Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kotrčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1023/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206113
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812206113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľa J. X., nar. XX. X.
XXXX, bytom X., U. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom B., V. B.. XXX proti
odporkyni R. R., nar. X. X. XXXX, bytom U. J. XXX, zastúpenej Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom
Dolný Kubín, Radlinského 1716, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 8C/129/2012-160 zo dňa 30.
júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam

zapísanýmnaLVč.XXXX k.ú.X.,podAparcelyregistra"C"evidovanénakatastrálnejmapeakoparcela
č. 484/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2, parcela č. 484/10 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 153 m2, parcela č. 484/33 zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, parcela č. 484/37
zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela č. 484/39 zastavané plochy a nádvoria o výmere
55m2,parcelač.484/40zastavanéplochyanádvoriaovýmere20m2,stavbysúpisnéč.XXXnaparcele
č. 483/37 rodinný dom, súpisné č. XXX na parcele č. 484/39 garáž s tým, že tieto nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Zároveň navrhovateľovi uložil zaplatiť odporkyni na vyrovnanie

spoluvlastníckeho podielu sumu 51 500,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Znaleckými posudkami predloženými navrhovateľom mal súd preukázané, že nehnuteľnosti nemožno
reálne rozdeliť na dve samostatne užívania schopné časti. Ani odporkyňa nespochybňovala, že sporné
nehnuteľnosti obýva iba navrhovateľ, nemala v podstate žiadne zásadné námietky voči tomu, aby boli
prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Počas konania sa účastníci zhodli na všeobecnej hodnote

sporných nehnuteľností v čiastke 103 000,- eur, tak ako bola určená znaleckým posudkom č. 43/2013
zo dňa 10. 3. 2013 znalkyňou Ing. Annou Kohárovou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností. Nevyhovel požiadavke navrhovateľa od náhrady pripadajúcej na podiel odporkyne
odpočítaťsplátkyúverov,ktorépodľavlastnéhotvrdeniazaplatil,resp.hodnotutvrdenýchinvestíciístým,
že o návrhu, resp. o vzájomnom návrhu, ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho
vyporiadania, sa rozhoduje samostatným výrokom rozsudku, nie v rámci „zápočtu“ do náhrady za
spoluvlastnícky podiel. Nevyhovel návrhu navrhovateľa, aby do výroku rozsudku uviedol, že preberá za

odporkyňu splatenie zostatkov úverov v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. a v Československej obchodnej
banke, a.s., nakoľko z predložených úverových zmlúv mal preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú
zaťaženézáložnýmprávomvzťahujúcimsakúveruúčastníkovvČSOB,a.s.,avšaknemalžiadenprávny
podklad,vychádzajúcizplatnéhoprávnehoporiadkuprevyslovenie,ženavrhovateľnamiestoodporkynepreberie splatenie zostatkov týchto úverov. Prevzatie dlhu podľa § 531 OZ, resp. pristúpenie k záväzku
podľa § 533 OZ je hmotnoprávnym úkonom, hmotnoprávnym vzťahom medzi dotknutými účastníkmi, do
ktorého nie je súd oprávnený vstupovať a nemôže autoritatívne uložiť niektorému z účastníkov povinnosť

zaplatiť, resp. prevziať zostatok úverových prostriedkov, odhliadnuc od toho, že úver v Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s. nebol spoločným úverom oboch účastníkov, ale iba úverom odporkyne. Taktiež pokiaľ
sa dožadoval zaplatenia čiastky 51 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 5. 5.
2014 do zaplatenia, dôvodiac investíciami navrhovateľa do sporných nehnuteľností, konkretizoval, že
suma 44 332,- eur predstavuje časť predmetného úveru, poskytnutého ČSOB, a.s. obom účastníkom

konania s tým, že navrhovateľ ju použil na investície do rodinného domu, zvyšok do sumy 51 500,- eur
predstavujú splátky, ktoré zaplatil za odporkyňu na úvery poskytnuté jej Prvou stavebnou sporiteľňou,
a.s. a ČSOB, a.s. a ktoré boli v tejto sume tiež použité na investície do spoločného domu. Navrhovateľ
však žiaden dôkaz o investíciách do sporných nehnuteľností v sume 44 332,- eur nepredložil, v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom samotné poskytnutie úverov obom účastníkom ešte
nedokazuje, že navrhovateľ v uvedenej sume aj skutočne do sporných nehnuteľností investoval. Naviac

úver bol viac než v polovici použitý na úhradu predchádzajúcich úverových vzťahov a ani to, že
zvyšok v čiastke 30 170,08 eur bol poukázaný na účet navrhovateľa, nedokazuje vnesenie investícií
do spoločných nehnuteľností. Naviac úver bol podľa úverovej zmluvy poskytnutý ako bezúčelový, a
teda účastníci nemali ani povinnosť deklarovať použitie peňažných prostriedkov. Od Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. súd takéto doklady nepožadoval, nakoľko jednalo sa o úver poskytnutý odporkyni, a

teda v konečnom dôsledku by nimi mohli byť preukázané prípadne iba jej investície a nie investície
navrhovateľa. Z dôvodu, že súd nemal preukázané investície navrhovateľa do sporných nehnuteľností
a nemal preukázané ani platby navrhovateľa bankám za odporkyňu zamietol jeho návrh v časti o
zaplatenie 51 500,- eur s príslušenstvom, nakoľko nebolo preukázané, že by sa odporkyňa podľa § 451
ods. 1 a 2 a § 454 OZ bezdôvodne na úkor navrhovateľa obohatila.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu, že v priebehu konania zmenil právny názor vo veci, keď na pojednávaní konanom 24. 3.
2014 uviedol, že je vo veci potrebné vypočuť účastníkov a za tým účelom odročil pojednávanie. Na
pojednávaní dňa 30. 7. 2014 názor zmenil, od výsluchu účastníkov upustil, hoci sa skutkový stav veci

vôbec nezmenil. Samosudca si nesplnil povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď
neuviedol, ktoré právne významné tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali
sporné a nedal navrhovateľovi, resp. jeho advokátovi možnosť upraviť ďalší procesný postup. Súd mu
tým zároveň odňal možnosť konať pred súdom, keď z neúčasti na vytýčených termínoch pojednávania
sa ospravedlnil pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, pre dovolenku na zotavenie, pričom predvolanie

na pojednávanie nariadené na deň 30. 7. 2014 mu nebolo doručené, a teda súd pochybil, keď na
tomto pojednávaní konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V dôsledku nesprávneho postupu súdu vo
veci nebol navrhovateľ vypočutý ako účastník konania, nebola vypočutá ako účastníčka konania ani
odporkyňa. Prednesy advokáta nie sú dôkazy podľa § 125 O.s.p.. Odporkyňa pri výške požadovanej
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vôbec nevzala do úvahy nesplatené úvery z ČSOB, a.s.

Bratislava a z PSS, a.s. Bratislava, v ktorých vystupuje ako dlžníčka a spoludlžníčka. Túto skutočnosť
nezohľadnil vo výroku II. rozsudku ani okresný súd, čím by v prípade právoplatnosti tohto výroku
rozsudku vyvolal zbytočne nové súdne konanie. Odporkyňa do dnešného dňa nezaplatila ČSOB, a.s.
Bratislava, ani PSS, a.s. Bratislava žiadnu peňažnú sumu ako splátky úverov, v ktorých vystupuje
ako dlžníčka a spoludlžníčka. Všetky splátky úverov platil iba navrhovateľ z vlastných finančných

prostriedkov. Odporkyňa mu na tieto splátky nikdy neprispela žiadnou sumou. Súd tak vo veci rozhodol
predčasne bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci, nevykonal všetky potrebné dôkazy na
zistenie skutkového stavu veci, čím založil nesprávnosť výroku II. a III. napadnutého rozsudku. Výrok
IV. je nesprávny vzhľadom na nesprávnosť predchádzajúcich výrokov. Žiadal preto v napadnutej časti
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ nepreukázal investície do spoločnej nehnuteľnosti, nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by tieto investície preukazovali. Ani vypočutie účastníkov by podľa názoru odporkyne
do konania nevnieslo žiadne nové skutočnosti. Navrhovateľ, ktorý vypočutie účastníkov navrhoval,

jeho realizáciu svojou opakovanou neúčasťou na pojednávaniach sabotoval. Ani predloženie potvrdení
zo strany jednotlivých bánk o realizovaných investíciách do spoločnej nehnuteľnosti by situáciu
nevyriešilo, nakoľko tieto by dokázali iba to, že investície v konečnom dôsledku vykonala odporkyňa,
prostredníctvom ktorej boli investície financované. Stotožnila sa tiež so zdôvodnením súdu ohľadnezapočítania plnenia navrhovateľa za odporkyňu pri jednotlivých úverových zmluvách s tým, že takéto
započítanie v prebiehajúcom súdnom konaní nie je možné bez účasti a súhlasu dotknutých bánk ako
účastníkov konania.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 157 ods.
2 O.s.p.).

Preskúmaním obsahu spisu krajský súd zistil, že okresný súd na pojednávaní 5. februára 2014 poučil

účastníkov podľa § 118 ods. 1, 2 O.s.p.. Taktiež navrhovateľ nepreukázal ani, že by súd mu odňal
možnosť konať pred súdom, nakoľko bolo preukázané, že predvolanie na pojednávanie zo dňa 30. júla
2014 bolo doručované navrhovateľovi, pričom sa zásielka vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote
23. 7. 2014. Ani v podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol, že by sa v čase doručovania zásielky
a v čase plynutia úložnej lehoty v mieste doručovania nezdržiaval, a teda nemal reálnu možnosť si

písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť. Z obálky, ktorou bolo predvolanie na pojednávanie doručované,
bolo zistené, že písomné oznámenie bolo zanechané 3. 7. 2014, odberná lehota bola do 21. 7. 2014,
dátum vrátenia 22. 7. 2014 a dátum dôjdenia na okresný súd 23. 7. 2014. Pokiaľ v podanom odvolaní
navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal, že sa v čase uloženia zásielky v mieste doručovania nezdržiaval,
odvolací súd dospel k záveru, že správne okresný súd vychádzal z fikcie doručenia zásielky a vo veci

konal v neprítomnosti navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ namietal pravdivosť údajov na obálke, ktoré
boli zaznamenané zo strany pošty, je potrebné uviesť, že na ňom spočíva povinnosť tvrdenia, ako aj
povinnosť dokázania svojho tvrdenia o tom, že mu oznámenie o uložení zásielky doručené nebolo.

Pokiaľ vytýka navrhovateľ v podanom odvolaní okresnému súdu, že ho ako účastníka konania

nevypočul, je potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek tomu, že mu boli náhradným spôsobom doručené
predvolania na pojednávania, čo v podanom odvolaní nijak nespochybnil, sa na vytýčené termíny
pojednávania nedostavil, naviac bol v konaní zastúpený advokátom pre celé konanie, ktorý mal možnosť
navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených investícií do sporných nehnuteľností, resp. na
preukázanie úhrad splátok úverov za odporkyňu. Mimo tvrdenia týchto skutočností si však navrhovateľ

inú dôkaznú povinnosť nesplnil, a teda to, že okresný súd napokon upustil od výsluchu navrhovateľa,
nemožno považovať za odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, nakoľko povinnosťou súdu
nie je vykonať všetky označené dôkazy.

Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednacou zásadou, v

zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti, navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou účastníkov konania.
Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Táto
skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Uvedená zásada
ako protipól zásady formálnej pravdy je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, aj na základe skutočností, ktoré neboli

medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa
§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nevykoná
dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu.
Ich nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane je povinný vykonať navrhnuté dôkazy,
ak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná

dôkazyoznačenéúčastníkomkonania,niejeľubovôľousúdu,rozhodujúcejezistenie,čiskutkovézávery
vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať
cieľu sledovanému v § 1 až § 6 O.s.p., v zmysle ktorých je potrebné vykladať ustanovenia O.s.p.. Iba
súdny proces, ktorý bol v súlade so základnými ustanoveniami O.s.p., je možné označiť za konanie
zabezpečujúce právo na súdnu ochranu. Za súladné preto nemožno označiť nevykonanie dôkazu,

označeného účastníkom konania, ak je nad všetky pochybnosti zrejmé, že môže mať rozhodujúci
význam pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde.Vnadväznostinauvedenésaodvolacísúdstotožnilspostupomokresnéhosúdu,pokiaľvovecirozhodol
bez toho, aby vypočul navrhovateľa, nakoľko ani jeho výsluch bez označenia a predloženia ďalších
dôkazov, svedčiacich o vykonaných investíciách do nehnuteľností a o tom, že uhradil určité finančné

čiastky na úvery odporkyne, bez ďalšieho nie je spôsobilý nad všetky pochybnosti osvedčiť ním tvrdené
skutočnosti, a teda ani jeho výpoveď nemohla mať a nemala rozhodujúci význam pre také ozrejmenie
skutkového stavu, aby zodpovedalo ním tvrdeným skutočnostiam.

V nadväznosti na uvedené i odvolací súd zastal názor, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal jednak vloženie nimi tvrdených investícií do nehnuteľností a ani to, že zaplatil za odporkyňu
určitú čiastku na jej úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., resp. že hradil splátky spoločného úveru v
ČSOB, a.s..

Naviac pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142
ods. 1 tretia veta OZ ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka je treba z hľadiska povahy

nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu vecí a nákladmi na opravu
a údržbu vecí, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach
(§ 139 OZ), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým
spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Navrhovateľ tvrdil iba to, že vynaložil určité finančné
čiastky ako investície do nehnuteľností, avšak nešpecifikoval, či sa jednalo o investície vynaložené na

nutnú opravu a údržbu vecí alebo náklady na opravu a údržbu, ktoré neboli nevyhnutné, či išlo o náklady
v bežnej záležitosti alebo v ostatných záležitostiach a či vôbec odporkyňa súhlasila s vynaložením
investícií alebo boli vynaložené bez jej súhlasu. Tieto skutočnosti bol povinný navrhovateľ uviesť a
označiť už pri rozšírení žalobného návrhu, tak aby okresný súd mohol posúdiť povahu ním uplatnených
nárokov z vyššie uvedených hľadísk. Taktiež, pokiaľ tvrdil, že zaplatil za odporkyňu splátky na úver

poskytnutý jej Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., resp. na úhradu spoločného úveru v ČSOB, a.s.,
bolo jeho povinnosťou predložiť o tom doklady, resp. označiť dôkazy, ktoré by ním tvrdené skutočnosti
hodnoverne súdu preukázali.

Uvedené skutočnosti navrhovateľ mohol súdu preukázať jedine predložením hodnoverných dôkazov,

nakoľkoibasvedeckávýpoveďnavrhovateľabynepostačovalanato,abynespochybniteľnýmspôsobom
preukázal, že vložil investície do sporných nehnuteľností, ani to, že uhradil splátky úveru za odporkyňu
označeným peňažným ústavom.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného

súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania osobitne nerozhodoval, nakoľko tým, že okresný súd si vyhradil
rozhodnutieotrováchkonanianačaspoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,otrováchodvolacieho
konania rozhodne postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.