Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208106
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8211208106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofránkovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu X. s.r.o., T. 7, XXX
XX X., N.: XXXXXXXX, právne zast. JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, AK so sídlom v Bardejove,
Andrašíkova 3, proti žalovaným: 1. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, blok W. a 2. Y. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, blok W o zaplatenie 2.795,14 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/8/2012-266 zo dňa 15.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 119,60 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa
Stašáka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi sumu 2.795,14 Eur s 8,5 % ročným úrokom od 01.09.2013 do zaplatenia. Žalobu
v časti úrokov z omeškania 0,25 % ročne, teda rozdielu medzi 8,75 % úrokom a 8,5 % úrokom zamietol.
Vo zvyšnej časti konanie zastavil a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 526,21 Eur a titulom zaplateného

súdneho poplatku vo výške 48,50 Eur. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy
2.795,14 Eur predstavujúcej nedoplatok žalovaných z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu
a správou za roky 2011 a 2012. Z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že dňa 08.11.1999
bola medzi vlastníkmi bytov bytového domu K4 a spoločnosťou STAVBYT, s.r.o. ako správcom uzavretá
zmluva o výkone správy podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z.z.

Ďalej uviedol, že dňa 24.06.2004 v čase o 19.00 hod. sa uskutočnila členská schôdza vlastníkov a

nájomníkov bytov v bytovom dome K4 na ul. O. XX v X.. Predmetom tejto schôdze, čo vyplýva zo
zápisnice, bolo posúdenie zmluvy o výkone správy, resp. zmena správcu. Išlo o prehodnotenie výkonu
správy spoločnosťou SPRAVBYT, s.r.o. a možnosťou odsúhlasenia nového správcu, za ktorého bol
navrhnutý žalobca. Na schôdzi bolo prijaté uznesenie, ktorým sa schválila výpoveď zo zmluvy o výkone
správy SPRAVBYT, s.r.o. a za nového správcu bol schválený žalobca. Za toto uznesenie hlasovalo 14
vlastníkovbytova27nájomníkovbytovzastúpenýchzástupcommestaY..L.,zcelkovéhopočtu77bytov.
Zo zápisnice ďalej vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zápisnice je podpísaná prezenčná listina zo

dňa 24.06.2004 a výpoveď zmluvy o výkone správy daná spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. Na prezenčnej
listine vlastníkov bytov v bytovom dome K4 na ul. O. XX v X. zo schôdze konanej dňa 24.06.2004 je
uvedených27mienavedľanichpodpisyvrátaneT.X.,ktorézastupovalvtomčaseT..L..Dňa24.06.2004
bola SPRAVBYT-u, s.r.o. ako vtedajšiemu správcovi bytového domu K4 daná vlastníkmi tohto bytovéhodomu výpoveď zo zmluvy o výkone správy s tým, že výpovedná lehota začala plynúť dňom 01.07.2004 a
skončí dňom 31.12.2004 s tým, že od 01.01.2005 majú vlastníci bytov zabezpečeného nového správcu.
Podľa pečiatky nachádzajúcej sa na spodnej časti listiny táto výpoveď bola spoločnosti SPRAVBYT,

s.r.o. doručená dňa 29.06.2004 spolu s prezenčnou listinou, na ktorej vlastníci bytov v bytovom dome
na ul. O. XX v X. vyslovili súhlas s touto výpoveďou. Na tejto prezenčnej listine sa nachádza 14 mien a
vedľa nich podpisy a zároveň sa tam nachádza aj uvedenie údaja o T. X. (27 bytov) a vedľa toho podpis
s okrúhlou pečiatkou Mesta X.. Tiež na spodnej časti listiny sa nachádza pečiatka SPRAVBYT, s.r.o. a
záznam o prevzatí listiny dňa 29.06.2004.

Dňa 17.12.2004 bola medzi vlastníkmi bytov bytového domu K4 a žalobcom ako správcom uzavretá
zmluva o výkone správy podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Táto zmluva nadobudla účinnosť dňom
01.01.2005.

Z opravného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a správou bytu za rok 2011, ktoré

žalovaný v 1. rade prevzal dňa 14.06.2013 vyplýva, že nedoplatok žalovaných za rok 2011 za byt č. XX
na F. XX v X. predstavuje sumu 1 381,48 €.

Podľa konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a správou bytu za rok 2012, ktoré
žalovaná v 2. rade prevzala dňa 17.06.2013 nedoplatok žalovaných za rok 2012 za byt č. XX na F.

XX v X. predstavuje sumu 2 795,14 €, pričom podľa písomného podania právneho zástupcu žalobcu
doručeného súdu dňa 31.03.2014 táto konečná suma zahŕňa aj nedoplatok za rok 2011 (teda aj sumu
1 381,48 €).

Z potvrdenia vydaného spoločnosťou SPRAVBYT s.r.o. dňa 05.08.2014 predloženého žalovaným v 1.

rade vyplýva, že žalovaní majú prevedené úhrady za poskytované služby za rok 2011 v sume 804,76 € a
za rok 2012 v sume 1 747,98 €, pričom tieto sumy boli prevádzané na účet bytového domu K4 na ul. F..

Podľa výpisu z účtu Prima banka Slovensko, a.s. - pobočka X., je účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený
na majiteľa: P. bytov bytového domu W F. XX, X..

V právnej veci žalobcu X., s.r.o., voči žalovanému U., s.r.o., vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
1C 362/2005, o splnenie povinnosti vyplývajúcej z osobitného zákona, tunajší súd rozsudkom zo dňa
20.05.2013 vyslovil, že žalobca je od 01.01.2005 správcom bytového domu na ul. F. XX v X.. V
odvolacom konaní krajský súd rozsudkom č. k. 16 Co 187/2013-969 zo dňa 18.12.2014, právoplatným

dňa 16.03.2015, napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č. k. 1C 362/2005-829 zo dňa 20.05.2013 zmenil
tak, že návrh žalobcu na určenie, že je správcom bytového domu K4 na ul. F. XX v X., zamietol. V
relevantnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia krajský súd konštatoval: „Ak sa teda žalobca domnieva,
že je správcom v zmysle vyššie uvedených právnych ustanovení, potom takúto žalobu musí podať
proti všetkým tým, ktorí s ním ako správcom zmluvu o výkone správy neuzavreli. Pokiaľ sú uplatnené

iné žaloby na Okresnom súde X. o plnenie, ktoré vyplývajú zo zmluvy o výkone správy vo vzťahu či
už žalobcu alebo žalovaného, súd prvého stupňa si musí najsamprv vyriešiť predbežnú otázku, kto je
vlastne správcom bytového domu. "

Súd prvého stupňa citoval ust. § 6 ods. 2, 3, § 8 ods. 3, § 8a ods. 6, § 8b ods. 1, 2 písm. e), § 10 ods.

1, 6, § 8 ods. 3, § 14 ods. 1, 2, § 8a ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom
od 01.04.2010 do 29.02.2012 a od 01.03.2012 do 30.09.2014. V nadväznosti na citované ustanovenia
uviedol, že vlastníci bytov účinne vypovedali SPRAVBYTu zmluvu o výkone správy, keď táto výpoveď
spolu s prezenčnou listinou mala písomnú podobu, výpovedná lehota začala plynúť dňom 01.07.2004 a
uplynula dňom 31.12.2004, čo zodpovedá § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného do 30.06.2004.

Znamená to, že k 01.01.2005 spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o. nebola správcom bytového domu K4 na
ulici F. XX v X..

Súd sa ďalej zaoberal okolnosťami uzavretia zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 17.12.2004 medzi
vlastníkmi bytov bytového domu K4 a novým správcom - žalobcom, ktorej účinnosť bola dohodnutá

k 01.01.2005, teda odo dňa, keď už uplynula výpovedná lehota výpovede danej vlastníkmi bytov
predchádzajúcemu správcovi - SPRAVBYTU. Poukázal na znenie § 8a ods. 1 a 3 zákona č. 182/1993
Z. z. v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.10.2005. Uviedol, že dikcia zákona striktne umožňuje
vypovedať zmluvu o výkone správy len postupom podľa § 14 citovaného zákona. Zdôraznil, že tentorigorózny proces podľa § 14 vyžaduje podľa § 8a citovaného zákona len vypovedanie zmluvy o výkone
správy. Jej uzavretie je s účinnosťou od 01.07.2004 determinované len písomnou formou a materiálnymi
požiadavkami kladenými na jej obsah (§ 8a ods. 1). Konštatoval, že žalobca s vlastníkmi bytov bytového

domu K4 dňa 17.12.2004 súčinnosťou od 01.01.2005 platne uzavrel zmluvu o výkone správy, ktorá má
písomnú podobu a jej obsah zodpovedá zákonným požiadavkám.

Súdsazaoberalajďalšouotázkouvýznamnoupretotokonanie,atedaokolnosťamivypovedaniazmluvy
o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi bytového domu K4 a žalobcom ako správcom zo dňa

17.12.2004, pričom k jej vypovedaniu malo dôjsť na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu K4 v júni
2010(dňa08.06.2010,pozn.).Konštatoval,ženeplatnosťuzneseníprijatýchnatejtoschôdzi(ajvýpoveď
daná žalobcovi ako správcovi) je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
2C18/2012,ktorékudňuvyhláseniarozsudkuvtejtoprávnejvecinebolodosiaľprávoplatneskončené.V
tejto súvislosti upriamil pozornosť na vyjadrenie zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 15.06.2015
potvrdil, že výpoveď zo zmluvy o výkone správy zo dňa 17.12.2004, ktorá mala byť schválená na schôdzi

vlastníkov bytov v júni 2010 im nikdy nebola doručená. Taktiež aj žalovaný v 1. rade na pojednávaní
dňa 15.06.2015 potvrdil, že on osobne bol žalobcovi doručiť prezenčnú listinu preukazujúcu súhlas s
výpoveďou danou žalobcovi. Zároveň však potvrdil, že výpoveď žalobcovi doručená nebola.

Na základe týchto zistení dospel k záveru, že výpoveď zo zmluvy o výkone správy nemohla byť žalobcovi

daná platne, keďže prezenčnú listinu hoc aj preukazujúcu súhlas s výpoveďou nepovažoval za právny
úkon výpovede, keďže súhlas vlastníkov bytov daný postupom podľa § 14 cit. zákona je len podkladom
jednostranného právneho úkonu výpovede, ktorá na to, aby so sebou spojila všetky požadované právne
účinky, musí byť druhej strane riadne doručená. Výpoveď však nebola žalobcovi riadne doručená, a tak
nemohla začať plynúť výpovedná lehota, uplynutím ktorej by zanikol právny vzťah založený zmluvou

o výkone správy zo dňa 17.12.2004. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že žalobca je správcom
bytového domu K4 na ulici F. XX v X. aj za obdobie rokov 2011 a 2012, teda za žalované obdobie.
Vyslovený právny názor sa podľa súdu nepriečil úvahám a záverom krajského súdu obsiahnutým
v rozsudku č.k. 16Co/187/2013-969 zo dňa 18.12.2014, pretože aj v tomto rozhodnutí odvolací súd
konštatoval, že pri žalobách na plnenie je súd povinný predbežne riešiť otázku, kto je správcom bytového

domu W Nárok žalobcu voči žalovaným tak považovala za dôvodný. Vyslovil tiež názor, že skutočnosť,
že žalovaný plnili na účet spoločnosti Spravbyt s.r.o., ktorú považovali za správcu bytového domu
nemôže súd považovať za dôvod pre zánik ich záväzku voči žalobcovi. V prípade, že žalovaní plnili
spoločnosti Spravbyt s.r.o. bez právneho dôvodu alebo na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne
odpadol, nie je týmto dotknutý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto sa na ich

úkor bezdôvodne obohatil v zmysle občianskoprávnych predpisov. Súd prvého stupňa neprihliadol ani
na námietky žalovaných týkajúce sa skutočnosti, že v žalovanom období nemal žalobca podpísané
zmluvy s dodávateľmi energií, ale tieto boli podpísané až neskôr. Vyslovil názor, že vznik, zmena alebo
zánik týchto právnych vzťahov nemá vplyv na povinnosť vlastníkov bytom uhrádzať mesačné zálohové
platby, pričom skutočný rozsah a cena za poskytnuté dodávky energií sa vo vzťahu k vlastníkom bytom

prejaví vo vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré im je správca povinný najneskôr do
31.05. nasledujúceho roka predložiť. Vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania uviedol, že pôvodne
žalobca úrok požadoval aj za obdobie od 01.08.2013, čo však s prevzatím žaloby upravil na úrok žiadaný
až od 01.09.2013. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal k dlžnej sume 8,5 %
ročný úrok z omeškania, pričom naviac žiadaný úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol. Úrok z

omeškania priznal od 01.09.2013 z dôvodu, že žalovaní prevzali opravné a konečné vyúčtovanie za roky
2011 a 2012 v dňoch 14.06.2013 a 17.06.2013, pričom nedoplatok bol splatný do 60 dní od doručenia
týchto vyúčtovaní, čo znamená, že žalovaní sa so zaplatením dlžnej sumy dostali do omeškania dňa
15.08.2013 a 18.8.2013. Keďže žalobca požadoval úrok z omeškania až od 01.09.2013, považoval
žalobu aj v tejto časti za dôvodnú.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3, teda priznal žalobcovi plnú náhradu
trov konania s konštatovaním, že tento mal neúspech iba v nepatrnej časti.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaní. Namietali

procesnoprávnepochybeniasúdu,ktorévidelivtom,žetentoopakovaneporušilichprávonaspravodlivý
proces tým, že účelovo realizoval úkony v rozpore s platnou právnou úpravou. Za zásadné procesné
pochybenia považovali prekážku litispendencie, ktorú videli v tom, že v predmetnom konaní začatom
dňa 01.12.2011 bola pôvodne žalovaná suma 810,24 Eur a až po pripustení zmeny petitu sa predmetomkonania stala suma 2.795,14 Eur s prísl. Zdôraznili, že až právoplatnosťou uznesenia zo dňa 27.05.2014
sa predmetný nárok stal predmetom konania vo veci 2C/8/2012. Ten istý žalobca však podal rovnakú
žalobu, teda o zaplatenie sumy 2.795,14 Eur s prísl. , pričom toto konanie sa viedlo na Okresnom

súde Bardejov pod sp.zn. 5C/89/2014. Znamená ta, že uvedená suma bola predmetom konania od
začiatku roka 2014, teda od podania žaloby, čo je podstatne skôr ako vo veci 2C/8/2012, kde uznesenie,
ktorým bola pripustená zmena žaloby je zo dňa 27.05.2015. Dve konania na ten istý predmet sa
viedli minimálne do 30.09.2015, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o späťvzatí žaloby vo veci
5C/89/2014. Znamená to, že toto konanie sa viedlo aj ku dňu 15.06.2015, kedy okresný súd vyhlásil

rozhodnutie vo veci 2C/8/2012. Mali za to, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
preto bolo povinnosťou súdu predmetné konanie zastaviť. Navrhli preto rozsudok okresného súdu
zrušiť a konanie v tejto veci zastaviť. Porušenie práva na spravodlivý proces videli odvolatelia v tom,
že súd prvého stupňa viackrát cituje a používa dôkaz, ktorý nebol vykonaný a oboznámený, a to
predovšetkým rozsudok krajského súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia aj cituje. Postup súdu
prvého stupňa považovali za zmätočný a nesprávny aj pre nevykonanie viacerých návrhov na doplnenie

dokazovania, pričom o týchto ani nerozhodol tak, že by ich zamietol. Namietali taktiež neoboznámenie
spisu 1Cb/55/2008, čím došlo tiež k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu práva konať pred
súdom.

Hmotnoprávne pochybenia súdu videli žalovaní v tom, že súd vôbec nevenoval pozornosť zvolávaniu

schôdze a splneniu zákonných podmienok podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto ustanovenia totižto oznámenie
o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome minimálne 10 dní pred dňom konania schôdze. Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa
rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

ak tento zákon neustanovuje inak. Z textu zákona tak vyplýva, že zmluva o výkone správy môže byť
uzavretá len s jedným správcom, a že správa môže byť odovzdaná výlučne tomu, kto preukáže, že
je týmto novým správcom, a že proces jeho schvaľovania a schvaľovania zmluvy o výkone správy
bol zákonný a správny. Musí teda byť jednoznačne preukázané, že žalobca splnil všetky zákonné
podmienky, a je teda novým správcom. Žalovaní poukázali na to, že z podania zo dňa 24.06.2004

vlastníkov bytov v bytovom dome K4 označeného ako Výpoveď zmluvy o výkone správy vyplýva, že
tam uvedení a podpísaní vlastníci dávajú firme Spravbyt výpoveď k 31.12.2004. Z pripojenej prezenčnej
listiny vlastníkov vyplýva, že podpísané osoby vyslovujú súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy so
Spravbytom. Podpísaných je 14 osôb a za mesto X., teda za 27 bytov je podpis primátora mesta X.. Toto
podanie spolu s prezenčnou listinou bolo doručené Spravbytu dňa 29.06.2004, pričom z jednotlivých

listín je nepochybné, že viaceré podpísané osoby vôbec neboli na schôdzi a na schôdzi nebol ani
primátor mesta X.. Poukázali na to, že na prezenčnej listine sú podpísaní aj nájomcovia, že viacerí
podpísaní na schôdzi v skutočnosti vôbec neboli a došlo k falšovaniu podpisov osôb, ktoré na schôdzi
neboli. Tvrdili, že Spravbytu nebola doručená samotná výpoveď, ale len súhlas s výpoveďou, avšak
súd prvého stupňa sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, a ani nerozlišoval medzi týmito dvoma

samostatnými právnymi úkonmi. Trvali tiež na tom, že zmluva o výkone správy so spoločnosťou X.,
s.r.o. X. nebola predmetom žiadnej členskej schôdze a nikto ju nikdy nechválil. Schválenie zmluvy o
výkone správy patrí pritom do výhradnej kompetencie členskej schôdze vlastníkov. Namietali porušenie
princípu legitímnych očakávaní s poukazom na to, že závery súdu prvého stupňa v predmetnej veci
odporujú záverom obsiahnutým v odôvodneniach iných rozhodnutí toho istého súdu. Poukázali tiež na

to, že nikto od 01.01.2005 odkedy sa X. s.r.o. sám považoval za správcu až do schôdze konanej dňa
08.06.2010 nikto nenamietal zvolanie schôdzí vlastníkov správcom SPRAVBYT s.r.o. Pochybenie súdu
prvého stupňa videli aj v tom, že tento sa nezaoberal ex offo premlčaním nároku v súlade s ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Trvali na tom, že z ich strany došlo k plneniu voči spoločnosti SPRAVBYT za časť roku 2011

a tiež do súdnej úschovy, teda nemohlo dôjsť k započítaniu týchto plnení zo strany žalobcu, lebo ten
ich reálne neposkytol. Navrhli rozsudok zrušiť a konanie zastaviť pre procesné vady so zdôraznením
neúplne zisteného skutkového stavu na základe neúplného dokazovania, v dôsledku ktorého súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tak aj na základe toho nesprávne rozhodol.

K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.12.2015. Trval na tom, že celý súdny
proces bol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, že súd správne zistil skutkový stav veci, ktorý
správne vyhodnotil a vydal aj zákonné rozhodnutie. Zdôraznil, že zaplatenie nedoplatkov z ročných
vyúčtovaní za roky 2011 a 2012 vo výške 2.795,14 Eur sú riešené iba v tomto konaní a nie je totožný siným konaním. S poukazom na ust. § 8a zákona č. 182/1992 Z.z. v znení k 17.12.2014 žalobca uviedol,
že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na ul. F. XXX/XX v X. uzatvorili so správcom, teda
žalobcom písomnú zmluvu o výkone správy dňa 17.12.2004 na dobu neurčitú, pričom do dnešného

dňa nebola žiadnym spôsobom účastníkmi zmluvy skončená. Znamená to, že je správcom bytového
domu a správu aj reálne vykonáva, teda zabezpečuje v celom rozsahu služby spojené s užívaním bytu
podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaní napádajú schôdzu vlastníkov
bytov z 24.06.2004, tak títo mali v súlade s ust. § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. právo podať žalobu
na súd, ktoré právo však nevyužili, a preto zaniklo. Závery schôdze vlastníkov bytov z 24.06.2004 sú

teda platné a záväzné. V súvislosti s týmto záverom poukázal na viaceré rozhodnutia Okresného súdu
Bardejov, resp. Krajského súdu v Prešove. Tiež zdôraznil, že informoval vlastníkov bytov o výsledkoch
súdnych sporov písomnou informáciou do poštovej schránky, vyvesením na tabuli bytového domu, na
dverách a na webovej stránke domu. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že predmetný spor je sporom
spotrebiteľským vzhľadom na charakter vykonávania správy domu, teda aj skutočnosť, že majiteľom
účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a správca

je oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a
povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,60 Eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa
§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenie rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k
správnymskutkovýmzisteniam,zktorýchvyvodilajsprávnyprávnyzáver.Odvolacísúdvcelomrozsahu
poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných je potrebné uviesť nasledovné.

Súčasťou predmetného spisu nie je spis Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/89/2014, avšak podľa
údajov uvádzaných žalovanými v odvolaní predmetné konanie je dňom 30.09.2015 právoplatne
skončené späťvzatím žaloby, v dôsledku čoho prekážka litispendencie odpadla. Preto odvolací súd pri
rozhodovaní o odvolaní na túto odvolaciu námietku nemohol prihliadať.

Žalovaní vo svojom odvolaní namietajú odňatie možnosti konať pred súdom, ktorého konania sa mal
dopustiť súd prvého stupňa nevykonaním dôkazov, a to oboznámením rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove vo veci 16Co/187/2013, ako aj 1Cb/55/2008 Okresného súdu Bardejov. Pokiaľ súd prvého
stupňa poukazuje na rozhodnutie 16Co/187/2013-969 zo dňa 18.12.2014, tak poukazuje len na svoju

zákonnú možnosť riešiť ako otázku predbežnú, otázku správcovstva bytu žalovaných. Keďže takýto
procesný postup súd prvého stupňa v predmetnej veci zvolil, bolo odkázanie na citované rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove nadbytočné, teda nemalo žiaden podstatný právny význam. Naviac odvolací
súd poukazuje na znenie odôvodnenia prvostupňového rozsudku, v ktorom sa vyporiadal s vykonaním
tohto dôkazu, kedy vyslovil presvedčenie, že obsah tohto rozhodnutia je žalovaným známy, keďže tento

rozsudok doručili práve žalovaní podaním zo dňa 15.04.2015. Z obsahom spisu 1C/362/2005, ktoré sú
súčasťou spisu 1Cb/55/2008 bolo dokazovanie vykonané v súlade O.s.p., o čom svedčí samotný obsah
spisu.

Pokiaľ žalovaní namietajú nesprávny postup zvolávania schôdze konanej dňa 24.06.2004, ktorej

výsledkom bola výpoveď daná predchádzajúcemu správcovi SPRAVBYTu s.r.o. Bardejov, tak v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení
účinnom k 24.06.2004, v zmysle ktorého žalovaní mali právo obrátiť sa na súd a domáhať sa nápravy.
Ak tak neučinili, ich právo zaniklo. Preto správne súd prvého stupňa posúdil vzťah medzi bývalým
správcom SPRAVBYTom, s.r.o. Bardejov a žalovanými ako ukončený a potvrdil správnosť vecnej

aktívnej legitimácie X., s.r.o. X. ako žalobcu v predmetnom konaní. Je nepochybné, že žalovaní uzavreli
so žalobcom dňa 17.12.2004 zmluvu o výkone správy, ktorou zmluvou sú doposiaľ viazaní, keďže k jej
ukončeniu zákonným spôsobom nedošlo. Vecné bremeno preukázania ukončenia zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovanými bolo na žalovaných, ktorí ho v tomto smere neuniesli.Odvolanie žalovaných obsahuje aj poukázanie na premlčanie daného nároku. Keďže ide o námietku,
ktorá nebola vznesená pred súdom prvého stupňa, bolo dôvodné, aby sa touto zaoberal odvolací súd.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Predmetné konanie bolo začaté dňa 01.12.2011, pričom jeho predmetom bolo zaplatenie 810,24 Eur s

prísl. z titulu nedoplatku zálohovitých platieb za máj až október 2011. Dňa 31.03.2014 doručil žalobca
súdu návrh na zmenu žaloby, v ktorom sa domáhal vo vzťahu k žalovaným už zaplatenia nedoplatku z
vyúčtovania za roky 2011 a 2012. Žalobca bol povinný vyúčtovanie uskutočniť do 31.05. nasledujúceho
roku, to znamená, že vyúčtovanie za rok 2011 bol povinný uskutočniť do 31.05.2012 a vyúčtovanie za
rok 2012 bol povinný uskutočniť do 31.05.2013. Keďže nedoplatok bol splatný do 60 dní od určenia
vyúčtovania a tieto boli doručené žalovaným dňa 14.06.2013 a 17.06.2013, začala plynúť premlčacia

lehota v zmysle ust. § 100 Občianskeho zákonníka dňom 15.08.2013 a 18.08.2013. Znamená to, že
všeobecná trojročná premlčacia lehota do úpravy žaloby uskutočnenej dňa 31.03.2014 neuplynula
a nárok nie je premlčaný. Aj v prípade, že žalobca by predložil vyúčtovanie v riadnom termíne, tak
nedoplatok za rok 2011 by bol splatný do 31.07.2012 a nedoplatok z vyúčtovania za rok 2012 by bol
splatný do 31.07.2013, teda aj v tomto prípade by k premlčaniu nároku žalobcu do dňa 31.03.2014

nedošlo.

S poukazom na uvedené považoval odvolací súd všetky odvolacie námietky žalovaných za nedôvodné
a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., teda
úspešnému žalobcovi boli priznané trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 04.12.2015 vo výške 119,60 eur vychádzajúc z hodnoty sporu 2795,14 eur v súlade
s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (111,21 eur + režijný paušál 8,39 eur).

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.