časť výroku súdu sa teda týka nepriznania zvýšenia bodového ohodnotenia o 100
%, ktoré sa v konaní (viď výklad vyššie) nepreukázalo ako opodstatnené.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom
priznal navrhovateľke, hoci mala vo veci len čiastočný úspech, pokiaľ ide o priznanie výšky bolestného
(z uplatňovaných 4.467,- EUR bola úspešná presne v polovici), plnú náhradu trov konania, nakoľko

rozhodnutie o výške tohto plnenia záviselo len od úvahy súdu, resp. od lekárskeho posudku.

Navrhovateľke bola súdom priznaná suma v celkovej výške 2.233,50,- EUR (čo je suma, ktorú je
potrebné považovať za základ pre výpočet odmeny).

U navrhovateľky trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:

Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., §9 ods. 1, §10 ods. 1 :

- §14 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie veci (2011).........................91,29,- EUR

rež. paušál 7,41,- EUR

- §14 ods. 1 písm. b) - návrh na uzavretie dohody (13.6.2011)............ 91,29,- EUR

rež. paušál 7,41,- EUR

- § 14 ods. 1 písm. b) - písomné podanie na súd - žalobný návrh (18.4.2012).. 91,29,- EUR

rež. paušál 7,63,- EUR

- § 14 ods. 1 písm. c) - účasť na pojednávaní (9.1.2013) ...................... 91,29,- EUR

rež. paušál 7,81,- EUR

- § 14 ods. 1 písm. c) - účasť na pojednávaní (6.5.2013) ....................... 91,29,- EUR

rež. paušál 7,81,- EUR

Spolu trovy právneho zastúpenia: 494,52,- EUR.

Súd zároveň zaviazal odporkyňu, ako neúspešnú účastníčku konania, k zaplateniu súdneho poplatku vo
výške 133,50,- EUR, t. j. 6 % zo sumy 2.233,- EUR (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,
v spojení s §11 a § 11 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch). Súd pri výpočte vychádzal z priznanej
sumy 2.233,50,- EUR - ako základu pre určenie výšky súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a odporkyni
prizná právo na náhradu trov konania, zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania v celkovej
výške trov právneho zastúpenia 202,58 eur a súdny poplatok za podanie odvolania. Uviedla, že
tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že odporkyňa pripustila, že práve v okamihu vzniku úrazu bolo

na podlahe množstvo vody z roztápajúceho sa snehu, ktorý doniesli klienti lekárne, je nekorektné a
zavádzajúce,pretožeodporkyňaibapripustila,žedlážkavčaseúdajnéhovznikuúrazumohlabyťmokrá,
aj s ohľadom na neprimerané poveternostné podmienky. Odporkyňa, ktorá v tom čase za výdajným
okienkom obsluhovala starého otca navrhovateľky, totiž samotný úraz nevidela, a teda nemohla vidieť
ani stav dlážky, na ktorej sa navrhovateľka údajne pošmykla. Je preto nesprávny právny záver súdu, že

„uvedené potom vylučuje, že po každom klientovi odporkyňa sťahovala vodu, keďže voda sa tam v čase
úrazu nachádzala, hoci navrhovateľka a jej starí rodičia tam boli v tom čase jediní klienti“. Starý otec
navrhovateľky vo svojej svedeckej výpovedi totiž na otázku právneho zástupcu odporcu uviedol, že: „v
lekárni v tom čase boli aj iní ľudia, a to jedna pani stála predo mnou, potom odišla a ostal som tam sám“.

Navrhovateľka svojimi tvrdeniami preukázala len jeden z troch predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu, a to samotný vznik škody. Protiprávnosť konania škodcu a kauzalita, nie sú v danom
prípade naplnené. Nakoľko ku spôsobeniu škody na zdraví nedošlo v dôsledku porušenia právnej
povinnostiodporkyne,anivdôsledkujejzavinenéhoprotiprávnehokonania,činekonaniaaškodanebolaspôsobená udalosťou, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky lekárne, odporkyňa za vzniknutú
škodu na zdraví navrhovateľky nezodpovedá. Zároveň odporkyňa uviedla, že klient v deň udalosti
vykonal všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu riadnej a bezpečnej prevádzke lekárne. Napriek úsiliu

klienta o elimináciu rizika pošmyknutia v priestoroch lekárne (a to čistota podlahy v lekárni) je pri
nepriaznivom počasí intenzívne kontrolovaná, udržiavaná pravidelným zotieraním a vysušovaním, bolo
v daný deň, vzhľadom na nepriaznivé počasie, potrebné pohybu vo vonkajšom priestore aj v akomkoľvek
vnútornom priestore venovať zvýšenú pozornosť a vykonávať ho s patričnou opatrnosťou. Odporkyňa
uviedla, že priestor verejnej lekárne nie je predurčený a prispôsobený na voľný pohyb detí, ktorým vek a

rozumová vyspelosť neumožňuje predvídať a vyhodnocovať dôsledky ich veku primeraného správania.
Dieťa vo veku nedovŕšených troch rokov vyžaduje náležitý dohľad zodpovednej osoby. Príčinou úrazu
podľa odporkyne bolo výlučné zanedbanie preventívnej povinnosti predchádzať vzniku škody, resp.
povinnosti vykonať všetky potrebné opatrenia zo strany sprievodcu maloletej navrhovateľky počas
návštevy lekárne, ktorý dohľadu nad maloletou navrhovateľkou nevenoval primeranú a nevyhnutnú
pozornosť. Starí rodičia maloletej navrhovateľky si svoju preventívnu povinnosť zanedbali, keď nechali

dvojročné dieťa voľne sa pohybovať po priestoroch lekárne, mali ju minimálne držať za ruku, prípadne
držať na rukách, navyše prítomnosť navrhovateľky a jej starej mamy v priestoroch lekárne nebola
vôbec nevyhnutná. Z vykonaného dokazovania bolo jasne preukázané, že vzhľadom na poveternostné
podmienky musela byť skutočnosť, že podlaha v lekárni sa šmýka zrejmá starým rodičom už pri vstupe
do lekárne, čo potvrdil i starý otec navrhovateľky. Vo vzťahu k maloletej navrhovateľke by bola takáto

výstraha - nápis upozorňujúci na skutočnosť, že v priestoroch lekárne hrozí nebezpečenstvo šmyku
celkom irelevantná, pretože navrhovateľka by si upozornenie nebola schopná prečítať. Odporkyňa preto
nie je zodpovedná za škodu na zdraví navrhovateľky, spôsobenú jej pádom v priestoroch lekárne W.,
pretože nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

K výške uplatneného nároku, pokiaľ ju navrhovateľka uplatňuje, s poukazom na lekársky posudok o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, podpísaným W.. Ľ. M. F. X.. W.. V. G., ohodnoteným
bolestné na 150 bodov a podľa § 9 ods. 5, 6 zákona zvýšené bolestné o 100 %, t. j. na hodnotu 300
bodov,odporkyňauviedla,želekárskyposudokniejedatovanýaznehovyplýva,želiečbanavrhovateľky
prebehla bez infekcie a bez operačného zákroku, t. j. nenastal súbeh dôvodov podľa § 9 ods. 5 zákona o

náhrade za bolesť, a preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností lekársky posudok hodnotil bolesť
dvojnásobkom ustanovenej zákonnej sadzby. Výška náhrady škody mohla byť navrhovateľkou žiadaná
maximálne vo výške 2.233,50 eur, čo zodpovedá počtu 150 bodov (14,80 eur za jeden bod). S týmto
záverom sa de facto stotožnil vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa.

Súd pri určovaní náhrady škody nijakým spôsobom neprihliadol na mieru spoluzavinenia navrhovateľky,
resp. sprievodcu navrhovateľky, nevzal v úvahu výnimočne nepriaznivé počasie, ktoré v čase údajného
úrazu bolo pred vstupom do lekárne. Odporkyňa napadla aj časť výroku o výške náhrady trov právneho
zastúpenia navrhovateľky, keď mala za to, že úkon náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej
služby návrhu na uzavretie dohody zo dňa 13. 6. 2001, je v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Tento úkon

nemožno považovať za úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva, tento úkon bol naviac vykonaný
vo fáze pred podaním samotného návrhu na začatie konania a so súdnym konaním priamo nesúvisí, a
preto odporkyňa žiadala v časti výroku o trovách právneho zastúpenia zmeniť a znížiť o sumu 98,70 eur.

Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporkyne v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.
s. p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., za použitia ust. § 156 ods. 3 O. s. p., mal za to, že odvolaniu
odporkyne vo veci samej nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.

Napadnutýmrozsudkomsúdzaviazalodporkyňunazaplatenienavrhovateľkesumy2.233,50eur,titulom
bolestného, keď dňa 20. 12. 2010 o 16.30 hod došlo k úrazu navrhovateľky v lekárni odporkyne na Ž. U.
O. Z.. V čase vzniku úrazu navrhovateľky bolo preukázateľne zlé počasie, pričom návštevníci lekárne
sneh prinášali so sebou aj do priestorov lekárne, kde sa sneh topil, podlaha bola mokrá a tým aj klzká.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá navrhovateľka nevybočila z rámca

bežnej chôdze - nepobehovala po lekárni, v podstate spravila len jeden krok od pultu, spadla a zlomila si
nohu, jej pád nebol náhodný, ale bol následkom nedostatočnej údržby priestorov lekárne, teda pád bol
vyvolaný šmyknutím sa na vode, ktorá sa v tom čase nachádzala v priestoroch lekárne. Opak v konaní
preukázaný nebol, t. j. nepotvrdila sa obrana odporkyne v konaní, že pád maloletej navrhovateľky malbyť spôsobený nedostatočným dohľadom starých rodičov. Odporkyňa nevykonala žiadne preventívne
opatrenie, ktoré by eliminovalo riziko vzniku škody na zdraví, v dôsledku pošmyknutia sa na roztopenom
snehu. Súd prvého stupňa mal za preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne, a

to preventívnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák., ako aj existenciu jej zavinenia, keď išlo o výlučné
zavinenie odporkyne bez spoluzavinenia zo strany navrhovateľky, resp. starých rodičov. Vzhľadom na
skutočnosť, že odporkyňa nenamietala základné bodové ohodnotenie na 150 bodov, namietala len jeho
zvýšenie o 100 %, súd prvého stupňa po doplnení dokazovania, výsluchom svedkyne W.. Y., ustálil sumu
podľa základného bodového ohodnotenia, t. j. 150 bodov a neprihliadol na jeho zvýšenie o 100 %.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na jeho zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými

písomnými podkladmi, znaleckým posudkom, doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a vec aj správne
právne posúdil. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým a právnym
záverom vo veci samej.

K námietke odporkyne v odvolaní, že v okamihu vzniku úrazu bolo na podlahe množstvo vody z

roztápajúceho sa snehu, ktoré odporkyňa považovala za nekorektné a zavádzajúce z dôvodu, že
odporkyňa iba v priebehu konania pripustila, že dlážka mohla byť mokrá, s ohľadom na nepriaznivé
poveternostné podmienky, podľa odvolacieho súdu neobstojí, keď ani z písomného stanoviska
odporkyne zo dňa 21. 6. 2012 (č. l. 26), a ani z výpovede svedkyne B.. V. E., na základe vykonaného
dokazovania neboli preukázané iné skutkové okolnosti. Práve naopak, z písomného stanoviska

odporkyne vyplýva, že v daný deň bolo nepriaznivé počasie, pričom poveternostné podmienky, aké sa
vyskytovali v deň udalosti, bývajú vo všeobecnosti sprevádzané zvýšeným rizikom pádu a následného
úrazu. Samotná odporkyňa na pojednávaní dňa 6. 5. 2013 potvrdila, že počasie v ten deň bolo veľmi
zlé, padal sneh a ľudia nosili do vnútra vodu, pričom lekáreň sa snažili udržiavať v čistom stave a cca
každú polhodinu stierali vodu. Svedkyňa B.. V. E. na pojednávaní uviedla, že počasie v ten deň bolo

veľmi zlé, padal sneh, vodu stierala sama, keď vybavila pacientov, nebol na dlažbe kartón z dôvodu,
že na ňom by sa šmýkalo ešte viac, v lekárni bola sama, je vedúcou a zároveň aj pracovníčkou, tiež
potvrdila na otázku, či v čase úrazu bola podlaha zotretá, uviedla, že bol tam čerstvo nanosený sneh.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedkyne, že odporkyňa v konaní nepreukázala
iný skutkový stav, než aký bol uvedený v rozhodnutí súdu prvého stupňa, nakoľko i z výpovede svedka

R.. W. N. - starého otca navrhovateľky, vyplynulo, že nevidel, že by niekto predtým v lekárni upratoval v
čase, keď bol s vnučkou v lekárni. Jedna pani stála pred ním, potom odišla, ostal tam sám s tým, že zo
stranyodporkynečistotapodlahynebolatakintenzívnekontrolovanáaudržiavaná,nakoľkovrozhodnom
období v lekárni bola len samotná svedkyňa B.. V. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že cca každú
polhodinu stierala vodu, vodu stierala osobne, a to vtedy, keď vybavila pacientov. Preto, vzhľadom na

výpoveď starého otca navrhovateľky, voda nemohla byť zotretá pred príchodom navrhovateľky, nakoľko
zvýpovedesvedkavyplynulo,žeprednímbolaďalšiazákazníčka.Zjejvýpovedenáslednevyplynulo,že
malé rohože sa nachádzali len pri vchode, ale počasie bolo také, že sa za chvíľu premočili. Tiež potvrdila,
že tabuľu - upozornenie, že sa šmýka, k dispozícii odporkyňa nemala. Správne preto súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe dokazovania bolo vylúčené tvrdenie svedkyne,

žepokaždomklientovibolasťahovanávoda.Tvrdeniesúduprvéhostupňa„hocinavrhovateľkaajejstarí
rodičia tam boli v tom čase jediní klienti“ je správne, nakoľko v čase úrazu z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že zákazníčka - pacient odišiel a následne došlo k úrazu navrhovateľky.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa mal za to, že zo strany odporkyne v priebehu konania

nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil svedeckú výpoveď R.. N., ktorý bol svedkom tohto
úrazu, odporkyňa nepreukázala, že by pohyb navrhovateľky po priestoroch lekárne bol samovoľný,
maloletá navrhovateľka sa po celý čas držala pri starých rodičoch a len pri prvom bežnom kroku od pultu,
kdesipozeralavystavenéliekysaihneďpošmyklanarozliatejvodeposnehuaponáslednompádedošlo
k úrazu. Záver súdu prvého stupňa, že išlo o pád vyvolaný stavom povrchu dlážky v priestoroch lekárne

bol preto správny, práve odporkyňa porušila preventívnu povinnosť. Správne bolo i konštatovanie súdu,
že ide o výlučné zavinenie odporkyne, bez spoluzavinenia zo strany navrhovateľky, resp. jej starých
rodičov,sktorýmibolanavrhovateľkavlekárni,atoivzhľadomnavekmaloletej.Súdprvéhostupňapreto
správne ustálil mieru spoluzavinenia navrhovateľky v nulovej tolerancii a naopak konštatoval výlučnézavinenie odporkyne. K vzniku škody a príčinnej súvislosti odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nakoľko odporkyňa je zodpovedná za škodu na zdraví
navrhovateľky, spôsobenú jej pádom v priestoroch lekárne W. z dôvodu, že v priebehu prvostupňového

konania bolo preukázané, že sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. K uplatnenej
výške nároku, z obsahu odvolania odporcu, vyplýva, že výška náhrady škody mohla byť navrhovateľkou
žiadaná maximálne vo výške 2.233,50 eur, čo zodpovedá 150 bodom. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza,ženavrhovateľkamalaprávouplatňovaťisumuvyššiu,akobolapriznanásúdomprvéhostupňa,
vzhľadom na znalecké dokazovania, avšak na druhej strane odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa

v priebehu konania na základe doplnenia dokazovania svedkyňou W.. Y. a zhodnotením tejto svedeckej
výpovede, si ozrejmil, z akých dôvodov došlo k navýšeniu bodového ohodnotenia o 100 %, a to z
dôvodu, že z predloženého lekárskeho posudku táto skutočnosť zreteľne nevyplývala. Odvolací súd v
podrobnostiach poukazuje na výpoveď W.. Y. a následné vyhodnotenie tohto dôkazu, pričom so závermi
sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Vzhľadom na doplnené dokazovanie,
preto správne súd prvého stupňa nárok navrhovateľky vo zvyšku, t. j. zvýšenie vyhodnotenia bolestného

na dvojnásobok, zamietol a priznal len výšku náhrady škody v sume 2.233,50 eur, čo zodpovedá 150
bodom v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z., v čase vzniku škody.

Dôvodné je odvolanie odporkyne, v časti týkajúcej sa výroku o výške náhrady trov právneho zastúpenia
navrhovateľky,ktorásprávnepoukázalanatúskutočnosť,žeúkonprávnejslužby,atonávrhzauzavretie

dohody zo dňa 13. 6. 2011, nie je úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva, navyše ide o úkon
pred podaním návrhu na začatie konania na súd a netýka sa súdneho konania. Vzhľadom na tieto
skutočnosti, preto odvolací súd zmenil výrok súdu prvého stupňa, týkajúci sa trov prvostupňového
konania a navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške, tak ako je uvedená vo výroku tohto
rozsudku, po odpočítaní jedného úkonu pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia vo výške 91,29

eur a po odpočítaní režijného paušálu vo výške 7,41 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil,
v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust.
§ 142 ods. 3 O. s. p. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti,
týkajúcej sa trov konania. Vo veci samej mala plný úspech vo veci, rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti bol odvolacím súdom potvrdený. Navrhovateľka si však v odvolacom konaní trovy
odvolacieho konania neuplatnila, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.