Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Kuchtová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/475/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219936
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211219936.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. P. X., U.., G. J. L. F., G., proti odporcovi:
Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniam Okresného
súdu Bratislava II, č. k. 21C/122/2011-32a zo dňa 12. marca 2012, č. k. 21C/122/2011-49 zo dňa 31.
augusta 2012 a č. k. 21C/122/2011-48 zo dňa 31. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. marca 2012, č. k.
21C/122/2011-32a, p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. augusta 2012, č. k.
21C/122/2011-49, z r u š u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. augusta 2012, č. k.
21C/122/2011-48, p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 12. marca 2012, č. k. 21C/122/2011-32a, súd prvého stupňa uložil

navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní od doručenia napadnutého uznesenia zaplatil súdny poplatok za
námietkuzaujatostinazáklade§15aO.s.p.,ktorúvzniesolpodanímzodňa6.2.2012,vsume66eur.Súd
prvého stupňa uviedol, že súdny poplatok vyrubil podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov a
zákona o súdnych poplatkoch v platnom znení. Zároveň poučil navrhovateľa, že v prípade nezaplatenia
súdneho poplatku v určenej lehote, ho bude vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a konanie o poplatku za podanú námietku zaujatosti zastavil. Podľa
navrhovateľa v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., keď v tej istej veci sa
už prv začalo konanie. Uviedol, že návrh na určenie zaujatosti konajúcej sudkyne podal dňa 2.12.2011
a za podanie tohto návrhu aj zaplatil poplatok. Námietkou zaujatosti zo 6.2.2012 tento návrh len doplnil
v čase konania o ňom. Mal za to, že túto okolnosť preukazuje to, že rozhodnutie o námietke zaujatosti z

2.12.2011 mu bolo doručené až 13.2.2012, po podaní doplňujúcich dôvodov k jeho námietke zaujatosti
z 2.12.2011. Navrhovateľ podotkol, že doplnenie námietky zaujatosti nebolo samoúčelné, ale urobil ho
oprávnene a v nutnej obrane voči konajúcej sudkyni, ktorá nedbala na svoj stav sporného vylúčenia z
konania vo veci a vyrubila mu pokutu na hornej hranici jej možnej výšky. Zastával názor, že sudkyňa
takto konala len z dôvodu podania návrhu na preskúmanie jej zaujatosti dňa 2.12.2011. Táto okolnosť
je preto podľa navrhovateľa novou okolnosťou toho istého už začatého a už spoplatneného konania,

pričom jedno konanie súdu nemožno spoplatniť dvojnásobne.Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 2.12.2011 (č. l. 11)
namietal zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že v obdobnom súdnom konaní vedenom na tom istom

súde prvého stupňa sa zákonná sudkyňa označila za zaujatú spolu s ostatnými sudcami Okresného
súdu Bratislava II a všetci sudcovia občianskoprávneho úseku daného súdu boli rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave vylúčení z konania a vec bola prikázaná inému súdu. O tejto, v poradí prvej, námietke
zaujatostivznesenejnavrhovateľomrozhodolKrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.5NcC/58/2011-20
zo dňa 19.1.2012 tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Toto
uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 13.2.2012. Podaním zo dňa 6.2.2012 (č. l. 22) navrhovateľ

okrem iného vzniesol ďalšiu, v poradí druhú, námietku zaujatosti konajúcej sudkyne. Uvedené podanie
bolo označené ako: 1. Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/122/2011-21
z 27.1.2012 v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, 2. Námietka
zaujatosti konajúcej sudkyne v konaní Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/122/2011. Nakoľko v
zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. je potrebné každý úkon posudzovať podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne

označený, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom tohto podania má za to, že nepochybne ide o
novú námietku zaujatosti a nie o doplnenie v poradí prvej námietky zaujatosti vznesenej navrhovateľom.
Navrhovateľ v tejto, v poradí druhej, námietke zaujatosti ako dôvody, pre ktoré by zákonná sudkyňa mala
byť vylúčená z prejednávania veci uvádza, že uznesením č. k. 21C/122/2011-21 z 27.1.2012 konajúca
sudkyňa mala zreteľne prehlásiť, že má k navrhovateľovi natoľko emotívny vzťah, že sa považuje

navrhovateľom natoľko urazená, že je nevyhnutné, aby použila svoje postavenie v štátnej funkcii na
začatie priestupkového konania voči navrhovateľovi. Navrhovateľ teda uvádza nové skutočnosti, ktoré
by mali odôvodňovať zaujatosť zákonnej sudkyne a ktoré nerozširujú, nedopĺňajú ani iným spôsobom
bližšie nešpecifikujú dôvody zaujatosti uvádzané navrhovateľom v prvej námietke zaujatosti. Odvolacie
námietky navrhovateľa v tomto smere preto nie sú dôvodné. Za novú námietku zaujatosti považoval

predmetné podanie navrhovateľa zo dňa 6.2.2012 aj Krajský súd v Bratislave, ktorý o nej rozhodol
uznesením č. k. 5NcC/15/2012-38 zo dňa 30.4.2012 tak, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a
rozhodovaniavecinevylúčil.Nazákladeuvedenéhoavzhľadomnaskutočnosť,žepodľa§5ods.1písm.
g/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania,
súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok podľa položky 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66 eur aj za v poradí druhú námietku zaujatosti vznesenú
podaním zo dňa 6.2.2012.

Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.1.2012, č.
k. 5NcC/58/2011-20, ktorým rozhodol o prvej námietke zaujatosti v čase podania druhej námietky ešte

nebolo navrhovateľovi doručené. Sám navrhovateľ v poradí v druhej námietke zaujatosti potvrdil, že v
čase jej podania už mal vedomosť o vydaní tohto uznesenia, keď uviedol: „Nemám žiadne informácie o
tom, aké vyjadrenie v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. podala konajúca sudkyňa k mojej námietke zaujatosti z
2.12.2012. Obávam sa, že toto vyjadrenie nebolo pravdivé. Tak usudzujem z tvrdenia konajúcej sudkyne
v odôvodnení napádaného uznesenia, podľa ktorého mal Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.

k. 5NcC 58/2011-20 z 19.1.2012 (toto uznesenie mi konajúca sudkyňa nedoručila) rozhodnúť, že nie je
vylúčenázprejednávaniaveci.“.Pokiaľnavrhovateľvedel,žeojehovporadíprvejnámietkezaujatostiuž
bolo nadriadeným súdom rozhodnuté, nemohol v žiadnom prípade predmetné podanie zo dňa 6.2.2012
podať ako doplnenie prvej námietky zaujatosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12. marca 2012, č. k.
21C/122/2011-32a, ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Napadnutým uznesením zo dňa 31. augusta 2012, č. k. 21C/122/2011-49, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľoviporiadkovúpokutuvovýške1.000eur,ktorúmuuložilzaplatiťnaúčetsúduprvéhostupňa

do troch dní po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého
stupňa uviedol, že uznesením č. k. 21C/122/2011-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2012
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37, navrhovateľovi uložil
poriadkovú pokutu vo výške 800 eur za hrubo urážlivé podanie zo dňa 2.12.2011. Navrhovateľ vtomto podaní označil zákonnú sudkyňu za luhárku, u ktorej je dôvodné podozrenie na korupciu. Ďalej
súd prvého stupňa uviedol, že podaním zo dňa 22.7.2012 navrhovateľ navrhol prerušenie konania a
zároveň zastával názor, že odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37

z 30.4.2012 súd písal v chvate, keď v odôvodnení opomenul uviesť slovo neoprávnene. Navrhovateľ
uviedol, že pokiaľ zákonná sudkyňa luhárka a falšovateľka skutočne je, potom každému, kto takéto
vyjadrenie použije a preukáže jeho pravdivosť, kto umožní zákonom predpokladaným postupom takúto
sudkyňu poučiť o neprípustnosti lží a falšovania v súdnom procese právneho štátu, tomu iste patrí
poďakovanie za pomoc pri zlepšovaní justície. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ naďalej

rozvíjal svoju teóriu o údajnej lživosti zákonnej sudkyne. Opakované označovanie zákonného sudcu za
luháraafalšovateľapovažovalzadostatočnýprejavodôvodňujúcipostupvzmysle§53O.s.p.auloženie
poriadkovej pokuty. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ aj po uložení poriadkovej pokuty za hrubo
urážlivé podanie pokračoval v označovaní zákonného sudcu za luhára a falšovateľa, čo naďalej rozvíjal,
zdôrazňoval a odôvodňoval, pričom neváhal znevažovať i potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 53 ods. 2 O.s.p. uložil navrhovateľovi z dôvodu opakovaného

hrubo urážlivého podania poriadkovú pokutu vo výške 1.000 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil, pretože pokuta mu bola uložená za relevantné dôvodenie verejným výkonom práva priznaného
zákonmi a predpismi Slovenskej republiky uverejnenými v Zbierke zákonov SR. Súčasne žiadal, aby mu

odvolací súd postupom podľa § 53 ods. 4 O.s.p. odpustil pokutu uloženú uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37 z 30.4.2012. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., keď vec nesprávne právne posúdil tým, že
neprípustne použil ustanovenie § 53 ods. 2 O.s.p., keď nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že
nijakým spôsobom nesťažil konanie, už vôbec nie hrubo a konanie na súde prvého stupňa prebieha

bez akýchkoľvek prekážok tak, ako ho konajúca sudkyňa vedie. Ďalej navrhovateľ poukázal na výklad
hrubého sťaženia postupu konania ako aj na skutočnosť, že napadnuté uznesenie bolo vydané po
vydaní uznesenia o zastavení konania, t. j. v priebehu odvolacieho konania o meritórnom rozhodnutí
veci, pričom ust. § 209 až § 210a O.s.p. súdu takýto úkon nepovoľujú. Tvrdenie, že navrhovateľ v podaní
z 22.7.2012 označil konajúcu sudkyňu za „luhára a falšovateľa“, podľa navrhovateľa nie je pravdivé,

nakoľko tam len výslovne citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co
117/2012-37 z 30.4.2012 a vyjadril domnienku, že z dôvodu zrejmej nesprávnosti v tejto citácii chýba
slovo neoprávnene (označovanie ...). Navrhovateľ nerozvíjal, nezdôrazňoval, neodôvodňoval svoje
tvrdenie, že Z.. G. je luhárka a falšovateľka ani neznevažoval rozhodnutie odvolacieho súdu. Vyjadril
len svoje presvedčenie, že akákoľvek konajúca sudkyňa luhárka a falšovateľka byť nemá a že odvolací

súd z dôvodu zrejmej nesprávnosti svoj nález podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co
117/2012-37zodňa30.4.2012formulovalspôsobom,ktorýpripúšťaiopačnývýklad.Podľanavrhovateľa
sa v opakovane ukladaných pokutách zákonnou sudkyňou potvrdil jeho predpoklad emotívneho prístupu
zákonnej sudkyne k jeho osobe, pre ktorý navrhoval jej vylúčenie z konania. Navrhovateľ ďalej poukázal
na nevyvrátiteľný fakt, že v konaní Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C/113/2008 v dôvodoch

žaloby tvrdí, že Z.. G. je pravdepodobne luhárka, je skorumpovaná a vydala falošné svedectvo o
ňou rozhodovaných skutočnostiach. Preto jeho konštatovanie o existencii danej žaloby a dôvodenie
ňou nie je urážlivé, ale je popisom materiálne existujúcej skutočnosti. Upozornil na skutočnosť, že v
konaní o uvedenej žalobe poriadkovú pokutu nedostal. Zároveň podotkol, že pri popise tohto konania
nie je schopný použiť iné slová, než sú použité v tomto konaní a rovnako to nedokáže ani pri citácii

právoplatného uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 117/2012-37 z 30.4.2012.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto
hrubosťažujepostupkonaniatým,ževsúdomurčenejlehoteneurobísúdomuloženýúkonalebonesplní

jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi,
alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil
včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí
hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.Podľa § 53 ods. 2 O.s.p. pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže
uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci neboli
splnené podmienky pre opätovné uloženie poriadkovej pokuty navrhovateľovi v zmysle § 53 ods. 2
O.s.p. Z obsahu podania navrhovateľa zo dňa 22.7.2012 označeného ako Návrh podľa § 109 ods. 1
písm. b/ O.s.p. na prerušenie konania Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/122/2011 o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom (č. l. 44), za ktoré mu súd prvého stupňa uložil napadnutým
uznesením poriadkovú pokutu (ďalej len „predmetné podanie“), totiž podľa názoru odvolacieho súdu
nevyplýva, že by išlo o hrubo urážlivé podanie, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa v napadnutom
uznesení. Navrhovateľ v prvej časti predmetného podania len opisuje doterajší priebeh konania, a
to nevylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci uznesením Krajského súdu v
Bratislave z 30.4.2012, č. k. 5NcC/15/2012-38 a uloženie poriadkovej pokuty navrhovateľovi vo výške

800 eur uznesením súdu prvého stupňa z 27.1.2012, č. k. 21C/122/2011-21, v spojení s uznesením
odvolacieho súdu z 30.4.2012, č. k. 5Co/117/2012-37. Následne navrhovateľ v predmetnom podaní
poukazuje na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 10C/113/2008, v ktorom
žiada o preskúmanie pravdivosti tvrdenia, že Z.. G. je luhárka a navrhuje prerušenie prejednávanej veci
do skončenia konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/113/2008. V ďalšej časti tohto podania

navrhovateľ prezentoval svoje stanovisko k rozhodnutiu odvolacieho súdu zo dňa z 30.4.2012, č. k.
5Co/117/2012-37,ktorýmbolapotvrdenáoprávnenosťuloženiaprvejporiadkovejpokutynavrhovateľovi.
Odvolací súd má za to, že slovné spojenie, ktoré navrhovateľ použil: „ ... odôvodnenie uznesenia Krajský
súdvBratislavepísalvchvate...“,nemožnopovažovaťzanatoľkourážlivé,žebyodôvodňovalouloženie
poriadkovej pokuty a už vôbec nie v takej výške, ako ju uložil súd prvého stupňa. V tejto súvislosti

považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že inštitúciám a orgánom, ktoré reprezentujú verejnú moc
štátu a v dôsledku toho sú nositeľmi rozhodnutí, ktoré občania napádajú, teda okrem iného aj súdom,
prislúcha vždy väčšia dávka tolerancie, veľkorysosti a nadhľadu, ako je tomu u jednotlivých občanov,
účastníkov konania. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno každé kritické zhodnotenie činnosti
súdu účastníkom konania považovať za hrubo urážlivé a uložiť mu za neho poriadkovú pokutu.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v predmetnom
podaní opakovane označuje zákonnú sudkyňu za luhárku a falšovateľku a túto svoju teóriu ďalej
rozvíja,zdôrazňujeaodôvodňuje.Takýtopostojnavrhovateľazpredmetnéhopodaniapodľaodvolacieho
súdu nevyplýva, a preto sú v tomto smere odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné. Vyjadrenie
navrhovateľa, že „pokiaľ zákonná sudkyňa luhárka a falšovateľka skutočne je, potom každému, kto

takéto vyjadrenie použije a preukáže jeho pravdivosť, kto umožní zákonom predpokladaným postupom
takúto sudkyňu poučiť o neprípustnosti lží a falšovania v súdnom procese právneho štátu, tomu iste patrí
poďakovanie za pomoc pri zlepšovaní justície“, nesmeruje priamo voči zákonnej sudkyni, navrhovateľ na
ňu týmto slovne neútočí, len vo všeobecnosti vyjadruje svoj názor, čo nemôže byť dôvodom pre uloženie
poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd však považuje za potrebné upozorniť navrhovateľa na skutočnosť, že Občiansky súdny
poriadok dáva účastníkom konania široké možnosti na to, aby uplatnili a dokázali svoje tvrdenia a
domohli sa ochrany svojho práva, bez urážlivých podaní. Navrhovateľ by mal preto pri formulácii svojich
podaní postupovať s náležitou starostlivosťou a určitou mierou rešpektu voči súdnej moci, bez použitia

invektívov a osočovania. V opačnom prípade sa za splnenia podmienok § 53 O.s.p. vystavuje riziku
uloženia poriadkovej pokuty. Sloboda prejavu pritom v záujme zachovania autority a nestrannosti súdnej
moci môže aj podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podliehať
rôznym formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám stanoveným zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31. augusta 2012,
č. k. 21C/122/2011-49, ktorým sa rozhodlo bez návrhu, pričom nejde o rozhodnutie vo veci samej a
dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.

Odvolací súd zároveň dodáva, že nemohol vyhovieť žiadosti navrhovateľa, aby mu postupom podľa §

53 ods. 4 O.s.p. odpustil pokutu uloženú uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/117/2012-37
z 30.4.2012. Uvedeným uznesením totiž odvolací súd len potvrdil správnosť uznesenia súdu prvého
stupňa zo dňa 27.1.2012, č. k. 21C/122/2011-21, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi
poriadkovú pokutu vo výške 800 eur. Poriadková pokuta bola teda navrhovateľovi uložená súdom prvéhostupňa a nie odvolacím súdom. Nakoľko o odpustení uloženej pokuty rozhoduje súd, ktorý ju uložil,
pričom proti rozhodnutiu, ktorým súd návrhu na odpustenie pokuty nevyhovel, je prípustné odvolanie,
odvolací súd nemohol rozhodovať o žiadosti navrhovateľa na odpustenie poriadkovej pokuty. V prípade,

že by odvolací súd o tejto žiadosti navrhovateľa rozhodol, nebolo by možné jeho rozhodnutie preskúmať
v rámci odvolacieho konania, a teda by sa tým navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom. Preto
o žiadosti navrhovateľa na odpustenie poriadkovej pokuty bude rozhodovať súd prvého stupňa, ktorý
navrhovateľovi poriadkovú pokutu aj uložil.

Napadnutým uznesením zo dňa 31.8.2012, č. k. 21C/122/2011-48, súd prvého stupňa zastavil konanie
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vosvojomrozhodnutíuviedol,ženavrhovateľsanávrhomdoručenýmsúduprvéhostupňadňa12.8.2011
domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 26.483,46 eur (797.840,70,- Sk) s príslušenstvom
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t. j. nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II v konaní

sp. zn. Er 2845/99. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 1.10.2003 podal
návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči Slovenskej republike
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorým žiadal o priznanie 26.483,46 Eur (797.840,70,- Sk)
s príslušenstvom a ktorý návrh Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 7C/77/2004 právoplatne
zamietol. Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci ako aj súdneho

spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 dospel k záveru, že o nároku navrhovateľa,
ktorého sa domáha v tomto konaní, už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
BratislavaIIIč.k.7C/77/2004-62vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.9Co/439/05-88.
V prejednávanej veci a v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 ide o identické návrhy
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. 0Er 2845/99, pričom Okresný súd Bratislava III už o návrhu právoplatne rozhodol.
Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že prejednaniu uplatneného nároku navrhovateľa
brániprekážkaresiudicatae,t.j.prekážkaprávoplatneskončenejveci,ktorápredstavujeneodstrániteľný
nedostatok podmienky konania. Preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 159 ods. 3, § 103 a §
104 ods. 1 O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 12.8.2011 zastavil.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadnemu
z účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené pre existenciu
neodstrániteľného nedostatku podmienky konania - prekážky res iudicatae.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a nariadil súdu prvého stupňa konať a rozhodnúť vo veci. Mal za to, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil tým, že neprípustne použil ustanovenie § 159 O.s.p. a nedostatočne zistil
skutkový stav. Uviedol, že žaloba v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 bola
odôvodnená prieťahmi spôsobenými okolnosťou, že súd voči ručiteľovi dlžníka Pavlovi Šipošovi nariadil

vykonanie exekúcie po štyroch rokoch nečinnosti. Preto je podľa navrhovateľa žaloba z 12.8.2011 v
konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C/122/2011 odôvodnená odmietnutím spravodlivosti,
keď súd v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Er 3845/99 dodnes nenariadil
exekúciu voči dlžníkovi S.. G. Š.. Uvedené odmietnutie spravodlivosti voči rôznym povinným, hoci
v tej istej exekúcii, nebolo nikdy nikým prejednané, a preto prekážka veci právoplatne rozhodnutej

neexistuje. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že sa prejednávali len prieťahy v konaní, v ktorom
súd voči povinnému 2/ i rozhodol. Nikdy sa však neprejednávala okolnosť vyvlastnenia pohľadávky
navrhovateľa v prospech prvého z povinných. Nakoľko predmetné žaloby navrhovateľa vychádzajú z
rôzneho skutkového základu, mal za to, že nič nebráni určeniu, či tu jeho právo voči odporcovi je alebo
nieje.Následne,potakomtourčení,ničnebránitomu,abynajehozákladebolopriznanéiplnenie.Vtejto

súvislosti navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2002 sp. zn. 3 Cdo 100/01
a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.5.1987 sp. zn. 2 Cz 12/87. V zmysle uvedeného navrhovateľ
považoval zastavenie konania za neoprávnené.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Z citovaného ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res
judicata), bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle
tohto ustanovenia ide o totožnú vec vtedy, ak navrhovateľ v novom konaní uplatňuje ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých
účastníkov. Predpokladom existencie prekážky veci právoplatne rozhodnutej teda je totožnosť predmetu

konania, ako aj totožnosť osôb, ktoré boli účastníkmi predchádzajúceho konania. Totožnosť predmetu
konania jedanávtedy,keďnárok,oktoromsaužprávoplatnerozhodlo,saopieraotenistýprávnydôvod
vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej
veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej

stránke nesprávne alebo neúplne. O tých istých účastníkov konania (t. j. totožnosť osôb) podľa judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5 Cdo 159/2010 zo dňa 12.10.2010) ide aj vtedy, ak v
konaní vystupujú ako nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a
tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o
prekážku res judicata a súd prvého stupňa postupoval správne, keď s poukazom na ust. § 103, § 104
ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Navrhovateľ sa v prejednávanej veci žalobou podanou
na súd prvého stupňa dňa 12.8.2011 domáha voči odporcovi náhrady škody podľa § 9 zák. č. 514/2003
Z. z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. Er 2845/99 vo výške 26.483,46 eur s 0,5 % denným úrokom od 14.9.1999 až do zaplatenia.
Rovnako zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004 vyplýva, že aj v tomto konaní
sa navrhovateľ žalobou zo dňa 1.10.2003 domáhal náhrady škody podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb.
spôsobenej nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. Er 2845/99 vo výške 26.483,46 eur (797.840,70,- Sk) s 0,5 % denným úrokom z omeškania od

14.9.1999 až do zaplatenia. V obidvoch konaniach ide teda o totožných účastníkov konania ako aj o
totožný predmet konania, a to náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom v totožnom
exekučnom konaní.

Odvolacísúdnepovažujezadôvodnúodvolaciunámietkunavrhovateľa,žepredmetnénávrhynazačatie

konania vychádzajú z rôzneho skutkového stavu. Je pravdou, že navrhovateľ v prejednávanej veci
v návrhu na začatie konania vidí nesprávny úradný postup súdu v tom, že Okresný súd Bratislava
II od 14.9.1999, kedy navrhovateľ podal návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, do
dňa podania návrhu na začatie konania nevydal poverenie na vykonanie exekúcie voči S.. G. Š.Q.,
ktorý podľa navrhovateľa v bode 4 notárskej zápisnice č. N 71/99, Nz 67/99, spísanej dňa 28.4.1999

notárkou Z.. C. H. na Notárskom úrade v Bratislave, ktorá je exekučným titulom, súhlasil s exekúciou
svojho osobného majetku v prípade nesplnenia záväzku dlžníka tak, ako bol špecifikovaný v bode
2 notárskej zápisnice, kým v konaní Okresného súdu Bratislava III, ktoré bolo právoplatne skončené
dňa 25.5.2007 rozsudkom č. k. 7C/77/2004-62 zo dňa 2.5.2005 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 9Co/439/05-88 zo dňa 22.3.2007, navrhovateľ za nesprávny úradný postup

považoval nekonanie Okresného súdu Bratislava II, keď v priebehu niekoľkých rokov nevydal poverenie
navykonanieexekúcie,oktoréhovydaniesúdnyexekútorpožiadaldňa14.9.1999.Navrhovateľsatedav
obidvoch konaniach domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v exekučnom
konaní sp. zn. Er 2845/1999 spočívajúcim v nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie a podľa názoru
odvolacieho súdu svoj nárok v obidvoch veciach odvodzuje od rovnakého právneho dôvodu i rovnakých

skutkovýchokolností.Odvolacísúdpritomzpripojenéhoexekučnéhospisusp.zn.Er2845/1999zistil,že
Okresný súd Bratislava II poverenie na vykonanie exekúcie č. k. Er 2845/1999-37 vydal dňa 16.12.2003,
ešte v priebehu konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 7C/77/2004, a to voči
povinným: 1/ IRAMON spol. s r.o. a 2/ K. Š.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo teda vydané tak vočidlžníkovi ako aj voči ručiteľovi z predmetnej notárskej zápisnice a nie sú dôvody na vydanie ďalšieho
poverenia priamo voči S.. G. Š.Q. ako fyzickej osobe, nakoľko tento v predmetnej notárskej zápisnici
vystupuje ako konateľ spoločnosti IRAMON spol. s r. o. Ak sa teda navrhovateľ v predmetnej právnej

veci domáha náhrady škody spôsobenej nevydaním poverenia na vykonanie exekúcie voči S.. G. Š.,
ktorý v exekučnom titule - notárskej zápisnici vystupuje ako konateľ dlžníka IRAMON spol. s r.o., voči
ktorému už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a voči S.. G. Š. ako fyzickej osobe nie je
možnévydaniepoverenianavykonanieexekúcievpredmetnejveci,idevkonečnomdôsledkuonáhradu
škody spôsobenej rovnakým údajný nesprávnym úradným postupom súdu ako v konaní Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. 7C/77/2004.

Z uvedeného vyplýva, že právoplatne skončené konanie Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
7C/77/2004 predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie o návrhu navrhovateľa na
začatie konania podaného v prejednávanej veci, a teda existuje neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p., pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31.8.2012, č. k.
21C/122/2011-48, ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.