Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Er/671/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106219036
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4106219036.6

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Matin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava, v neprospech
povinného: Q. M., T.. Č..: XXXXXX/XXXX, S. X, N., o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom
Exekútorského úradu: Nám. Sv. Michala č. 5, Hlohovec, trovy exekúcie vo výške 84,22 eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom
exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, trovy exekúcie vo výške 7,97 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 29.8.2006 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana
Liščáka, so sídlom Exekútorského úradu v Hlohovci vykonaním exekúcie v neprospech povinného.
Exekučné konanie sa začalo dňa 18.9.2006. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR 1709/06 zo dňa 29.5.2006 vydaného na základe porušenia Zmluvy o úvere zo dňa 26.10.2005.

Uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 23Er/671/206-31 zo dňa 29.9.2008, súd pripustil zmenu
súdneho exekútora a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutého.

Dňa 3.5.2012 oprávnený na základe výzvy súdu zaslal zmluvu o úvere a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru.

Podľa§240ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejExekučný
poriadok - EP), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych
predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3. bod 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. bod 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 6. bod 2, členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí
ochranu,zabezpečenútoutosmernicoutým,žesivyberiezákonnečlenskéhoštátuakozákonvzťahujúci

sa na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08 : „Smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať' v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu sudu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho pravá vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ' nebol uvedenou doložkou

viazaný.“

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí6) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko v predmetnej zmluve o úvere absentuje údaj o RPMN, ktorý je nevyhnutnou náležitosťou
zmluvy, úver sa v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského
práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký

štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Súd preskúmaním exekučného spisu zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 26.10.2005 zmluvu o
úvere č. 4281201, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 10.000 Sk. Povinný
sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 84.000 Sk v

10-tich mesačných splátkach po 1800 Sk počnúc dňom 20.11.2005. Keďže povinný bol v omeškaní
s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenskározhodcovskáa.s.,sosídlomvBratislavesnávrhom,abybolpovinnýzaviazanýnazaplatenie
istiny vo výške 18380 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 14000 Sk od
6.4.2006 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 4969 Sk. Stály rozhodcovský súd

návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v
tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo.
Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver ( Úverová zmluva § 2 písm. a/ zákona
o spotrebiteľských úveroch - ZSU) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa
výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník -

povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v súlade s § 52 odsek 2,3 OZ a § 3 odsek 1, 2 ZSU), pričom
veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo
v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

Súd zároveň preskúmaním všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného zistil, že vo

všeobecných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 17 je obsiahnutá neprijateľná
podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
zmysle predmetného ustanovenia všeobecných podmienok „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúdu,rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne

z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v

predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu
alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka,
ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ,
ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskejdoložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by
inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z

takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z. z., ktorý

novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je
záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy
práv a povinností zmluvných strán.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Nakoľko existujú okolnosti, ktoré bránia vo vykonávaní exekúcie, súd v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v spojitosti s § 45 ods. 2 ZoRK exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Nakoľko o výške trov pôvodného súdneho exekúcie JUDr. Ing. Romana Liščáka so sídlom
exekútorského úradu v Hlohovci nebolo právoplatne rozhodnuté, súd v ďalšom konaní sa zameral
na rozhodovanie o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora ako aj novopovereného súdneho

exekútora.

Podľa § 27 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška),
v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena za
a) výkon exekučnej činnosti
1. pri exekúcii na peňažné plnenie,2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie,
b) ďalšiu činnosť, ak súvisí s vykonávaním exekučnej činnosti, a to
1. za poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky,

2. za prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti so súdnym alebo s iným
konaním,
3. za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu,
4. za manipuláciu so spismi.

Podľa § 3 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk/6,64
eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
100 sk/3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 154,25 eur (4646,90 Sk -
súdny exekútor v dôsledku chyby v sčítaní nesprávne uviedol výšku trov, keď namiesto sumy 4946,80 Sk
(164,20 eur) uviedol sumu 4646,90 Sk), z toho podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky vo
výške 3094 Sk (2600 Sk + 19% DPH) za 13 úkonov exekučnej činnosti - prijatie návrhu - kontrola, zápis
do PC (30 min), zápis do registra, zápis do abecedného zoznamu (15 min), vydanie žiadosti o udelenie

poverenia (15 min), zápis poverenia do PC (10 min), vypracovanie a vydanie upovedomenia (20 min),
zisťovanie zdravotnej poisťovne povinného - sedem poisťovní (15 min), zisťovanie nehnuteľností (15
min), živnostenský register (15 min), obchodný register (20 min), vyčíslenie trov (60 min), lustrácia VšŽP
(15 min), vrátenie poverenia (20 min), archivácia spisu (20 min) podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s
ods. 3 a § 15 cit. vyhlášky vo výške 1547 Sk (1300 Sk + 19% DPH) za 13 úkonov - získanie poverenia,

doručenie upovedomenia, zisťovanie majetku - GˇU, zdravotné poisťovne (7x), ŽR, OR, VšŽP a podľa
§ 22 cit. vyhlášky za náhradu hotových výdavkov vo výške 305,80 Sk (257 Sk + 19% DPH) - poštovné.

Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri
vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy, avšak v inej výške než si ich uplatnil súdny exekútor. Súd

preto priznal trovy exekúcie pre pôvodného súdneho exekútora vo výške 84,22 eur, na ktoré v zmysle
§ 203 ods. 1 EP zaviazal oprávneného; špecifikované nasledovne:
- § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky: 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu x 6,64,- eur/hod
= 19,92 eur + 20% DPH = 23,90 eur
- § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky : písm. a) 1 úkon, c) 1 úkon, j) 11

úkonov, spolu 13 úkonov exekučnej činnosti x 3,32 eur/úkon = 46,16eur + 20% DPH = 51,79 eur
- § 22 vyhlášky - 8,53 eur
- trovy exekúcie spolu: 23,90+51,79+8,53 = 84,22 eurSúd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu stanovenú počtom účelne vynaložených hodín v zmysle
§ 14 ods. 1 v spojitosti s ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, ako si
ju súdny exekútor žiadal priznať, keď predložil časovú špecifikáciu s jednotlivými úkonmi exekučnej

činnosti v trvaní od 10 do 60 minút a za každý z týchto úkonov (13 úkonov) si uplatnil 200 Sk (6,64
eura). Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určuje podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu, pričom základná hodinová sadzba v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky
je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súd pri posudzovaní odmeny súdneho exekútora stanovenej
počtom účelne vynaložených hodín má za to, že súdnemu exekútorovi prislúcha odmena za celkový čas

účelne vynaložený na exekúciu, to znamená čas, ktorý súdny exekútor spolu vynaložil pri vykonávaní
úkonoch exekučnej činnosti, teda odmena sa neurčuje paušálnou sumou za každý úkon exekučnej
činnosti, ale hodinovou sadzbou za celkovo vynaložený čas na exekúciu. Rovnako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako dovolací súd v rozsudok zo dňa 28.05.2007, sp. zn. MCdo 7/2006, uvádza, že
z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte
odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov,

ďalej uvádza, že rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich
vykonanie a bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nie je v rozpore s §
14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd po preštudovaní spisu súdneho exekútora mu nepriznal odmenu
za úkony: prijatie návrhu - kontrola, zápis do PC (30 min), zápis do registra, zápis do abecedného

zoznamu (15 min), zápis poverenia do PC (10 min), vrátenie poverenia (20 min), archivácia spisu (20
min), nakoľko nie sú to úkony, ktorých účelom je vymoženie pohľadávky a jej príslušenstva, ale ide o
administratívnu prácu súvisiacu s výkonom exekučnej činnosti, ktorá je zahrnutá v odmene súdneho
exekútora. V zmysle vyššie uvedeného súd sčítal časy trvania jednotlivých úkonov vyjadrené v minútach
a súdnemu exekútorovi priznal odmenu za 175 min (3 hodiny) účelne vynaložené na exekúciu, súd mu

teda nepriznal 10 hodín.

Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny, nakoľko súdny exekútor preukázal, že je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto mu bolo možné zvýšiť odmenu o DPH. K zvýšeniu DPH súd
pristúpil na základe zákona č. 490/2010 Z. z., ktorým došlo k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty. Nakoľko

súdny exekútor v čase vyčíslenia trov exekúcie nevedel, ani vedieť nemohol, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté po zmene sadzby DPH, dospel súd k záveru, že mu patrí súčasná DPH, nakoľko daňová
povinnosť súdnemu exekútorovi vznikne až po právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,62 eur (19%

DPH), nakoľko podľa § 196 EP sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje odmena súdneho exekútora a nie
náhrada hotových výdavkov, resp. náhrada za stratu času a jej priznanie by bolo v rozpore so zákonom.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 7,97 eur (6,64 eur + 20% DPH)
v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 3 a § 15 cit. vyhlášky za úkony: doručenie príkazu na

začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu.

Nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu priznal aj túto náhradu. Celková výška trov exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého predstavuje sumu 7,97 eur, na ktorú zaviazal v zmysle § 203
ods. EP oprávneného, nakoľko súd má za to, že zavinil s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

zastavenie exekúcie.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.