Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314200422
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314200422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO:
35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8,
P.O.Box 205, proti odporcovi: G. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX F., t.č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou B. E., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
811 02 Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom 811
09 Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 507,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 109,21 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy
- 62,82 eura od 10.2.2011 do zaplatenia,
- 46,39 eura od 10.3.2011 do zaplatenia,
a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 6,54 eura titulom súdneho
poplatku a 23,40 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.1.2014 domáhal vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 156,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých
dlžných súm. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť T-Mobile
Slovensko, a.s., s odporcom uzavrel Zmluvu o pripojení aj s Dodatkom. Využívaním služieb verejnej

elektronickej komunikačnej služby odporcom vznikla navrhovateľovi pohľadávka v žalovanej sume z
titulu nezaplatených faktúr a nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Dodatku.

Súd ustanovil odporcovi opatrovníka postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p., nakoľko nebolo možné
zistiť, kde sa odporca zdržiava.

Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Zmluvou o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny
stav:Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a
spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 11.9.2009 zmluvu o pripojení aj s Dodatkom,

kde pri uzavretí dodatku odpredal odporcovi dátové zariadenie značky G. W. za kúpnu cenu 9,-
eur vrátane DPH s mesačným programom „mobilný internet 10“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a
dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 331,94 eur.

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr.

Dňa 3.10.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako
postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je
daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 11.9.2009,

Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických
komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických
komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne
využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu

súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 156,- eur
a úrokov z omeškania.

Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi neuhradené služby faktúrami:
- č. XXXXXXXXXX, na sumu 46,79 eura, so splatnosťou 11.1.2011,

- č. XXXXXXXXXX, na sumu 62,82 eura, so splatnosťou 9.2.2011,
- č. XXXXXXXXXX, na sumu 46,39 eura, so splatnosťou 9.3.2011.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 11.9.2009, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmluva
o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,

ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci
právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých

služieb neplnil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa (po postúpení navrhovateľovi) tak vznikol aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 1 % p.a.), preto mu
ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom
po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vpredmetnejvecijenepochybné,žepredmetomkonaniajezaplateniefaktúrzatelekomunikačnéslužby
na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy
uzavretévzmysle§ 43zákonač. 610/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovazároveňospotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k jednotlivým

zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť
za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej
ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb na základe vstavených faktúr uvedených vyššie.
Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok
v rozsahu faktúr č. XXXXXXXXXX na sumu 62,82 eura a č. XXXXXXXXXX na sumu 46,39 eura (t.j.

v celkovej výške 109,21 eura), ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť
cenu služieb vyplýva z bodu 1 písm. b/ dodatku., ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z priznanej
sumy (109,21 eura) aj úrok z omeškania vo výške určenej a odôvodnenej vyššie.

Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia služieb na
základe faktúry č. XXXXXXXXXX, na sumu 46,79 eura, so splatnosťou 11.1.2011 spolu s príslušenstvom
- úrokmi z omeškania.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik

jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok

premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani

nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala (najneskôr) zročnosť dlhu vo výške 46,79 eura (faktúra č.
XXXXXXXXXX) a to dňa 11.1.2011, v danom prípade sa dlh premlčal dňom 11.1.2014, t.j. 3 roky po
splatnosti dlhu. Návrh na súd bol podaný dňa 13.1.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne, a
preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol vo veci úspešnejší vo väčšej časti, preto má

právo na náhradu trov konania.

Trovy konania si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil za súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy
právneho zastúpenia vo výške 59,14 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

nasledovne:
- 2 úkony právnej pomoci - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ - po á 16,60 eura, spolu 33,20 eura+
- 2x režijný paušál - § 16 ods. 3 - po á 8,04 eura, spolu 16,08+
t .j. spolu 49,28 eura + 20 % DPH, spolu 59,14 eura.

Navrhovateľ bol úspešný v časti 69,79 % a neúspešný v časti 30,21 % (úspech počítaný z požadovanej

istiny 156,- eur a príslušenstva do 13.1.2014 (deň podania návrhu) vo výške 40,73 eura, spolu 196,73
eura, pričom priznaná bola istina vo výške 109,21 eura a príslušenstvo ku dňu podania návrhu vo výške
28,09 eura, spolu 137,30 eura). Pomer úspechu a neúspechu v konaní by tak priznával navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania, vo výške rozdielu úspechu a neúspechu v konaní vo výške, ako je
vyčíslená vo výroku rozsudku.

Pomer úspechu a neúspechu v konaní tak predstavuje náhradu za súdny poplatok vo výške 6,54 eura
(úspech - neúspech = 11,52 eura - 4,98 eura = 6,54 eura) a trov právneho zastúpenia vo výške 23,40
eura (úspech - neúspech = 41,27 eura - 17,87 eura = 23,40 eura).

Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, súd poukazuje na nasledovné zdôvodnenie.

Podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov).
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Zákon priznáva odmenu za zastupovanie zástupcovi len vtedy, ak ide o advokáta. Podrobnosti

ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. V zmysle citovanej vyhlášky advokátovi patrí za zastupovanie odmena, náhrada hotových
výdavkov, ktorými sú najmä súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a ďalej mu patrí i náhrada za stratu času.

Nahrádzajú sa len účelne vynaložené trovy konania. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov. Súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom,avšak súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné priznať náhradu trov konania za zastúpenie
s poukazom na to, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania, keďže vedľajší účastník má za cieľ
poskytovať ochranu spotrebiteľom poskytovaním poradenstva a aktívnej procesnej účasti v konaniach

pred orgánmi štátnej správy a pred súdmi vstupovaním do týchto konaní na strane spotrebiteľov a teda
musí poznať právo a musí vedieť riadne aj pred súdom hájiť záujmy spotrebiteľov. Preto nie je účelne
vynaložiť ďalšie trovy na zastupovanie advokátom. Z uvedeného dôvodu súd na základe svojej úvahy
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za právne zastúpenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.