Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108232396
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8108232396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: A-typ, architektonický ateliér, spol. s r.o.,
so sídlom v Prešove, Strojnícka 1, IČO: 31 653 880, zastúpeného Eva Petránová Advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom v Prešove, Puškinova 16, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: MERKURY MARKET
SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom v Prešove, Duklianska 11, IČO: 36 501 891, zastúpenému advokátskou
spoločnosťou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, IČO: 36 856 967, o
zaplatenie 9.875,19 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov pod
č.k. 18Cb/27/2009-239 zo dňa 16.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené.

Menírozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuonáhradetrovprvostupňovéhokonaniatak,žežalovanýje
povinný žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Eva Petranová Advokátska kancelária, s.r.o. nahradiť
trovy prvostupňového konania pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 592,51
eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.733,41 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Eva Petranová, Advokátska
kancelária, s.r.o. trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 944,84
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov (ďalej aj „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.875,19 eur s 14,25 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 9.875,19 eur od 21.02.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Eve Petránovej Advokátskej kancelárii s.r.o. so sídlom v
Prešove, Puškinova 16 trovy konania vo výške 592,51 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

4.090,15 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o
dielo v zmysle § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, pričom táto skutočnosť bola potvrdená
súhlasnými vyhláseniami účastníkmi sporu. Ďalej mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ
sa zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa v zmysle čl. II predmetnej zmluvy za podmienok
dohodnutých v zmluve o dielo zhotoviť na novostavbu „X.“ projektovú dokumentáciu pre územné

rozhodnutie, výkoninžinierskejčinnostiprevydanieúzemnéhorozhodnutia, projektstavbyprestavebné
povolenie, výkon inžinierskej činnosti pre vydanie stavebného povolenia, projekt stavby pre prekladku
inžinierskych sietí v mieste budúcej stavby predajne vrátane prípojky plynu, výkon inžinierskej činnosti
pre vydanie stavebného povolenia pre prekladku inžinierskych sietí. Žalovaný ako objednávateľ sazaviazaldokončenéprojektybezvádprevziať,zaplatiťzaichzhotoveniežalobcoviaposkytnúťžalobcovi
ako zhotoviteľovi dohodnuté spolupôsobenie v zmysle bodu 2.2. Zhodnými tvrdeniami účastníkov
konania bolo tiež preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vypracovať a dodať predmet

zmluvy v rozsahu a obsahu čl. III. zmluvy v termínoch projekt pre územné rozhodnutie vrátene
právoplatného územného rozhodnutia do štyroch mesiacov od podpísania zmluvy. Projekt stavby
pre stavebné povolenie vrátené právoplatného stavebného povolenia do troch mesiacov od vydania
právoplatného územného rozhodnutia. Projekt stavby pre stavebné povolenie prekládky inžinierskych
sietí vrátené právoplatného stavebného povolenia do štyroch mesiacov od vydania právoplatného

územného rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca vykonal
a zrealizoval predmet zmluvy o dielo, avšak nie v termínoch v zmysle čl. IV. zmluvy o dielo. Tieto
skutočnosti boli zhodnou výpoveďou účastníkmi konania preukázané a medzi účastníkmi sporné
neboli. Žalovaný sa proti žalobe bránil tvrdením, že žalobca zrealizoval predmet zmluvy o dielo
po dohodnutom termíne, zároveň si uplatnil voči žalobcovi námietku započítania proti pohľadávke
žalobcu vo výške 9.875,19 Eur, pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty zo zmluvy o dielo z titulu

porušenia zmluvných dojednaní v bode 4.1 zmluvy vo výške 9.875,19 eur. Bolo teda povinnosťou
žalovaného preukázať tvrdené skutočnosti o nemožnosti splnenia zmluvy v termíne v zmysle zmluvy
o dielo. Z predloženého poľského typového projektu, ktorý bol žalovaným dodaný bolo preukázané, že
projekt a stavba obchodného centra Z. je odlišná čo sa týka dispozície a technického a požiarneho
riešenia, keďže riešenie predstavoval dvojpodlažný objekt obchodného centra štvorcového pôdorysu,

výstavná plocha 1.500 + 1.500 m2 s centrálnym otvorovým schodiskom uprostred so samostatným
jednopodlažným skladom. Žalovaný stanovil skutočnú veľkosť novostavby obchodného centra v E. na
obostavaný priestor 38.000 m3, pričom nepreukázal v konaní, že typový vzorový projekt na obdobné
zariadenia by žalovanému dodal. Bolo preukázané, že po uzavretí zmluvy o dielo žalovaný zmenil
koncepciu stavby a keďže chcel zabezpečiť predaj aj v priestoroch výstavnej haly, došlo k dispozičným

zmenám a zmene požiarno-bezpečnostného riešenia, čo vyplýva z technickej správy D. a. s. X/XXXX,
súčasťou ktorej je projekt požiarneho riešenia. Z projektu XX/XXXX časť E - stavebná časť diel -
statika a z projektu pre stavebné povolenie XX/XXXX. časť E - stavebná časť diel - B. vyplýva, že z
pôvodnej dvojpodlažnej výstavnej haly bola dohodnutá zmena na samostatné výstavno-predajné haly.
Predloženými listinnými dokladmi žalobca preukázal, že typový projekt obchodného centra Z. takého,

ako bol postavený v čase uzavretia zmluvy o dielo neexistoval a žalovaný ho nemohol dodať tak,
ako sa zaviazal v zmysle čl. V. bod 5.5 zmluvy o dielo. Žalovaný preukázal, že po uzavretí zmluvy
o dielo sa následnými konzultáciami a rokovaniami menila celá koncepcia stavby, z výstavných hál
sa stali výstavno-predajné haly, s čím boli spojené nové dispozičné a prevádzkové, bezpečnostné
riešenia stavby. Rovnako žalobca preukázal, že žalovaný neposkytol žalobcovi záväzné pokyny na

vykonanie diela v čase uzatvorenia zmluvy, ale až následne viac ako 9 mesiacov po uzatvorení zmluvy.
Žalobcapreukázal,žežalovanýsipripodpisezmluvynesplnilpovinnosťdodaťdispozičnéaprevádzkové
riešenie stavby, bez ktorých nebolo možné dielo dokončiť. Uvedeným konaním neposkytol žalovaný
potrebné spolupôsobenie pri podpise zmluvy o dielo. Bolo preukázané, že dispozičné a prevádzkové
riešenie stavby bolo žalovaným dodané žalobcovi až 8.8.2006. Rovnako bolo preukázané, že v zmysle

uzatvorenej zmluvy o dielo mal žalovaný zabezpečiť spracovanie projektu stavby na stavebné povolenie
v časti B. a K. vlastným projektantom s potrebnou kvalifikáciou, ktorý sa zaregistruje v Slovenskej
komore stavebných inžinierov, pričom toto spolupôsobenie žalovaný nesplnil. Žalovaný zabezpečil
statika pána Z.. P.. R. C., ktorý nespĺňal podmienky, ktoré by ho oprávňovali projektovať statiku stavieb.
Oprávnenie tohto druhu mu Slovenská komora stavebných inžinierov nevydala. Z tohto dôvodu bol

žalobca nútený zabezpečiť si túto časť svojpomocne, resp. prostredníctvom tretej osoby, ktorá disponuje
požadovaným oprávnením. Na základe uvedenej dôkaznej situácie dospel súd k záveru, že žalovaný v
konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali
ako objednávateľovi v zmysle zmluvy o dielo čl. V. Bolo preukázané, že žalovaný prevzal premet
diela, avšak nesplnil si svoj záväzok spočívajúci v poskytnutí súčinnosti a rovnako nesplnil si svoj

záväzok za prevzaté zhotovené dielo zaplatiť cenu diela dohodnutú v zmluve o dielo. Ďalej prvostupňový
súd konštatoval, že žalovaný si jednostranne započítal zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania žalobcu
v termíne dohodnutom v zmluve o dielo. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri jednostrannom
zápočte musí ísť o pohľadávky vzájomné rovnakého druhu spôsobilé na započítanie. Ak žalovaný robil
zápočet, tým musel uznávať nárok žalobcu a kvalifikovať pohľadávku žalobcu ako vzájomnú, uznal

pohľadávku žalobcu a mal ju v úmysle započítať. Aj z tohto dôvodu súd pohľadávku žalobcu považoval
za jednoznačnú a nespornú z hľadiska formálnych náležitostí, pričom išlo o pohľadávku splatnú, zročnú
a peňažnú. Rovnaké náležitosti má mať aj pohľadávka žalovaného, aby pri strete pohľadávok mohlo
dôjsť k zániku. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ustanoveniach §580 - 582, v zmysle ktorých pokiaľ má dlžník a veriteľ vzájomné pohľadávky s plnením rovnakého druhu,
ktoré sa navzájom kryjú, zaniknú započítaním za podmienok ustanovených zákonom. Zánik nastáva
okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že k porušeniu zmluvy pri nedodržaní dohodnutého rozsahu prác v termín podľa čl. IV. zmluvy nedošlo
zo strany žalobcu, ale žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorá neposkytla súčinnosť - spolupôsobenie
potrebné na dokončenie a odovzdanie diela, ktoré bolo presne špecifikované v bode 3.6 a čl. V. V tomto
prípade nie je možné konštatovať porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, a to nedodržaním času
plnenia, pretože čas plnenia je závislý od spolupôsobenia žalovaného v zmysle čl. V. zmluvy o dielo.

Preto žalovaná obchodná spoločnosť nemôže účtovať zmluvnú pokutu žalobcovi za tvrdené oneskorené
vykonanie diela. U žalovanej obchodnej spoločnosti nie je spôsobilá pohľadávka na započítanie, a to
pôvodný nárok na zmluvnú pokutu. Žalovaný síce urobil započítací prejav tým, že si určoval zmluvnú
pokutu, avšak nemal spôsobilú pohľadávku na započítanie, a to dôvodne účtovanú zmluvnú pokutu.
Tým, že žalovaná spoločnosť urobila zápočet na pohľadávku žalobcu, nespochybnila jeho nárok na
zaplatenie vykonaného diela, pretože predpokladom započítania je vzájomnosť pohľadávok finančného

plnenia. Keďže obrana žalovaného nebola úspešná, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.875,19 eur s príslušenstvom. Pretože žalovaný sa
dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
vystavenej faktúry č. XXXXXXX, žalobca bol oprávnený požadovať úrok z omeškania. Súd tak priznal
žalobcovi úrok z omeškania od 21.01.2007 zo žalovanej sumy 9.875,19 eur vo výške 14,25 % ročne

v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka. Nakoľko ním požadovaný úrok z omeškania
nepresahuje zákonný rámec, tento bol žalobcovi priznaný v požadovanej výške.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výška priznanej
náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 592,51 eur ako aj
z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnila právna zástupkyňa žalobcu písomne zo dňa 17.12.2014,
ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Preto prvostupňový súd priznal úspešnému žalobcovi

aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.090,15 eur.

2) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný. V dôvodoch odvolania
uviedol, že celá argumentácia žalobcu, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožnil súd prvého stupňa, stojí
na štyroch bodoch: 1. nedodanie typového (vzorového) projektu, 2. neposkytnutie spolupôsobenia, 3.

zabezpečenie spracovania projektu v časti B. a statika vlastným projektantom, 4. realizácia čiernej
stavby. Všetky tieto štyri argumenty sa prvýkrát objavili až x mesiacov po ukončení diela a všetky tri
argumenty s výnimkou čiernej stavby boli podľa názoru žalovaného vymyslené zo strany žalobcu x
mesiacov po ukončení zmluvy o dielo. Následne jednotlivé body podrobne rozpísal, pričom v podstate
uviedol, že:

k bodu 1. - Typový (vzorový) projekt: žalobca v konaní argumentoval tým, že žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť dodať žalobcovi typový projekt obdobného zariadenia, ktorý je potrebný pre splnenie
predmetu diela. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď spoločníka a konateľa P.. B.. Q. C. zo dňa
12.9.2014 a uviedol, že ako to vyplýva z výpovede žalobcu, žalobca pri realizácii projektu E. žalovaného
nevyzýval na poskytnutie typového projektu, pretože pracoval s projektom S.. Pôvodná koncepcia

stavby sa premietla aj do projektu pre územné rozhodnutie, potvrdil vo svojej výpovedi žalobca. V
zmysle zmluvy o dielo zo dňa 22.11.2005 sa žalobca zaviazal dodať žalovanému projekt pre územné
rozhodnutie vrátane právoplatného územného rozhodnutia do 4 mesiacov od podpísania zmluvy, t.j.
do 22.3.2006. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2006. K reálnemu splneniu tejto
povinnosti zo strany žalobcu došlo až dňa 7.7.2006, teda 3 1 mesiaca po dohodnutom termíne. Žalovaný

v konaní opakovane uvádzal, že termíny, ku ktorým sa žalobca v zmluve o dielo zaviazal, reálne splniť
nevedel, čo sa aj stalo. Ďalšia podstatná skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovede p. Z. X. zo dňa
18.10.2013 je, že prvé rozhodnutie hlavného architekta zo dňa 29.3.2006 bolo zamietnuté, nakoľko
bolo potrebné isté veci zdokumentovať. Dňa 4.5.2006 bolo prijaté nové kladné stanovisko V.. Teda sám
žalobca uznáva minimálne 4-týždňové omeškanie s odovzdaním PD pre územné rozhodnutie. Podľa

názoružalovanéhosúskutočnostipopísanévyššie,týkajúcesanedodaniaprojektovejdokumentáciepre
územné rozhodnutie v zmluvne dojednaných termínoch, vo veci podstatné a rozhodujúce. Preukazujú
dôvodnosť nároku žalovaného na zmluvnú pokutu minimálne za 3 1 mesiaca. Typový vzorový projekt
tu teda od začiatku existoval. Žalobca s ním od začiatku pracoval. Žalobca vychádzal z obdobnéhoprojektu z S., resp. z projektu S., ktorý už mal vyhotovený. Žalovaný sa k typovému projektu vyjadril
jasne, že neexistujú identické stavby, nakoľko sa museli prispôsobiť, ale typový je, lebo všade je to
isté. Idea je stále všade rovnaká. Žalovaný v konaní poukázal na to, že celá zmluva mala dva prvky.

Prvou časťou je projekt, druhou inžinierska činnosť. Problém bol v tom, že firma A-typ nedokázala
realizovať tú inžiniersku činnosť, lebo to nevedeli. So samotným projektom nebol problém, problém
bol s inžinierskou činnosťou. Žalovaný prišiel rozšíriť svoje podnikateľské aktivity z S. na K. v roku
2006. Architektonickú spoločnosť oslovil preto, že na K. nebol dostatočne znalý rozdielnych pomerov a
technických záležitostí týkajúcich sa stavieb. Projekt, ktorý žalobca vypracoval podľa poľskej predlohy

pre účely jeho použitia v slovenských podmienkach bol z hľadiska požiarnej bezpečnosti a výkonu
podnikateľskej činnosti vo výstavných halách namiesto výstavno-predajných nepoužiteľný. Táto situácia
bola operatívne riešená za promtnej účasti žalovaného (tak potom aké neposkytnutie súčinnosti?!) Ak
teda žalobca vedel, že normy na K. sú iné ako v S., mal tieto skutočnosti zohľadniť pri úprave projektu a/
alebo na to žalovaného upozorniť, čo však neurobil. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov kládol
dôraz na moment uzatvorenia zmluvy o dielo, a to konkrétne, že žalovaný si pri podpise zmluvy nesplnil

povinnosť dodať dispozičné a prevádzkové riešenie stavby. Prehliadol však znenie zmluvy o dielo za
čiarkou, a to resp. do 7 dní od vyžiadania. Takáto výzva neexistuje. Buď sa jedná o dodanie pri podpise
zmluvy alebo o dodanie do 7 dní od vyžiadania si dokumentácie. Preto platí, že v prípade nevyužitia tejto
alternatívy bol objednávateľ povinný dodať dokumentáciu len vtedy, ak ho na to vyzval zhotoviteľ diela.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaného vyzval na predloženie typového projektu. Poukázal na

výpoveď p. C., ktorý uviedol, že po zmene koncepcie stavby „sme ten projekt museli úplne ináč urobiť“. Z
toho jasne vyplýva, že žalobca stále a aj naďalej pracoval s pôvodným projektom S., ktorý len upravoval.
Argumentácia žalobcu o nedodaní typového projektu zo strany žalovaného sa prvýkrát vyskytla až po
uskutočnenom zápočte zo strany žalovaného, resp. v žalobe, no nakoniec na nej postavil celú svoju
obranu v konaní.

K bodu 2. - neposkytnutie spolupôsobenia: Z výpovede žalobcu zo dňa 12.9.2014 vyplýva, že žalovaný
mal kanceláriu v areáli žalobcu, žalovaný bol u žalobcu každý týždeň, všetko spolu ústne riešili. V tejto
súvislosti poukázal na výpoveď žalovaného zo dňa 16.12.2014, v ktorej žalovaný uviedol, že žalobca a
žalovaný mali niekoľkokrát stretnutia v pravidelných intervaloch, žalovaný presne vie o každom detaile,
pretože bol pravidelne na mieste a pravidelne na stretnutiach niekoľkokrát v týždni. Uviedol, že 30 rokov

riadi takéto projekty a má 40 objektov a aktívne sa zúčastňuje pri realizácii týchto stavieb. Z vykonaného
dokazovania jasne vyplýva, že žalovaný spolupôsobenie poskytol, veď len zoznam stretnutí uvádzaných
žalobcom i samotné stretnutie v E. je dôkazom o spolupôsobení žalovaného. Opätovne poukázal na
to, že žalobca od žalovaného v prvej fáze diela typový projekt ani nežiadal. V ďalšej fáze, t.j. po tom,
čo sa zistilo, že je potrebné zmeniť požiarno-bezpečnostné riešenie stavby a typ stavby z výstavnej na

výstavno-predajnú, stále a aj naďalej pracoval s pôvodným projektom S., ktorý len upravoval. Žalobca
teda žalovaného nikdy na predloženie typového projektu nevyzýval.
K bodu 3. - zabezpečenie spracovania projektu v časti B. a K. vlastným projektantom:
Žalovaný mal v zmysle zmluvy o dielo zabezpečiť spracovanie projektu stavby na stavebné povolenie v
časti B. a K. vlastným projektantom s potrebnou kvalifikáciou, ktorý sa zaregistruje v slovenskej komore

stavebných inžinierov. Súd ustálil, že tým statik, ktorého zabezpečiť žalovaný, nespĺňal podmienky,
ktoré by ho oprávňovali projektovať statiku stavieb a preto, že mu Slovenská komora stavebných
inžinierov nevydala oprávnenie tohto druhu, bol žalobca nútený zabezpečiť si túto časť svojpomocne
resp.prostredníctvomtretejosoby,ktorádisponujepožadovanýmoprávnením.Vtejtosúvislostižalovaný
uznáva, že vlastnému projektantovi žalovaného p. C. Slovenská komora stavebných inžinierov nevydala

oprávnenie na to, aby mohol autorizovane opečiatkovať projekt stavby na stavebné povolenie v časti B. a
statika, ale na druhej strane tento projekt, ktorý p. C. vyhotovil, bol zo strany žalobcu len opečiatkovaný,
a tak za neho prevzal zodpovednosť. Je zarážajúce, že žalobca vidí pochybenie na strane žalovaného
a na druhej strane takto konal t.j. opečiatkoval projekt p. C. už pri projekte S.!
K bodu 4 - realizácia čiernej stavby: S týmto jediným argumentom je možné zo strany žalovaného

súhlasiť. Čiernu stavbu vykonal žalovaný, ale žalovaný ju následne sám aj zlegalizoval. A táto
skutočnosť na strane žalovaného bola spôsobilá ovplyvniť splnenie predmetu zmluvy zo strany žalobcu
s omeškaním, tak vzniká otázka, o koľko? Týždeň, dva mesiace? Ak súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku cituje zákonné ustanovenie § 366 ods. 4 Obchodného zákonníka, mal sa
vysporiadať s konkrétnou dobou, ktorá mala za následok omeškanie žalobcu.

Celý rozsudok je podľa názoru žalovaného nedostatočne odôvodnený. Chýbajú odpovede na podstatné
argumenty:· Ak podľa súdu žalobca preukázal, že žalovaný mu nedodal typový projekt pri podpise zmluvy, resp. do
7 dní od vyžiadania, na základe čoho dospel súd k takému záveru, ak nejestvuje žiaden dôkaz o tom,
že by žalobca žalovaného vyzval?

· Obdobne pri údajnom neposkytnutí spolupôsobenia zo strany žalovaného - ako podľa súdu žalobca
preukázal, že žalovaný neposkytol spolupôsobenie žalobcovi pri podpise zmluvy, resp. do 7 dní od
vyžiadania, ak nejestvuje žiaden dôkaz o tom, že by žalobca žalovaného vyzval?
· Ak sa koncepcia stavby zmenila po právoplatnosti územného rozhodnutia na stretnutí v E. dňa
7.8.2006, čo potom s 3 a 1 mesačným omeškaním (106 dní) žalobcu s dodaním projektovej

dokumentácie pre územné rozhodnutie? Omeškanie dokonca v konaní žalobca uznáva a súd tvrdí, že
táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola.
· Ak sa koncepcia stavby zmenila po právoplatnosti územného rozhodnutia na stretnutí v E. dňa
7.8.2006, aká je potom doba, ktorú trvalo žalobcovi prepracovať projekt na základe pokynov žalovaného
a o aký čas táto doba spôsobila omeškanie žalobcu s odovzdaním PD pre stavebné rozhodnutie? Tá
je 73 dní.

· Písomná forma zmluvy o dielo a spôsob jej zmien vo forme písomných dodatkov, na ktoré viackrát
upozorňoval žalovaný, zostali v odôvodnení nepovšimnuté. Rovnako právna zástupkyňa žalobcu až po
ukončení diela vyzývala žalovaného na podpísanie dodatku k zmluve o dielo, keďže došlo na stretnutí
v E. k zmenám. Teda sama právna zástupkyňa si bola vedomá, že písomnú zmluvu je možné meniť len
písomne vo forme dodatkov.

Podľa názoru žalovaného súd nielen že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré trvalo viac ako
3 mesiace, ale na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nárok žalovaného čo do započítacieho prejavu
je dôvodný do 160 dní zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu. Žalovaný súhlasí s argumentáciou

žalobcu, s ktorou sa stotožnil aj súd prvého stupňa, že k celkovej zmene koncepcie stavby došlo až na
osobnom stretnutí v E. dňa 7.8.2006 a teda zmenu projektu zavinil žalovaný. Od toho dátumu stretnutia
trvalo žalobcovi prepracovať projekt presne 73 dní. Z celkového omeškania žalobcu s odovzdaním
PD pre stavebné rozhodnutie, ktoré od 27.6.2006 do jeho skutočného odovzdania dňa 2.2.2007,
ktoré predstavuje spolu 127 dní, ak odrátame 73 dní, ktoré zavinil žalovaný, žalobca je v omeškaní

s odovzdaním PD pre stavebné rozhodnutie stále 54 dní. Ak zrátame omeškanie z prvej fázy 106
dní a omeškanie z druhej fázy 54 dní, dostane 160 dní omeškania žalobcu. Úspech žalovaného v
spore je teda z pôvodných 233 dní, 160 dní. Žalovaný vychádza len z výpovede žalobcu, ktorý tieto
skutočnosti sám uznal. Z tohto rozsudku zo dňa 16.12.2014 ajeho odôvodnenia vyplýva, že započítací
prejav žalovaného je platný čo do časti 160 dní a výrok rozsudku mal znieť tak, že súd žalobu zamieta!

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd vôbec nezaoberal je, že ak stretnutie v E. bolo tým medzníkom,
od ktorého sa zmenila koncepcia stavby, nikdy sa však nezmenila lehota na odovzdanie diela, a to PD
pre stavebné rozhodnutie.

V ďalšej časti dôvodov odvolania žalovaný namieta nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktorého následkom je jeho nepreskúmateľnosť a je odvolacím dôvodom, ktorým sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a zároveň zakladá aj zásahom do práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd.

Ďalej sa vyjadruje k predbežnému právnemu názoru súdu. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvého
stupňa na pojednávaní konanom dňa 12.9.2014, v podstate po vykonanom dokazovaní, vyslovil svoj
predbežný právny názor, že „nárok žalobcu a žalovaného vidí pol na pol“. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa bolo pre žalovaného o to prekvapivejšie, keď súd v plnom rozsahu vyhovel žalobcovi. Ak
by súd pri vyslovení predbežného názoru uviedol, že sa prikloní na stranu žalobcu, žalovaný by

určite využil cestu súdneho zmieru, prípadne mimosúdnej dohody a prijal by návrh žalobcu na jeho/
jej uzavretie v znení, v akom ju žalobca pred časom navrhoval. Ak teda súd od predposledného do
posledného pojednávania zmenil svoj právny názor na vec, napriek tomu, že vo veci už nebolo vykonané
takmer žiadne dokazovanie, mal sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto zmenou právneho názoru
vysporiadať. Účelom vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu je aj to, aby

rozhodnutie súdu nebolo pre účastníkov konania prekvapivé. V tomto prípade nastal pravý opak.

V závere odvolania žalovaný poukázal na neodôvodnené prieťahy v konaní, keď od vynesenia rozsudku
t.j. dňa 16.12.2014 do momentu jeho doručenia t.j. do 23.3.2015 ubehli viac ako 3 mesiace. Citujeustanovenie § 158 ods. 5 O.s.p. a dodáva, že podľa jeho názoru vec sama nie je tak skutkovo a
právne náročná a samotný rozsudok resp. jeho odôvodnenie nie je tak obsiahle, aby vyhotovenie a
zaslanie rozsudku trvalo tak neúmerný čas. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by

súd prvého stupňa žiadal predsedu súdu o predĺženie lehoty na jeho vyhotovenie a zaslanie, preto
tento čas možno zo strany súdu považovať za neodôvodnený prieťah v konaní. Ďalej poukázal na to,
že pohľadávka žalobcu z titulu istiny predstavuje sumu 9.875,19 eur. Za šesť rokov trvania konania na
súde prvého stupňa sa príslušenstvo pohľadávky dostalo na hranicu 11.419,64 eur. Neúmerne dlhou
rozhodovacou činnosťou súdu prvého stupňa je príslušenstvo pohľadávky vyššie ako istina sama. V

tejto súvislosti poukazuje na medzinárodne zmluvy o ochrane zahraničných investícií a rovnako na
bilaterálnu Dohodu o podpore a vzájomnej ochrane investícií uzatvorenú medzi K. a K.. Zmyslom
týchto zmlúv je upevňovať spoluprácu na dosiahnutie vzájomnej výhodnosti pre obidva štáty, vytvárať
a udržiavať priaznivé podmienky pre investície investorov štátu jednej zmluvnej strany na území
štátu, druhej zmluvnej strany a podporovať a ochraňovať zahraničné investície s cieľom napomáhať
hospodársku prosperitu oboch zmluvných strán. Navrhuje, aby súd pri svojom rozhodovaní zvážil aj tieto

širšie vzájomné súvislosti a dôsledky, ktoré môžu objektívne nastať a postihnúť spoločnosť MERKURY
MARKET SLOVAKIA, s.r.o., ktorá bude prípadne nútená domáhať sa ochrany svojich práv a vzniknutej
škodyvnovýchsúdnychkonaniach.Vzáverežalovanýuviedol,že odvolanímnapádaajvýrokonáhrade
trov konania, ktorým súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Odôvodnil to tým, že žalovaný
sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej a preto má za to, že žalobca vo veci

nemal plný úspech vo veci a preto mu ani nepatrí náhrada trov konania.

Z uvedených dôvodov žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nedostatočne
odôvodnené, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že
žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím
súdom.

3) Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za účelové.
Zdôraznil, že termíny ukončenia diela a cena diela v zmysle predmetnej zmluvy o dielo boli dohodnuté
práve s predpokladom splnenia podstatnej povinnosti zo strany žalovaného, a to poskytnutia všetkých
potrebných podkladov pre splnenie predmetu zmluvy o dielo. Poskytnutie týchto podkladov malo
zaručiť časovú a finančnú nenáročnosť pri realizácii predmetu zmluvy. Ak sa zmenila celá koncepcia

obchodného centra Z.t, čo potvrdil aj žalovaný, zmenila sa celková náročnosť realizácie diela. Preto
nie je možné uvažovať o akomkoľvek omeškaní žalobcu. Tvrdí, že dielo bolo dokončené, ale nie
podľa typového projektu, ale na základe úplne nových skutočností a podkladov. Z architektonického
a projekčného hľadiska žalobca v podstate realizoval „od nuly“ úplne nové dielo, pričom náročnosť,
prácnosť a náklady na jeho realizáciu boli neporovnateľné s tým, aké by boli, keby mal žalobca k

dispozícii typový projekt. Žalovaný v odvolaní nevyvrátil, že typový projekt obdobného zariadenia
nebol dodaný a takéto úvahy žalovaného len potvrdzujú, že typový projekt dodaný nebol. Žalovaný v
odvolaní nevyvrátil, že typový projekt obdobného zariadenia nebol dodaný a takéto úvahy žalovaného
len potvrdzujú, že typový projekt dodaný nebol. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd správne
uviedol, že k porušeniu zmluvy pri nedodržaní dohodnutého rozsahu prác v termíne podľa čl. IV.

zmluvy nedošlo zo strany žalobcu, ale žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorá neposkytla súčinnosť -
spolupôsobenie potrebné na dokončenie a odovzdanie diela. U žalovanej obchodnej spoločnosti nie je
spôsobila pohľadávka na započítanie, a to pôvodný nárok na zmluvnú pokutu, aj keď žalovaný urobil
započítací prejav tým, že si určoval zmluvnú pokutu, avšak nemal spôsobilú pohľadávku na započítanie,
a to dôvodne účtovanú zmluvnú pokutu. Tým, že žalovaná spoločnosť urobila zápočet na pohľadávku

žalobcu, nespochybnila jeho nárok na zaplatenie vykonaného diela, pretože predpokladom započítania
je vzájomnosť pohľadávok finančného plnenia. Významnou skutočnosťou je aj to, že až dňa 7.8.2006
(viac ako 9 mesiacov po podpise zmluvy o dielo) na stretnutí v E. žalovaný prijal návrh dispozičných
zmien a zmenu požiarno-bezpečnostného riešenia. Z uvedeného vyplýva, že typový projekt obchodného
centra Z., takého ako bol postavený v tom čase neexistoval a žalovaný ho nemohol dodať. Žalobca

dielo objektívne nemohol dokončiť z dôvodu rozporu, ktorého by sa dopustil porušením čl. III. bod 3.1.
zmluvy. Žalovaný pri podpise zmluvy nedodal ani dispozičné a prevádzkové riešenie stavby, pričom
v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 22.11.2005 ide o podklady nevyhnutné na vykonanie diela, ktorými
sa žalobca pri spracovaní diela musel riadiť. Z uvedeného vyplýva, že ide o nezastupiteľné plnenie,povinnosť žalovaného, bez ktorej dielo nebolo možné dokončiť. Tvrdenia žalovaného v časti B. a statika
sú zavádzajúce, nedôvodné a hlavne nepreukázané. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa
22.11.2005 mal žalovaný zabezpečiť spracovanie projektu stavby na stavebné povolenie v časti B. a K.

vlastným projektantom s potrebnou kvalifikáciou, ktorý sa zaregistruje v Slovenskej komore stavebných
inžinierov. Toto spolupôsobenie žalovaného nebolo nikdy naplnené. Z.. P.. R. C. nespĺňa a nespĺňal
podmienky oprávňujúce ho projektovať Statiku stavieb. Z tohto dôvodu bol žalobca nútený zabezpečiť
túto časť svojpomocne resp. prostredníctvom tretej osoby, ktorá disponuje požadovaným oprávnením,
pričom časť projektu B. bola riešená, koordinovaná a expedovaná výlučne žalobcom. Predložené

dôkazy a z nich vyplývajúce fakty ohľadne nesplnenia si povinnosti zabezpečiť spracovanie projektu
stavby na stavebné povolenie v časti B. a Statika vlastným projektantom s potrebnou kvalifikáciou,
ktorý sa zaregistruje v Slovenskej komore stavebných inžinierov, samé o sebe vylučujú omeškanie
žalobcu s odovzdaním diela. Porušením tejto povinnosti zo zmluvy o dielo sa žalovaný dostal do
omeškania, pričom platí, že po dobu omeškania žalovaného nemôže byť v omeškaní žalobca. Zdôraznil,
že neposkytnutie podkladov žalovaným, ktoré sú rozhodujúce pre riadne a včasné splnenie záväzku

a následné uplatňovanie si zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca sa mal dostať do omeškania s
odovzdaním diela, je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a zároveň zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 314,80 eur.

Rovnopis tohto vyjadrenia bol odvolateľovi doručený v prílohe listu z 10.2.2016 dňa 15.2.2016
(doručenka pri č.l. 289 spisu).

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) pred vecným prieskumom napadnutého
rozhodnutia, zodpovedajúco ustanoveniu § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval oboch účastníkov konania, aby sa

písomne vyjadrili k možnej aplikácii ustanovenia § 370 Obchodného zákonníka. Žalobcu zároveň vyzval
aj o skutkové uvedenie, ktoré z porušení povinností objednávateľa diela mali za následok pretrhnutie
(prerušenie) plynutia doby plnenia diela (upravené v zmluve v bodoch 4.1.1., 4.1.2, 4.1.3) a po aký čas
(javí sa potrebným čas prerušenia konkretizovať uvedením dátumov).

5) Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že porušenie objednávateľa, ktoré malo za následok
pretrhnutie (prerušenie) plynutia doby plnenia diela žalobca vidí v prvom rade v tom, že podľa čl.
V Spolupôsobenie a podklady objednávateľa bod 5.1 v spojení s bodom 3.1 Zmluvy o dielo zo dňa
22.11.2005 bol žalovaný povinný dodať žalobcovi ku dňu podpisu zmluvy o dielo podklady potrebné pre
splnenie predmetu zmluvy o dielo a to najmä:

- Dispozičné a prevádzkové riešenie stavby
- Typový resp. vzorový projekt obdobného zariadenia

Podklady potrebné pre riadne splnenie predmetu zmluvy o dielo špecifikované v čl. V bol žalovaný
v spojení s čl. 3.1. zmluvy o dielo povinný odovzdať žalobcovi ku dňu uzavretia zmluvy o dielo

a teda nasledujúci deň po uzavretí zmluvy o dielo sa žalovaný dostal do omeškania so splnením
týchto povinností. Začiatok omeškania žalovaného žalobca datuje odo dňa 23.11.2005. Z dôvodu, že
žalovaný nedodal dispozičné a prevádzkové riešenie stavby a typový resp. vzorový projekt obdobného
zariadenia, bol žalobca nútený po oznámení požadovanej veľkosti stavby žalovaným spracovať Návrh
stavby Obchodného centra pre účely vydania územného rozhodnutia sám. Tento proces trval odo

dňa 23.11.2005 do 25.2.2006. Dňa 24.5.2006 bolo územné rozhodnutie vydané a dňa 27.6.2006
nadobudlo právoplatnosť. Po vydaní územného rozhodnutia dňa 27.6.2006 došlo zo strany žalovaného
k požiadavke zmeniť projekt pre účely vydania stavebného povolenia. Po zmene pokynov žalovaného
v časti rozšírenia výstavno-predajných priestorov bol žalobca nútený v súlade snovou požiadavkou
žalovaného vyhodnotiť a overiť najpriaznivejšie riešenie požiarneho odvetrávania - zariadenia na odvod

dymuatepla.Uvedenáčinnosťtrvalaod1.7.2006do7.8.2006t.j.38dní. Následnedňa7.8.2006bolana
stretnutí v E. odsúhlasená definitívna dispozično-prevádzková schéma ako má byť stavba dispozične a
prevádzkovo riešená. Omeškanie žalovaného s dodaním dispozičného a prevádzkového riešenia stavby
a typového resp. vzorový projekt obdobného centra datuje žalobca odo dňa 23.11.2005 do uskutočnenia
stretnutia v E. dňa 7.8.2006. Porušenie povinnosti žalovaného, ktoré malo za následok pretrhnutie

(prerušenia) plynutia doby plnenia diela žalobca vidí aj v tom, že podľa čl. V - Spolupôsobenie a podklady
objednávateľa bod 5.1 v spojení s bodom 3.1 Zmluvy o dielo bol žalovaný povinný dodať žalobcovi ku
dňu podpisu zmluvy o dielo t.j. 22.1.2005 podklady potrebné pre splnenie predmetu zmluvy o dielo a
to: pri spracovaní projektu stavby na stavebné povolenie zabezpečiť spracovanie projektu v časti B.a Statika vlastným projektantom s potrebnou kvalifikáciou, ktorý sa zaregistruje v Slovenskej komore
inžinierov. Žalovaný projekty v časti B. a K.alobcovi nikdy nedodal. Do omeškania sa žalovaný dostal
nasledujúci deň po uzavretí zmluvy o dielo, teda dňa 23.11.2005. Žalovaný bez vedomia žalobcu a

bez stavebných povolení realizoval čierne stavby na miestach, kde mala byť zeleň, čo sťažilo postup
žalobcu pri vybavovaní stavebného povolenia. Išlo o tak závažné porušenie zmluvy o dielo zo strany
žalovaného, že týmto svojim konaním ohrozil celý účel zmluvy o dielo a žalobcovi zásadným spôsobom
zasiahol do jeho činnosti pri vybavovaní stavebného povolenia. S týmito zmenami vyjadril nesúhlas
Útvar hlavného architekta a žalobca sa dostal do patovej situácie, pretože v zmysle zmluvy o dielo

sa mal riadiť vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácií. Práce na projekte boli pozastavené
až do vysvetlenia situácie na stavenisku. Realizácia dodatočných spevnených plôch a zrušenie plôch
zelene zmenila natoľko situáciu, že komunikácia pracovníkov V. v E. so žalobcom ako generálnym
projektantom bola zdržanlivá a nejasná. Žalovaný v tom čase konal svojvoľne, generálny projektant
nebol absolútne informovaný o jeho krokoch a o forme komunikovania s V. E.. Práce na projekte boli
pozastavené na 6 týždňov od 25.9.2006 do 7.11.2006 t.j. 42 dní. Žalobca predkladá súdu Situáciu

projektu pre územné rozhodnutie a Situáciu projektu pre stavebné povolenie. Z predložených výkresov
je zrejmé, že došlo k zmene z pôvodnej projektovej dokumentácie určenej pre územné rozhodnutie
oprotiprojektovejdokumentáciiurčenejprestavebnépovolenie.Uvedenázmenasatýkaveľkostirozlohy
zelene,vdôsledkučiernejstavbyzhotovenejžalovaným.Žalobcabolnútenýsastoutočiernoustavbouv
projekte vysporiadať a označil ju ako „skladovacie priestory“. Zakreslením asfaltových plôch do súbornej

situácie ako zámenu za plochy zelene nútil žalovaný žalobcu spolupodieľať sa na legalizácii čiernych
stavieb na jeho pozemku. V zmysle článku III. bod 3.1. zmluvy o dielo sa žalobca zaviazal, že pri
vypracovaní projektovej dokumentácie bude dodržiavať všeobecne záväzné predpisy, technické normy
a vyjadrenia verejnoprávnych orgánov a organizácií. Na základe skutočností žalobca má za to, že
žalovaný nielenže neposkytol žalobcovi súčinnosť v zmysle čl. V bod 5.3 zmluvy o dielo, ale svojvoľne

bez vedomia žalobcu vykonal v priebehu mesiaca júl 2006 čierne stavby, ktoré podstatným spôsobom
sťažili postup žalobcu pri vybavovaní stavebného povolenia a oddialili jeho vydanie.

Rovnopis tohto podania bol doručený žalovanému.

6) Žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu, aby sa vyjadril k možnej aplikácii ustanovenia § 370
Obchodného zákonníka uviedol, že s jeho aplikáciou na prejednávanú vec súhlasí, no zároveň dal do
pozornosti súdu, že poskytnutie súčinnosti zo strany žalovaného bolo zakotvené v písomne uzavretej
zmluveodielotak,akovnejbolizakotvenéajprávaapovinnostižalobcu.Tátopísomnázmluvajeplatná,
jej platnosť nebola ani účastníkmi konania, ani súdom napadnutá alebo spochybnená. Súd prvého

stupňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu z tejto písomnej zmluvy vychádzal, rovnako z nej svoj nárok
na zaplaenie ceny diela odvodzoval žalobca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa však navodzuje dojem,
že pre žalobcu platia len ustanovenia zmluvy o odmene, no ustanovenia o jeho povinnostiach nie. Súd
prvého stupňa skutkovo i právne vec posúdil tak, že ochrana v zmysle zmluvy o dielo patrí len žalobcovi,
žalovaný je ten, ktorý si povinnosti zo zmluvy nesplnil a súd sa so započítacím prejavom žalovaného

absolútne nevysporiadal. Ďalej žalovaný v tomto vyjadrení uvádza skutočnosti zhodné s obsahom ním
podaného odvolania, ktoré podrobne rozpísal v predchádzajúcom texte.

Rovnopis tohto podania bol doručený žalobcovi.

7) Na prejedanie podaného odvolania, odvolací súd nariadil podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.
pojednávanie.

Odvolateľ - žalovaný na odvolacom pojednávaní reagoval na obsah vyjadrenia žalobcu realizovaného
na výzvu odvolacieho súdu (viď bod 6 vyššie). Zdôraznil, že podľa zmluvy o dielo boli dohodnuté

dve odlišné lehoty plnenia diela. Prvá sa týkala plnenia žalobcu na dodanie právoplatného územného
rozhodnutia, a táto sa počítala od podpísania zmluvy. Druhá lehota, týkajúca sa samotného stavebného
konania, bola trojmesačná a jej plynutie začalo od dodania územného rozhodnutia. Žalobca sa
proti vyúčtovanej zmluvnej pokute bránil najskôr tým, že mu nebol dodaný typový projekt, ale samotný
konateľ žalobcu P. vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa (zrejme aj v dôsledku nedostatočnej

informácie o dovtedajšom priebehu konania) uviedol, že oni typový projekt nežiadali, pretože mali
projekt o realizácii takéhoto diela z S.. S dodávkou plnenia týkajúceho sa územného konania, sa
žalobca dostal do omeškania viac ako 3 a pol mesiaca. Žalobca tvrdí, že toto omeškanie bolo zavinené
žalovaným, ktorý meškal s plnením potrebným pre žalobcu 95 dní. Z toho by mohlo vyplynúť, žežalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť až v 94. deň lehoty. Zdôraznil, že pre územné konanie nebola
potrebná projektová dokumentácia, postačoval iba situačný nákres. Samotné územné rozhodnutie
obsahuje skutočnosti, ktoré viedli k prerušeniu územného konania, a to práve pre nedoloženie tých

náležitostí, za ktoré zodpovedal žalobca. V tomto odkázal na obsah stanoviska V. z 27.3.2006, z
ktorého vyplýva, že V. nemohlo dodať súhlasné stanovisko pre neúplne dodanie podkladov, ktoré mal
zabezpečiť žalobca. Ani dodanie dispozično-prevádzkového riešenia nebolo podmienkou územného
konania. Zmena pomeru plôch predajných a výstavných mala význam až pre stavebné konanie.
Dodávka týkajúca sa samotného stavebného konania bola tiež ovplyvnená neprimerane dlhou dobou

riešenia požiarneho odvetrania, zariadenia na odvod dymu a tepla. Žalobcovi táto činnosť trvala až 38
dní (od 1.7 do 7.8.2006). Žalobcovi po dohode na stretnutí v E. dňa 7.8.2006 postačovali len dva dni
na to, aby novú koncepciu rozposlal spracovateľom jednotlivých profesií a od 7.8.2006 trvalo žalobcovi
prepracovať projekt presne 73 dní. Odvolateľ opätovne, ako v odvolaní, či v podaní reagujúcom na
výzvu odvolacieho súdu, počíta s omeškaním žalobcu s odovzdaním projektovej dokumentácie 54 dní.
Zotrval aj na tých vyjadreniach, ktorými zdôrazňoval, že žalobcovi dodal projekt B. i projekt statiky

vypracovaný T., s jedným nedostatkom, že P.. C. nemal síce oprávnenie potrebné v SR, ale slovenský
projektant spracovaný materiál P.. C. len autorsky overoval. Prekážky tvrdené žalobcom, ktoré by sa
mali týkať tzv. čiernych stavieb odstraňoval samotný žalovaný a nemohli ovplyvniť z hľadiska časového
plnenie výkonov samotným žalobcom. Zopakoval i názor v tom, že závery súdu prvého stupňa, že
za meškanie s nedodržaním termínov podľa zmluvy o dielo zodpovedá len žalovaný sú neobjektívne.

Rovnaké spoluzavinenie je aj na strane žalobcu. Po jednaní dňa 7.8.2006 sa mali dohodnuté zmeny
diela premietnuť do dodatku zmluvy v písomnej forme, v ktorom sa mohli riešiť i otázky zmeny termínov
plnenia. K tomu však nedošlo. Termíny plnenia uvedené žalobcom do zmluvy boli nereálne. Reálne boli
v podmienkach v S., ale nie v E..

V záverečnom návrhu, prednesenom na odvolacom pojednávaní, navrhoval rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie, alternatívne rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, že súd
žalobu zamietne a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Žalobca na odvolacom pojednávaní zdôraznil splnenie povinností žalovaného, ako objednávateľa

diela, upravené v zmluve o diele v článku III a v článku V, od splnenia ktorých záviselo aj včasné
splnenie záväzkov zhotoviteľom diela. Pre územné konanie nepostačoval situačný nákres ako to
tvrdí žalovaný. Potrebné bolo splnenie náležitosti, ktoré pre toto konanie upravila i samotná zmluva,
ale i všeobecne záväzné právne predpisy. Zmluva vyslovene upravovala požiadavku súčinnosti
objednávateľapripredloženípodkladovpotrebnýchprespracovaniedokumentácieipreúčelyúzemného

konania. Písomné výzvy na splnenie povinností poskytnutia súčinnosti objednávateľom nevedel žalobca
odvolaciemu súdu predložiť. Tvrdil, že ústne upozornil žalovaného, že pre neposkytnutie zmluvne
upravenej súčinnosti nebude možné dodržať lehoty splnenia upravené v zmluve. Projekt statiky, na ktorý
poukazuje žalovaný nemohol byť zrealizovaný len tak, že sa opatrí pečiatkou slovenského statika. So
samotným žalovaným mali nadštandardné vzťahy. Boli s ním v pravidelnom kontakte každý týždeň.

Mali pocit, že žalovaný chápe prekážky pre nedodržanie dohodnutých termínov plnenia. Ak by bol so
žalobcom nespokojný, nebol by mu dával v septembri 2006 ďalšiu zákazku. Po doručení faktúr za
územné konanie (s vyúčtovanou cenou za toto plnenie) bez meškania zaplatil a neoznámil žalobcovi
žiadne výhrady. Žalovaný mal záujem riešiť veci pri čo najnižších nákladoch. Týkalo sa to aj požiarno-
bezpečnostného riešenia, u ktorého napokon pri dodržaní slovenských technických noriem súhlasil aj

so zvýšením nákladov. Počas doby, keď sa riešila tzv. čierna stavba v stavebnom konaní, sa nemohlo
pokračovať a ukončiť konanie. Pri nedodaní typového projektu sa s konateľom žalovaného konzultovali
veci potrebné pre realizáciu diela, vrátane tých vecí, ktoré si žiadalo vytvorenie nového projektu. Ak by
bol dodaný typový projekt, termíny v zmluve by boli reálne.

Žalobca navrhol aj v záverečnom návrhu pred odvolacím súdom rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúceho sa uplatňovanej náhrady trov konania pred
súdom prvého stupňa uviedol, že písomné podania vo veci samej boli realizované práve v nadväznosti

na žalovaným uplatnenú obranu. Žalobca si uplatňuje aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací aj na základe úkonov realizovaných na nariadenom
odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mupredchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom i
dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého
stupňa preskúmavať. Aj pri zohľadnení výsledkov odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k

záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie tej časti
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žalobe vo veci samej bolo vyhovené.

Vsúdenejvecinebolovkonanímedzistranamisporným,ženazákladezmluvyodielozodňa22.11.2005
žalobca ako zhotoviteľ diela pre žalovaného ako objednávateľa diela realizoval plnenia uvedené v č.l. II

Predmet zmluvy. Žalobca v konaní uplatňuje zaplatenie ceny tej časti diela, ktorá sa týkala vypracovania
projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie tak, ako bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXX zo
6.2.2007 na sumu 297.000,- Sk (9.875,19 eur).

Žalovaný nenamietal v konaní samotnú realizáciu tejto časti diela žalobcom, ktorého cena bola
vyučovaná označenou faktúrou, a nebránil sa ani prípadným uplatňovaním nárokov zo zodpovednosti

za vady diela. Svoju obranu založil na tom, že žalobcom uplatňovaný nárok zanikol započítaním, ktoré
oznámil žalovaný žalobcovi listom z 5.3.2007, ktorým žalobcovi dal na vedomie, že proti pohľadávke
vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXX zo 6.2.2007 uplatňuje pohľadávku vyúčtovanú ním vystavenou
faktúrou č. XXXXX z 5.3.2007, ktorou vyúčtoval zmluvné pokuty za nedodržanie termínov plnenia
upravených v zmluve o dielo. Túto zmluvnú pokutu vyúčtoval na celkovú sumu 613.250,- Sk. Za

omeškanie, upravené v zmluve o dielo v časti IV ods. 4.1.1. v trvaní 97 dní účtuje sumu 266.750,- Sk
a za omeškanie s termínom plnenia upraveným v zmluve v článku IV ods. 4.1.2. za 126 dní omeškania
346.500,- Sk.

Za takéhoto stavu úspech obrany žalovaného závisel od toho, či ním vyúčtované zmluvné pokuty sú

pohľadávkami spôsobilými na započítanie.

Z obsahu čl. VIII Zmluvné pokuty obsiahnutého v zmluve o dielo z 22.11.2005 vyplýva, že objednávateľ
ma právo uplatniť voči zhotoviteľovi zmluvnú pokutu pri nesplnení termínu odovzdania predmetu
obstarania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z celkovej ceny diela (bod 8.1. označeného článku

zmluvy).

Z čl. VIII, 8 bod 3 zmluvy vyplýva, že v prípade, že sa zhotoviteľ dostane vlastným zavinením do
omeškania s plnením predmetu tejto zmluvy o viac ako 30 dní, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť. Odstúpenie nadobúda účinnosť dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy

zhotoviteľovi.

Článok IV o čase plnenia v zmluve upravuje v bodoch 4.1.1., 4.1.2. a 4.1.3. termíny plnenia zhotoviteľom.

Článok V body 5.1. a 5.2. upravujú povinnosti objednávateľa týkajúce sa poskytnutia spolupôsobenia

samotným objednávateľom pri realizácií diela zhotoviteľom.

Podobne povinnosti objednávateľa sú upravené aj v ďalších odstavcoch tohto článku zmluvy s tým,
že v ods. 5.5. je upravené, že spolupôsobenie objednávateľa je podstatnou povinnosťou, od splnenia
ktorej závisí včasné splnenie záväzku zhotoviteľa. V prípade, že sa objednávateľ dostane do omeškania

s plnením si svojich povinností, ktoré sú rozhodujúcimi pre splnenie predmetu tejto zmluvy a takéto
spolupôsobenie objednávateľa pri plnení tejto povinnosti je nezastupiteľné, o dobu omeškania sa
predlžuje lehota, resp. sa posúva termín zhotoviteľa na splnenie predmetu zmluvy.

Podľa čl. V, ods. 5.1. uvedenej zmluvy medzi povinnosti objednávateľa patrí aj dodanie typového,

resp. vzorového projektu obdobného zariadenia a pri spracovaní projektu stavby na stavebné povolenie
aj povinnosť objednávateľa zabezpečiť spracovanie projektu v časti B. a K. vlastným projektantom s
potrebnou kvalifikáciou, ktorý sa zaregistruje v Slovenskej komore inžinierov.

Odvolací súd je toho názoru, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňový

súd zodpovedajúco ustanoveniu § 153 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc z týchto obsahov zmluvy i listín
predložených účastníkmi dospel k záveru, že v zmluve uvedené povinnosti objednávateľa týkajúce sa
spolupôsobenia pri realizácii diela neboli objednávateľom diela zabezpečené. Ani v štádiu odvolaciehokonania sa na týchto záveroch týkajúcich sa nedodania typového, resp. vzorového projektu obdobného
zariadenia, či predloženia spracovaného projektu v časti B. a K. nič nezmenilo.

Zo skutkových zistení realizovaných súdom prvého stupňa teda vyplynulo porušenie, resp. nesplnenie
záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o dielo významného aj pre posúdenie tvrdeného
omeškania žalobcu ako zhotoviteľa s plnením diela.

Žalovaný nepredložil projekt spracovaný vlastným projektantom s potrebnou kvalifikáciou

(zaregistrovaným v Slovenskej komore inžinierov), ktorý sa týkal projektu statiky a nemôže tak obstáť ani
jeho obrana založená na tom, že P.. C. takýto projekt statiky vypracoval. Argumentácia tým, že slovenský
projektant len pripojil na spracované materiály svoju pečiatku je v tomto smere zjavne formálnou aj z
pohľadu prípadnej zodpovednosti za takúto zrealizovanú časť diela.

Medzi stranami v konaní nebolo sporným ani to, že sa predstavy objednávateľa diela v priebehu platnosti

uzavretej zmluvy o dielo menili a v súvislosti s tým bolo potrebné realizovať aj úpravy tých dokumentov,
ktoré bolo potrebné spracovať, či už pre územné konanie a potom i pre stavebné konanie.

Odvolací súd v nadväznosti na obsah samotného územného rozhodnutia (rozhodnutie mestskej časti
Košice-Juh z 24.5.2006 č.l. 162 až 164 spisu) konštatuje, že pre uvedené územné konanie bolo nutné

spracovať projektovú dokumentáciu tak, ako sa to napokon konštatuje v dôvodoch tohto rozhodnutia.
Opodstatnenosť projektovej dokumentácie aj pre územné konanie napokon vyplýva aj z aplikácie
ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorým sa vykonávajú príslušné ustanovenia
zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Pri predmetnej
stavbe akú realizoval stavebník - žalovaný nešlo o jednoduchú stavbu, ktorá by pre územné konanie

vyžadovala len situačný nákres aký je upravený v § 3 ods. 3 a) cit. vyhl.. Stavebný úrad v územnom
konaní posudzoval všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú územného rozhodnutia tak, ako ich upravuje § 37
ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona. Obrana žalovaného založená teda len na argumentácii o postačujúcom
situačnom nákrese je preto zjavne neopodstatnenou.

Že zhotoviteľ diela musel reagovať na upravené objednávateľove predstavy súvisiace s realizáciu
samotného diela je napokon posudzované správne aj súdom prvého stupňa v nadväznosti na požiarno-
bezpečnostné riešenia, či predovšetkým na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dohody uzavretej účastníkmi
v ústnej podobe 7.8.2006 na stretnutí v E..

Žalovaný, ktorý sa bránil proti podanej žalobe započítaním súvisiacim s vyúčtovanou zmluvnou pokutou,
nedostatočne sa vyporiadal s argumentáciou žalobcu súvisiacou s tzv. čiernou stavbou - realizáciou
asfaltových plôch. To, že samotný žalovaný realizoval kroky k legalizácii tejto stavby aj bez krokov
samotného žalobcu nemôže byť vyhodnotené tak, že by počas vynúteného prerušenia prác na projekte
počas doby 42 dní plynula pre žalobcu lehota, v ktorej by sa malo dielo podľa zmluvy realizovať.

Niet pochybnosti v tom, že žalovaný od zmluvy o dielo neodstúpil z dôvodu prípadného meškania
zhotoviteľa s plnením diela. Vyúčtovanú cenu za územné konanie, u ktorého teraz uplatňuje zmluvnú
pokutuzaplatilžalobcovivčas.Neuplatňovalsivtedyprotižalobcovižiadnenárokysúvisiacesprípadným
záverom, či jeho názorom o omeškaní.

Je nepochybné to, že termíny, ktoré sú uvedené v texte zmluvy o dielo neboli dodržané. Územné
rozhodnutie bolo právoplatné 27.6.2006 a stavebné povolenie s projektom pre stavebné povolenie s
právoplatným rozhodnutím č. ŠVS-2006/02648-3 boli odovzdané žalovanému 2.2.2007 (č.l. 13 spisu).

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 370 Obch. zák., veriteľ je v omeškaní ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi

zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie, alebo neposkytne spolupôsobenie
potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.Omeškanie dlžníka nastáva objektívne, ak nesplní svoj záväzok včas a riadne. Omeškanie trvá, ak
záväzok nezanikol odstúpením od zmluvy do doby, kedy je splnený. Omeškanie dlžníka nenastáva len v
prípade,žedlžníknemoholsplniťsvojzáväzokvdôsledkuomeškaniaveriteľa.Podľacit.ust.§370Obch.

zák. omeškanie má, aj pokiaľ ide o omeškanie veriteľa, objektívny charakter. Nastáva, ak veriteľ poruší
svoje povinnosti zo záväzku bez ohľadu na okolnosti a príčiny, ktoré k tomu viedli. Spolupôsobenie nutné
k splneniu záväzku je spravidla bežne uvádzané ako konkrétny záväzok, prípadne záväzok v zmluve tak,
ako je tomu aj v predmetnej veci v zmluve o dielo. Ak nie je takýto záväzok riadne a včas splnený, nie je
o omeškaní veriteľa pochybnosť. Musí však ísť o spolupôsobenie nutné, ktoré bolo nutné poskytnúť, aby

dlžník mohol splniť svoj záväzok, lebo len poskytnutie nutného spolupôsobenia je povinnosťou veriteľa.

Ustanovenia § 365 i § 370 Obch. zák., sú ustanoveniami kogentnými, ktoré nemôžu zmluvné strany
vylúčiť, ani sa od nich odchýliť, a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 Obč. zák..
Tak ako je uvedené vyššie, opakovane odvolací súd zdôrazňuje, že judikatúra je zhodná v tom, že ak má
pri výklade ust. § 365 a § 370 Obch. zák. ísť o nedostatok spolupôsobenia veriteľa za následok, že dlžník

nie je v omeškaní so splnením svojho záväzku, musí ísť o také spolupôsobenie, ktoré je pre splnenie
tohto záväzku nutné (nevyhnutné) tak, že jeho nedostatok je prekážkou, ktorá dlžníkovi v omeškaní jeho
záväzku bráni. Musí ísť o neposkytnutie spolupôsobenia, ktoré je nevyhnutné k tomu, aby bol dlžník
vôbec schopný dohodnuté plnenie poskytnúť, pričom súčinnosť veriteľa môže byť dohodnutá v zmluve,
vždy však musí ísť o posúdenie toho, či určitá súčinnosť veriteľa je objektívne nutná k tomu, aby dlžník

mohol splniť svoj záväzok.

V predmetnej veci práve o takúto situáciu ide v nadväznosti aj na obsah uzavretej zmluvy o dielo, ktorá
upravuje v článku V bod 5.1. povinnosti veriteľa - objednávateľa týkajúce sa spolupôsobenia pri realizácii
diela zhotoviteľom. Tieto skutočnosti prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia skutkovo aj popísal

a aj po realizácii úkonov v odvolacom konaní odvolací súd nemá pochybnosť v tom, že nedodržanie
termínov obsiahnutých v zmluve o dielo pre realizáciu diela nie je dôsledkom zavinenia zhotoviteľa diela
ale dôsledkom neposkytnutia súčinnosti upravenej v zmluve, a to samotným objednávateľom diela.

Obrana žalovaného uplatnená aj v podanom odvolaní za takéhoto stavu je nedôvodnou. Žalovaný sám

pripúšťa možnosť nesplnenia záväzkov zo zmluvy o dielo v termínoch v nej uvedených, ak zdôrazňuje
potrebu úpravy týchto termínov v dodatku zmluvy. Takáto jeho obrana zjavne teda svedčí tomu, že pre
realizáciu diela boli prekážky, ktoré v termínoch uvedených v zmluve plnenie zhotoviteľa neumožňovali.
Harmonogram časových plnení predložený žalobcom do odvolacieho konania odvolací súd nehodnotí
ako rozhodujúci pre posúdenie tvrdení žalobcu, ale aj tento dáva logickú odpoveď na to, čo žiadal výzvou

podľa § 213 ods. 2 O.s.p. odvolací súd. Každopádne skutkové závery súdu prvého stupňa o zmenách
požiadaviek objednávateľa pre realizáciu diela zhotoviteľom (v priebehu trvania zmluvy), i o neposkytnutí
súčinnosti upravenej v zmluve majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z hľadiska skutkového i právneho posúdenia veci aj odvolací súd konštatuje, že pri aplikácii ust. §

370 Obch. zák., nemožno urobiť záver o omeškaní zhotoviteľa diela s plnením diela a s možnosťou
vyúčtovania zmluvnej pokuty objednávateľom diela.

Už vyššie sú uvedené závery odvolacieho súdu súvisiace s obranou žalovaného poukazujúcou
na údajnú „nepotrebu“ projektovej dokumentácie k územnému konaniu, či k obrane žalovaného

súvisiacej s poskytnutím projektu statiky poľským projektantom. Takáto obrana žalovaného je zjavne
neopodstatnená.

Odvolací súd v nadväznosti na výhrady o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa
uvádza, že nie je povinnosťou súdu pri aplikácii ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. i pri odvolateľom

uvádzanej judikatúre ESĽP, vyporiadať sa so všetkými argumentáciami strán v konaní. Povinnosťou
súdu je reagovať len na tie argumenty, ktoré sú pre vec rozhodujúce z hľadiska skutkového, či právneho.
K možnosti aplikácie ust. § 370 Obch. zák. odvolací súd poskytol účastníkom priestor na vyjadrenie.

Nemôžu obstáť ako opodstatnené ani odvolacie dôvody založené na údajnej „ochrane zahraničných

investícií“. V konaní vystupujú subjekty, ktoré majú sídlo v K., aj keď spoločníkom žalovaného je subjekt
z S.. Nič na tom nemení teda to, že na uvedený právny vzťah sa aplikovali ustanovenia Obch. zák.
tak, ako boli citované vyššie a len argumentácia s odkazom na neurčité zámery tykajúce sa ochranyzahraničných investícií nemôže byť dôvodom pre záver o nevyhovení žalobného návrhu týkajúceho sa
zaplatenia ceny diela.

Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela nezanikla realizáciou kroku smerujúceho k započítaniu
pohľadávok. Pohľadávka, ktorú žalovaný sa snažil započítať proti pohľadávke žalobcu uplatňovanej v
tomto konaní, nie je pohľadávkou, ktorá by bola spôsobilou na započítanie.

Správne preto súd prvého stupňa vyvodil záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi vyúčtovanú

cenu diela.

Vyhoveniu žalobného návrhu, či potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa nebráni ani skutočnosť
poukazujúca žalovaným na dĺžku predmetného súdneho konania. Nemôže to byť na ujmu účastníka
konania, ktorý si právom uplatňoval svoje nároky zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dielo.

Pre vec nie je ani určujúcim to, že sudca súdu prvého stupňa pri prejedávaní veci pri pokuse o zmier
vyslovil určitý názor na právne posúdenie veci, konečné rozhodnutie je obsiahnuté vo výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorý bol vyhlásený na základe účastníkmi produkovaných skutočností
i navrhovaných dôkazov. Dĺžka súdneho konania nemôže mať vplyv ani na prisúdenú výšku úrokov
z omeškania. Termín splatnosti faktúry, ktorou bola vyúčtovaná cena diela nie je rozporovaný ani

žalovaným a pri prisúdení uplatnených úrokov z omeškania nie sú odvolateľom uplatňované výhrady
voči výške prisúdenej miery úrokov z omeškania, či času, od ktorého sa žalovaný dostal do omeškania
so zaplatením ceny diela. Nič na tom nemôže zmeniť už vyššie konštatovaná dĺžka súdneho konania a s
tým spojená povinnosť žalovaného plniť toto príslušenstvo pohľadávky žalobcu súvisiace s omeškaním
s plnením peňažnej povinnosti.

Preto odvolací súd výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené,
na základe aj úkonov realizovaných v odvolacom konaní, vyhodnotil za správny, a preto v tejto časti bol
dôvodný postup podľa § 219 ods. 1 O.s.p. pre potvrdenie tohto výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Za čiastočne dôvodné označil vyhodnotil odvolací súd výhrady odvolateľa voči priznaniu tarifnej odmeny
advokátovi zastupujúceho žalobcu. Súhlasiť treba s argumentáciou to, že písomné vyjadrenia žalobcu
vo veci samej zo dňa 14.9.2012, 16.9.2013, 20.1.2014 a 07.11.2014 nemožno vyhodnotiť ako účelne
vynaložené náklady súvisiace s týmto konaním. Z obsahu spisu vyplýva, že tieto skutočnosti boli
opakované aj na súdnych pojednávaniach a napokon ich realizácia nebola vynútená takým spôsobom,

že by bolo na ne nutné aj písomným spôsobom reagovať, resp. že by neboli možné tieto tvrdenia byť
zhrnuté len v jednom, nie štyroch podaniach. Súd na tieto úkony účastníkov nevyzýval.

Účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva pri aplikácii ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p. je možné stotožniť s nevyhnutnosťou alebo správnou možnosť vynaloženia trov spojených

s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Nevyhnuté sú tie trovy, ktoré sa musia
vynaložiť na pocestné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k
meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu na použitie opravných prostriedkov,
na zaplatenie súdnych poplatkov i na hotové výdavky. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má nárok na náhradu trov konania,

pretože má plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí
i na trovy právneho zastúpenia a pri ich hodnotení ako nevyhnutné. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podania nadbytočne opakujú, bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností. Takémuto nezodpovedajú ani podania obsahujúce už na
pojednávaní prezentovaný názor, rozbor, či pod.. Preto odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľa

týkajúcu sa náhrady trov konania za 4 úkony právnej služby - vyjadrenia žalobcu, zo dňa 14.9.2012,
16.9.2013, 20.1.2014 a 7.11.2014, s tarifnou odmenou po 253,94 eur a s režijným paušálom 2x po 8,04
eur, 1x 7,81 eur a 1x 7,63 eur za úkony, ktoré nie sú nutné. Ich hodnota bez DPH predstavuje 1.047,28
eur,sDPH1.356,74eur,čoodôvodňujezníženienáhradytrovprávnehozastúpeniapredprvostupňovým
súdom práve o sumu 1.356,74 eur na sumu 2.733,41 eur. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa o náhrade trov konania zmenil tak, že na náhrade trov právneho zastúpenia priznal žalobcovi
sumu 2.733,41 eur. Pretože výrok o náhrade trov konania je jednotným a obsahuje aj nárok na náhrade
trov zaplateného súdneho poplatku a voči výške tejto náhrady trov nebola uplatnená odvolacia námietka,
výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania bol zmenený tak, že vpôvodnej uplatnenej výške na náhrade trov súdneho poplatku zostal nezmenený, ale na náhrade trov
právneho zastúpenia sa zmenil tak, že sa ponížil na sumu 2.733,41 eur.

V odvolacom konaní bol žalovaný so svojim nárokom týkajúcim sa veci samej, neúspešný. Úspešný
žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že ho aj vyčíslil tak, že si uplatnil
za 3 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu z 28.5.2015, vyjadrenie na výzvu odvolacieho súdu
z 25.2.2016 a za účasť na súdnom pojednávaní 3.3.2016, 3x sumu po 253,94 eur a 3x režijný paušál,
v jednom prípade 8,39 eur a 2x 8,58 eur. Celkom tak si uplatnil na náhrade právneho zastúpenia

súvisiaceho s tarifnou odmenou a režijným paušálom sumu 787,37 eur. Po pripočítaní DPH vo výške
20 %, t.j. sumy 157,47 eur to je 944,84 eur. V tejto výške preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Postupoval tak pri aplikácií ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 i § 151 ods. 1 O.s.p..

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné