Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/270/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899921
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2104899921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade
D. J., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. V. XXX, XXX XX H., zomrelý XX.XX.XXXX, v 2. rade
J. J. a v 3. rade E. J., obaja bytom L. V. XXX, XXX XX H., obaja zastúpení advokátom Mgr. Romanom
Tomanom, PhD., Bratislava, Rudnayovo nám. 1, proti odporkyni: Fakultná nemocnica Trnava, Trnava,
Žarnova 11, IČO: 00 610 381, zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, Trnava, Kapitulská
5, o zaplatenie 564.296,62 eur, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
26C/73/2004-467 zo dňa 14. septembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku I. m e n í tak, že súd určuje,
že vedením pôrodu dňa XX.XX.XXXX u odporkyne v rozpore s v tom čase dostupnými poznatkami
lekárskejvedyainýmibiomedicínskymivedamianezabezpečenímústavnejstarostlivostionavrhovateľa
v 1. rade a navrhovateľku v 2. rade odborne usmerňovanej a kontrolovanej ošetrujúcim lekárom
odporkyne,odporkyňaporušilaprávonaochranuosobnostinavrhovateľkyv2.radeaprávonaosobnosti
navrhovateľa v 3. rade.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku II., III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. určil, že vedenie pôrodu dňa XX.XX.XXXX u
odporkyne s v tom čase dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami a
nezabezpečením ústavnej starostlivosti o navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľku v 2. rade odborne
usmerňovanej a kontrolovanej ošetrujúcim lekárom odporkyne, odporkyňa porušila právo na ochranu
osobnosti navrhovateľa v 1. rade, právo na ochranu osobnosti navrhovateľky v 2. rade a právo na

ochranu osobnosti navrhovateľa v 3. rade. Vo výroku II. súd prvého stupňa zastavil konanie v časti
návrhu navrhovateľa v 1. rade proti odporkyni o určenie, že vedením pôrodu dňa XX.XX.XXXX u
odporkyne v rozpore s v tom čase dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi
vedami a nezabezpečením ústavnej starostlivosti o navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľku v 2. rade
odborne usmerňovanej a kontrolovanej ošetrujúcim lekárom odporkyne, odporkyňa porušila právo na
ochranu osobnosti navrhovateľa v 1. rade. Vo výroku III. súd prvého stupňa uložil odporkyni zaplatiť
navrhovateľke v 2. rade sumu 66.387,84 eur titulom náhrady majetkovej ujmy v peniazoch za zásah

do práva navrhovateľky v 2. rade na ochranu osobnosti do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V bode IV. výroku uložil súd prvého stupňa takúto povinnosť odporkyni voči navrhovateľovi v 3.
rade. V bode V. a VI. uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť doručiť navrhovateľom v 2. a
3. rade list znenia, ktorým sa odporkyňa ospravedlňuje navrhovateľom za to, že vedením pôrodudňa XX.XX.XXXX. vo Fakultnej nemocnici Trnava v rozpore s v tom čase dostupnými poznatkami
lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami, v dôsledku čoho maloletý D. J. dňa XX.XX.XXXX
zomrel, Fakultná nemocnica Trnava neoprávnene zasiahla do ich práva na ochranu osobnosti. V bode

VIII. súd prvého stupňa uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím. V
podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním,
najmä výsluchom účastníkov konania, zadováženými znaleckými posudkami súdom prvého stupňa i v
rámci trestného konania, vedeného proti MUDr. Y., výsluchom znalcov, výsluchom navrhnutých svedkov.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľka v 2. rade bola prijatá dňa XX.XX.XXXX o 15,10

hod. u odporkyne na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie pre pravidelnú kontraktačnú činnosť, vstupné
vyšetrenie CTK bolo fyziologické a ozvy plodu v norme. Navrhovateľka v 2. rade dňa XX.XX.XXXX o
19,05 hod. porodila navrhovateľa v 1. rade, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Bezprostrednou príčinou
úmrtia navrhovateľa v 1. rade bol podľa klinického nálezu zápal priedušiek a pľúc v dôsledku chronickej
obštrukčnej bronchitídy. Prvotnou príčinou smrti navrhovateľa v 1. rade bola detská mozgová obrna
v dôsledku hypoxicko-ischemických zmien mozgu počas vnútromaternicového obdobia. Súd mal zo

znaleckého dokazovania preukázané, že odporkyňa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušila
svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 zákona č. 277/1994 Z.z. a neposkytla navrhovateľke v
2. rade pri vedení pôrodu správnu zdravotnú starostlivosť. Toto malo za následok závažné poškodenie
zdravia navrhovateľa v 1. rade a jeho smrť, nakoľko pri pôrode navrhovateľke v 2. rade bola podaná
infúzia oxytocínu 5 m.j. v 200 ml fyziologického roztoku za asi 45 minút. Tým bola navrhovateľke v 2.

rade podaná 14-násobne vyššia dávka oxytocínu v priebehu minúty, ako odporúčal výrobca. Okrem toho
jej bol pri pôrode podaný Oxytocín injekčne do svalu, čo je podľa znalcov neštandardné a nevhodné,
nakoľko v prípade nežiadúcich účinkov nie je možné aplikáciu okamžite ukončiť. Doplnenie dokazovania
posudkom znalca z odboru farmácie k podaniu dávky oxytocínu súd prvého stupňa považoval za
nadbytočné, keďže v tejto otázke bolo vykonané znalecké dokazovanie, o jeho záveroch nemal súd

prvého stupňa pochybnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa neposkytla správne
zdravotnú starostlivosť, keď pri podávaní oxytocínu navrhovateľke v 2. rade formou vnútrožilovej infúzie
aj injekčne do svalu vôbec nekontrolovala činnosť maternice a ozvy plodu. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že Oxytocín má byť podávaný formou vnútrožilovej kvapôčkovej infúzie vždy pri kontinuálnej
kardiotokografickej kontrole. Mal preukázané, že k primárnemu poškodeniu zdravia navrhovateľa v 1.

rade došlo v priebehu pôrodu nedostatočnou dodávkou okysličenej krvi, ischémiou a nedostatočnou
dodávkou energetických substrátov, čím došlo k poškodeniu plodu hypoxiou, ischémiou, hlavne
centrálneho nervového systému - mozgu a tým k vzniku ťažkej hypoxicko-ischemickej encefalopatie
tretieho stupňa, čo bolo prvotnou príčinou smrti navrhovateľa v 1. rade. Vstupné CTG pri príjme
navrhovateľky v 2. rade na pôrodnú sálu bolo fyziologické, nevykazovalo žiadne známky chronickej

hypoxie, navrhovateľ v 1. rade mal po pôrode váhu v norme, neboli popisované žiadne známky
chronickej hypoxie. Vyšetrením novorodenca nebola zistená patológia plodu, bola vylúčená vrodená
metabolická choroba alebo srdcová chyba. Porušenie zákonných povinností vyplývajúcich odporkyni
zo zákonných ustanovení o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri vedení pôrodu navrhovateľky v
2. rade malo za následok akútnu hypoxiu plodu a porodenie navrhovateľa v 1. rade so závažným

poškodením zdravia, ktoré bolo prvotnou príčinou jeho smrti. Bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany odporkyne a smrťou navrhovateľa v 1.
rade. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovatelia v 2. a 3. rade
majú naliehavý právny záujem na určení, že vedením pôrodu dňa XX.XX.XXXX u odporkyne v rozpore
s dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami a nezabezpečením ústavnej

starostlivosti o navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľku v 2. rade odborne usmerňovanej a kontrolovanej
ošetrujúcim lekárom odporkyne porušila odporkyňa právo na ochranu osobnosti navrhovateľa v 1. rade,
právo na ochranu osobnosti navrhovateľky v 2. rade a právo na ochranu osobnosti navrhovateľa v
3. rade. Smrťou navrhovateľa v 1. rade ako syna navrhovateľov v 2. a 3. rade došlo k závažnému
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti, ktorý spočíva v obmedzení súkromného

a rodinného života. Z toho dôvodu im súd prvého stupňa priznal primerané zadosťučinenie podľa
ustanovenia§13ods.1Občianskehozákonníka,ktoréspočívavmorálnomplnení,ďalejvospravedlnení
sa odporkyne adresovanom navrhovateľom v 2. a 3. rade, podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka im priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže dospel k záveru, že len primerané
zadosťučinenie formou ospravedlnenia nie je v danom prípade postačujúce. Smrťou navrhovateľa v 1.

rade navrhovateľka v 2. rade ako matka a navrhovateľ v 3. rade ako otec stratili možnosť vytvárať a
rozvíjať vzťah so svojim synom, s ostatnými členmi rodiny, čím je celá rodina ochudobnená a ide o
nezvratný nenapraviteľný stav. Výška peňažnej náhrady bola predmetom voľnej úvahy súdu prvého
stupňa, ktorý prihliadal na závažnosť vzniknutej majetkovej ujmy, na nenapraviteľný následok vzniknutýv dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, spočívajúcej v smrti navrhovateľa v 1. rade
a na dôsledky, ktoré vyvolala smrť syna navrhovateľov v 2. a v 3. rade. Veľmi zlý zdravotný stav
navrhovateľa v 1. rade, spôsobený porušením zákonných povinností odporkyne, sa počas celého jeho

života len zhoršoval, bez známky zlepšenia, čo spôsobovalo počas celého tohto obdobia psychickú
traumu a bolesť navrhovateľov v 2. a 3. rade, ktorí boli odlúčení od svojho syna. Navrhovateľ v 1. rade si
vzhľadom na svoj zdravotný stav vyžadoval 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť, ktorú mu navrhovatelia
v 2. a 3. rade nedokázali poskytnúť a ani počas života navrhovateľa v 1. rade sa nemohli z objektívnych
dôvodov navrhovatelia v 2. a 3. rade starať o svojho syna, boli v neistote ohľadom jeho života a zdravia,

čo v nich vyvolávalo negatívne emócie, negatívne vplývajúce aj na psychické zdravie navrhovateľov v
2. a 3. rade.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie v zákonnej lehote odporkyňa. Žiadala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Namietala, že
navrhovatelia sa nemôžu domáhať určenia, či bolo určité právo účastníkov porušené alebo nie, pretože

predmetom podľa § 80 písm. c) O.s.p. môže byť len určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je. Súd prvého stupňa pritom rozhodol určením o otázke, ktorá bola skúmaná ako prejudiciálna v konaní
o náhradu škody. Odporkyňa ďalej namietala svoju pasívnu legitimáciu, pretože súd prvého stupňa
nezisťoval právny vzťah odporkyne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a ošetrujúceho lekára
MUDr. D. Y.. Odporkyňa považovala za vecne nesprávne výroky rozsudku, ktorými bola navrhovateľom

v 2. a 3. rade priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a morálne zadosťučinenie formou
ospravedlnenia odporkyne. Súd prvého stupňa podľa odporkyne nedostatočne zistil skutkový stav veci,
nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Súd prvého stupňa sa
nevyporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesla odporkyňa z dôvodu, že k pôrodu navrhovateľa v
1. rade došlo dňa XX.XX.XXXX a navrhovatelia v 1. až 3. rade uplatnili svoje právo žalobou doručenou

súdu osobne dňa 26.04.2004. V pôvodnom návrhu navrhovatelia navrhli náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch za zásah do práva navrhovateľa v 1. rade na ochranu osobnosti, teda si neuplatnili
právo, ktoré im súd priznal vo výrokoch III. a IV. Súd prvého stupňa pripustil rozšírenie návrhu o petity
týkajúce sa ospravedlnenia uznesením zo dňa 27.09.2006, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty. Z toho dôvodu odporkyňa považuje právo navrhovateľa priznané vo výrokoch V. a VI. za

premlčané. Súd prvého stupňa nevykonal navrhované dokazovanie tak, aby bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa v 1. rade došlo dňa XX.XX.XXXX počas
pôrodu, t.j. v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod., ďalej aby sa nezávisle k podaniu dávky oxytocínu
vyjadril súdny znalec z odboru farmácia. V samotných znaleckých posudkoch a dodatkoch k nim sú
uvádzané nejednoznačné spôsoby podávania, ako aj samotné dávky čo do obsahu množstva látky.

Odporkyňa nesúhlasila so záverom súdu, že bolo preukázané porušenie právnych predpisov v súvislosti
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Závery znaleckého posudku vypracovaného Univerzitou P.J.
Šafárika v Košiciach považovala za nejednoznačné, v nich sa konštatuje iba pravdepodobnosť príčiny
smrti navrhovateľa v 1. rade. Znalci konštatovali, že bezprostrednou príčinou smrti bol zápal priedušiek
a pľúc v dôsledku chronickej obštrukčnej bronchitídy. Jednoznačne neodpovedali na otázku, kedy mala

vzniknúť prvotná príčina, ktorou bola detská mozgová obrna. Len uvádzajú, že veľmi pravdepodobne
počas pôrodu. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že existujú okolnosti zakladajúce
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka,
najmä z pohľadu intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom
vzhľadom k postaveniu navrhovateľov v rodine a spoločnosti. Neboli preukázané základné atribúty, ktoré

by zakladali zodpovednosť odporkyne, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie, nebola preukázaná intenzita, trvanie
a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade na ich postavení v rodine
a spoločnosti.

Navrhovatelia v 2. a 3. rade sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212

ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).Odvolacísúdvovecirozhodolpodľa§214ods.2O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávaniatak,že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom

konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odporcu len
dodáva:

Na preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany odporkyne súd prvého stupňa vykonal
rozsiahle dokazovanie jednak znaleckými posudkami znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, jednak výsluchom týchto znalcov, výsluchom svedkov - rodinných
príslušníkov, navrhovateľov a známych. Z vyjadrenia navrhovateľky v 2. rade vyplýva, že nemala termín

pôrodu, na kontrole u MUDr. Y. sa dňa XX.XX.XXXX dohodla s ním na vyvolaním pôrodu vzhľadom na
to, že chcela, aby jej pôrod viedol MUDr. Y. a ten mal v tento deň službu v nemocnici. U navrhovateľky
v 2. rade teda nešlo o spontánny pôrod, ale o vyvolaný pôrod.

Zo znaleckého posudku Znaleckého ústavu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach možno zistiť, že

vedenie pôrodu ako je zdokumentované vo vyšetrovacom spise, mohlo viesť k hypoxickým zmenám
na mozgu D. J. a jeho následnému závažnému poškodeniu s trvalými následkami. Podávanie 0,5 m.j.
oxytocínu do svalu v polhodinových intervaloch sa na drvivej väčšine našich i zahraničných pracoviskách
nevykonáva, štandardom je aplikácia vo forme kvapôčkovej infúzie s postupným zvyšovaním počtu
kvapiekzaminútuprisúčasnomkardiotokografickommonitorovaníozievsrdcaplodu,čovtomtoprípade

nebolo realizované. Podanie 5 m.j. Oxytocínu v infúzii 200 ml fyziologického roztoku v priebehu 45
minút nemožno považovať za štandardný postup. Takáto dávka môže vyvolať nadmernú kontraktačnú
činnosť maternice s následným ohrozením plodu, obzvlášť po predošlom vnútrosvalovom podaní
oxytocínu. Zistené spomalenie činnosti srdca plodu pred pôrodom na 100/min je považované za miernu
bradykardiu, ktorá môže svedčiť pre ľahké ohrozenie plodu, je dôvodom pre kontinuálne monitorovanie

pacientky kardiotokografickým, prípadne ultrazvukovým vyšetrením prietokov v pupočníkových cievach,
čo nebolo zabezpečené. V zdravotnej dokumentácii nie sú uvedené záznamy o frekvencii oziev plodu
v čase tesne pred pôrodom, teda v čase od 18,45 hod. do 19,05 hod. Prvotnou príčinou úmrtia
navrhovateľa v 1. rade bola detská mozgová obrna v dôsledku hypoxicko-ischemických zmien v mozgu,
vzniknutých počas vnútromaternicového obdobia - veľmi pravdepodobne počas pôrodu. Vzhľadom

na namerané ozvy srdca plodu pri príjme do starostlivosti odporkyne je jasné, že dieťa - plod bol v
dobrom stave. Ak by mal plod počas vnútromaternicovného vývoja omotanú pupočnú šnúru okolo hlavy,
takouto hypoxiou by nemohli byť spôsobené také následky poškodenia, k akému došlo u navrhovateľa
v 1. rade. Vzhľadom na zistené výsledky u navrhovateľa v 1. rade po pôrode svedčia pre akútne
poškodenie plodu hypoxiou v I. a II. pôrodnej dobe. Znalec MUDr. O. H. vo svedeckej výpovedi

vylúčil, že by k hypoxii plodu prišlo pred pôrodom, pretože tá by sa prejavila odchodom smolky (črevný
obsah plodu), ktorá následne skalí a sfarbí farbu plodu s následným zafarbením kože a nechtov plodu,
čo v prípade navrhovateľa v 1. rade po jeho narodení nebolo zistené. Plodová voda bola číra. K
retardácii plodu nedošlo počas jeho vnútromaternicového vývoja. Prvotnou príčinou úmrtia navrhovateľa
v 1. rade bola detská mozgová obrna, pretože deti postihnuté týmto hendikepom majú obmedzenú

pohyblivosť, ľahko podľahnú infekciám. Znalec vylúčil závažné poškodenie plodu do prvého trimestra
do konca 12. týždňa gravidity navrhovateľky v 2. rade. Príčinou hypoxie plodu bol hypertonus maternice
v dôsledku predávkovania Oxytocínom. Je jednoznačné, že boli podané nadmerné dávky oxytocínu.
Nadmerné dávky môžu vyvolať nadmernú činnosť maternice s veľmi silnými sťahmi, ktoré môžupoškodiť plod nedostatkom kyslíka. V danom prípade akútna hypoxia svedčí o obmedzení prívodu krvi
vplyvom kontrakcií. V skúmanom prípade sa nejednalo o subakútne hypoxické zmeny, pretože pri príjme
pacientky - navrhovateľky v 2. rade bol kardiotokografický záznam normálny, čím sa vylučujú takéto

zmeny, jednoznačná je akútna hypoxia. Pojem použitý v znaleckom posudku „veľmi pravdepodobne“
možno chápať ako pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, pretože nebola zistená iná patológia počas
prenatálneho vývoja pred prijatím navrhovateľky v 2. rade u odporkyne a ak sa zistí nesprávne podanie
oxytocínu, neexistuje iná možnosť na vysvetlenie.

Súd prvého stupňa mal ďalej k dispozícii znalecké posudky, ktoré boli vypracované v trestnej veci
vedenej proti MUDr. D. Y. pre trestný čin ublíženia na zdraví. MUDr. G. E., znalec z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, v znaleckom posudku uviedol, že spôsob vedenia
pôrodu s najväčšou pravdepodobnosťou viedol v konečnom dôsledku k nadmernej stimulácii svalov
svalstva maternice liekom Oxytocín, čo malo za následok akútnu hypoxiu plodu a porodenie ťažko
asfyktického novorodenca. K primárnemu poškodeniu zdravia maloletého D. J. došlo pravdepodobne

počas pôrodu nadmernou stimuláciou svalstva maternice oxytocínom. Z dostupných podkladov je veľmi
nepravdepodobné, aby sa jednalo o chronickú hypoxiu plodu, možno predpokladať, že počas pôrodu sa
vyvinula akútna hypoxia. U navrhovateľa v 1. rade išlo o stav po ťažkej perinatálnej (v priebehu pôrodu)
asfyxii s postupným rozvojom ťažkého posthypoxického (po nedostatku kyslíka) poškodenia mozgu. Išlo
o neštandardné a nevhodné použitie oxytocínu u navrhovateľky v 2. rade.

Ďalší znalec MUDr. G. U., PhD., znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie pediatria, uviedol,
že prvotnou príčinou úmrtia navrhovateľa v 1. rade bol podľa klinického nálezu zápal pľúc, obštrukčný
zápal priedušiek pri základnom ochorení detská mozgová obrna, mentálna retardácia, epilepsia, ťažká
dystrofia. Prvotná príčina úmrtia priamo súvisela so základným ochorením, a to s detskou mozgovou

obrnou, mentálnou retardáciou, dystrofiou, epilepsiou. K primárnemu poškodeniu zdravia D. J. došlo
v priebehu pôrodu nedostatočnou dávkou okysličenej krvi, ischémiou a nedostatočnou dodávkou
energetických substrátov, čím došlo k poškodeniu plodu hypoxiou, ischémiou, hlavne centrálneho
nervového systému - mozgu a tým k vzniku ťažkej hypoxicko-ischemickej encefalopatie tretieho stupňa
so zlou prognózou vývinu a života.

Na základe záverov znaleckých posudkov bol správny záver súdu prvého stupňa, že odporkyňa ako
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušila svoju povinnosť, vyplývajúcu jej z ustanovenia § 4 zákona
č. 277/1994 Z.z. a navrhovateľke v 2. rade neposkytla pri vedení pôrodu správne zdravotnú starostlivosť,
čo malo za následok závažné poškodenie zdravia navrhovateľa v 1. rade. Bola teda preukázaná príčinná

súvislosť medzi porušením povinnosti odporkyne pri vedení pôrodu a poškodením zdravia navrhovateľa
v 1. rade, ako i jeho následným úmrtím.

K námietkam odporkyne v odvolaní týkajúcej sa pasívnej legitimácie treba uviesť, že Fakultná
nemocnica Trnava - odporkyňa bola zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR zriaďovacou listinou v

znení neskorších rozhodnutí o zmene zriaďovacej listiny ako štátna rozpočtová organizácia s právnou
subjektivitou.FakultnánemocnicaTrnavaakoštátnarozpočtováorganizáciauzatvorilaakoobjednávateľ
s neštátnym zdravotníckym zariadením MUDr. D. Y. ako poskytovateľom zmluvu o poskytovaní
služieb zdravotnej starostlivosti na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava
v dohodnutom rozsahu. MUDr. D. Y. poskytoval službu zdravotnej starostlivosti pre objednávateľa -

odporkyňuvzmysletejtozmluvy.Vprípade,akjepacientprijatýdoústavnejstarostlivostizdravotníckeho
zariadenia, akým ja fakultná nemocnica, občiansko-právnu zodpovednosť vyplývajúcu zo vzťahu lekár
- pacient nesie zdravotnícke zariadenia. Zdravotnícky pracovník, ktorým je aj lekár, v pracovnom
alebo obdobnom vzťahu k zdravotníckemu zariadeniu, nezodpovedá bezprostredne pacientom, ale
zodpovedá za škodu iba sekundárne svojmu zamestnávateľovi podľa pracovno-právnych predpisov,

za zavinený postup non lege artis. Obdobne je to aj v prípade, keď zdravotnícky pracovník nie
je v pracovnom vzťahu so zdravotníckym zariadením, ale poskytuje služby zdravotnej pomoci ako
neštátne zdravotnícke zariadenie na základe osobitnej zmluvy, ako je to aj v preskúmavanom prípade.
Námietka odporkyne ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie teda neobstojí. Odporkyňa ani namietaný
nedostatok pasívnej legitimácie bližšie neodôvodnila.

K námietke premlčania, vznesenej odporkyňou v odvolaní, treba uviesť, že k poškodeniu zdravia
navrhovateľa v 1. rade došlo pri vedení pôrodu dňa XX.XX.XXXX. Pôvodným návrhom sa navrhovatelia
v 1. až 3. rade zo dňa 26.04.2004 domáhali určenia, že vedením pôrodu odporkyňa porušila právo naochranu osobnosti navrhovateľov v 1. až 3. rade, navrhovateľ v 1. rade požadoval náhradu bolestného
a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovatelia v
2. a 3. rade uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva na ochranu osobnosti.

Navrhovateľ v 1. rade na následky poškodenia zdravia zomrel dňa XX.XX.XXXX a v súvislosti s jeho
smrťou na pojednávaní dňa 27.09.2006 navrhovatelia v 2. a 3. rade navrhli rozšírenie návrhu o petit,
ktorým sa domáhali písomného ospravedlnenia zo strany odporkyne. Vzhľadom na úmrtie navrhovateľa
v 1. rade súd prvého stupňa konanie v časti jednotlivých nárokov, týkajúcich sa navrhovateľa v 1.
rade, zastavil. Predmetom konania zostali nároky navrhovateľov v 2. a v 3. rade. Právo na ochranu

osobnosti navrhovateľov v 2. a 3. rade sa nepremlčuje s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka. Premlčaniu podlieha právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
ako majetkové právo. Ak odporkyňa svoju právnu povinnosť mala porušiť dňa 24.04.2001, všeobecná
trojročná premlčacia lehota navrhovateľa uplynula dňa 24.04.2004, resp. dňa 25.04.2004, t.j. v nedeľu.
Posledným dňom lehoty na uplatnenie práva navrhovateľov bol teda deň 26.04.2004, t.j. pondelok.
Navrhovatelia podali pôvodný návrh tohto dňa. Navrhovatelia teda podali svoj návrh na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch včas. V časti ostatných nárokov sa právo navrhovateľov nepremlčuje.

Odporkyňa v dôvodoch odvolania namietala, že neexistujú okolnosti zakladajúce nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia sa
domáhali nárokov na ochranu osobnosti v súvislosti so zásahom odporkyne do ich súkromia. Porušením

práva na zdravie a život jednej z fyzických osôb patriacej do rodiny môže dôjsť k nedovolenému zásahu
do práva na súkromie ostatných členov rodiny. Rodinný život zahŕňa predovšetkým citové, sociálne a
morálne väzby medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi - rodičmi a deťmi. Protiprávne narušenie týchto
vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby, ktorá
je účastníkom takéhoto rodinného vzťahu. Protiprávnym konaním odporkyne, spočívajúcim v porušení

zákona o zdravotnej starostlivosti a zákona o liečebnom poriadku, s následkom ťažkého poškodenia
zdravia navrhovateľa v 1. rade a jeho neskoršej smrti došlo k zásahu do osobnostných práv jeho rodičov
- navrhovateľov v 2. a 3. rade, konkrétne do ich práva na súkromný a rodinný život. Poškodením zdravia
navrhovateľav1.radeutrpelijehorodičiaujmu,žesnavrhovateľomv1.radenemohliviesťplnohodnotný
rodinný život, rozvíjať s ním citové väzby, venovať sa všestranne jeho výchove a vzdelávaniu, spoločne

s ostatnými jeho súrodencami. Porušením svojich povinností pri vedení pôrodu sa odporkyňa dopustila
zásahudorodinnéhosúkromianavrhovateľovv2.a3.rade.Ichtraumazpriebehuživotaanapokonsmrti
navrhovateľa v 1. rade je neodstrániteľná, preto je namieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pričom uplatnenú výšku možno považovať za primeranú.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z
obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že skutočnosti, ktoré
boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v
hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v bodoch III., IV., V. a VI. výroku

ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V časti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd tento výrok opravil, keď zrejme
chybou v písaní bolo v tejto časti výroku rozsudku uvedené i slová „odporkyňa porušila právo na ochranu
osobnosti navrhovateľa v 1. rade“. V časti návrhu navrhovateľa v 1. rade proti odporkyni pre porušenie
práva na ochranu osobnosti navrhovateľa v 1. rade bolo konania podľa bodu II. výroku zastavené.
V podstate teda ide o potvrdenie napadnutého rozhodnutia i v tejto časti výroku I., išlo o vypustenie

označenej časti výroku.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa
samostatným uznesením, keďže s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania
na súde prvého stupňa napadnutým rozhodnutím nerozhodol.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.