Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/4/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219325
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5108219325.20

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky:
Y. V., C.. L., W.. XX.XX.XXXX, F. A. X, XXX XX Ž., zast. advokátom JUDr. Ľubošom Danišom, so sídlom
Kazanská 3/A, 821 06 Bratislava, proti odporcovi: Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná
8215/1, 010 26 Žilina, zast. poverenou zamestnankyňou Y.. U. U., o zaplatenie 3.812,31 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3.812,31 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 %

ročne zo sumy 758,48 za obdobie od 1.1.2006 do 6.1.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 293,76 € od 7.1.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 1.991,64 € za obdobie od 1.1.2007 do 6.1.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 1.626,50 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1.991,64 € za obdobie od 1.1.2008 do 6.1.2011, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 1.892,06 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 464,72 € za obdobie od
7.1.2011 do zaplatenia, v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
365,14 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia a v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo

výške 8,5 % ročne zo sumy 99,58 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia sa návrh zamieta.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.8.2008 domáhala, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 142.850,- Sk (4.741,75 €), spolu s úrokom
s omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 22.850,- Sk za obdobie od 1.1.2006 do zaplatenia, vo výške

9,5 % ročne zo sumy 60.000,- Sk za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 60.000,- Sk za obdobie od 1.1.2008 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 16.020,- Sk. Svoj návrh odôvodnila
tým, že s odporcom uzatvorili dňa 30.5.2005 podľa § 226 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce
č. 503923, na základe ktorej bolo povinnosťou odporcu za vykonanie pracovnej úlohy - preklady a
tlmočenie zaplatiť navrhovateľke odmenu vo výške 35.000,- Sk. Dňa 14.12.2005 uzatvorili účastníci

konania dohodu o vykonaní práce č. 600400, na základe ktorej bolo povinnosťou odporcu zaplatiť
navrhovateľke odmenu vo výške 60.000,- Sk za vykonanie pracovnej úlohy - preklady a tlmočenie a
dňa 13.12.2006 uzatvorili účastníci konania ďalšiu dohodu o vykonaní práce č. 700214, na základe
ktorej bolo povinnosťou odporcu za vykonanie tej istej pracovnej úlohy - preklady a tlmočenie zaplatiť
navrhovateľke odmenu vo výške 60.000,- Sk.

Navrhovateľka si svoje povinnosti vyplývajúce z predmetných dohôd splnila riadne. Jej odmena
pozostáva z odmeny za vykonanú prácu podľa bodu 5. každej dohody a z náhrady cestovných nákladovpodľa bodu 8. každej jednotlivej dohody. Odporca čiastočne splnil svoj záväzok vyplývajúci z bodu 5.
dohody o vykonaní práce č. 503923, a to platbami vo výške 4.050,- Sk dňa 7.7.2005, dňa 8.8.2005 a
dňa 8.9.2005, teda spolu vo výške 12.150 Sk. Zároveň odporca uhradil navrhovateľke všetky náklady na

cestovné súvisiace so zahraničnými pracovnými cestami navrhovateľky, t.j. časť odmeny podľa bodu 8.
každej dohody o vykonaní práce. Zaplatením časti odmeny v zmysle bodu 5. dohody o vykonaní práce č.
503923 v celkovej výške 12.150,- Sk, ako i uhradením nákladov súvisiacich so zahraničnými pracovnými
cestami podľa bodu 8. každej dohody o vykonaní práce došlo konkludentne k uznaniu zvyšnej časti
dlhu. Navrhovateľke preto vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške

142.850,- Sk (4.741,75 €), a to titulom nedoplatku z dohody č. 503923 vo výške 22.850,- Sk (suma
35.000,- Sk znížená o čiastočné plnenie vo výške 12.150,- Sk), titulom nedoplatku z dohody č. 600400
vo výške 60.000,- Sk a titulom nedoplatku z dohody č. 700214 vo výške 60.000,- Sk. Zároveň vznikol
navrhovateľke nárok na úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 22.850,- Sk od 1.1.2006 do
zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60.000,- Sk od 1.1.2007 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 60.000,- Sk od 1.1.2008 do zaplatenia.

V konaní boli navrhovateľkou predložené nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z dohody o vykonaní práce č. 5003923 zo dňa 30.5.2005 súd zistil, že predmetom dohody uzatvorenej
medzi Žilinskou univerzitou v Žiline ako zamestnávateľom a Y. L. ako zamestnancom bola pracovná

úloha: preklady a tlmočenie 6.RP v dohodnutom rozsahu pracovnej úlohy v hodinách spolu: 35.0, ktorá
pracovná úloha bude vykonaná v čase od 1.6.2005 do 31.12.2005. Odmena za vykonanie pracovnej
úlohy bola dohodnutá vo výške 35.000,- Sk, pričom odmena je podľa bodu 6. dohody splatná mesačne
po dokončení a odovzdaní práce v najbližšom výplatnom termíne. Podľa bodu 8. dohody cestovné -
tuzemské a zahraničné cesty je plne hradené.

Z dohody o vykonaní práce č. 600400 uzatvorenej dňa 14.12.2005 súd zistil, že predmetom dohody
uzatvorenej medzi zamestnávateľom Žilinskou univerzitou v Žiline a zamestnancom Y. L. bola pracovná
úloha: preklady a tlmočenie 6.RP v dohodnutom rozsahu pracovnej úlohy v hodinách: 60.0, ktorá
pracovná úloha bude vykonaná v čase od 1.1.2006 do 31.12.2006. Odmena za vykonanie pracovnej
úlohy bola dohodnutá vo výške 60.000,- Sk s tým, že je splatná po dokončení a odovzdaní práce v

najbližšom výplatnom termíne. Podľa bodu 8. dohody je cestovné - tuzemské a zahraničné pracovné
cesty plne hradené.
Z dohody o vykonaní práce č. 700214 uzatvorenej dňa 13.12.2006 medzi zamestnávateľom Žilinskou
univerzitou v Žiline a zamestnancom Y. L. súd zistil, že predmetom dohody je pracovná úloha - preklady
a tlmočenie 6. RP s dohodnutým rozsahom pracovnej úlohy v hodinách spolu: 60.0. Pracovná úloha

mala byť vykonaná v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy bola
dohodnutá vo výške 60.000,- Sk, splatnosť odmeny bola dohodnutá po dokončení a odovzdaní práce
v najbližšom výplatnom termíne. Podľa bodu 8. dohody cestovné - tuzemské a zahraničné pracovné
cesty je plne hradené.

Z príkazu na zahraničnú pracovnú cestu zo dňa 3.5.2006 súd zistil, že Y. L. bola vyslaná na zahraničnú
pracovnú cestu do štátu: Rakúsko s miestom výkonu práce vo Viedni, účelom cesty bola účasť na
výročnej konferencii APSN 6.RP dňa 11.5.2006. Vyplatená záloha v cudzej mene predstavovala celkom
sumu 70,- €.

Z cestovného príkazu vystaveného dňa 3.5.2006 pre Y. L. súd zistil, že sa jednalo o príkaz na cestu
do Viedne na výročnú konferenciu APSN konanú dňa 12.5.2006. Zároveň bol dňa 3.5.2006 udelený
súhlas Y. L. s použitím vlastného motorového vozidla za náhradu podľa sadzby obsiahnutej v platných
predpisoch podpísaný vedúcim organizácie Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva a
kvestorom.

Z vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty zamestnankyne Y. L. doručeného Oddeleniu pre zahraničné
vzťahy a styk s verejnosťou Žilinskej univerzity v Žiline dňa 3.7.2006 súd zistil, že navrhovateľka za
pracovnúcestudoRakúska,naktorúnastúpiladňa12.5.2006o4:30hod.,spríchodomnaštátnuhranicu
na SR o 7:15 hod. a príchodom do Viedne o 8:20 hod., túto ukončila po odchode z Viedne o 19:30

hod. príchodom do Žiliny o 23:00 hod., si vyúčtovala titulom devízového nároku na stravné sumu 45,-
€ a titulom vreckového sumu 18,- €, spolu 63,- €. Vyúčtovanie bolo upravené a zároveň schválené dňa
7.7.2006 vo výške 63,- €.Zo správy zo zahraničnej pracovnej cesty (ZPC) zo dňa 29.6.2006 súd zistil, že účastník ZPC Y. L.
podala správu z pracovnej cesty vykonanej do Viedne dňa 12.5.2006 v bode 3. správy pod názvom:
Stručný priebeh rokovania podľa účelu ZPC nasledovne: Výročná konferencia APSN, hlasovanie o

zmene vedenia APSN, ďalšie ciele, zhodnotenie doterajšieho obdobia. Podľa bodu 4 odporúčané závery
zo ZPC sú: Pokračovať v plnení zadaných úloh. Podľa bodu 5. správy budú výsledky ZPC poslané e-
mailom.

Z cestovného príkazu, príkazu na zahraničnú pracovnú cestu, vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty

a správy zo ZPC (č.l. 6 a 7 spisu) súd zistil, že navrhovateľka sa zúčastnila zahraničnej pracovnej cesty
v Ríme v dňoch 15.11.2006 - 18.11.2006 na 6. Valnom zhromaždení APSN, z ktorej cesty podala správu
dňa 28.11.2006.

Z príkazu na zahraničnú pracovnú cestu, vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty a správy zo ZPC (č.l.
10 a 11 spisu) súd zistil, že navrhovateľka sa zúčastnila zahraničnej pracovnej cesty v Bruseli v dňoch

11.4.2005 - 14.4.2005 na3. Valnom zhromaždení 6.RP, z ktorej cesty podala správu dňa 17.5.2005.

Z príkazu na zahraničnú pracovnú cestu, vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty a správy zo ZPC (č.l.
12 a 13 spisu) súd zistil, že navrhovateľka sa zúčastnila zahraničnej pracovnej cesty v Barcelone v dňoch
5.10.2005 - 8.10.2005 na Valnom zhromaždení a výročnej konferencii APSN, z ktorej cesty podala

správu dňa 2.12.2005.

Z príkazu na pracovnú cestu č. 1900700687 a správy zo ZPC (č.l. 8 a 9 spisu) súd zistil, že navrhovateľka
absolvovala zahraničnú pracovnú cestu v Maastrichte v dňoch 17.9.2007 - 18.9.2007 na 7. Valnom
zhromaždení APSN, z ktorej cesty podala správu dňa 8.10.2007.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 6.6.2008 adresovaného navrhovateľke súd zistil, že podľa stanoviska
odporcu žiadne iné výzvy navrhovateľky, ako túto poslednú, odporca neeviduje. Odporca potvrdzuje
správnosť tvrdenia navrhovateľky, že pokiaľ navrhovateľke boli dňa 7.7.2005 vyplatená suma 4.050,-
Sk, dňa 8.8.2005 suma 4.050,- Sk a dňa 8.9.2005 suma 4.050,- Sk, tieto finančné prostriedky boli

navrhovateľke vyplatené podľa znenia dohôd o vykonaní práce uzatvorených medzi navrhovateľkou a
odporcom dňa 30.5.2005, 14.12.2005 a 13.12.2005. Odporca vo vyjadrení poukázal na znenie bodu č. 6
týchto dohôd, podľa ktorého je odmena splatná po dokončení a odovzdaní práce v najbližšom výplatnom
termíne, preto navrhovateľke prislúchala za vykonanú prácu odmena, ktorá jej aj bola riadne vyplatená.
Zároveň bola navrhovateľka odporcom upozornená na skutočnosť, že od septembra 2005 nedošlo

pre nikoho zo zúčastnených riešiteľov na projekte APSN k vyplácaniu finančných odmien z dôvodu
chybného, resp. chýbajúceho prekladu zmluvy o čerpaní finančných odmien. Preto považuje odporca
požiadavku na vyplatenie navrhovateľkou uvedenej sumy za bezpredmetnú. Vyjadrenie je podpísané
T., riaditeľom ÚSI - ŽU.

Z výpisu z účtu navrhovateľky (č. l. 17 spisu) súd zistil, že zo mzdového účtu Žilinskej univerzity bola
na účet navrhovateľky pripísaná dňa 7.7.2005 suma 4.050,- Sk, dňa 8.8.2005 suma 4.050,- Sk a dňa
8.9.2005 suma 4.050,- Sk.

Z predsporovej výzvy navrhovateľky adresovanej odporcovi zo dňa 11.7.2008 súd zistil, že

navrhovateľka vyzvala odporcu na splnenie si svojho záväzku voči nej titulom dohôd o vykonaní práce č.
503923, 600400 a 700214 a žiadala, aby odporca navrhovateľke uhradil dlžnú sumu vo výške 142.850,-
Sk titulom nedoplatkov z jednotlivých dohôd, výšku úroku z omeškania vyčíslenú ku dňu 11.7.2008 vo
výške 14.866,- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10.680,- Sk a a titulom zaplateného
súdneho poplatku vo výške 1.000,- Sk.

Súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 4Ro/136/2008-30
zo dňa 16.10.2008.

Odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, čím sa podľa ust. § 174 ods. 2

zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platobný rozkaz zrušil v plnom
rozsahu. Odporca odôvodnil odpor proti platobnému rozkazu tým, že navrhovateľka neuvádza podstatnú
skutočnosť, a síce, že podľa bodu 6. každej z uvedených dohôd je odmena splatná po dokončení
a odovzdaní práce v najbližšom výplatnom termíne, z čoho teda vyplývala povinnosť navrhovateľkydohodnutú pracovnú úlohu v dohodnutom čase nielen vykonať, ale aj dokončiť a odovzdať ju odporcovi,
aby sa odmena mohla stať splatnou a až následne vznikla povinnosť odporcu odmenu navrhovateľke
zaplatiťvnajbližšomvýplatnomtermíne.Pokiaľnavrhovateľkauviedla,žesisvojepovinnostivyplývajúce

z dohôd splnila riadne a odporca vlastne konkludentne uznal zvyšnú časť dlhu po predchádzajúcom
zaplatení časti odmeny v zmysle dohody č. 503923 v celkovej výške 12.150,- Sk, ako aj uhradením
nákladov súvisiacich so zahraničnými pracovnými cestami podľa bodu 8. každej dohody, odporca záver
o konkludentnom uznaní zvyšnej časti dlhu odmieta. Dohoda č. 503923, ktorú navrhovateľka priložila k
svojmu návrhu ako listinný dôkaz, bola uzavretá 30.5.2005 a podľa bodu 3. uvedenej dohody mala byť

dohodnutá pracovná úloha - preklady a tlmočenie 6.RP vykonaná v čase od 1.6.2005 do 31.12.2005.
Za obdobie roka 2005 navrhovateľka však doložila iba listinný dôkaz o zahraničnej pracovnej ceste do
Barcelony s nástupom 5.10.2005 a ukončením 8.10.2005, z čoho vyplýva, že vykonané platby zo dňa
7.7.2005, 8.8.2005 a 8.9.2005 s cestou do Barcelony nesúvisia. Pokiaľ si navrhovateľka uplatnila nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, navrhovateľka však nepreukázala vznik žalovanej
pohľadávky podľa uzatvorených dohôd. Predloženými listinnými dôkazmi - príkazmi na zahraničnú

pracovnú cestu a v nich uvedeným účelom cesty a vyúčtovaniami týchto zahraničných ciest preukázala
iba, že na základe uzavretých dohôd ju odporca na pracovné cesty v čase trvania jednotlivých dohôd
vyslal, navrhovateľka ich absolvovala, a odporca jej náklady súvisiace s pracovnými cestami v súlade
s bodom 8. každej dohôd zaplatil tak, ako bol povinný, čo priznala v tretej časti svojho návrhu aj
navrhovateľka. Podľa názoru odporcu z uvedených skutočností nemožno mať za preukázané vykonanie

pracovnej úlohy rovnako dohodnutej v bode 1. každej dohôd (preklady a tlmočenie 6.RP) a ani rozsah
jej vykonania dohodnutý v bode 2. z každej dohôd, resp. dokončenie a odovzdanie odporcovi, čo je
podmienkou splatnosti dohodnutej odmeny.

Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, poverenej

zamestnankyne odporcu Mgr. U. U., svedka prof. K.. J. V. Z.., oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými účastníkmi v konaní, a to najmä dohodami o vykonaní práce č. 503923, 600400, 700214,
výpisom z účtu navrhovateľky, cestovnými príkazmi na zahraničné služobné cesty do Viedne, Bruselu,
Ríma a Barcelony, vyúčtovaniami zahraničných pracovných ciest, špecifikáciami odpracovaného času
a ďalšími listinnými dôkazmi, ako i obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 30.9.2009 uviedla, že pracovala pre Ústav súdneho
inžinierstvaŽilinskejuniverzityodroku2004,kedysazúčastnilaprvejkonferencie.Úlohounavrhovateľky
bolo prekladať a tlmočiť všetky dokumenty 6. RP. Jednalo sa o projekt Európskej únie v rámci
pasívnej bezpečnosti, ktorého projektu sa Ústav súdneho inžinierstva zúčastňoval. Pred navrhovateľkou

vykonával túto činnosť K.. T. V., syn riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva prof. Ing. J. V., CSc. S T. V.
uzatvorila navrhovateľka dňa 18.10.2008 manželstvo. Potom, ako manžel navrhovateľky vážne ochorel,
prevzala po ňom túto prácu, nakoľko na ústave nebol nikto schopný komunikovať v anglickom, alebo
inom cudzom jazyku. Navrhovateľka v období, za ktoré si uplatňuje nárok na zaplatenie odmeny za
vykonanie pracovnej úlohy, vykonala šesť pracovných ciest, na preukázanie ktorého tvrdenia predložila

príslušné doklady, príkazy na zahraničnú pracovnú cestu, vyúčtovania, cestovné príkazy. Navrhovateľka
disponuje aj ďalšími dokladmi, a to mailovou korešpondenciou, ktorou preukazuje, že sa podieľala
na dohodnutej pracovnej činnosti podľa dohôd o vykonaní práce. Úlohou navrhovateľky bolo po
doručení e-mailu zo 6. RP z Bruselu tento mail preložiť a odovzdať ho ďalším príslušným pracovníkom,
čo aj navrhovateľka robila na poradách alebo stretnutiach. Pracovníci následne úlohu vypracovali,

navrhovateľka úlohu preložila a odovzdala ďalej do Bruselu. Takýmto spôsobom však navrhovateľka
pracovala málokedy, nakoľko ona sama niektoré úlohy vypracovávala, tiež sa podieľala na audite, čo
už však jej povinnosťou nebolo. Na pojednávaní súdu vytlačené e-maily predložila a uviedla, že tieto
predkladá len ako príklad, pretože tejto mailovej komunikácie bolo mnohonásobne viac, preto dohodnutý
rozsah prác nebol len naplnený, ale bol vysoko prekročený aj na 200 %, keďže pracovné cesty trvali

minimálne 2 - 3 dni.
Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na dohody o vykonaní práce, v ktorých nie je uložená
povinnosť navrhovateľke podávať správy, alebo vypracovávať určité listiny s tým, že až po odovzdaní
takýchto listín sa bude považovať práca za vykonanú, keďže práca sa považuje za vykonanú uplynutím
hodín dohodnutých v jednotlivých dohodách o vykonaní práce. To znamená, že pokiaľ navrhovateľka

vykonala prácu počas 60 hodín v priebehu rozhodného obdobia, dohoda sa považuje zo strany
navrhovateľky za splnenú. Už len v prípade pracovných ciest je zrejmé, že navrhovateľka nešla na
pracovné cesty na dovolenku, ale počas 3-dňovej pracovnej cesty vykonávala svoju prácu, nakoľko táto
bola definovaná ako prekladanie a tlmočenie. Počas pracovnej cesty navrhovateľka tlmočila, prekladalaa po návrate vypracovala správu. Vypracovanie správy z cesty však nebolo povinnosťou v zmysle
ktorejkoľvek dohody o vykonaní práce. Poukázala na skutočnosť, že nikdy nebola na neplnenie úloh
akýmkoľvek spôsobom upozornená.

V prípade, ak by si svoje povinnosti riadne v zmysle dohody neplnila, mohol zamestnávateľ od dohody
odstúpiť, prípadne mohol odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná
práca nezodpovedala dohodnutým podmienkam podľa § 226 ods. 4 druhá veta Zákonníka práce. Teda
sankcia nezaplatenia odmeny v tomto prípade neprichádza do úvahy. Navrhovateľka dokumenty zo
zahraničných pracovných ciest odovzdala Ing. V., s ktorým sa zúčastnili spoločne na týchto cestách.

Napriektomu,žejejtitulomdohôdovykonaníprácenebolazaplatenáodmenazpredchádzajúcichrokov,
naďalej pracovala a uzatvorila ďalšie dohody o vykonaní práce z určitej lojality k odporcovi, resp. Ústavu
súdneho inžinierstva, kde funkciu riaditeľa vykonáva otec manžela navrhovateľky. Táto práca ju aj bavila.
Odporca navrhovateľku informoval, že jej prestal platiť odmenu za vykonanú prácu z dôvodu, že nemajú
na tento účel finančné prostriedky, ale potom, ako budú škole poukázané finančné prostriedky z fondov
Európskej únie, odmena za vykonanú prácu navrhovateľke vyplatená bude. Uviedla, že hlavný pracovný

pomer mala v súkromnej firme, činnosť na základe dohôd o vykonaní práce uzatvorených s odporcom
vykonávala popri hlavnom pracovnom pomere.
Navrhovateľke bola uložená povinnosť súdu doručiť špecifikáciu hodín, počas ktorých vykonávala
pracovnú úlohu v zmysle dohôd o vykonaní práce uzatvorených s odporcom dňa 30.5.2005, 14.12.2005
a 13.12.2006.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nemá preukázané, že pracovná úloha podľa bodu 1. dohôd
bola vykonaná, teda že bolo vykonané preklady a tlmočenie 6.RP a tiež navrhovateľka odporcovi
nepreukázala rozsah vykonania tejto pracovnej úlohy podľa bodu 2. dohody v hodinách dohodnutých

v jednotlivých dohodách o vykonaní práce. Odporca nepopiera, že sa navrhovateľka zúčastnila
zahraničných pracovných ciest, avšak nesplnila podmienky, ktoré podmieňujú podľa dohôd o vykonaní
práce vyplatenie odmeny podľa každej dohody, a síce, aby veci, ktoré sa navrhovateľka v dohodách
zaviazala vykonať, boli aj dokončené a odovzdané tak, aby mohla byť v najbližšom výplatnom termíne
zaplatená v zmysle dohody odmena. Odporcovi nebolo známe, komu boli poslané informácie zo

zahraničnej pracovnej cesty vykonanej dňa 12.5.2006 vo Viedni, a či vôbec boli poslané. Taktiež
správa zo zahraničnej služobnej cesty uskutočnenej do Talianska mala byť podľa správy zo zahraničnej
služobnej cesty v bode 5. ďalej rozposlaná v papierovej forme a elektronicky, a navrhovateľka
nepreukázala, že to bolo aj splnené, resp. komu bola správa zaslaná. Odporca tiež nemá preukázané,
že navrhovateľka podala správu zo zahraničnej pracovnej cesty vykonanej dňa 17.-18.9.2007 do

Holandska.
Odporca riadne zaplatil navrhovateľke náklady, ktoré si vyúčtovala za zahraničné cesty. Poverená
zamestnankyňa odporcu navrhla, aby vzhľadom na listinné dôkazy - maily predložené navrhovateľkou
na pojednávaní, bolo za účelom oboznámenia sa s týmito dôkazmi pojednávanie odročené. Navrhla
tiež doplniť dokazovanie výsluchom svedka - riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva prof. Kasanického,

ktorý absolvoval s navrhovateľkou zahraničné pracovné cesty a jemu mali byť výsledky týchto ciest
odovzdané, on ich mal prevziať a svojím podpisom na príslušnej účtovnej dokumentácie potvrdiť, že
úlohy z týchto dohôd o vykonaní práce navrhovateľka splnila a v najbližšom výplatnom termíne jej preto
môže byť odmena dojednaná v jednotlivých zmluvách aj zaplatená. Pokiaľ je na dohodách o vykonaní
práce podpísaný rektor univerzity, jedná sa o formálny podpis štatutárneho zástupcu univerzity, pretože

jednotlivédohodyakonkrétneprogram6.RPsatýkalÚstavusúdnehoinžinierstvapostránkeobsahovej.
Prof. Ing. V. je podpísaný na príkazoch na zahraničnú pracovnú cestu. Pracovné cesty vyúčtované
navrhovateľkou boli hradené z rozpočtových prostriedkov Ústavu súdneho inžinierstva. Pokiaľ bola
navrhovateľke vyplatená suma 12.150,- Sk, táto nebola vyplatená titulom dohody o vykonaní práce
uzatvorenej dňa 30.5.2006, ktorá pracovná úloha mala byť vykonaná v čase od 1.6.2005 do 31.5.2005,

ale titulom predchádzajúcich starších dohôd o vykonaní práce.

Súdu bola doručená dňa 20.10.2009 zo strany navrhovateľky špecifikácia odpracovaného času za roky
2005, 2006 a 2007 na CD nosiči z dôvodu hospodárnosti, keďže podľa názoru navrhovateľky je e-
mailová komunikácia za obdobie rokov 2005 - 2007 značného rozsahu.

Zo špecifikácie hodín súd zistil, že v období od 11.4.2005 do 12.12.2005 vykonávala navrhovateľka
pracovnú úlohu v časovom rozsahu 52,75 hodín, pričom si pracovnú úlohu plnila ústnym pretlmočením
došlých mailov zodpovedným osobám, prekladom na požiadanie prof. V., komunikáciou s W. F.,
koordinátorkou 6.RP, prekladmi pre A. T., L. J., pre pani J. z ÚSI, mailovou komunikáciou s L. Q.,komunikáciou v mene ÚSI, aj so zahraničnými účastníkmi, rezerváciou hotela v Barcelone, potvrdením
rezervácie hotela, vyhľadávaním leteniek, zahraničnou služobnou cestou v Barcelone atď.
V období od 12.5.2006 do 12.12.2006 vykonávala navrhovateľka pracovnú úlohu v počte 76,25 hodín,

a to ústnym pretlmočením došlých mailov zodpovedným osobám, plnením úloh z Bruselu, vypĺňaním
dotazníkov,následnýmštatistickýmvyhodnocovaním,komunikácioushotelmi,sBruselom,saudítorkou,
prekladom pre L. J. atď.
V období od 17.9.2007 do 28.12.2007 vykonávala navrhovateľka pracovnú úlohu v rozsahu 63,25 hodín,
a to ústnym pretlmočením došlých mailov zodpovedným osobám, plnením úloh z Bruselu, prekladom

pre Ing. V., registráciou na konferenciu v Maastrichte, prekladmi zahraničných faktúr a pod.

Odporca sa k špecifikácii hodín predloženej navrhovateľkou vyjadril podaním doručeným súdu dňa
4.2.2010, v ktorom uviedol, že odporca, aby sa mohol k uvedeným dôkazom vyjadriť, musel obsah CD
nosiča vytlačiť. Odporca zistil, že obsah CD nosiča v písomnej podobe obsahuje celkom 969 strán, z
toho 227 strán je duplicitných a 81 strán písomností s predmetom jednotlivých dohôd o vykonaní práce

uzavretých medzi navrhovateľkou a odporcom nesúvisí. Pokiaľ navrhovateľka uviedla v špecifikácii
ako svoju aktivitu ústnu komunikácii - pretlmočenie došlého mailu zodpovedným osobám, preklady
zahraničných faktúr, komunikáciu s hotelmi, vypĺňanie dotazníkov a pod., podľa názoru odporcu je k
jednotlivým prípadom priradená hodinová špecifikácia nadhodnotená, zrejme v snahe naplniť počet
hodín v zmysle jednotlivých zmlúv o dielo. V časovej špecifikácii sa navrhovateľka vôbec nevyjadruje

k viacerým dôležitým písomnostiam, napr. finančným správam, ktoré sa nachádzajú na CD nosiči ako
nevyplnené, pretože ich navrhovateľka neodovzdala. Všetky dôkazy, ktoré navrhovateľka predložila,
sú v anglickom, resp. inom ako slovenskom jazyku. Žiadne slovenské preklady navrhovateľka doteraz
nepredložila. Odporca má za to, že e-mailová komunikácia podľa CD je dôkazom proti navrhovateľke,
nepreukazuje, že navrhovateľka skutočne dohodnutú prácu vykonávala, čo odporca preukáže súdu na

pojednávaní, kde zároveň súdu predloží v listinnej podobe niektoré časti CD nosiča.

Navrhovateľka sa k námietkam odporcu vzneseným proti dôkazu predloženého navrhovateľkou - CD
nosiču vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 10.5.2010, v ktorom tvrdila, že súbore s názvom
aktivity xls je úplne jasne a jednoznačne špecifikovaná vykonaná práca, a to rozdelením na počet

odpracovaných hodín, názov úlohy (aktivita), dátum vykonávania úlohy, a zároveň je číslom označená
príloha (dôkaz o vykonaní danej úlohy, napr. e-mail), ktorá bola doložená súdu v elektronickej
forme s označením podľa čísla v predmetnej tabuľke. Tieto prílohy boli vytlačené do formátu PDF
bez akéhokoľvek pozmeňovania, bez odstraňovania staršej e-mailovej komunikácie. Tzn. logicky
po vytlačení príloh došlo k tomu, že z 969 strán bolo niekoľko desiatok duplicitných, keďže pri

e-mailovej komunikácii sa vždy pri odpovedi na e-mail zobrazuje aj predchádzajúci e-mail, resp.
celý priebeh predošlej e-mailovej komunikácie. Predmetný CD nosič preukazuje, že navrhovateľka
skutočne vykonávala dohodnutú prácu „preklady a tlmočenie“ v zmysle jednotlivých dohôd o vykonaní
práce. Navrhovateľka predsa nikdy netvrdila, že vypracovala 969 strán prekladu, ale to, že vykonala
prácu v zmysle jednotlivých dohôd v stanovenom rozsahu 60 hodín, resp. 35 hodín. Čo sa týka

argumentácie odporcu, že jednotlivé prílohy (81 ks) nesúvisia s predmetom jednotlivých dohôd o
vykonaní práce, navrhovateľka uvádza, že predmetom jednotlivých dohôd bolo „ preklady a tlmočenie“.
Preto navrhovateľka nerozumie, ktoré prílohy nesúvisia s predmetom jednotlivých dohôd o vykonaní
práce.Mnohokrátpočasdobyplatnostidohôddostalanavrhovateľkanaprekladdokumentyodviacerých
pracovníkov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, vrátane prof. V., a takto zadané úlohy

(preklady) vždy splnila. Nebolo úlohou od navrhovateľky zisťovať, na aký konkrétny účel bude preklad
použitý, ani to, k akej úlohe sa predmetný preklad vzťahuje. Logika v predmetnom argumente absentuje
aj z toho dôvodu, že navrhovateľka si predsa sama nevymyslela text, ktorý následne preložila do
slovenského, prípadne anglického jazyka. K tvrdeniu odporcu, že v špecifikácii odpracovaného času
je uvedená komunikácia, ktorú nemožno preukázať, napr. ústna komunikácia dňa 28.12.2007 (0,5

hodín) „zodpovedným osobám“ v čase celouniverzitnej dovolenky navrhovateľka uvádza, že je s
prof. V., riaditeľom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v rodinnom vzťahu, je to svokor
navrhovateľky. Z toho dôvodu boli mnohokrát e-maily a iná komunikácia prekladané a tlmočené mimo
pracovných hodín a mimo pracoviska, t. j. doma u navrhovateľky, príp. u pána prof. V.. Pokiaľ odporca
tvrdí, že v časovej špecifikácii sa navrhovateľka vôbec nevyjadruje k viacerým dôležitým písomnostiam,

napr. finančným správam nachádzajúcim sa na CD nosiči ako nevyplneným, navrhovateľka uvádza,
že v zmysle dohôd nebolo úlohou navrhovateľky vypĺňať a odovzdávať uvedené formuláre, a ani iné
písomnosti, toto bolo úlohou vedúceho projektu - prof. V. a zodpovedného riešiteľa - Ing. W.. Úlohou
navrhovateľky bolo preložiť tieto písomnosti do slovenského jazyka a väčšinou v ústnej forme informovaťzodpovedné osoby, ktoré s týmito informáciami mali ďalej pracovať. Pokiaľ všetky dôkazy, ktoré
navrhovateľka preložila, sú v anglickom jazyku, resp. v inom ako slovenskom jazyku a žiadne slovenské
preklady navrhovateľka nepredložila, proces zadávania a realizácie jednotlivých úloh (komunikácie

a prekladov) spočíval v tom, že došlý e-mail navrhovateľka prečítala a preložila, následne išla s
informáciami z e-mailu o pár kancelárii ďalej a tam ho pretlmočila zodpovedným osobám. Následne
zodpovedná osoba nariadila (väčšinou ústne), ako v danej veci odpovedať odosielateľovi e-mailu.
Navrhovateľka takto slovne zadanú odpoveď preložila a zaslala e-mailom druhej strane.
Ďalej navrhovateľka poukazuje na ust. § 2 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, podľa

ktorého pod pracovnou cestou sa rozumie čas od nástupu na výkon práce do iného miesta, ako je
jeho pravidelné pracovisko, a to až do skončenia tejto cesty. V špecifikácii odpracovaného času, ktorý
navrhovateľka predložila, navrhovateľka nesprávne brala do úvahy len čas trvania konferencie, a teda
samotného tlmočenia. Vzhľadom k uvedenému predkladá súdu novú špecifikáciu odpracovaného času
v súlade s uvedeným zákonom, tzn. za odpracovaný čas je počítaná celková doba služobnej cesty od
jej nástupu až do jej skončenia. V priebehu roku 2005 absolvovala navrhovateľka zahraničnú služobnú

cestu do Belgicka od 11.4.2005 do 13.4.2005, t. j. celkom 62,5 hod. a služobnú cestu do Španielska
od 5.10.2005 do 8.10.2005, t. j. celkovo 89 hodín. Tzn. aj keby navrhovateľka v priebehu roku 2005
nevykonala žiadnu inú pracovnú cestu, stanovený rozsah práce v zmysle dohody o vykonaní práce
zo dňa 30.5.2005, t. j. 35 hodín, navrhovateľka nielen dodržala, ale niekoľkonásobne prekročila. V
priebehu roku 2006 absolvovala navrhovateľka zahraničnú služobnú cestu do Rakúska dňa 12.5.2005,

t. j. celkom 18,5 hod. a služobnú cestu do Talianska od 15.11.2006 do 19.11.2006, t. j. celkom 108 hod.,
tzn. navrhovateľka rozsah práce v zmysle dohody o vykonaní práce zo dňa 14.12.2005, t. j. 60 hod.
taktiež prekročila. Taktiež v priebehu roku 2007, a to od 17.9.2007 do 18.9.2007 bola navrhovateľka na
zahraničnej služobnej ceste v Holandsku v celkovej dĺžke odpracovaného času 42 hodín. Navrhovateľka
teda jednoznačne preukázala splnenie podmienok v zmysle jednotlivých dohôd, t. j. odpracovanie

stanoveného času a popiera, že by akýmkoľvek spôsobom nadhodnotila odpracovaný čas, pretože
odpracovaný čas bol niekoľkonásobne prekročený a navrhovateľka nemá žiaden dôvod nadhodnocovať
počet odpracovaných hodín.
Navrhovateľka k vyjadreniu doručenému súdu dňa 10.5.2010 pripojila špecifikáciu odpracovaných hodín
na služobnej ceste v Bruseli s nástupom 11.4.2005 v celkovej dĺžke 62 hod., 30 min., na pracovnej

ceste v Barcelone s nástupcom 5.10.2005 v trvaní 89 hodín, na pracovnej ceste vo Viedni s nástupom
12.5.2006 v trvaní 18 hod., 30 min., na pracovnej ceste v Ríme s nástupom 15.11.2006 v trvaní 108
hodín, na pracovnej ceste Maastrichte s nástupom 17.9.2007 v trvaní 42 hod. Ďalej pripojila špecifikáciu
jednotlivých úloh ňou vykonaných na základe dohôd o vykonaní práce na CD nosiči.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril ďalším podaním doručeným súdu dňa 25.10.2010, v ktorom

uviedol,že vprípade,žebysamalastaťodmenanavrhovateľkysplatnounazákladeuzavretýchdohôdo
vykonanípracovnejúlohy,navrhovateľkabymalapredložiťvpísomnejpodobemateriály,ktorépreložilaz
cudzieho jazyka do slovenčiny, príp. opačne. Taktiež pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že počas doby platnosti
dohôd dostala na preklad dokumenty od viacerých pracovníkov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity, vrátane prof. V. a takto zadané úlohy (preklady) vždy splnila, mala by predložiť preklady

takýchto dokumentov. Aj s poukazom na ust. § 85 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný čas je
časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti
v súlade s pracovnou zmluvou, sa má považovať celá pracovná cesta za čas, počas ktorého bola
vykonávaná práca.

Odporca nesúhlasil s postupom navrhovateľky, ktorá si do hodín dohodnutých ako rozsah pracovnej
úlohy v jednotlivých dohodách o vykonaní práce započítala celý čas strávený na pracovných cestách od
nástupu na pracovnú cestu až do jej skončenia a poukázal na jednotlivé ustanovenia zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách, podľa ktorého pojmy pracovná cesta, resp. zahraničná pracovná cesta

možno použiť len na účel predmetu úpravy zákona č. 283/2002 Z.z., ktorým je poskytovanie náhrad,
ale nie špecifikácia odpracovaného času, ako si to prispôsobila navrhovateľka. Predmetom každej
zahraničnej pracovnej cesty bolo tlmočenie na jednotlivých konferenciách, a teda do rozsahu pracovnej
úlohy (podľa bodu 2. každej dohody o vykonaní práce) je možné započítať len čas tlmočenia podľa
programu na pozvánke. Zo zákonných ustanovení § 223 ods. 1 Zákonníka práce a 226 ods. 2 Zákonníka

práce je možné vyvodiť záver, že pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
nie je relevantným dôkazom o splnení pracovnej úlohy odpracovaný počet hodín, ale iba vykonanie
dohodnutej úlohy, avšak ani ono nezabezpečuje splatnosť odmeny za vykonanie dohodnutej pracovnejúlohy: prácu treba nielen vykonať, ale aj dokončiť a odovzdať, lebo bez dokončenia a odovzdania práce
splatnosť odmeny nenastane.
Ďalej odporca namietal uplatnenie si nároku v súvislosti s pracovnou cestou do Belgicka od 11.4.2005 do

13.4.2005, ktorá nepatrí z časového hľadiska niektorej úloh dohodnutých na základe dohôd o vykonaní
práce uzatvorených dňa 30.5.2005, 14.12.2005 a 13.12.2006.
Čo sa týka pracovnej cesty navrhovateľky do Rakúska dňa 12.5.2006, odporca túto pracovnú cestu
nemá v evidencii.
Odporca uznáva vykonanie prác dohodnutých na základe dohôd o vykonaní práce, čo sa týka tlmočenia

navrhovateľkou odporcovi:
1. Na zahraničnej pracovnej ceste v Barcelone v dňoch 5.10.2005 - 8.10.2005, a to za deň 6.10.2005
za tlmočenie počas 7 hodín od 11:30 do 18:30 (za jednu hodinu tlmočenia 1.000,- Sk, spolu Sk
7.000,-/232,36 €), za deň 7.10.2005 od 9.00 do 16.00 hod., spolu hodín 7, spolu Sk 7.000/232/36 €).
2. Na zahraničnej pracovnej ceste v Ríme v dňoch 15.11.2006 - 19.11.2006 za tlmočenie počas 4
hodín dňa 16.11.2006 od 14:00 do 18:00 - 4.000,- Sk/132,78 €

a dňa 17.11.2006 za 7 hodín tlmočenia od 10:00 do 17:00 hod, spolu Sk 7.000,-
/232,36 €.
3. Služobná cesta Maastricht v dňoch 17.9.2007 - 18.9.2007 za tlmočenie na konferencii dňa 17.9.2007
v počte 3 hodín od 9:15 do 10:45 a od 11:00 do 12:30, spolu 3.000,- Sk/99,58 €.
Odporca teda uznáva časť nároku navrhovateľky v časti tlmočenia a na konferenciách, ktoré boli

predmetom vyššie špecifikovaných pracovných ciest navrhovateľky, a to v sume 929,44 €.

Odporca k vyjadreniu pripojil nasledovné pozvánky na konferencie:
Z pozvánky na konferenciu v Barcelone súd zistil čas trvania konferencie dňa 6.10.2005 od 11:30 do
18:30 hod a 7.10.2005 od 9:00 do 16:00 hod. Podľa programu sa dňa 6.10.2005 o 20:00 konala večera

výkonného výboru a o 22:00 stretnutie v hotelovom bare.
Z pozvánky na konferenciu v Ríme v dňoch 16.-17.11.2006 súd zistil čas trvania konferencie dňa
16.11.2006 od 14:00 do 18:00 hod. a dňa 17.11.2006 od 10:00 do 17:00 hod. Dňa 16.11.2006 o 20:00
sa podľa programu konala večera výkonného výboru.
Z ďalšej pozvánky na konferenciu v Maastrichte konanú dňa 18.9.2007 súd zistil, že hlavný program

konferencie trval od 9:15 do 12:25, nasledoval od 12:30 obed a 13:30 začiatok APSN výročnej
konferencie 2007. Druhú stranu pozvánky odporca nepredložil.

Dňa 27.10.2010 bolo vo veci vykonané pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom

svedka Ing. J. V..
Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania a na svojom vyjadrení, že vykonala práce v
zmysle dohôd o vykonaní prác v stanovenom rozsahu hodín, teda 35 alebo 60 hodín, ktoré spočívali v
prekladaní a tlmočení. Poukázala na to, že v dohodách nebolo stanovené žiadne preukazovanie týchto
prác, nebolo dohodnuté vyhotovenie špecifikácie odpracovaného času, ani preberacích protokolov k

týmto prácam. Navrhovateľka splnila všetky dohodnuté povinnosti, vykonala preklady a tlmočenie v
stanovenom časovom rozsahu, a to už len tým, že sa zúčastnila na zahraničných pracovných cestách,
pričom samotné trvanie týchto pracovných ciest napĺňa termíny stanovené v dohodách. Napriek tomu,
že účasť na týchto služobných cestách postačuje k tomu, aby došlo k splneniu zmluvných povinností,
navrhovateľka vykonávala aj ďalšie práce, a to preklady celej e-mailovej komunikácie, na preukázanie

ktorej skutočnosti súdu predložila ako dôkaz CD nosič. Navrhovateľ má za to, že tieto e-maily v
stovkách kusov nie je potrebné ani vytlačiť, ani nijakým spôsobom preverovať, svedčí to len o tom, že
navrhovateľka svoju prácu skutočne vykonávala. Pokiaľ odporca na prvom pojednávaní konštatoval,
že k tomu, aby bola navrhovateľke zaplatená odmena v zmysle dohôd o vykonaní práce, chýba
špecifikácia odpracovaného času, túto špecifikáciu navrhovateľka predkladá a poukazuje na opravenú

špecifikáciu, v ktorej boli uvedené hodiny za pracovné cesty v zmysle ustanovení zákona o cestovných
náhradách, podľa ktorého sa pod pracovnou cestou rozumie celkový čas od jej nástupu až po jej
skončenie. Navrhovateľka na týchto služobných cestách prekladala a tlmočila neustále, teda počas
celého dňa. Aj s poukazom na ust. § 85 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovný čas je časový úsek,
v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s

pracovnou zmluvou, sa má považovať celá pracovná cesta za čas, počas ktorého bola vykonávaná
práca. Pokiaľ odporca tvrdí, že pracovnú cestu do Rakúska neeviduje, navrhovateľka súdu predkladá
potvrdenie o vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty do Rakúska zo dňa 29.6.2006, ktoré bolo upravenédňa 7.7.2006, tiež príkaz na zahraničnú pracovnú cestu navrhovateľky do Rakúska dňa 11.5.2006 s
ukončením dňa 11.5.2006, schválenú dňa 3.5.2006.

Navrhovateľka uviedla, že potom, ako prevzala agendu týkajúcu sa programu 6. RP po svojom
manželovi, podpísala s odporcom, zastúpeným prof. V. dohodu o vykonaní práce, a to popri svojom
trvalom zamestnaní, následne plnila úlohy tak, ako jej boli zadávané. Bola s prof. V. dohodnutá, keďže
bol veľmi zaneprázdnený, že sa nebudú zdržiavať a navrhovateľka maily, ktoré budú doručované jej,
prof. V. a pánovi W., bude prekladať a tieto bude následne prof. V. a pánovi W. reprodukovať v ich

podstate ústne, keďže navrhovateľka vykonávala svoje hlavné zamestnanie v spoločnosti, ktorá mala
sídlo v tej istej budove, ako ÚSI ŽU a navrhovateľka mala svoju kanceláriu len o pár dverí ďalej, ako prof.
V.. Maily týkajúce sa programu 6. RP boli teda doručované súčasne navrhovateľke, prof. V. a pánovi
W.. Všetci traja tak boli oboznámení o doručení určitého mailu. Navrhovateľka si celý mail prečítala,
tomuto porozumela a s podstatou mailu išla oboznámiť prof. V. alebo pána W., ktorí si mail opäť otvorili
a navrhovateľka im mail slovo po slove preložila. Potom ako mailu porozumeli, povedali navrhovateľke

svoj názor na situáciu, dohodli sa na ďalšom postupe, teda akým spôsobom budú situáciu riešiť a ako
budú odpovedať. Navrhovateľka následne posielala odpoveď zo svojho firemného počítača, ktorý mala
u svojho zamestnávateľa, v ktorom bola v trvalom pracovnom pomere.
Navrhovateľka uviedla, že určite posielala odporcovi aj písomne vyhotovené preklady mailov, vzhľadom
však na to, že odvtedy už uplynula dlhá doba, disponuje odvtedy už štvrtým notebookom, tieto maily

týkajúce sa komunikácie medzi navrhovateľkou a zamestnancami Ústavu súdneho inžinierstva na jednej
strane a Európskou komisiou na druhej strane už vo svojom počítači uložené nemá. Takýchto mailov,
resp. prekladov zo strany navrhovateľky, boli stovky, navrhovateľka svoju prácu skutočne vykonávala,
maily jej prichádzali.

Odporca na pojednávaní uviedol, že je ochotný pristúpiť k preplateniu tlmočenia, čo uviedol a vyčíslil vo
svojom poslednom vyjadrení. V ostatnom zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach, a síce, že v konaní
nebolo a ani nemohlo byť preukázané, že by navrhovateľka prácu vykonala, ukončila a odovzdala,
preto sa táto odmena nestala splatnou, a to aj z toho dôvodu, že pokiaľ by sa aj preukázalo, že
navrhovateľka prácu úplne, alebo aj čiastočne vykonala, navrhovateľka ju však neodovzdala. Keďže

teda práce predložené neboli, odporca nemá na základe čoho konštatovať, že práce vykonané boli,
splatnosť odmeny teda nenastala. Na tieto dohody sa vzťahuje prvá časť Zákonníka práce, to znamená
od ust. § 1 po ust. § 40 ZP, nemôže sa na ne teda vzťahovať ust. § 85 ZP.
Odporca na pojednávaní poukázal na svoj postup, kedy v roku 2005 navrhovateľke zaplatil za všetko,
čo v rámci žalovaných dohôd o vykonaní práce navrhovateľka vykonala. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že

jej za vykonanie práce zaplatil sumu 4.050,- Sk na trikrát, odporca tvrdí, že táto suma nebola vyplatená
titulom troch dohôd o vykonaní práce, ktorých titulom si navrhovateľka uplatňuje nároky v tomto konaní.
Navrhovateľka mala ohľadom programu 6. RP len v roku 2005 uzavreté aj ďalšie štyri dohody o vykonaní
práce, čím je situácia v tejto veci komplikovaná. Na žalované tri dohody bolo navrhovateľke vyplatených
tri krát po 5.000,- Sk v zmysle platobných poukazov a potvrdenia zo mzdovej učtárne. Platobné poukazy

boli podpísané prof. V. - riaditeľom ÚSI na znak toho, že prácu prevzal, rozhodujúci je teda podpis
riaditeľa. Čo sa týka činnosti navrhovateľky na prácach PC Crash, na tieto práce mala navrhovateľka
uzatvorené samostatné dohody.

Z predkladaných listinných dôkazov zo strany odporcu súd zistil:

Z potvrdenia Odboru mzdového účtovníctva Žilinskej univerzity zo dňa 21.12.2009 (č. l. 210) súd zistil,
že pani Y. L. mala v roku 2005 vyplatené za práce na projekte APSN na základe dohody o vykonaní
práce nasledovne: jún 2005 btto 5000,- Sk, júl 2005 btto 5000,- Sk a august 2005 btto 5000,- Sk.

Podľa platobného poukazu zo dňa 23.6.2005 bola vyplatená titulom mzdy Ing. W. suma 7.000,- Sk a Y.
L. suma 5.000,- Sk za práce na projekte APSN. Podľa platobného poukazu zo dňa 20.7.2005 (č. l. 213
spisu) mala byť vyplatená príjemcom podľa zoznamu suma 19.000,- Sk za práce na projekte APSN,
z toho prof. Ing. J. V. suma 7.000,- Sk, Ing. R. W. suma 7.000,- Sk a Y. L. suma X.XXX,- Sk. Podľa
platobného poukazu (č. l. 214) zo dňa 22.8.2005 mala byť vyplatená za práce na projekte APSN suma

7.000,- Sk Ing. R. W. a 5.000,- Sk Y. L..Právny zástupca navrhovateľa poukázal na irelevantnosť listinných dôkazov - platobných poukazov
predložených odporcom, keďže tieto pochádzajú z januára a februára 2005, teda sa k dohodám, ktoré
sú predmetom tohto konania, nevzťahujú, ktorú skutočnosť konštatoval aj súd.

Odporca následne súdu predložil ďalšie dohody o vykonaní práce uzatvorené medzi odporcom ako
zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom, a síce dohodu o vykonaní práce č. 79,
uzatvorenú dňa 22.12.2004 s určením obdobia na vykonanie pracovnej úlohy od 1.1.2005 do 31.1.2005
v rozsahu 5 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bolo preklady a tlmočenie 6. RP) , dohodu č.

248 uzatvorenú dňa 28.1.2005 s určením obdobia na vykonanie pracovnej úlohy od 1.2.2005 do
28.2.2005 v rozsahu 5 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bolo preklady a tlmočenie 6. RP), dohodu
č. 338/05 uzatvorenú dňa 28.2.2005 s určením obdobia na vykonanie pracovnej úlohy od 1.3.2005 do
31.3.2005 v rozsahu 5 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bolo preklady a tlmočenie 6. RP), dohodu
uzatvorenú dňa 21.4.2005 s určením obdobia na vykonanie pracovnej úlohy v čase od 1.5.2005 do
31.5.2005 v rozsahu 5 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bolo preklady a tlmočenie 6. RP), dohodu

uzatvorenú dňa 1.2.2007 s určením obdobia na vykonanie pracovnej úlohy od 6.2.2007 do 15.2.2007
v rozsahu 5 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bolo vyhodnotenie seminárov PC Crash), dohodu o
vykonaní práce uzatvorenú dňa 8.11.2005 s určením času vykonania pracovnej úlohy od 10.11.2005
do 30.11.2005 v rozsahu 20 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bol preklad multimediálneho DVD
konferencie EVU 2005), dohodu o vykonaní práce uzatvorenú dňa 20.7.2006 s určením času pracovnej

úlohy od 21.7.2006 do 31.7.2006 v rozsahu 5 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bol preklad
odpovedí na urgencie neuhradeného vložného konferencie EVU, preklad došlých faktúr z cudziny),
dohodu o vykonaní práce uzatvorenú dňa 19.6.2006 s určením času vykonania pracovnej úlohy od
21.6.2006 do 30.6.2006 v rozsahu 5 hodín (dohodnutou pracovnou úlohou bolo vyhodnotenie seminárov
PC Crash).

Odporca súdu podaním doručeným dňa 3.12.2010 oznámil, že dal príkaz na úhradu sumy 924,44 €,
ktorá predstavuje časť nároku navrhovateľky, ktorý odporca uznal, o čom súd informoval podaním zo
dňa 28.9.2010 doručeným súdu dňa 25.10.2010, resp. na pojednávaní konanom dňa 27.10.2010.

Na základe návrhu navrhovateľky doručeného súdu dňa 17.1.2011, v ktorom navrhovateľka vzala
návrh na zaplatenie sumy 929,44 € späť, na odôvodnenie ktorého návrhu uviedla, že odporca dňa
7.1.2011 navrhovateľke žalovanú sumu zaplatil, bolo uznesením zo dňa 2.februára 2011 konanie v časti
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 929,44 € zastavené.

Zároveň navrhovateľka v podaní uviedla, že pokiaľ odporca s navrhovateľkou uzatvorili v období roku
2004 - 2007 viaceré dohody o vykonaní práce, záväzky medzi účastníkmi konania z uvedených
dohôd zanikli ich splnením, keďže odporca za vykonanú prácu, ktorá bola predmetom týchto dohôd,
riadne zaplatil, pričom tieto dohody nie sú predmetom konania. Keďže navrhovateľka absolvovala
zahraničné pracovné cesty do Španielska, Rakúska, Talianska a Holandska, odporca dokonca zaplatil

navrhovateľkecestovnénáhradysúvisiacestýmitocestami.Odporcasavšaktvári,akobynavrhovateľka
na zahraničných pracovných cestách nebola a uvedená doba sa jej nezapočítava do pracovného času v
zmysledohôdovykonávanípráce.Pritomnavrhovateľkabolanatietopracovnécestyvyslanáodporcom,
v rámci zahraničnej pracovnej cesty plnila pokyny odporcu, t. j. prekladala a tlmočila, teda vykonávala
predmet jednotlivých dohôd o vykonaní práce. Pokiaľ je v zmysle dohôd o vykonaní práce dohodnuté,

že odmena je splatná po dokončení a odovzdaní práce v najbližšom výplatnom termíne, navrhovateľka
odovzdala pracovnú úlohu v časti tlmočenie už samotným pretlmočením hovoreného textu z anglického
do slovenského jazyka, alebo opačne, pričom si navrhovateľka nevie predstaviť, ako ináč by mala byť
pracovná úloha - tlmočenie vykonaná.
Takisto pracovná úloha v časti preklad bola vykonaná preložením samotného textu, pričom v dohode

nie je nikde dohodnuté, že by mala navrhovateľka akýmkoľvek spôsobom vypracovávať reporty,
resp. časové špecifikácie jednotlivých prekladov. Pracovná úloha bola teda vykonaná už samotným
preložením, alebo tlmočením v dohodnutom rozsahu. Pokiaľ odporca nemá k dispozícii akúkoľvek
evidenciu vykonanej práce, je to jedine jeho problém. Navrhovateľka však v zmysle povinnosti uloženej
súdom doložila súdu špecifikáciu odpracovaného času, teda odporca má všetky údaje k dispozícii

a nemôže sa vyhovárať na to, že nemá preukázané, že dohodnutá práca bola vykonaná. Odporca
nikdy žiadnym spôsobom počas platnosti dohôd nespochybnil prácu vykonanú navrhovateľkou, nikdy jej
nevytkol žiadne chyby, resp. neplnenie pracovných úloh. O tom, že odporkyňa svoju prácu vykonávala
riadne a v dohodnutom rozsahu, svedčí aj to, že odporca s navrhovateľkou uzatvoril ďalšie dohodyo vykonaní práce aj v nasledujúcich rokoch. Nie je predsa logické, aby mal odporca výhrady k práci
navrhovateľky, resp. tvrdil, že si neplnila svoje povinnosti v stanovenom rozsahu a napriek tomu s
ňou uzatvoril dohody s rovnakým obsahom aj v ďalších rokoch, t. j. v rokoch 2006 a 2007. Uvedené

má nasvedčovať tomu, že navrhovateľka vykonávala svoje povinnosti riadne a podľa dohodnutých
podmienok. Počas vzájomnej spolupráce odporca neustále navrhovateľku ubezpečoval o tom, že jej
peniaze budú zaplatené, ako náhle prídu na účet odporcu z Európskej komisie.

Odporca sa k vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 10.1.2011 vyjadril podaním

doručeným dňa 18.5.2011, v ktorom poukázal na to, že pokiaľ uznal odporca nárok navrhovateľky v
časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 929,44 €, táto suma bola navrhovateľke vyplatená za
tlmočenie na konferenciách v zahraničí, na ktoré odporca vyslal navrhovateľku na základe pozvánky s
konkrétnym programom a časovým rozvrhom, pričom navrhovateľka preukázateľne tlmočnícku činnosť
vykonávala, pracovné cesty si riadne v aktuálnom čase vyúčtovala a tieto náklady jej boli v plnom
rozsahu vyúčtovania bez zbytočného odkladu vyplatené. Odporca nesúhlasil s názorom navrhovateľky,

že aj keby nevypracovala ani jeden preklad, nepreložila ani jeden e-mail a nevykonala žiadnu inú úlohu,
predmetné dohody o vykonaní práce by boli splnené už len samotnou účasťou na zahraničných cestách,
a to s poukazom na ust. § 1 ods. 1 písm. c) zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 2 ods. 1
cit. zákona. Podľa názoru odporcu vymedzené pojmy pracovná cesta, resp. zahraničná pracovná cesta
možno použiť len na účel premetu úpravy zák. č. 283/2002 Z.z., ktorým je podľa § 1 ods. 1 písm. c)

poskytovanie náhrad a nie špecifikácia odpracovaného času, ako si to prispôsobil svojmu záujmu právny
zástupca navrhovateľky. Podľa názoru odporcu je možné do rozsahu pracovnej úlohy započítať len časť
tlmočenia podľa programu na pozvánke.

Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2012 navrhovateľka potvrdila správnosť tvrdenia odporcu, že

služobná cesta do Bruselu v dňoch 11.4.2005 až 14.4.2005 časovo nespadá pod žiadnu dohodu o
vykonaní práce, preto sa titulom vykonania tejto pracovnej cesty nedomáha voči odporcovi žiadnych
nárokov. Poukázala na to, že v jednom cestovnom príkaze na vykonanie zahraničnej pracovnej cesty
do Viedne bol uvedený nesprávny dátum, a to 12.5.2006, keďže táto pracovná cesta bola realizovaná
dňa 11.5.2006. Navrhovateľka spresnila, že dňa 11.5.2006 bola vo Viedni na príkaz prof. V. za účelom

tlmočenia 6. RP a pokiaľ si dobre pamätá, bola na tejto pracovnej ceste s ním.

Odporca na pojednávaní uviedol, že je mu známe, že takáto služobná cesta bola vykonaná, avšak len
z príkazu, ktorý navrhovateľka v konaní predložila.

Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie dôkazom predloženým navrhovateľkou - CD nosičom
obsahujúcim špecifikáciu odpracovaného času podľa dohôd o vykonaní práce uzatvorených dňa
30.5.2005, 14.12.2005 a 13.12.2006, pri dokazovaní však boli zistené rozpory medzi špecifikáciou
predloženou v písomnej forme a dokumentmi uloženými na CD. Navrhovateľke bola na pojednávaní
uložená povinnosť doručiť súdu opravenú špecifikáciu odpracovaných hodín na základe dohôd o

vykonaní práce, aby táto korešpondovala s dokumentmi na CD.

Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom svedka prof. Ing. V., ktorý je otcom manžela
navrhovateľky, rodinné vzťahy medzi svedkom na jednej strane a navrhovateľkou a jej manželom na
strane druhej sú však narušené. Svedok je riaditeľom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a

je zo zákona podriadený len rektorovi univerzity. Svedok potvrdil, že odporca uzatvoril s navrhovateľkou
niekoľko dohôd o vykonaní prác, jednou z týchto dohôd boli práce na tlmočení a prekladoch 6. RP -
šiesteho rámcového programu. V takýchto prípadoch je bežné, že na škole sa uzatvárajú tzv. ročné
dohody. Predpokladal sa určitý počet hodín, pretože odporcovi nie je známe, koľko mailov príde a
koľko bude potrebné prekladať. Neznamená to však, že keď sa počet hodín nevyčerpá, je odporca

povinný zaplatiť celú dohodnutú sumu, k čomu došlo práve v tomto prípade, keďže navrhovateľka
dostala zaplatené za to, čo urobila Pokiaľ sa aj v prípade iných pracovníkov predpokladaný počet hodín
nevyčerpá, tak sa jednoducho nezaplatí. Svedok inicioval uzatvorenie týchto dohôd s navrhovateľkou.
Od navrhovateľky očakával prácu v oblasti tlmočenia a prekladov z anglického jazyka, keďže program
6.RP bol celý v anglickom jazyku, teda všetky konferencie boli vedené v anglickom jazyku a tiež mailová

korešpondencia.
Svedok opísal, akým spôsobom navrhovateľka vykonávala svoju prácu podľa dohôd: Navrhovateľka
obhospodarovala mailovú korešpondenciu. Keď prišiel nejaký mail, prišla za svedkom, mail mu preložila
a stačilo aj ústne. Svedok navrhovateľke povedal, alebo jej nadiktoval, čo s tým mailom má urobiť aona to urobila. Potom, keď už nebola práca, tak už túto prácu nevykonávala, a preto nemohla dostať
tie peniaze.
Nastal tu jeden vážny problém, pretože nebola preložená zmluva uzatvorená s konzorciom, jednalo sa

o výskumnú skupinu pozostávajúcu asi z 86 organizácii, ktorú zmluvu nepreložila práve navrhovateľka
a z toho nastali vážne problémy, ktoré pretrvávajú až doposiaľ. Na otázku súdu, či navrhovateľka bola
poverená úlohou túto zmluvu preložiť, svedok uviedol, že sa nepamätá, či jej takúto úlohu zadal. Uviedol,
že celá dokumentácia o programe 6.RP sa záhadne stratila v roku 2008 pri sťahovaní tej firmy, v
ktorej navrhovateľka pracovala, z ústavu potom, ako navrhovateľka už pre odporcu na základe dohôd

o vykonaní práce na jar v roku 2008 nepracovala.

Svedok poukazoval na to, že pokiaľ je v špecifikácii vykonaných prác predloženej navrhovateľkou
uvedené, že určitý mail prekladala navrhovateľka napr. 0,5 hodiny, svedok spochybňoval časový rozsah,
počas ktorého mala navrhovateľka prekladať, resp. tlmočiť niektorý mail. Svedok uvádzal, že pokiaľ sú
na CD nosiči finančné správy, mali byť preložené aspoň v základnej časti a pritom preložené neboli. Čo

sa týka služobnej cesty do Viedne, tejto cesty sa svedok nezúčastnil, očakával od navrhovateľky správu
z tejto konferencie, ktorú správu však navrhovateľka nikdy nevypracovala. Svedok uviedol, že výsledky
prác vykonaných navrhovateľkou na základe dohôd o vykonaní práce uzatvorených dňa 13.12.2006,
14.12.2005 a 30.5.2005 preberal väčšinou svedok a tiež Ing. W., ktorý bol priamo zainteresovaný do
tohto výskumu. Svedok však preberal 99 % práce vykonanej navrhovateľkou, svedkovi bolo teda známe,

v akom rozsahu navrhovateľka pracovala na prekladoch. Spočiatku dostával aj svedok všetky maily,
potom však bola pošta nastavená tak, aby tieto maily dostávala len navrhovateľka, aby svedok nemal
zahlcovaný počítač. Navrhovateľka však podľa názoru svedka chodila za svedkom s každým mailom.
Svedok uviedol, že predpokladá po oboznámení sa s obsahom CD nosiča a vytlačení jeho obsahu,
že navrhovateľka stihla tieto maily vybaviť za omnoho kratší čas, ako bolo dohodnuté. Navrhovateľke

bola odmena titulom dohôd o vykonaní práce vyplácaná takým spôsobom, že svedok každý mesiac
dával do učtárne krycí list, ktorým preukazoval, že navrhovateľka vyčerpala z dohodnutého počtu hodín
určitý počet hodín, za ktorý má dostať zaplatenú určitú sumu. Svedok však nikdy nesledoval na sekundy,
ani minúty, akú dlhú dobu navrhovateľka pracovala. Keď pracovala tak, ako svedok potreboval, tak
dostala zaplatené. Na základe týchto dohôd o vykonaní práce odporca rozdelil predpokladaný rozsah

práce na dobu tých mesiacov, na ktoré bola zmluva uzatvorená a počas každého mesiaca rovnomerne
vyplácal odmenu. Svedok uviedol, že on, aj Ing. W., ktorému navrhovateľka tiež odovzdávala výsledky
svojej práce, hovoria anglicky málo, celá komunikácia v súvislosti s programom 6.RP teda išla cez
navrhovateľku. Svedok nemal nikdy výhrady voči práci vykonanej navrhovateľkou, nikdy ju neurgoval,
aby predložila špecifikáciu vykonanej práce, pretože všetko fungovala na normálnej báze. S prácou

navrhovateľky bol spokojný a predpokladali dokonca väčší rozsah prác. Pokiaľ zo strany odporcu bola
uhradená navrhovateľke po podaní žaloby suma 929,44 €, táto suma nebola navrhovateľke uhradená z
dôvodu administratívnej chyby, čo bolo zistené, keď sa dával do poriadku tento prípad. Všetky cestovné
náhrady v súvislosti so služobnými cestami však navrhovateľka dostala zaplatené.
Podľa názoru svedka mala dostať navrhovateľka zaplatenú odmenu titulom dohôd o vykonaní práce

aj za účasť na služobnej ceste vo Viedni, a to aspoň čiastočne, pretože i keď nepredložila všetko,
svedka o tejto pracovnej ceste informovala. Svedok uviedol, že odmena by mala byť zaplatená za čas,
počas ktorého trvala výročná konferencia, čo predstavovala 6 - 8 hodín, lebo na tejto konferencii bola
navrhovateľka skutočne namiesto svedka. Mala sa na nej zúčastniť a podať z nej svedkovi správu.
Svedok uviedol, že Európskej komisii APSN vyúčtoval odporca odmenu vyplatenú navrhovateľke na

základe skutočne vyplatených hodín.

Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ svedok spochybňoval čas strávený na preklade jednotlivých mailov,
v prípade, ak sa aj jednalo o jedno- alebo dvojriadkové maily, nešlo len o to, aby sa maily preložili
mechanicky, ale o to, že navrhovateľka si musela naštudovať aj pozadie mailu a za svedkom prísť nielen

s jednoduchým mechanickým prekladom, ale aj s návrhom na riešenie, teda s návrhom na reakciu na
mail, a následne zabezpečiť aj odoslanie odpovede v angličtine. Pokiaľ svedok uvádzal zmluvu, ktorú
navrhovateľka nepreložila, o tejto zmluve navrhovateľke nie je nič známe, pretože je logické, že keď
začal štartovať APSN 6.RP, musela byť podpísaná zmluva, na základe ktorej sa všetko uskutočňovalo,
a navrhovateľka do tohto programu vstúpila, až keď program bežal, teda ona so zmluvou nemala nič

spoločné.

Svedok potvrdil, že nevidel žiadny problém v odbornej práci navrhovateľky. To, čo navrhovateľka urobila,
urobila dobre, a dostala za to zaplatené. Na to, že sa nepreložila zmluva, sa prišlo podstatne neskôr.Pokiaľsnavrhovateľkounebolauzatvorenáďalšiazmluva,naďalšieobdobie,bolotozdôvodu,žeAPSN
program skončil a skončila sa tak aj ich spolupráca. Svedok ďalej uviedol, že v projekte APSN nastal
problém, keď sa odporca dozvedel, akým spôsobom v skutočnosti mal byť tento projekt financovaný.

Dodnes tento problém nie je uzatvorený. Podľa zmluvy mal byť prvý a tretí rok projektu financovaný
z prostriedkov EÚ a v druhom roku si mal odporca platiť vo vzťahu k projektu APSN všetko sám
a z prostriedkov EÚ mal byť projekt financovaný len čiastočne, svedok sa nepamätal, akou časťou.
Podľa názoru svedka chybný preklad zmluvy mala spôsobiť navrhovateľka, a to tým, že zmluvu vôbec
nepreložila. O tom, že odporca bol nesprávne informovaný o financovaní programu a že to celé vlastne

robí zle, sa odporca dozvedel až neskôr, keď mu nechodili peniaze a následne sa informoval, čo sa
deje. Financovanie predmetu APSN bolo predmetom nejakej prvotnej zmluvy uzatvorenej v začiatkoch
projektu v roku 2005. Svedok následne uviedol, že mal záujem o to, aby niektoré dokumenty boli
preložené, zo strany navrhovateľky však preložené neboli. Predpokladal, že navrhovateľka všetky
zmluvy preloží, pretože celý balík dokumentov týkajúci sa APSN navrhovateľke odovzdal.

Právna zástupkyňa odporcu poukázala na zmluvu uzatvorenú dňa 28.11.2003, podľa ktorej sa mal
program APSN začať 1. apríla 2004 a z obsahu zmluvy vyplýva, že sa vzťahuje aj na neskoršie obdobie.

Navrhovateľka poprela, že by jej bola predložená za účelom vyhotovenia prekladu zmluva zo dňa
28.11.2003 podpísaná rektorom Žilinskej univerzity dňa 29. januára 2004, pretože vtedy ani zďaleka

nepracovala pre Ústav súdneho inžinierstva, čo sa týka programu 6. RP APSN.

Odporca na pojednávaní predložil zmluvu (č.l. 325 - 328, 329 - 333) vyhotovenú v anglickom jazyku,
z ktorej súd zistil, že zmluva uzatvorená medzi European Community zastúpená Commission of the
European Communities na jednej strane a NEDERLANDSE ORGANISATIE VOOR TOEGEPAST

NATUURWETWNSCHAPPELIJK ONDERZOEK - TNO a ďalšími účastníkmi uvedenými v čl. 1.2 na
strane druhej, týkajúca sa projektu APSN, bola podpísaná zástupcom Žilinskej univerzity - rektorom
univerzity prof. Ing. R. F., PhD. ako účastníkom zmluvy uvedeným v čl. 1.2 zmluvy dňa 29.1.2004 a
nadobudla účinnosť 1. apríla 2004.

Súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. a uložil odporcovi povinnosť doručiť súdu
správu audítora s vyznačením vyúčtovania Európskej komisie APSN vyplatených odmien navrhovateľke
na základe dohôd o vykonaní práce.
Z vyjadrenia audítora Ing. Y. R. zo dňa 23.marca 2012 adresovaného odporcovi súd zistil, že predmetom

audituavýsledkomvspráveaudítoraniejeovereniečerpaniafinančnýchprostriedkovpodľajednotlivých
pracovníkov, ale osobné výdavky celkom na projekt.
Uvedené dokazovanie bolo vykonané za účelom zistenia prípadných rozporov vo vyplatení odmien
navrhovateľke zo strany odporcu na základe dohôd o vykonaní práce a odporcom deklarovanou
výškou vyplatených odmien navrhovateľke Európskej komisii. Vzhľadom na vyjadrenie audítora zo dňa

23.3.2012 je tak tento dôkaz za účelom posúdenie argumentov účastníkov konania pre súd irelevantný.

Ako prílohu podania doručeného súdu dňa 24.5.2012 navrhovateľka pripojila písomnú špecifikáciu
e-mailovej komunikácie (č.l. 411 - 413) uvedenej na CD nosiči, z ktorej súd zistil, že v roku 2005
navrhovateľka vykonávala práce v rozsahu 43 hodín, z toho 12 hodín predstavovala zahraničná

služobná cesta do Španielska - Barcelony, v roku 2006 vykonávala práce v rozsahu 76 hodín, z toho
predstavovalo 12 hodín na zahraničnej služobnej ceste v Rakúsku - vo Viedni a 16 hodín na zahraničnej
služobnej ceste v Taliansku - v Ríme. V roku 2007 predstavoval deklarovaný rozsah vykonanej práce
63,25 hodín, z toho 13 hodín strávila navrhovateľka tlmočením a prekladom na zahraničnej služobnej
ceste v Holandsku - Maastrichte.

Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2012 bolo vykonané dokazovanie opakovaným výsluchom svedka
prof. Ing. J. V. a elektronickou korešpondenciou a špecifikáciou tejto korešpondencie vyhotovenej
navrhovateľkou.

Navrhovateľka na pojednávaní vysvetľovala, že pokiaľ v špecifikácii uviedla dobu práce 0,5 hod. na
maile obsahujúcom tri vety, uviedla tak preto, lebo musela telefonovať do hotela do Španielska, hotel
rezervovať, a to po dohode s recepčnou. Celé to trvalo pol hodiny, pričom telefonické nahrávky nemá
k dispozícii. Volala zo svojho súkromného mobilného telefónu. Pokiaľ uviedla pri e-maile s názvom:Vyhľadávanie leteniek dobu práce dve hodiny, bolo to z dôvodu, že vyhľadávala letenky na internete aj v
spolupráci s pani L., s ktorou vlastne riešili najekonomickejšiu možnosť dopravy lietadlom. Malo to súvis
s programom 6. RP. Navrhovateľka bola nútená hľadať lety na zahraničných stránkach, ktoré si prof. V.

vyhľadať nevedel, nakoľko po anglicky nevie. Čo sa týka ďalšieho mailu, pri ktorom uviedla rozsah práce
jednu hodinu v súvislosti s komunikáciou s koordinátorkou 6. RP, (navrhovateľka spresnila, že sa jednalo
koordinátorku v Belgicku), hodina práce spočívala v tom, že tento mail si navrhovateľka prečítala, mail
mal aj prílohu, ktorá však je medzi stratenými dokumentmi v súvislosti s pokazeným diskom notebooku.
Navrhovateľka bola túto správu konzultovať s prof. V.. Pokiaľ je v prípade ďalšieho mailu s názvom:

Potvrdenie účasti na konferencii v Barcelone uvedená doba výkonu práce 0,5 hodiny, navrhovateľka
uviedla, že sa jedná o pozvánku na najbližšie valné zhromaždenie, ktorú vytlačila a išla s ňou za pánom
profesorom, spolu si prešli dátumy a dohodli sa, či sa môžu konferencie zúčastniť. Dohodli sa, že sa
zúčastnia, o čom navrhovateľka napísala odpoveď pani Atane ako koordinátorke projektu.

Svedok na pojednávaní uviedol, že finančné správy vyhotovované, resp. vyplňované na formulári v

súvislostiach s programom 6. RP sa v súvislosti so zahraničnými programami vyhotovovali a odosielali
koordinátorovi v Holandsku. Finančné správy slúžili na to, aby sa mohol dať preplatiť Bruselu celý
výskumný projekt. V prvom roku - teda v roku 2005 nebol problém s vypĺňaním finančných správ.
Potom nastal problém, lebo nebola preložená zmluva uzatvorená s koordinátorom, v ktorej bolo presne
uvedené, ako sa má projekt financovať. Až dodatočne neskôr sa zistilo správnym prekladom, ako to

vlastne malo byť. Svedok tvrdil, že dal navrhovateľke preložiť všetky dôležité veci.

Navrhovateľkatým,žezmluvunepreložila,spôsobilaodporcovinesmierneťažkosti.Kebyodporcovibolo
známe, aký je presný spôsob financovania podľa zmluvy, bol by odporca postupoval iným spôsobom
a projekt financoval inak. Dodnes neboli odporcovi refundované z Bruselu vložené peniaze. Svedok

uviedol,ženapriektomu,ževroku2006odporcazistiltentoproblém,ktorýmalaspôsobiťnavrhovateľka,
uzatvoril s navrhovateľkou ďalšiu dohodu o vykonaní práce na obdobie roku 2007, pretože jej chcel
pomôcť, nakoľko bol, resp. je medzi nimi príbuzenský vzťah. Keď bola navrhovateľka taká nespokojná,
že odporca jej titulom dohôd neplatí dohodnutú odmenu, nemala s ním uzatvárať ďalšiu zmluvu.

Navrhovateľka poprela, že by predmetnú zmluvu mala k dispozícii a opakovane poukázala na dátum
začatia kontraktu 1.apríla 2004.
Navrhovateľka uviedla, že dohody o vykonaní práce uzatvárala práve z dôvodu tvrdeného odporcom,
lebo práve ona chcela pomôcť Ústavu súdneho inžinierstva, pretože za prekladateľské a tlmočnícke
práce by ústav zaplatil oveľa väčšiu sumu peňazí inej osobe, ako bolo dohodnuté s navrhovateľkou.

Kebybolonavrhovateľkeznáme,akosasituáciazmení,zabezpečilabysiinédôkaznémateriály,pretože
prof. V. vtedy plne dôverovala.

Na otázku súdu, o ktorých z dokumentov uložených na CD nosiči odporca tvrdí, že práca s týmito
dokumentmi nemohla trvať taký dlhý čas, ako to preukazuje navrhovateľka údajmi v časovej špecifikácii,

uviedla zástupkyňa odporcu, že na túto otázku nie je pripravená a požiadala o lehotu, v ktorej súdu
takéto vyjadrenie preloží. Doposiaľ súdu takéto vyjadrenie nedoručila z dôvodu, lebo bolo potrebné toto
prekonzultovať so svedkom prof. V., ktorý bol služobne vzdialený. Pojednávanie bolo odročené na deň
6.7.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 6.7.2012 bolo uznesením zrušené uznesenie, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené na
pojednávaní konanom dňa 15.6.2012, a to za účelom vykonania dokazovania vyjadrením sa odporcu k
dokumentom na CD nosiči, o ktorom procesnom postupe boli právni zástupcovia účastníkov zo strany
súduoboznámeníelektronickoupoštou-listomzodňa3.7.2012.Zástupkyňaodporcusúdulistomzodňa
4.júla 2012 doručeným elektronickou poštou požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie podrobného

vyjadrenia k dokumentom uvedeným na CD nosiči, keďže toto je možné vypracovať jedine za účasti
svedka prof. J. V., ktorý je opäť v zahraničí na pracovnej ceste.

Súd opakovane vyzval odporcu dňa 14.9.2012 na vyjadrenie sa, ktoré pracovné úlohy v zmysle
dohôd o vykonaní práce uzatvorených dňa 30.5.2005, 14.12.2005 a 13.12.2006 medzi odporcom a

navrhovateľkou neboli podľa názoru odporcu vykonané zo strany navrhovateľky v rozsahu tvrdenom
navrhovateľkou, resp. ktoré pracovné úlohy neboli podľa názoru odporcu vykonané vôbec.Odporca súdu oznámil podaním doručeným dňa 19.9.2012, že svedok prof. J. V. zodpovedal všetky
otázky súdu i účastníkov konania, pričom účastníci konania jednoznačne odpovedali na otázku súdu,
že na svedka ďalšie otázky nemajú.

Odporca bol na vyjadrenie sa k dokumentom na CD nosiči vyzvaný opakovane listom súdu zo dňa
11.10.2012. Odporca v podaní doručenom súdu 31.10.2012 žiadal o poskytnutie lehoty na vyjadrenie
sa k obsahu CD nosiča do 15.novembra 2012 z dôvodu rozsiahlosti obsahu CD nosiča a mimoriadnej
pracovnej zaťaženosti prof. Ing. J. V., v súčinnosti s ktorým je potrebné toto vyjadrenie odporcom
vypracovať.

Vo veci bolo nariadené na deň 14.12.2012 pojednávanie, pričom spolu s predvolaním na pojednávanie
bola odporcovi doručovaná výzva na vyjadrenie sa k jednotlivých dokumentom na CD nosiči. Odporca
reagoval na výzvu súdu dňa 19.11.2012 vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline, popísaným prof. Ing. J. V., Z.., tak, že svedok si s právnou zástupkyňou odporcu preštudoval
ďalšie predložené CD a podrobne prešli každý súbor. Vzhľadom k účelnosti a hospodárnosti tieto súbory

opätovne nevytláčali. Na predchádzajúcom CD bolo celkovo 969 listov, ktoré vytlačili, z toho bolo 227
duplikátov a 81 listov nesúviselo s prejednávanou vecou. Na tomto ďalšom CD nosiči sa nachádzalo
celkovo 210 súborov, pričom je možné konštatovať, že ide len o mierne upravený pôvodný CD nosič. Po
ich podrobnom preštudovaní je možné konštatovať, že 48 súborov vôbec nesúvisí s vecou a zvyšných
162 súborov obsahuje viacero duplikátov, ani jeden súbor však nie je preložený do slovenčiny, čo len

potvrdzuje, že navrhovateľka nevykonala a neodovzdala dohodnutú prácu. Pritom niektoré zo súborov
boli získané nezákonne už po termíne, keď navrhovateľka nemala s ÚSI ŽU platnú dohodu o vykonaní
práce.

Podľa ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce účinného do 31.8.2007 zamestnávateľ
môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými
osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v
pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Na pracovnoprávny vzťah

založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce a
dohoda o brigádnickej práci študentov) sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Podľa ust. § 223 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce spory vyplývajúce z tejto dohody sa
prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.

Podľa ust. § 224 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce na základe uzatvorených
dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať
podmienky dohodnuté v dohode.

Podľa ust. § 224 ods. 2 písm. c) zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce na základe uzatvorených
dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu
dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia
v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce
z pracovného pomeru.

Podľa ust. § 226 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce
zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy),
na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného
rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej

dohody o vykonaní práce.

Podľa ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára
písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá
odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce,

ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa
uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.Podľa ust. § 226 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce pracovná úloha sa musí vykonať
v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody
odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné

podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

Podľa ust. § 226 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce odmena za vykonanie pracovnej
úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny
bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní

so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách účinného do 31.8.2007 tento
zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada")
pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej
osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru

alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného pomeru") a pri výkone práce v
zahraničí
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak,
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak
je to dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pracovná cesta podľa tohto

zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné
pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta
podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie
činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zahraničná pracovná cesta podľa
tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia
tejto cesty.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na

pracovnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu
alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území
Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe
nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej
zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie

však za jeden mesiac.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.8.2008 výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu v časti uplatneného nároku na
zaplatenieistiny3.812,31€,spolusúrokomzomeškaniavovýške6%ročnezosumy758,48zaobdobieod 1.1.2006 do 6.1.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 293,76 € od 7.1.2011
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.991,64 € za obdobie od
1.1.2007 do 6.1.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.626,50 € za obdobie

od 7.1.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.991,64 € za
obdobie od 1.1.2008 do 6.1.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.892,06
€ za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia, vyhovel a v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo
výške 6 % ročne zo sumy 464,72 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia, v časti uplatneného nároku
na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 365,14 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia a

v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 99,58 € za obdobie od
7.1.2011 do zaplatenia návrh zamietol.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol
záväzkovo-právny vzťah uzatvorením viacerých dohôd o vykonaní práce, uzatvorených v dňoch
30.5.2005, 14.12.2005 a 13.12.2006, tiež dohôd uzatvorených dňa 22.12.2004, 28.1.2005, 28.2.2005,

21.4.2005, 1.2.2007, 8.11.2005, 20.7.2006, 19.6.2006. Navrhovateľka si v tomto konaní uplatňuje nárok
len titulom troch dohôd, a to Dohody o vykonaní práce č. 503923 uzatvorenej dňa 30.5.2005, Dohody
o vykonaní práce č. 600400 uzatvorenej dňa 14.12.2005 a Dohody o vykonaní práce č. 700214 dňa
13.12.2006.

Dohodu o vykonaní práce možno uzavrieť za predpokladu splnenia ustanovených predpokladov
a podmienok. Prvým predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej
výsledkom. Pojmom "výsledok práce" možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej
aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný (napr. vypracovanie
projektu, spísanie podania, zhotovenie istého počtu produktov istej kvality a pod.). Tento výsledok

môže mať buď hmotnú povahu (napr. vypracovanie písomného materiálu vrátane jeho zachytenia na
elektronickom nosiči dát, vyrobenie istého materiálneho produktu), alebo povahu intelektuálnej činnosti
bez hmotného substrátu (napr. poskytnutie konzultácie, hudobná alebo verbálna produkcia). Druhou
základnou podmienkou uzavretia dohody o vykonaní práce je podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce
účinného v čase uzatvárania predmetných dohôd skutočnosť, že predpokladaný rozsah práce, resp.

času potrebného na vykonanie pracovnej úlohy, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do tohto
času sa zahŕňa aj čas potrebný na prácu vykonávanú na základe inej dohody o vykonaní práce.

Dohoda o vykonaní práce zaniká dňom splnenia pracovnej úlohy, t. j. dňom dokončenia a
odovzdania práce. Za vykonanie práce podľa dohody zamestnancovi patrí odmena, ktorá je splatná

okamihom dokončenia a odovzdania práce. Nárok na odmenu po splnení dohodnutej pracovnej úlohy
zamestnancovi vzniká bez ohľadu na to, či zamestnávateľ dokončený a odovzdaný výsledok práce
dohodnutý v dohode prevezme, alebo nie. Pred úplným dokončením práce, t.j. po vykonaní určitej časti
pracovnej úlohy, môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi časť dohodnutej odmeny (preddavok),
ak sa tak so zamestnancom dohodne. Predpokladom je dohodnutie jednak poskytnutia časti odmeny a

jednak časové alebo obsahové vymedzenie časti pracovnej úlohy.

Po preskúmaní dohôd uzatvorených medzi účastníkmi konania v dňoch 30.5.2005, 14.12.2005 a
13.12.2006 súd dospel k záveru, že dohody boli uzatvorené platne, nakoľko boli uzatvorené v písomnej
forme a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, ktorými sú vymedzenie pracovnej úlohy,

dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, predpokladaný
rozsah práce potrebnej na vykonanie pracovnej úlohy, ktorý rozsah bolo potrebné uviesť, nakoľko tento
nebol stanovený konkrétnym výsledkom práce, ale bol určený všeobecným spôsobom, a to ako preklady
a tlmočenie 6.RP. Bola splnená aj podmienka nepresiahnutia času potrebného na vykonanie pracovných
úloh v jednotlivých skúmaných rokoch 2005, 2006 a 2007, čo mal súd preukázané na základe

pracovných dohôd uzatvorených medzi účastníkmi konania dňa 30.5.2005, 14.12.2005, 13.12.2006,
28.1.2005, 28.2.2005, 21.4.2005, 1.2.2007, 8.11.2005, 20.7.2006, 19.6.2006, podľa ktorých dohodnutý
rozsah pracovných úloh nepresiahol 300 hodín v kalendárnom roku.

Súd návrhu navrhovateľky v časti istiny vyhovel v celom rozsahu, nakoľko mal nepochybne preukázané,

že navrhovateľka si pracovnú úlohu prekladanie a tlmočenie v rámci programu 6. RP plnila zodpovedne,
kvalitne a v dohodnutom rozsahu.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka si pracovnú úlohu dohodnutú v
dohodách o vykonaní práce plnila priamo na zahraničných pracovných cestách predkladaním obsahu
hovoreného slova na konferenciách, za účelom účasti na ktorých navrhovateľka spolu s prof. V. tieto

pracovné cesty absolvovali.

Splnenie dohodnutého rozsahu pracovnej úlohy mal súd preukázané z opravenej špecifikácie
odpracovaných hodín, doručenej súdu dňa 24.5.2012 (č.l. 411 - 413), v ktorej navrhovateľka uviedla
plnenie pracovnej úlohy na základe dohody uzatvorenej dňa 30.5.2005 v rozsahu 43 hodín, z toho

12 hodín predstavuje tlmočenie na pracovnej ceste v Barcelone. Odporca uznal navrhovateľke výkon
práce tlmočením v rozsahu až 14 hodín s poukazom na program konferencie. Rozsah pracovnej úlohy
dohodnutý v dohode zo dňa 30.5.2005 v počte hodín 35 teda navrhovateľka výkonom práce podstatne
prekročila.

Podľa špecifikácie si navrhovateľka splnila pracovnú úlohu na základe dohody zo dňa 14.12.2005

v počte 76 hodín, z toho predstavuje tlmočenie na pracovnej ceste vo Viedni 12 hodín a v Ríme
16 hodín, zvyšný výkon práce prekladmi e-mailov a tlmočením je tak v rozsahu 48 hodín. Odporca
uznal výkon práce tlmočením na pracovnej ceste v Ríme v rozsahu 11 hodín s poukazom na program
konferencie, výkon práce v súvislosti s pracovnou cestou do Viedne dňa 11.5.2005 neuznal. Súd mal z
vykonaného dokazovania výsluchom svedka prof. V. preukázané, že navrhovateľka pracovnú cestu do

Viedne skutočne absolvovala, zúčastnila sa na konferencii v trvaní 6 - 8 hodín a o priebehu konferencie
svedka informovala.
Podľa názoru svedka je potrebné uznať navrhovateľke plnenie pracovnej úlohy na základe trvania
konferencie,ktorévšaksvedkovipresneznámenebolo,súdpretouznalnavrhovateľkeplneniepracovnej
úlohy na pracovnej ceste vo Viedni vlastnou úvahou podľa ust. § 136 O.s.p. v počte hodín 7 vychádzajúc

z údajov uvedených svedkov spriemerovaním svedkom uvedených časových údajov.

Čo sa týka pracovnej cesty do Ríma (15.11.2006 - 19.11.2006), odporca uznal navrhovateľke výkon
práce tlmočením na konferencii v počte hodín 11 vychádzajúc z programu konferencie. Súd mal
pozvánky na konferenciu v Ríme konanú v dňoch 16.-17.11.2006 preukázané, že samotný program

konferencie skutočne trval dňa 16.11.2006 od 14:00 do 18:00 hod., teda 4 hodiny a dňa 17.11.2006
od 10:00 do 17:00 hod., teda 7 hodín. Z pozvánky však vyplynulo, že dňa 16.11.2006 o 20:00 sa
podľa programu konala večera výkonného výboru, ktorej sa svedok spolu s navrhovateľkou nepochybne
zúčastnili a plnili si tak svoje pracovné aj spoločenské povinnosti. Súd sa nestotožňuje s názorom
odporcu, že za plnenie pracovnej úlohy na zahraničnej pracovnej ceste je možné započítať len čas

tlmočenia podľa programu na pozvánke, a z toho len tlmočenie priamo na konferencii. Vzhľadom na
vyjadrenie svedka prof. V. o jeho znalosti anglického jazyka, v ktorom sa viedli všetky rokovania týkajúce
sa programu 6. RP, je zrejmé, že svedkovi bolo potrebné tlmočiť akúkoľvek komunikáciu v súvislosti s
týmto programom. Z pozvánky na konferenciu mal súd preukázané, že organizátori okrem oficiálnej časti
konferencie zabezpečili aj neformálne stretnutia účastníkov konferencie na večeri výkonného výboru a

nepochybne okrem tohto stretnutia došlo aj k iným neformálnym stretnutiam a rozhovorom účastníkov
konferencie, teda navrhovateľka musela byť k dispozícii za účelom tlmočenia svedkovi minimálne ďalšie
dve hodiny každý deň, zahŕňajúc do tohto času aj ďalšiu nevyhnutnú komunikáciu s personálom hotela,
reštaurácie, letiska a iné. Preto podľa názoru súdu je potrebné vzhľadom na konanie konferencie v Ríme
v dňoch 16.-17.11.2006 a trvanie samotnej pracovnej cesty uznať navrhovateľke výkon práce okrem

času uznaného odporcom aj v ďalšom rozsahu minimálne po dve hodiny v dňoch 16.-17.11.2006 a po
jednej hodine v dňoch 15.11.2006 a 19.11.2006, teda v dňoch príchodu a odchodu, spolu 6 hodín.

Navrhovateľka si tak splnila pracovnú úlohu na základe dohody zo dňa 14.12.2005 výkonom práce 48
hodín prekladmi e-mailov a tlmočením telefonických hovorov „v kancelárii“, účasťou na pracovnej ceste

vo Viedni v rozsahu 7 hodín, tlmočením na pracovnej ceste v Ríme v rozsahu 13 hodín (z toho 7 hodín
uznaných odporcom a 6 hodín súdom), spolu 68 hodín.

Ďalej podľa špecifikácie si v roku 2007 na základe dohody zo dňa 13.12.2006 plnila navrhovateľka
pracovnú úlohu v rozsahu 63,25 hodín, z toho 50,25 hod. predstavuje tlmočenie a prekladanie „v

kancelárii“, 13 hodín predstavuje výkon práce tlmočením na zahraničnej pracovnej ceste v Holandsku
- Maastrichte absolvovanej v dňoch 17.9.2006 - 18.9.2006. Odporca uznal výkon práce v rozsahu
troch hodín tlmočením na konferencii konanej v Maastrichte 18.9.2007. Podľa programu predloženého
odporcom konferencia mala trvať dňa 18.9.2007 od 9.15 hod. do 10.45 hod. a od 11.00 hod do 12.30hod. Z pozvánky mal však súd preukázané, že od 10.45 do 11.00 hod. bola prestávka na občerstvenie
(Coffee Break) a o 12.30 hod. začala obedňajšia prestávka (Lunch Break), ktorá trvala do 13.30 hod.,
kedy začala výročná konferencia APSN. Týmto údajom končila prvá strana pozvánky, ktorú odporca

v konaní predložil, ďalšie strany pozvánky nepredložil. Pokiaľ si teda navrhovateľka uplatnila nárok na
odmenu za tlmočenie na konferencii v rozsahu 13 hodín, súd uznal navrhovateľke za deň príchodu
do miesta konania konferencie dňa 17.9.2007 plnenie pracovnej úlohy v rozsahu jednej hodiny (z tých
istých dôvodov ako uvedených pri pracovnej ceste do Ríma) a za deň konania konferencie plnenie
pracovnej úlohy v rozsahu od 9.15 do 13.30, t.j. 4.15 hod., čo predstavuje čistý čas konferencie vrátane

jej spoločenskej časti (občerstvenie a obed a s tým súvisiaca spoločenská komunikácia), ďalší čas v
rozsahu minimálne jednej hodiny na komunikáciu súvisiacu s ubytovaním a dopravou, spolu preukázaný
rozsah 6,15 hod. Súčtom času stráveného na plnení pracovnej úlohy prekladaním e-mailov a tlmočením
„v kancelárii“ 50,25 a času vynaloženého na tlmočenie na konferencii 6,15 hod. je možné dospieť k
výsledku 56,40 hod. Navrhovateľka však vykázala časový rozsah tlmočenia na konferencii 13 hodín.
Vzhľadom na dôkaznú núdzu, v ktorej sa ocitol odporca nepredložením ďalších strán pozvánky, keďže z

pozvánky vyplynulo, že program konferencie pokračoval od 13.30 hod., ako i vzhľadom na skutočnosť,
že svedok sa pravidelne zúčastňoval výročných konferencií APSN, súd dospel k záveru, že minimálne
ďalšie 3 - 4 hodiny trvala druhá časť konferencie, teda rozsah pracovnej úlohy 60,0 hodín dohodnutý
dohodou uzatvorenou 13.12.2006 bol zo strany navrhovateľky tiež naplnený.

Pokiaľ si navrhovateľka do hodín dohodnutých ako rozsah pracovnej úlohy v jednotlivých dohodách o
vykonaní práce pôvodne započítala celý čas strávený na pracovných cestách od nástupu na pracovnú
cestu až do jej skončenia, s poukazom na definíciu pracovnej cesty v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tento postup navrhovateľky nebol správny. Pracovná cesta je
uvedeným spôsobom definovaná len pre účely poskytovania náhrad pri pracovných cestách, ale nie pre

určenie rozsahu výkonu práce na pracovných cestách. Navrhovateľka v konečnom dôsledku na tomto
názore nezotrvala a do poslednej opravenej špecifikácie odpracovaných hodín nezahrnula celú dobu
strávenú na pracovnej ceste, ale len čas využitý na tlmočenie.

Okrem tlmočenia na pracovných cestách si navrhovateľka riadne plnila pracovnú úlohu na základe

dohôd o vykonaní práce aj prekladaním e-mailov doručovaných odporcovi a zabezpečovaním
komunikácie so zahraničnými účastníkmi programu 6. RP.

Pokiaľ odporca tvrdil, že odmena navrhovateľky sa mohla stať splatnou až po predložení písomných
prekladov vykonaných navrhovateľkou, tento názor odporcu nie je správny. Z vykonaného dokazovania

výpoveďou navrhovateľky a svedka a z ich zhodných tvrdení mal súd preukázané, že navrhovateľka
si plnila pracovné úlohy prevažne verbálnym spôsobom - ústnymi prekladmi došlých mailov, ich
prejednaním s prof. V. a Ing. W.alšieho postupu odporcu v projekte 6. RP a následným vyjadrením
sa odporcu elektronickou poštou po predchádzajúcom preklade tohto vyjadrenia, ktorý preklad
vykonala navrhovateľka. Navrhovateľka tiež v záujme odporcu komunikovala za účelom zabezpečenia

pracovných ciest s hotelmi a ďalšími inštitúciami. Už z logiky veci vyplýva, keďže v dohodách o vykonaní
práce bola v bode 2. dohôd ako pracovná úloha dohodnuté: „preklady a tlmočenie 6.RP“, že nie je
možné vyžadovať od navrhovateľky na preukázanie splnenia pracovnej úlohy predloženie materiálnych
dôkazov, keď väčšinou si navrhovateľka pracovnú úlohu plnila tlmočením hovoreného slova, a to či už
priamym tlmočením na konferenciách, alebo nepriamym spôsobom vtedy, keď na pokyn prof. V. alebo

Ing,. W. organizačne zabezpečovala komunikáciou v cudzom jazyku s príslušnými inštitúciami účasť
pracovníkov odporcu na zahraničných konferenciách. Len čiastočne si navrhovateľka plnila dohodnutú
pracovnú úlohu písomnými prekladmi, a to väčšinou prekladmi e-mailov.
Pokiaľ teda odporca v priebehu konania zotrvával na svojom stanovisku, že ak by sa aj preukázalo,
že navrhovateľka prácu úplne, alebo aj čiastočne vykonala, navrhovateľka ju však neodovzdala, preto

nie je možné považovať pracovnú úlohu za splnenú a splatnosť odmeny nenastala, súd vzhľadom na
prevažne verbálny charakter pracovnej úlohy považuje túto argumentáciu za nesprávnu.

Pokiaľ sa snažil odporca prostredníctvom svedka preukázať, že navrhovateľka si neplnila uspokojivo
pracovné úlohy, nevykonávala preklady v zmysle zadania odporcu, a práve následkom nevykonania

prekladu zmluvy s konzorciom o projekte APSN nebol odporca detailne informovaný o spôsobe
financovania tohto projektu, následkom čoho nebola preto ani navrhovateľke vyplatená odmena za
vykonanú prácu titulom dohôd o vykonaní práce, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že v čase podpísania zmluvy uzatvorenej medzi European Community zastúpenej Commission ofthe European Communities na jednej strane a NEDERLANDSE ORGANISATIE VOOR TOEGEPAST
NATUURWETWNSCHAPPELIJK ONDERZOEK - TNO a ďalšími účastníkmi uvedenými v čl. 1.2
na strane druhej, týkajúcej sa projektu APSN, podpísanej zástupcom Žilinskej univerzity - rektorom

univerzity prof. Ing. R. F., PhD. ako účastníkom zmluvy uvedeným v čl. 1.2 zmluvy dňa 29.1.2004,
ktorá zmluva nadobudla účinnosť 1. apríla 2004, navrhovateľka ešte nespolupracovala s odporcom
na projekte 6.RP , k čomu došlo až uzatvorením dohody o vykonaní práce medzi účastníkmi
konania dňa 22.12.2004. Teda od začatia projektu dňa 1.4.2004 uplynula do vstupu navrhovateľky
do projektu dostatočne dlhá doba na to, aby si odporca ozrejmil financovanie projektu a nerobil

navrhovateľku zodpovednú za nedostatky, ktoré v čase začatia projektu ovplyvniť nemohla. Svedok si
vo svojich tvrdeniach protirečil, najprv uvádzal, že navrhovateľka mala spôsobiť chybný preklad zmluvy
o financovaní programu, potom uviedol, že zmluvu vlastne vôbec nepreložila a predovšetkým uviedol,
že si nepamätá, či vôbec navrhovateľku poveril prekladom tejto zmluvy.

Pokiaľ svedok uviedol, že odporca v tomto prípade postupoval správne, keď navrhovateľke nezaplatil

dohodnuté odmeny za vykonanie pracovnej úlohy v plnej výške, súd konštatuje, že odporca titulom
uzatvorených dohôd zo dňa 14.12.2005 a 13.12.2006 nezaplatil do začatia konania navrhovateľke
ani len časť dohodnutej odmeny, aj keď navrhovateľka preukázateľne vykonávala pre odporcu práce
spočívajúce v tlmočení na pracovných cestách, v tlmočení pracovných telefonátov a prekladaní e-
mailov, čo potvrdil samotný svedok prof. V.. Inak by odporca s navrhovateľkou neuzatvoril ďalšie

dohody o vykonaní práce, konkrétne, neuzatvoril by s navrhovateľkou dohodu o vykonaní práce dňa
13.12.2006 s dohodnutým časom vykonania pracovnej úlohy od 1.1.2007 do 31.12.2007 a dňa
20.7.2006 s dohodnutým časom vykonania pracovnej úlohy od 21.7.2006 do 31.7.2006 a dňa 1.2.2007
s dohodnutým časom vykonania pracovnej úlohy od 6.2.2007 do 15.2.2007, ktoré, ako z dátumov
vyplýva, boli uzatvorené počas účinnosti dohôd uzatvorených medzi účastníkmi konania dňa 14.12.2005

a 13.12.2006.

Pokiaľ odporca na svoju obranu predložil platobné poukazy zo dňa 23.6.2005, 20.7.2005 a 22.8.2005,
na základe ktorých mala byť vyplatená navrhovateľke za práce na projekte APSN celkom suma 15.000

Sk, súd vyhodnotil tieto dôkazy v súvislosti so skoršími tvrdeniami odporcu, ktorý uvádzal, že pokiaľ
navrhovateľka tvrdila, že odporca vlastne uznal jej nárok titulom dohôd o vykonaní práce tým, že jej
v roku 2005 zaplatil titulom týchto dohôd sumu 12.150 Sk (3 krát po 4.500 Sk v dňoch 7.7.2005,
8.8.2005 a 8.9.2005), čo však nie je pravda, lebo odporca plnil navrhovateľke tieto sumy titulom iných
dohôd o vykonaní práce. Súd dospel k záveru predovšetkým vychádzajúc z času vykonania pracovnej

úlohy na základe dohody uzatvorenej dňa 30.5.2005, podľa ktorej mala byť pracovná úloha vykonaná
v čase od 1.6.2005 do 30.6.2005 a podľa bodu 6. dohody mala byť odmena splatná mesačne po
dokončení a odovzdaní práce v najbližšom výplatnom termíne, že nebolo možné, aby na základe
tejto dohody zo dňa 30.5.2005 došlo k vyplateniu prvej mesačnej odmeny už na základe platobného
poukazu zo dňa 23.6.2005, keďže k prvému plneniu titulom tejto dohody mohlo dôjsť až v mesiaci júli

2005. Súd si tiež všimol, že podľa platobných poukazov zo dňa 23.6.2005, 20.7.2005 a 22.8.2005
bola navrhovateľke zaplatená odmena 5.000 Sk s približne jednomesačným časovým odstupom, teda
takým istým spôsobom, ako jej bola zaplatená suma 4.500 Sk v dňoch 7.7.2005, dňa 8.8.2005 a
8.9.2005.Vyhodnotením týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti je možné nepochybne dospieť k záveru,
že vyplácanie sumy 5.000 Sk navrhovateľke na základe platobných poukazov zo dňa 23.6.2005,

20.7.2005 a 22.8.2005, spolu 15.000 Sk, nemohlo byť realizované titulom dohody zo dňa 30.5.2005.
Odporca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia aj z dôvodu nepredloženia
listinného dôkazu preukazujúceho reálne zaplatenie sumy 15.000 Sk (výpis z účtu, pokladničný doklad,
písomné potvrdenie).

Konanie o prejednávanej veci je svojím charakterom konaním sporovým, v ktorom sa uplatňuje
prejednacia zásada a zásada kontradiktórnosti. Účastníci konania nesú procesnú zodpovednosť za
zistenie skutkového stavu, pričom navrhovateľ je povinný uviesť dôkazy, teda tieto predložiť alebo
označiť, o ktoré dôkazy opiera uplatnený nárok, a odporca má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktorými
má preukázať, že nárok navrhovateľa nevznikol, zanikol, zmenil sa a pod. Obe procesné strany teda

musia splniť dôkaznú povinnosť a uviesť skutočnosti rozhodujúce z hľadiska veci samej na preukázanie
tvrdených skutočností.Odporca sa na opakované výzvy súdu vyjadril k navrhovateľkou predloženej opravenej špecifikácii
odpracovaných hodín podaním doručeným súdu 19.11.2012 len všeobecným spôsobom a uvedené
vyjadrenie odporcu nezodpovedalo dostatočne výzvu súdu, keď mal odporca konkretizovať, ktoré

pracovnéúlohyvzmysledohôdovykonanípráceuzatvorenýchdňa30.5.2005,14.12.2005a13.12.2006
medzi odporcom a navrhovateľkou neboli podľa názoru odporcu vykonané zo strany navrhovateľky v
rozsahu tvrdenom navrhovateľkou, resp. ktoré pracovné úlohy neboli podľa názoru odporcu vykonané
vôbec. Odporca vo vyjadrení uviedol, že 48 súborov vôbec nesúvisí s vecou a zvyšných 162 súborov
obsahuje viacero duplikátov, ani jeden súbor však nie je preložený do slovenčiny, čo len potvrdzuje,

že navrhovateľka nevykonala a neodovzdala dohodnutú prácu. K verbálnemu charakteru pracovnej
úlohy navrhovateľky je uvedené odôvodnenie súdu vyššie a na tomto súd zotrváva. Všeobecné
výhrady odporcu voči listinným dôkazom predložených navrhovateľkou bez podrobnej špecifikácie
námietok odporcu voči jednotlivým úkonom vykonaným navrhovateľkou v rámci plnenia pracovnej úlohy
spôsobilo neunesenia dôkazného bremena tvrdení odporcu uvádzaných na svoju obranu. Počet úkonov
uvádzaných odporcom vôbec nekorešponduje s úkonmi uvedenými navrhovateľkou v špecifikácii. Súd

mal z vykonaného dokazovania preukázané, a to najmä z výpovede svedka Ing. J. V., že navrhovateľka
si plnila pracovné úlohy na základe dohôd o vykonaní práce tak, že svedok bol s jej prácou spokojný.
V konaní tiež nebolo preukázané, že počas trvania týchto dohôd by odporca navrhovateľke vytýkal
nedostatky v práci, pričom svedok uzatváral s navrhovateľkou ďalšie dohody o vykonaní práce. Svedok
uviedol, že nemal nikdy výhrady voči práci vykonanej navrhovateľkou, nikdy ju neurgoval, aby predložila

špecifikáciu vykonanej práce, pretože všetko fungovala na normálnej báze. S prácou navrhovateľky
bol spokojný a predpokladali dokonca väčší rozsah prác. Tiež nevidel žiadny problém v odbornej práci
navrhovateľky. Uviedol, že to, čo navrhovateľka urobila, urobila dobre, a dostala za to zaplatené. Súd
na tomto mieste poznamenáva, že navrhovateľke v roku 2006 a 2007 nebola vyplatená ani čiastočne
odmena za vykonanú prácu. Významnou skutočnosťou pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku

navrhovateľky v tomto konaní je, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienky pre zníženie
odmeny za dohodnutú pracovnú úlohu stanovenej v § 226 ods. 4 tretej vety Zákonníka práce, podľa
ktorého zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná
práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Je možné v tomto prípade hovoriť o podmienkach
kvalitatívnych a kvantitatívnych. Odporca jednak nepreukázal, že by inicioval prerokovanie zníženia

dohodnutej odmeny, naopak, svedok sa vyjadroval, že s prácou navrhovateľky, čo sa týka jej kvality,
bol úplne spokojný. Z hľadiska kvantitatívneho došlo zo strany navrhovateľky k splneniu, v niektorých
prípadoch aj k prekročeniu dohodnutého rozsahu prác a odporca nepreukázal opak, ako je uvedené
vyššie. Súd preto návrhu v časti istiny v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil aj nárok na príslušenstvo žalovanej sumy, a to na
úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 22.850,- Sk za obdobie od 1.1.2006 do zaplatenia, vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 60.000,- Sk za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 60.000,- Sk za obdobie od 1.1.2008 do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania
vo výške 6 % ročne zo sumy 758,48 za obdobie od 1.1.2006 do 6.1.2011, úrok z omeškania vo výške

6 % ročne zo sumy 293,76 € od 7.1.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 1.991,64 € za obdobie od 1.1.2007 do 6.1.2011, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 1.626,50 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 1.991,64 € za obdobie od 1.1.2008 do 6.1.2011, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1.892,06 € za obdobie od 7.1.2011 do zaplatenia, a to s poukazom na uznanie odporcom a zaplatenie

navrhovateľke odporcom dňa 6.1.2011 sumy 929,44 €, v časti ktorého uplatneného nároku bolo konanie
na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavené. Navrhovateľka si uplatnila nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, súd jej preto priznal aj žalované príslušenstvo
pohľadávky.

V časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 464,72 € za obdobie od
7.1.2011 do zaplatenia, na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 365,14 € za obdobie od
7.1.2011 do zaplatenia a na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 99,58 € za obdobie od
7.1.2011 do zaplatenia súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľka nevzala späť spolu so späťvzatím
návrhu na zaplatenie istiny 929,44 € aj návrh na zaplatenie príslušenstva sumy 929,44 € napriek tomu,

že odporca od 6.1.2011 prestal byť v omeškaní so zaplatením tejto časti istiny.

Pokiaľ sa navrhovateľka návrhom na začatie konania domáhala príslušenstva žalovanej pohľadávky
- úroku z omeškania z jednotlivých nesplatených odmien titulom každej dohody, a to od prvého dňamesiaca nasledujúceho po ukončení kalendárneho roka, v ktorom mala byť pracovná úloha vykonaná,
súd dospel k záveru, že navrhovateľka si neuplatnila nárok na úrok z omeškania v celom rozsahu, ako
by jej v skutočnosti patril, keďže v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka vykonávala dohodnutú

pracovnú úlohu podľa dohôd o vykonaní práce č. 503923, 600400 a 700214 priebežne, prácu odporcovi
riadne odovzdávala jej priamym výkonom, teda odporca pokiaľ neuhrádzal navrhovateľke odmenu za
vykonanú pracovnú úlohu v priebehu celého obdobia, počas ktorého bola pracovná úloha vykonávaná,
dostával sa priebežne počas týchto jednotlivých období do omeškania. Súd však podľa ust. § 153 ods.
2 O.s.p. nemohol návrh navrhovateľky prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa domáhala, keďže konanie

sa bez návrhu začať nemohlo a taktiež z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkmi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).