Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112211646
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112211646.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej
veci navrhovateľa: W.. L. N., Z. V.. N. X, Bratislava, T. M., E. E.Ý. E. G. N., Z. V.. N. X, Bratislava, T.
M., T. W., v zastúpení právnym zástupcom: Mgr. Ivana Halahijová, advokátka, Vazovova 9/A, Bratislava,
proti odporcovi: B.. V. E. - Y. W., W. B.: Ž. X, Bratislava - M. W., R.T.: XX XXX XXX, zastúpený: HKP
Legal, s.r.o. (advokátska kancelária), Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o náhradu škody na

zdraví, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 2.233,50,-EUR titulom bolestného, v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 494,52,-EUR k rukám právnej

zástupkyne navrhovateľky, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 133,50,-EUR, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 18.4.2012 domáhala zaplatenia sumy

(odškodného) za bolesť (bolestné) vo výške 4.467,- EUR ako aj náhrady trov konania.
Žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 20.12.2010 o 16,30 hod. prišla navrhovateľka spolu so starými
rodičmi do lekárne odporcu na Ž.R. U. O. Z.. V tom čase bol vonku rozmočený sneh, ktorý priniesli so
sebou pacienti aj do lekárne. Lekáreň nebola dostatočne udržiavaná, vzhľadom k čomu bolo vo verejne
prístupných priestoroch lekárne veľa vody a snehu. Podlaha lekárne pritom nie je protišmyková, naopak
je z bežnej dlažby. V dôsledku neprimeraných podmienok v lekárni sa maloletá navrhovateľka šmykla

a spadla, následkom čoho došlo k zlomenine jej stehennej kosti a jej hospitalizácii. Na preukázanie
tejto skutočnosti bola súdu predložená prepúšťacia správa zo dňa 21.1.2011 vypracovaná W.. Ľ. M. -
G. X. Bratislava. Navrhovateľka poukázala, že obsluhujúca zamestnankyňa lekárne odporcu videla pád
navrhovateľky. Dňa 21.12.2010 bol osobne oznámiť lekárničke, že došlo k úrazu navrhovateľky, F. B..
W. N.Ú., ktorý bol pri úraze prítomný.
V zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného

podľa zákona č. 437/2004 Z.z. W.. Ľ. M.Ý., G. X. Bratislava F. X.. W.. V. G., H.., B. N. X.
Bratislava, predstavuje bodové ohodnotenie zlomeniny tela stehennej kosti 300 bodov. Podľa Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva SR o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2010 je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za jeden bod 14,89,-EUR. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka má voči
odporcovi nárok na náhradu škody v podobe náhrady za bolesť vo výške 4.467,-EUR.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac, že
navrhovateľka svojimi tvrdeniami a priloženými listinnými dôkazmi preukázala len splnenie jedného zpredpokladov pre priznanie nároku a to len samotný vznik škody. Ďalšie dva predpoklady - protiprávnosť
konania škodcu a kauzalita medzi protiprávnym konaním a vznikom škody v danom prípade vo vzťahu k
odporcovi nie sú splnené. Odporca uviedol, že vykonal všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu riadnej

a bezpečnej prevádzky lekárne, ktoré za daných okolností bolo možné od neho rozumne a objektívne
požadovať. Poveternostné podmienky, aké sa vyskytovali v deň udalosti, bývajú vo všeobecnosti
sprevádzané zvýšeným rizikom pádu a následného úrazu. Napriek úsiliu odporcu o elimináciu rizika
pošmyknutia v priestoroch lekárne, bolo v daný deň vzhľadom na nepriaznivé počasie potrebné pohybu
vo vonkajšom priestore a aj v akomkoľvek vnútornom priestore venovať zvýšenú pozornosť a vykonávať

ho s patričnou opatrnosťou.
Priestor verejnej lekárne nie je predurčený a prispôsobený na voľný pohyb detí, ktorým vek a
rozumovávyspelosťneumožňujepredvídaťavyhodnocovaťdôsledkyich(vekuprimeraného)správania.
Pobyt a pohyb dieťaťa vo veku nedovŕšených troch rokov v akomkoľvek priestore si (aj za bežných
podmienok) vyžaduje náležitý dohľad zodpovednej osoby. Odporca sa domnieva, že príčinnou úrazu
bolo výlučne zanedbanie preventívnej povinnosti predchádzať vzniku škody resp. povinnosti vykonať

všetky potrebné a primerané opatrenia na predchádzanie vzniku škody, zo strany doprovodu maloletej
navrhovateľky počas návštevy lekárne, ktorý dohľadu nad maloletou navrhovateľkou nevenoval
primeranú a nevyhnutnú pozornosť.
Pokiaľ ide o výšku uplatňovaného nároku, odporca poukázal na to, že z dokumentácie predloženej
navrhovateľkou vyplýva, že liečba navrhovateľky prebehla bez infekcie a bez operačného zákroku, t.j.

nenastal súbeh dôvodov podľa §9 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a z uvedeného dôvodu nie
je zrejmé, na základe akých skutočností lekársky posudok hodnotil bolesť dvojnásobkom ustanovenej
zákonnej sadzby.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka R.. W. N., M. B.. V. E., M. W.. W. Y., prečítaním
listinných dôkazov a to: prepúšťaciu správou, lekárskym posudkom o bolestnom, korešpondenciou

účastníkov o mimosúdnom urovnaní, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Svedok R.. W. N., starý otec navrhovateľky (jediný očitý svedok), vo svojej výpovedi uviedol, že v daný
deň bolo počasie také, že bol napadnutý sneh a práve v ten pondelok sa začal výrazne topiť. V ten deň
išli s navrhovateľkou na prechádzku, keďže lekáreň je v dome, kde bývajú, chcel sa v lekárni zastaviť

kvôli kúpe darčeka. Stará matka navrhovateľky bola s vnučkou (navrhovateľkou) vonku, avšak chceli
ísť za ním, tak prišli do priestoru lekárne. Navrhovateľka spočiatku stála vedľa neho, neskôr sa pozerala
na veci, čo sú v priestore lekárne (pri pulte - pri výklade) vystavené nižšie (pastelky a pod.). Keďže
v lekárni nemali to čo chcel, musel to objednať a vtedy navrhovateľka vykročila k nemu od výkladu
a vtedy sa jej nožičky rozišli každá iným smerom a sadla si a prisadla si nohu. Začala veľmi plakať,

preto ju rýchlo zdvihol na ruky, myslel si, že si len niečo natiahla. Nezvykne plakávať, nie je chúlostivá,
avšak tento plač bol intenzívny. Následne utekali k synovi, pričom ju mal svedok stále na rukách a
takto išli aj do nemocnice. Svedok uviedol, že v lekárni bolo sa na čom pošmyknúť, ľudia tam nosili
plno snehu, čo sa tam topil. Svedok potvrdil, že navrhovateľka sa jednoznačne šmykla na vode (bola
všade, išlo o masu zbytkového snehu). Vo štvrtok, keď si prišiel do lekárne po to, čo si tam v pondelok

objednal, už bol v lekárni koberec, ktorý mal brať vlhkosť, boli tam aj kartóny, aby nasali vodu a bola
tam pracovníčka lekárne, ktorá sťahovala vodu z podlahy. V deň úrazu však bola len dlažba (žiaden
koberec, žiaden kartón, žiadny výstražný žltý trojuholník, ktorý sa zvykne dávať pri umývaní podlahy).
Pokiaľ ide o navrhovateľku, táto len vykročila od pultu (výkladu) smerom k nemu, bolo to asi len 1,5
m a vtedy sa šmykla, vôbec nepobehovala po lekárni. Na podlahe lekárne bola keramická dlažba s

glazúrou, výslovne išlo o lesklý povrch bez protišmykovej úpravy.
Svedkyňa B.. V. E., majiteľka lekárne, vo svojej výpovedi uviedla, že v daný deň bola sama v lekárni,
obsluhovala za okienkom, samotný úraz nevidela. Starý otec navrhovateľky jej prišiel oznámiť, čo sa
stalo, že dieťa spadlo. Počasie bolo v ten deň zlé, padal sneh. Ľudia nosili do vnútra vodu. Lekáreň sa
snažila udržiavať v čistom stave, cca každú pol hodinu stierala vodu (po tom čo vybavila pacientov).

Upozornenie, že sa šmýka nemali, dodatočne chceli zakúpiť takúto tabuľku, avšak v ŠEVTe ju nemali.
Mali tam malé rohožky pri vchode, ale počasie bolo také, že sa za chvíľu premočili. Svedkyňa uviedla,
že tam nemali na podlahe ani kartón, lebo by sa podľa nej tam šmýkalo ešte viac. Na otázku súdu, či v
čase úrazu bola podlaha zotretá, svedkyňa uviedla, že tam bol čerstvo nanosený sneh.
Ztaktovykonanéhodokazovaniamalpotomsúdzapreukázané(avpodstatetonebolomedziúčastníkmi

sporné), že v čase vzniku úrazu navrhovateľky, bolo preukázateľné zlé počasie (padal sneh), pričom
návštevníci lekárne tento prinášali so sebou aj do priestorov lekárne, kde sa sneh topil, v dôsledku čoho
bola podlaha mokrá a tým aj klzká. Ďalej mal súd preukázané, a to aj samotnou výpoveďou svedkyne
Záhradníkovej, že v čase úrazu tam (v priestoroch lekárne) bol čerstvo nanosený sneh, ktorý zotretýnebol (napriek tomu, že sa svedkyňa sama snažila každú polhodinu tento zotierať, avšak v daný deň
bola v lekárni sama). Rovnako mal z výpovedí oboch svedkov súd preukázané, že v priestoroch lekárne
sa nenachádzalo žiadne upozornenie na zvýšené nebezpečenstvo úrazu (svedkyňa uviedla, že tabuľku

nezohnali v ŠEVTe), ani nebol natiahnutý protišmykový koberec, prípadne iný materiál zabraňujúci
pošmyknutiu (s výnimkou malých rohožiek, ktoré však boli rovnako premočené), ani nebol na podlahe
položený žltý trojuholník, ktorý sa používa na upozornenie pri umývaní podláh. Rovnako mal súd z
takto vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletá navrhovateľka nevybočila z rámca bežnej
chôdze (nepobehovala po lekárni a pod.), a aj napriek tomu (v podstate spravila len jeden krok od pultu

lekárne) spadla a zlomila si nohu. Jej pád nebol náhodný, ale bol následkom nedostatočnej údržby
priestorov lekárne, teda pád bol vyvolaný pošmyknutím sa na vode, ktorá sa v tom čase nachádzala v
priestoroch lekárne. Opak v konaní preukázaný nebol, t.j. ak odporca v konaní tvrdil, že pád maloletej
navrhovateľky bol spôsobený nedostatočným dohľadom starých rodičov, tak bol povinný o tom predložiť
dôkaz (napr. prípadný kamerový záznam z priestorov lekárne, výsluch svedka a pod.). Odporca však
na preukázanie tohto tvrdenia žiadny dôkaz nepredložil a ani po poučení súdom podľa §120 ods. 4 OSP

nenavrhol vykonanie takéhoto dôkazu. Za daného stavu mohol potom súd pri objasňovaní skutkového
stavu vychádzať len zo svedeckých výpovedí zainteresovaných osôb, ktoré boli v čase úrazu prítomné
v lekárni.
Z takto vykonaného dokazovania mal potom súd za to, že odporca nevykonal žiadne preventívne
opatrenia, ktoré by mohli eliminovať riziko vzniku škody na zdraví v dôsledku poškmyknutia sa na

roztopenom snehu, ktorý tam naniesli zákazníci lekárne. Súd mal zároveň za to, že ak odporca napriek
tejto poveternostnej situácii (a teda aj napriek zvýšenému riziku vzniku úrazu) naďalej vykonával svoju
podnikateľskú činnosť v predmetnej prevádzke (lekáreň bola otvorená) musel si byť súčasne vedomý
existencie vysokého rizika vzniku škody (už aj z dôvodu, že sám videl, aká je vonku situácia a to
aj preto, že údajne sťahoval vodu z podlahy každú polhodinu, t.j. donášanie snehu muselo byť vo

veľkom rozsahu, pričom musel vedieť, že do lekárne chodia aj starší ľudia a aj maloleté deti - títo totiž
nemali zakázaný vstup do priestorov lekárne), a teda mal situáciu v lekárni tomu prispôsobiť, a to práve
vyššie uvedenými preventívnymi opatreniami. Inými slovami, ak niekto za takéhoto počasia sa rozhodne
vykonávať činnosť pri ktorej do priestoru jeho prevádzky chodí verejnosť, musí si byť vedomý zvýšeného
rizika vzniku úrazu a preto musí v daný deň svoju prevádzku aj tomu prispôsobiť, čo sa však podľa súdu

v danom prípade nestalo.
Podľa §415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa §420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo
(neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života
a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto predmety sú,
prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych

predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto predmetov spájajú určité zodpovednostné
následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa
predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli
porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním
sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto

predmetoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku
škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a
z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti
uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže
porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka, alebo

iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode
alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420.
Preventívnu povinnosť § 415 ukladá každému, t.j. tak fyzickým osobám, ako aj právnickým osobám.
Pri právnických osobách postihujú tieto preventívne povinnosti tie fyzické osoby, ktoré sú oprávnené
a povinné za právnické osoby konať. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením

preventívnej povinnosti bude sama právnická osoba.
Z judikatúry, ktorá posudzovala obdobné prípady, súd vybral nasledovné:
"Povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám, znamená pre vlastníka nehnuteľnosti povinnosť
užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj o to, aby najeho vlastnom pozemku boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody
na zdraví, na majetku alebo na iných hodnotách, a pokiaľ už škoda hrozí, vykonať opatrenia na jej
odvrátenie (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2471/2000)".

"Porušenie preventívnej povinnosti nespočíva len v nedostatočnej zimnej údržbe cesty pre chodcov
v parku, ale aj v chýbajúcom upozornení chodcov pre prípad, ak včasné odstránenie následkov
klimatických javov nebude v zimnom období vždy možné. Aj takéto opatrenie by totiž mohlo škode,
ktorá vznikla, zabrániť. Mieru spoluzavinenia chodca na vzniku škody na zdraví spôsobenej v dôsledku
pádu pri chôdzi na ceste v parku pri poľadovici a v šere treba posudzovať predovšetkým z hľadiska

možnosti chodca predísť riziku vzniku škody na zdraví v danom mieste a čase a možnosti prispôsobiť
svoju prechádzku v parku okolnostiam, ktoré mohol predvídať (rozhodnutie NS ČR 25 Cdo 65/2005)".
V posudzovanom prípade základ zodpovednosti odporcu za škodu na zdraví navrhovateľky súd
vyvodil z §420 Občianskeho zákonníka ako porušenie preventívnej povinnosti odporcu pri zimnej
údržbe priestorov lekárne v zmysle §415 Občianskeho zákonníka. Porušenie preventívnej povinnosti v
danom prípade nespočívalo len v nedostatočnej zimnej údržbe verejných priestorov lekárne, ale aj v

chýbajúcom upozornení zákazníkov lekárne pre prípad, že včasné odstránenie následkov klimatických
javov nebude v zimnom období vždy možné. Aj takéto opatrenie by totiž mohlo škode, ktorá vznikla,
zabrániť.
V predmetný deň, keď sa úraz stal, takéto preventívne opatrenie (chýbajúce upozornenie) sa v
priestoroch lekárne nenachádzalo, a hoci svedkyňa E.K. vo svojej výpovedi tvrdila, že pravidelne z

priestorov lekárne sťahovala vodu, zároveň pripustila, že práve v okamihu vzniku úrazu bolo na podlahe
množstvo vody z roztápajúceho snehu, ktorý doniesli klienti lekárne. Uvedené potom vylučuje tvrdenie
svedkyne, že po každom klientovi sťahovala vodu, keďže voda sa tam v čase úrazu nachádzala, hoci
navrhovateľka a jej starí rodičia tam boli v tom čase jediní klienti. V ostatnom súd poukazuje na vyššie
popísaný skutkový stav, z ktorého mal potom súd za preukázané, že odporca porušil svoju preventívnu

povinnosť udržiavať svoj majetok v takom stave, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj
o to, aby v jeho vlastných priestoroch boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť
vzniku škody na zdraví. V dôsledku uvedeného (porušenia preventívnej povinnosti odporcom) vznikla
odporcovi všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie §415 OZ ukladá povinnosť každému, všeobecná preventívna povinnosť sa vzťahuje

na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov, teda nielen na škodcu, ale aj na toho, komu
hrozí riziko vzniku škody. Porušenie preventívnej povinnosti samým poškodeným môže založiť jeho
spoluzavinenie na vznik škody (§441 OZ), lebo každý je povinný správať sa tak, aby nespôsobil škodu,
a to nielen vo vzťahu k ostatným, ale aj voči sebe samému.
Mieru spoluzavinenia navrhovateľky na vzniku škody na zdraví spôsobenej v dôsledku pádu na

šmykľavom povrchu v priestoroch lekárne odporcu bolo potrebné posudzovať predovšetkým z hľadiska
možnosti navrhovateľky predísť riziku vzniku škody na zdraví v danom mieste a čase a prispôsobiť svoj
pohyb v lekárni okolnostiam, ktoré mohla predvídať.
V danom prípade najmä z výsluchu svedka R.. N. (starého otca navrhovateľky) bolo zistené, že
navrhovateľka nepobehovala po priestoroch lekárne (uvedené napokon nepotvrdila ani svedkyňa E.),

ale urobila len jeden krok od pultu a okamžite sa pošmykla na vode a podsadla si nohu, ktorú si
zlomila. Zo strany odporcu nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by spochybnil svedeckú výpoveď R..
N., ktorý bol osobne prítomný pri úraze, a ako jediný svedok tento úraz aj videl. Odporca teda žiadnym
dôkazom nepreukázal, žeby pohyb navrhovateľky po priestoroch lekárne bol samovoľný, pobehávajúci,
resp. neprimeraný vo vzťahu k povrchu a stavu dlážky lekárne. Nebolo preukázané, že navrhovateľka

svojvoľne v priestoroch lekárne pobehovala bez dozoru starých rodičov, príp. vykonávala pohyb, ktorý by
predstavoval riziko pádu. Práve naopak, svedecká výpoveď R.. N. potvrdila, že maloletá navrhovateľka
sa po celý čas držala pri starých rodičov, pozerala na vystavené lieky (pastelky) vo výklade pri pulte, a pri
prvom bežnom kroku od tohto pultu sa ihneď pošmykla na rozliatej vode po snehu a po následnom páde
došlo k zlomenine jej stehennej kosti. V danom prípade teda nešlo o náhodný pád, za ktorý by odporca

neniesol zodpovednosť, ale išlo pád vyvolaný práve stavom povrchu dlážky v priestoroch lekárne,
ktoré boli práve v čase návštevy navrhovateľky a jej starých rodičov neupravené (bolo tam množstvo
vody, čo potvrdila aj svedkyňa E.), pričom z preventívneho hľadiska (okrem malých rohožiek, ktoré boli
úplne premočené) sa v týchto priestoroch nenachádzalo ani upozornenie na možnosť pádu, ani neboli
natiahnuté protišmykové koberce, prípadne iný materiál znižujúci riziko vzniku úrazu. Práve naopak, až

po úraze v ďalšie dni, už lekáreň bola vybavená týmito opatreniami, keď boli na zemi rozložené kartóny a
dokonca pracovníčka lekárne aj ústne upozorňovala zákazníkov na možnosť pošmyknutia. Ak teda bolo
možné tieto preventívne opatrenia vykonať po úraze, nepochybne bolo možné ich vykonať aj pred tým,
čím by sa buď zabránilo úrazu navrhovateľky alebo minimálne znížilo toto riziko na minimálnu úroveň.Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu
(konkrétne porušenie jeho preventívnej povinnosti podľa §415 OZ) ako aj existenciu jeho zavinenia,
pričom išlo o výlučné zavinenie odporcu (t.j. bez spoluzavinenia zo strany navrhovateľky resp. jej starých

rodičov). Súd mal teda za preukázanú existenciu protiprávneho úkonu ako aj zavinenia, teda tieto dve
podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody preukázané boli.
V ďalšom zostávalo preukázať vznik škody (ktorú v podstate odporca okrem jej výšky ani nerozporoval -
viď jeho písomné vyjadrenie k žalobe) a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody
(kauzálny nexus).

Podľa §444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa §2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z.z.), bolesť je ujma spôsobená poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa §3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa§3ods.2zákonač.437/2004Z.z.,náhradazabolesťsaposkytujenazákladelekárskehoposudku

(§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa §5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa §5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa §5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví

výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa §7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim

lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa §7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.

Podľa §7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.
Podľa §8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých

skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov.
Podľa §9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,

c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
Podľa §9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť
najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.

Podľa §11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a
ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.Pri spôsobení škody na zdraví Občiansky zákonník poškodenému priznáva rôzne právne nároky.
Spomedzi nárokov zo spôsobenia škody na zdraví Občiansky zákonník uvádza na prvom mieste
odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. O tomto spôsobe

odškodňovania ustanovuje Občiansky zákonník iba toľko, že ide o odškodňovanie pri škode na zdraví,
že sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a že toto odškodnenie
má jednorazový charakter. K tomu treba ešte dodať, že podľa § 579 ods. 2 právo na bolestné a na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zanikne smrťou oprávneného, pretože je viazané na
jeho osobu.

Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani
to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú s účinnosťou od
1. augusta 2004 (t.j. v zmysle prechodných ustanovení sa tento zákon vzťahuje aj na posudzovaný
prípad) upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý nahradil vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesťou podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je
stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo.
Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa peňažná hodnota jedného bodu určuje
sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej

Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudzujúci lekár hodnotí bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe zákona č. 437/2004 Z.z.
V cit. zákone už nie sú ustanovené limity maximálneho odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Zákon č. 437/2004 Z.z. v § 5 ods. 5 zakotvuje moderačné právo súdu, avšak v obmedzenom rozsahu
oproti predchádzajúcej úprave. Súd môže náhradu za bolesť alebo náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %, ale iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity.
Ak sa však po skončení liečenia v súvislosti s poškodením zdravia vykoná operačný výkon, ktorý sa

pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na
zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Rovnako ak sa
poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie
následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok
na ďalšie odškodnenie podľa uvedeného zákona.

V danom prípade súd z prepúšťacej správy zistil, že 2,5 ročná pacientka (navrhovateľka) bola prijatá
na KDCH s dislokovanou zlomeninou diafyzy stehnovej kosti vľavo (20.12 2010 sa šmykla a spadla na
zadok, odvtedy plače, nechce chodiť), bola jej naložená Bryantova trakcia 2+1 kg, pre nedostatočnú
distrakciu bola po 3 dňoch zmenená na modifikovanú Russelovu trakciu. Opuch postupne ustúpil,
sledovali sa cirkulačné pomery, periferia bez neurocirkul. Poruch., Po vytvorení primeraného kalusu

trakcia bola zrušená, pacientka bola afertilná, v dobrom stave prepustená domov.
Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom W.. Ľ. M., G.,
T. Y.L. F. X.. W.. V. G., H.., prednostom zdravotníckeho zariadenia súd zistil, že bolestné bolo obodované
počtom bodov 150 (položka 189c - zlomenina tela stehnovej kosti liečená konzervatívne). Zároveň podľa
§9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. bol počet bodov navýšený o 100% (na 300 bodov) s odôvodnením:

1 mesačná trakcia, analgetiká, odierky.
Vdanomprípadenebolospornézákladnébodovéohodnoteniebolestného(150bodovzapoložku189c),
avšak sporným zostala otázka dôvodnosti zvýšenia tohto bodového ohodnotenia o 100%. V tomto smere
súd argument odporcu uznal za relevantný, nakoľko skutočne lekársky posudok bol v tomto smere
nepreskúmateľný. Za daného stavu potom súd podľa §120 ods. 1 OSP vykonal aj ďalšie dokazovanie, a

to výsluchom svedkyne W.. Y., ktorá sa dostavila namiesto predvolaného svedka W.. M., ktorý ju poveril
zodpovedaním odborných otázok týkajúcich sa liečenia navrhovateľky. Podľa §120 ods. 1 OSP súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.V prvom rade, ako už bolo uvedené vyššie, odporca nenamietal základné bodové ohodnotenie na sumu
150 bodov, namietal len jeho zvýšenie o 100%. Vzhľadom k tomu (nielenže strany nenavrhli znalecké
dokazovania) nebolo podľa súdu účelné a hospodárne vykonanie znaleckého dokazovania len na

otázku zvýšenia bodového ohodnotenia. Súd za účelom odstránenia tohto rozporu vykonal dokazovanie
výsluchom svedkyne W.. Y., ktorá sa dostavila namiesto predvolaného W.. M.. Výsluch tohto svedka súd
považoval za potrebný, aby tento ozrejmil z akých dôvodov došlo k navýšeniu bodového ohodnotenia o
100%, keďže táto skutočnosť zreteľne z predloženého lekárskeho posudku nevyplývala (v predloženom
lekárskom posudku sa ako dôvod zvýšenia bodového ohodnotenia uvádza iba: 1 mesačná trakcia,

analgetiká, odierky).

Svedkyňa W.. Y., vo svojej výpovedi uviedla, že v predmetnom prípade pôvodná trakcia tzv. Z. bola
nedostatočná a bol zvolený iný postup, a to trakcia Russelova, čo znamená, že ťah na končatinu je
väčší a teda dieťa môže pociťovať väčší diskomfort. Avšak zároveň svedkyňa potvrdila, že aj jedna
aj druhá trakcia sú bežnými spôsobmi liečby zlomeniny, pričom druhá varianta sa volí, pokiaľ nie je

dostačujúca tá prvá. Obe trakcie však spočívajú v tom, že noha je natiahnutá, závažia sú naložené
na stehno aj na predkolenie. Pri druhej trakcii (Russelova, ktorá bola v danom prípade aplikovaná) sa
používa väčší ťah, väčšie závažie, alebo je postieľka zdvihnutá. Na otázku súdu, či pri tejto trakcii ide o
bolestivejší spôsob liečenia, svedkyňa uviedla, že môže byť bolestivejšia, avšak len tým, že sa používa
väčšie závažie a hrozí väčšie poškodenie kože. Od rontgenu závisí, ktorá z variant sa použije, môže sa

použiť jedna aj druhá aj ich kombinácie. V posudzovanom prípade bol poškodený u navrhovateľky kožný
kryt, avšak nie závažne, ale len dočasne. Ochorenie maloletej, ktorým trpí (fenylketonúria - ochorenie
kože resp. horšie hojenie rán) však nemalo vplyv na toto poškodenie kože. Svedkyňa ďalej potvrdila,
že trakcia u navrhovateľky bola jednomesačná, čo je bežná dĺžka, predĺžená približne o jeden týždeň.
Pokiaľ išlo o poškodenie kože u navrhovateľky v dôsledku použitej trakcie, svedkyňa uviedla, že išlo

len o oderky, ktoré sa liečili náplasťovou trakciou (nie je to nič výnimočné). Počas procesu hojenia
tieto oderky nesúvisia s bolesťou, nakoľko pri ich ošetrovaní nie je potrebné hýbať s končatinou, tá je
zafixovaná, lokálne sa to len pretrie dezinfekčným prostriedkom. Dokonca ani samotné rontgenovanie
končatiny nespôsobuje bolesť u pacientky, nakoľko rontgen sa prinesie priamo za pacientom.
Uvedená svedkyňa teda nepotvrdila, že by u navrhovateľky došlo k bolestivejšiemu spôsobu liečenia ako

je obvyklé, ani že by dĺžka liečenia neúmerne presahovala bežnú dobu liečenia v obdobných prípadoch
a rovnako nepotvrdila ani to, že by oderky spôsobené aplikovanou trakciou boli v danom prípade
rozsiahlejšieho charakteru prípadne že by sa u navrhovateľky ťažšie hojili. Práve naopak svedkyňa
výpoveďou potvrdila, že spôsob liečby bol u navrhovateľky štandardný, rovnako tak dĺžka liečenia,
pričom liečenie si nevyžadovalo bolestivejší spôsob.

Uvedené napokon vyplýva aj zo samotnej prepúšťacej správy, kde je v závere uvedené, že po vytvorení
primeraného kalusu trakcia bola zrušená, pacientka bola afertilná, a v dobrom stave prepustená domov.
Z uvedeného je potom zrejmé, že zvýšenie bodového ohodnotenia o 100% nebolo v danom prípade
adekvátne, nakoľko na to neboli splnené zákonné predpoklady.
Podľa §9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak

a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný

výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
Z výsluchu svedkyne W.. Y., a napokon ani z prepúšťacej správy a ani z predloženého lekárskeho
posudku nevyplynulo, že by u navrhovateľky nastala infekcia rany, že by poškodenie na zdraví
vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, že by povaha poškodenia
na zdraví navrhovateľky si vyžiadala ďalší operačný výkon. Je teda zrejmé, nenastala ani jedna z

podmienok pre zvýšenie bodového ohodnotenia bolesti o polovicu (§9 ods. 5), nehovoriac o tom, že v
danom prípade bolo bodové ohodnotenie zvýšené o 100%.
Podľa §9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť
najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. Keďže nenastal žiadny prípad uvedený v §9 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z., nemohlo dôjsť ani k súbehu týchto dôvodov, a preto v danej veci nebol možný

ani postup podľa §9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z..
Rovnako tak súd nemohol postupovať ani podľa §5 ods. 5 citovaného zákona (mimoriadne zvýšenie
na základe rozhodnutia súdu), nakoľko tento postup nebol predmetom tohto konania (navrhovateľkaho nežiadala), pričom súd v danej veci ani nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (napr.
uznanie invalidity), ktorý by umožňoval súdu zvýšenie bodového ohodnotenia až o 50%.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd potom výšku náhrady škody (bolestného - nakoľko predmetom sporu

bolo len zaplatenie bolestného) odvodzoval len od základného bodového ohodnotenia 150 bodov a
neprihliadal na jeho zvýšenie o 100%.
Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 (nárok na náhradu bolestného vznikol v čase,
keď bol zdravotný stav navrhovateľky ustálený, čo bolo v roku 2011, preto sa pre výpočet použije

priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2010) je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 14,89,-EUR. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke
vznikolvočiodporcovinároknanáhraduškodyvpodobenáhradyzabolesťvovýške2.233,50,-EUR(150
bodov x 14,89 za 1 bod). Preto súd priznal navrhovateľke bolestné vo výške 2.233,50,-EUR a vo zvyšnej
časti súd žalobný návrh zamietol. Zamietajúca časť výroku súdu sa teda týka nepriznania zvýšenia

bodového ohodnotenia o 100%, ktoré sa v konaní (viď výklad vyššie) nepreukázalo ako opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom
priznal navrhovateľke, hoci mala vo veci len čiastočný úspech pokiaľ ide o priznanie výšky bolestného
(z uplatňovaných 4.467,-EUR bola úspešná presne v polovici), plnú náhradu trov konania, nakoľko

rozhodnutie o výške tohto plnenia záviselo len od úvahy súdu resp. od lekárskeho posudku v ktorého
správnosť v celom rozsahu bola navrhovateľka v dobrej viere (výška bolestného výslovne závisela od
lekárskeho ohodnotenia, pričom súd až po výsluchu ošetrujúceho lekára usúdil, že 100% zvýšenie
bodového ohodnotenia nie je opodstatnené). Súd zároveň pri rozhodovaní o trovách konania mal za
to, že nemôže nastať situácia, keď bola účastníkovi (navrhovateľke) preukázateľne spôsobená škoda

protiprávnym konaním odporcu, táto si ju riadne uplatnila aj žalobou na súde, táto jej bola do základu
sporu súdom priznaná, len jej súd priznal nižšiu sumu ako žalovala (a to len na základe odborného
vyjadrenia ošetrujúceho lekára, čo je obdobné ako keby súd nariadil znalecké dokazovanie), aby za
takejto situácie nebola takémuto účastníkovi priznaná náhrada trov konania, a to najmä v prípadoch,
keď žaloba bola čo do dôvodnosti uplatnených nárokov (čo do základu) podaná dôvodne. Navrhovateľke

bola súdom priznaná suma v celkovej výške 2.233,50,-EUR (čo je suma, ktorú je potrebné považovať
za základ pre výpočet odmeny).
U navrhovateľa trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:
Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., §9 ods. 1, §10 ods. 1 :
- §14 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie veci (2011).........................91,29,-EUR

rež. paušál 7,41,-EUR

- §14 ods. 1 písm. b) - návrh na uzavretie dohody (13.6.2011)............ 91,29,-EUR
rež. paušál 7,41,-EUR

- § 14 ods. 1 písm. b) - písomné podanie na súd - žalobný návrh (18.4.2012).. 91,29,-EUR
rež. paušál 7,63,-EUR

- § 14 ods. 1 písm. c) - účasť na pojednávaní (9.1.2013) ...................... 91,29,-EUR
rež. paušál 7,81,-EUR

- § 14 ods. 1 písm. c) - účasť na pojednávaní (6.5.2013) ....................... 91,29,-EUR
rež. paušál 7,81,-EUR

Spolu trovy právneho zastúpenia: 494,52,-EUR

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Navrhovateľke zákon o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania žaloby priznával osobné
oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú žalobu (§ 4 ods. 2 písm. ch). S poukazom na ust.

§ 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd zároveň zaviazal odporcu, ako neúspešného účastníka
konania k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 133,50,-EUR, t.j. 6% zo sumy 2.233,-EUR (položka 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s §11 a §11 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch).Súd pri výpočte vychádzal z priznanej sumy 2.233,50,-EUR - ako základu pre určenie výšky súdneho
poplatku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava
I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,

že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.