Rozsudok – Pracovné právo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/477/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308207115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1308207115.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: K.. Q. I., D. C. D., K. Č..
XX, zast. Dr. Miroslavom Králikom, advokátom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporcovi: Domov
seniorov ARCHA, Bratislava, Rozvodná č. 25, zast. JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou v Bratislave,
Račianska č. 66, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 1. decembra 2010 č.k.
12C/78/08 - 164 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru m e n í tak, že určuje, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľke
odporcom dňa 31.1.2008 je neplatná.

Vnapadnutejčastitýkajúcejsanáhradymzdyanáhradytrovkonaniaodvolacísúdrozsudoksúduprvého
stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala
určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 31. 01. 2008 je neplatná, a odporcovi uložiť povinnosť
umožniť navrhovateľke výkon práce a zaplatiť jej náhradu mzdy v nešpecifikovanej výške odo dňa 31.

03. 2008 do dňa, kedy jej umožní pokračovať v práci, súčasne navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vo výške 622,60 eur na účet JUDr. Jely Mikuškovej, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
5Co/477/2013
Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 11. 10. 2004. Dohodnutým druhom práce bol ergoterapeut. Pracovný pomer bol uzatvorený na
dobu neurčitú, s pracovným pomerom na kratší pracovný čas a to v trvaní 20 hodín týždenne. Dňa

31. 01. 2008 skončil odporca pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou z organizačných dôvodov
podľa ust. § 63 od.1 písm. b/ Zák. práce s odôvodnením, že v súvislosti s organizačnými zmenami
bol aktivačný úsek ako samostatná jednotka zrušený a jeho činnosť bola včlenená do opatrovateľsko-
ošetrovateľského úseku. Nakoľko navrhovateľka nebola ochotná túto zmenu akceptovať, odporca ju
nemal možnosť ďalej zamestnávať. Navrhovateľka v návrhu namietala, že odporca nesplnil základnú
podmienku pre uplatnenie uvedeného výpovedného dôvodu, ktorou je nadbytočnosť zamestnanca a
preto skončenie pracovného pomeru je neplatné. Navrhovateľka listom zo dňa 28. 01. 2008 odporcovi

oznámila, že neprijíma prácu ergoterapeutky na opatrovateľskom úseku a listom zo dňa 18. 03. 2008
požiadala zamestnávateľa o prideľovanie práce z dôvodu, že výpoveď je neplatná.
Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 12 C 78/08-98 zo dňa 10. 12. 2008 návrh navrhovateľky zamietol.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5 Co 60/09- 127 zo dňa 04. 05.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že vo
veci je potrebné doplniť dokazovanie v tom smere, či bol daný súhlas primátora hl. mesta so zmenou
organizačného poriadku odporcu.

Na základe vykonaného doplneného dokazovania mal súd prvého stupňa za to, že riaditeľke odporcu,
ako jeho štatutárnemu orgánu, nevyplývala výslovná povinnosť ani zo Zriaďovacej listiny účinnej odo
dňa 01. 01. 2010, ani z vtedy platného Organizačného poriadku účinného odo dňa 01. 10. 2006 žiadať
o predchádzajúci súhlas zriaďovateľa - primátora hl. mesta Bratislavy, s plánovanou organizačnou
zmenou zo dňa 12. 12. 2007. Túto povinnosť mal odporca iba pri vydávaní Organizačného poriadku. A

k Organizačnému poriadku účinnému odo dňa 01. 10. 2006 predchádzajúci písomný súhlas Magistrátu
hl. mesta SR Bratislavy odporca mal, a to zo dňa 29. 09. 2006, č. j. MAG -2006- XXXX/XXXXX/
XXXX. Toto vyplýva i z podania informácie samotného Magistrátu pre navrhovateľku, zo dňa 01. 12.
2008, kde je výslovne uvedené, že primátor hlavného mesta dňa 29. 09. 2006 v zmysle Zriaďovacej
listiny účinnej od 1. 1. 2000 v znení jej dodatkov udelil odporcovi predchádzajúci súhlas na vydanie
Organizačného poriadku pre Domov seniorov Archa a tento súhlas sa i nachádza predmetnom spise.

Súd sa plne stotožnil s vyjadrením odporcu, že o súhlas mal vopred žiadať primátora hlavného mesta iba
pri prijímaní Organizačného poriadku, čo však nie je tento prípad, kedy riaditeľka odporcu nevydávala
nový organizačný poriadok, ale prijímala iba organizačnú zmenu, a to dňa 12. 12. 2007, o zlúčení
dvoch úsekov, bez následkov prepúšťania zamestnancov a iných faktických personálnych zmien, teda
aktivačný úsek sa včlenil

5Co/477/2013
do úseku opatrovateľsko-ošetrovateľského. A hoci jej to zo žiadneho interného predpisu priamo
nevyplývalo, napriek tomu informovala o tomto kroku primátora, ktorý to dvakrát súdu potvrdil, že o
tomto zámere odporcu bol vopred informovaný a predchádzajúci súhlas k tomu dal. To, že navrhovateľka
odmietla ponuku odporcu na výkon práce na novovytvorenom úseku, s možnosťou práce na plný

úväzok, nie je porušením povinnosti odporcu, ale jej slobodného rozhodnutia, za ktoré musí znášať
sama dôsledky.

S poukazom na rozhodnutie súdu v určovacej časti návrhu súd zamietol i návrh v časti o zaplatenie
náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, keďže predpokladom pre

rozhodovanie súdu o peňažných nárokoch podľa § 78 Zák. práce je výrok súdu o určení neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka namietajúc, že hoci zriaďovacia listina
priamo neupravuje, aby predchádzajúci súhlas primátora bol písomný, takáto potreba vzhľadom na
povahu veci daná je, keď nejde o vyjadrenie či súhlas súkromnej osoby, ale voleného verejného činiteľa,
tiež pre potreby transparentnosti a dodatočnej kontroly. V tejto súvislosti poukázala na riadne písomne
udelený súhlas primátora z roku 2006 v súvislosti s prijatím organizačného poriadku. Zaujala názor,

že pri zmene organizačného poriadku účinného od 1.1.2008 odporca vyžiadať predchádzajúci súhlas
primátora hlavného mesta Bratislavy jednoducho zabudol. Ak je v spise založené písomné stanovisko,
podľa ktorého primátor bol o zmenách u odporcu informovaný resp. s realizáciou týchto udelil súhlas
ústnou formou, toto nenapĺňa požiadavky vyjadrené v pôvodnej zriaďovacej listine. Odvolateľka tiež
upozornila na stanovisko hlavného mesta z 1.12.2008, ktoréexistenciu súhlasu primátora k organizačnej

zmene účinnej od 1.1.2008 vylúčilo.

Navrhovateľka rovnako dôvodila tým, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania zámerom
organizačnej zmeny účinnej od 1.1.2008 bolo zachovanie všetkých pracovných miest, teda
navrhovateľka ani podľa odporcu sa nadbytočnou nestala. V tomto smere namietala nevykonanie

navrhnutých dôkazov majúcich preukázať, že iná pracovníčka v skutočnosti vykonáva prácu pôvodne
vykonávanúnavrhovateľkou,resp.majúcichpreukázať,čičinnosťopatrovateľkyjezlučiteľnásčinnosťou
ergoterapeutky (znalecké dokazovanie). Navrhla preto zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie jej
návrhu celkom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na to, že v dôsledku organizačných zmien sa
funkcia navrhovateľky tak, ako bola s touto

5Co/477/2013dohodnutá, stala nadbytočnou, nie je možné tolerovať, aby si zamestnanec vynucoval obsah a miesto
výkonu práce na zamestnávateľovi.

Organizačný poriadok prijatý po predchádzajúcom písomnom súhlase primátora v roku 2006 bol celkom
novým organizačným poriadkom, u čiastkovej zmeny organizačného poriadku prijatej odporcom v roku
2008 takýto súhlas už potrebný nebol. Odporca preto navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku z
hľadiska jeho vecnej správnosti.

Odvolací súd rozsudkom zo dňa 3. apríla 2012 rozhodol o odvolaní navrhovateľky tak, že v časti určenia
neplatnosti výpovede rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že výpoveď daná navrhovateľke dňa
31.1.2008 je neplatná, a v časti náhrady mzdy zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V zmeňujúcej časti rozhodnutie odôvodnil tým, že organizačná zmena z 12. decembra 2007 je neplatná,
nakoľko k nej nebol daný súhlas primátora zriaďovateľa odporcu. Podľa čl. V ods. 2 zriaďovacej listiny
odporcu je súhlas primátora zriaďovateľa potrebný nielen pri vydávaní nového organizačného poriadku,

ale aj pri jeho každej organizačnej zmene, pričom je nevyhnutné, aby bol daný písomne. Vyplýva to
jednak z ustanovenia § 12 ods. 4 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave,
podľa ktorého je primátor mesta v administratívnych vzťahoch správnym orgánom, ako aj z § 5 ods.
1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého je vydávanie ústneho stanoviska správneho
orgánu vylúčené. Keďže existencia písomného súhlasu primátora zriaďovateľa s organizačnou zmenou

u odporcu sa nepreukázala, je potrebné vychádzať z toho, že taký súhlas nebol daný vôbec; organizačná
zmena je tak neplatná, rovnako ako na nej založená výpoveď.

Na dovolanie odporcu dovolací súd uznesením zo dňa 27. júna 2013 č. k. 3 Cdo/335/2012-223 uvedený
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu vady konania, spočívajúcej

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Odvolaciemu súdu vytkol, že svoje rozhodnutie založil na
právnom závere, že podmienkou platnosti zmeny organizačného poriadku odporcu je predchádzajúci
súhlas primátora jeho zriaďovateľa na základe ustanovenia § 12 ods. 4 zák. č. 377/1990 Zb. a § 5 ods.
1 Správneho poriadku bez toho, aby uviedol, z akých dôvodov posúdil vzťah medzi odporcom a jeho
zriaďovateľom ako administratívnoprávny. Nevysvetlil, aké dôvody ho viedli k zaujatiu právneho názoru,

podľa ktorého je vydanie ústneho stanoviska správneho orgánu vylúčené.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

5Co/477/2013
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom

zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce je existencia
organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a

nadbytočnosťou zamestnanca.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívaťv tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec
alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných
zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie

pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu
zamestnancov, môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa nie je totiž dôležitý
len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda
vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral
pri organizačných zmenách nové pracovné pomery a tým zvyšoval počet zamestnancov a súčasne by

mal nadbytok zamestnancov iných povolaní alebo na inom úseku pracovnej činnosti. Nadbytočnosť
zamestnanca je podmienka platnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorej splnenie je povinný
zamestnávateľ súdu preukázať. Na
rozdiel od toho súd nepreskúmava výber zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, pretože o tomto
rozhoduje zamestnávateľ.

Príčiny, pre ktoré nemôže ďalej zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca prácami podľa pracovnej
zmluvy nesmú spočívať v jeho osobe (napr. nespôsobilosť
5Co/477/2013
vykonávať dojednané práce, porušovanie pracovnej disciplíny a pod.), ale v tom, že zamestnávateľ ďalej
nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom.

Ďalšou hmotno-právnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru je splnenie povinnosti zo
strany zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zák. práce, teda preukázanie nemožnosti zamestnanca
ďalej zamestnávať v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas,
prípadne že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ

ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu.

Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca
žiadnu prácu, ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.

Na rozdiel od právneho stavu platného do 31. marca 2002, rozhodnutie o organizačnej zmene, v
dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne, na to
oprávneným orgánom.

Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď.
Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom
okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným.

Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického

vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení
stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod by nebol daný, ak
by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak
zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku alebo
so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže

tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných
organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov
s novými zamestnancami.

Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce,

nesmie počas troch mesiacov po skončení pracovného pomeru s takýmto zamestnancom znovu utvoriť
zrušené pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 Zák. práce).

5Co/477/2013

V súdenej veci z písomného rozhodnutia o organizačnej zmene z 12. decembra 2007 vyplýva,
že s účinnosťou od 1. januára 2008 sa ruší aktivačný úsek, náplň práce ktorého sa včlení do
opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku, a to s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a zlepšiť formu
spolupráce medzi pracovníčkami opatrujúcimi seniorov v zariadení odporcu, pričom zmena vychádza ajz potreby vzniknutej presťahovaním zariadení opatrovateľskej služby do novovybudovaných priestorov.
O organizačnej zmene bol informovaný aj zriaďovateľ odporcu Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava.

Z písomného stanoviska primátora hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 3. decembra 2008 vyplýva,
že tento bol informovaný riaditeľkou Domova seniorov Archa o včlenení aktivačného úseku do úseku
opatrovateľského, a to od januára 2008. Z ďalšieho písomného stanoviska primátora zo dňa 18. októbra
2010 vyplýva, že primátor hlavného mesta SR Bratislavy v zmysle zriaďovacej listiny odporcu udelil

predchádzajúci súhlas so zmenami organizačného poriadku, ktoré nastali s účinnosťou od 1.1.2008,
pričom s poukazom na ust. čl. V bodu 2 organizačného poriadku platného do 31.12.2007 považuje takýto
súhlas za dostatočný vzhľadom k tomu, že sa nevyžaduje, aby bol udelený v písomnej forme.

Podľa čl. V bod 2 zriaďovacej listiny odporcu zo dňa 1. januára 2000 v znení jej dodatku č. 1 z 1. októbra
2002 organizáciu domova upravuje organizačný poriadok vydaný domovom po predchádzajúcom

súhlase primátora hlavného mesta.

Podľa Organizačného poriadku odporcu z októbra 2006 (čl. VI bod 1) domov sa člení na jednotlivé úseky.
Na čele úseku je vedúci úseku. Vedúci úseku zodpovedá riaditeľke za plynulú prevádzku poskytovaných
služieb na zverenom úseku. Schéma organizačnej štruktúry s počtom pracovníkov je v prílohe č. 1.

Z prílohy č. 1 Organizačného poriadku odporcu vyplýva, že jedným z úsekov, na ktoré sa člení odporca,
je i úsek aktivačný, vedúcim ktorého je liečebná pedagogička, na tomto úseku pracujú tri ergoterapeutky.

ZodpovedeMagistrátuHlavnéhomestaSRBratislavyz1.decembra2008vyplýva,žeprimátorhlavného

mesta v zmysle zriaďovacej listiny z 1. januára 2000 v znení dodatkov udelil predchádzajúci súhlas na
vydanie organizačného poriadku pre Domov seniorov Archa s účinnosťou od 1. októbra 2006, tento
organizačný poriadok nemá v súčasnej dobe žiaden dodatok, ktorý by bol podpísaný primátorom.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žeoprijatejorganizačnejzmenesúčinnosťouod1.januára2008uodporcu

na základe rozhodnutia riaditeľky z 12. decembra 2007 (čl. IV ods. 2 písm. a/ Organizačného poriadku)
primátor hlavného mesta informovaný bol, čo vyplýva z textu rozhodnutia o organizačnej zmene z 12.
decembra 2007, ako aj
5Co/477/2013
z potvrdenia primátora z 3. decembra 2008, tiež je zrejmé, že bol ním daný predchádzajúci súhlas s

úpravou organizačného poriadku organizačnou zmenou, a to ústnou formou, avšak podľa vyjadrenie
štatutárneho zástupcu odporcu sa tak stalo ešte v čase kolaudácie objektu, na ktorej bol primátor osobne
prítomný ešte v októbri r. 2006.

Podmienka predchádzajúceho súhlasu primátora s úpravou či zmenou organizačného poriadku je

pritom podmienkou účinnosti prijatej zmeny, teda bez preukázania existencie takéhoto súhlasu nemožno
uzavrieť, že k organizačnej zmene u odporcu vôbec došlo.

Odvolací súd zotrváva na argumentácii v odôvodnení zrušeného rozsudku a opätovne poukazuje
na ust. § 12 ods. 4 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, podľa

ktorého primátor je štatutárnym orgánom Bratislavy v majetkovoprávnych vzťahoch Bratislavy a v
pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov magistrátu Bratislavy; v administratívnoprávnych vzťahoch je
správnym orgánom s odkazom na ust. § 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v rámci ktorého
je vydávanie ústneho stanoviska orgánu vylúčené resp. celkom irelevantné. Správnosti uvedeného
záveru nasvedčuje existencia písomného, nie ústneho, súhlasu primátora s vydaním organizačného

poriadku účinného odo dňa 01. 10. 2006 zo dňa 29. 09. 2006, Č.. K. -XXXX- XXXX/XXXXX/XXXX,
ako aj stanovisko Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OSV- 53030/2008-339523/1035
z 1.12.2008, podľa ktorého k žiadnej zmene či dodatku organizačného poriadku u odporcu nedošlo a
stále platí organizačný poriadok z októbra 2006, kde v organizačnej štruktúre Domova seniorov Archa
(ku dňu 1.12.2008) figuruje aj aktivačný úsek.

Administratívny vzťah odporcu a jeho zriaďovateľa podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z právnej
normy, na základe ktorej si obec pre plnenie svojich úloh v oblasti verejnej správy na úseku sociálnychvecí odporcu zriadila. Touto normou bol zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, ktorý je nepochybne
normou verejného práva v oblasti verejnej správy na úseku sociálnych vecí.

Rovnako vyplýva z ustanovenia § 3 a 21 zák. č. 523/2001 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,
z ktorých nesporne vyplýva, že odporcu i jeho zriaďovateľa treba považovať za subjekty verejnej správy.

Právny názor odporcu, podľa ktorého písomný súhlas zriaďovateľa s organizačným poriadkom sa
vyžadoval len pre prípad prijatia nového organizačného poriadku, nie v prípade jeho čiastkovej zmeny,

nemá základ v zriaďovateľskej listine a ani v objektívnom práve. Podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno zo žiadnych skutočností vyvodiť, že iný postup by mal byť v prípade čiastkovej zmeny
5Co/477/2013
organizačného poriadku. Nové organizačné poriadky boli vydávané predovšetkým v prípade, keď došlo
k zmene právnej normy v oblasti sociálnej pomoci. Situácia, za ktorej sa navrhovateľka mala stať
nadbytočnou, si vyžadovala zmenu organizačného poriadku, keďže došlo k zlúčeniu dvoch úsekov,

pričom navrhovateľka mala mať za nadriadeného iného zamestnanca.

Štatutárny zástupca odporcu bol síce oprávnený vyhotoviť organizačný poriadok, jeho záväznosť
však zriaďovateľ podmienil svojim predchádzajúcim súhlasom. Nepochybne tak postupoval z dôvodu
realizácie kontrolných oprávnení, ktoré mu vo vzťahu k odporcovi vyplývali zo zákona i s ohľadom na

zverenie svojho majetku odporcovi a napojenie odporcu na rozpočet zriaďovateľa. Medzi odporcom a
zriaďovateľom preto možno hovoriť o vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je typický pre vzťahy
v oblasti verejného práva.

Berúc do úvahu osobu zriaďovateľa odporcu, rozsah aparátu jeho úradu i množstvo ním zriadených

subjektov podľa názoru odvolacieho súdu je iluzórne predpokladať, že zriaďovateľ mohol predpokladať
efektívny výkon kontrolných oprávnení voči zriadenému subjektu pri neformálnej komunikácii.

Podľa organizačného poriadku odporcu účinného od 1.6.2009 (vydaného v zmysle Čl. V bod 3
zriaďovacej listiny účinnej od 1. mája 2009 riaditeľom organizácie

už bez potreby ďalšieho súhlasu zriaďovateľa) sa Domov seniorov Archa člení na dva úseky -
ekonomicko-prevádzkový a opatrovateľsko-ošetrovateľský (Čl. V bod 1), pričom došlo podľa Čl. VI bod
1 ku zrušeniu organizačného poriadku odporcu platného do 1. mája 2009. Je tak potrebné uzavrieť,
že organizačná zmena u odporcu, predstavujúca zmenu organizačného poriadku, prebehla až od
1.6.2009, nie od 1.1.2008, resp. pokiaľ by malo dôjsť ku skoršej zmene, muselo by ísť o zmenu po

predchádzajúcom písomnom súhlase primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, v zmysle zriaďovacej
listiny z roku 2000, ktorého existencia preukázaná nebola.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že k organizačnej zmene u odporcu s účinnosťou od 1.1.2008
vôbec nedošlo, keď predpokladom takejto zmeny bola platná zmena organizačného poriadku prijatá

po predchádzajúcom písomnom súhlase primátora. Navrhovateľka sa teda nemohla stať v súvislosti
s takouto organizačnou zmenou nadbytočná pre zamestnávateľa, pokiaľ sa stala nadbytočná z iného
dôvodu, označenie tohto dôvodu z písomnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 31. januára 2008
nevyplýva. V predmetnej veci tak absentuje minimálne príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou zamestnanca, pre ktorý dôvod je výpoveď s poukazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b/

Zák. práce neplatným právnym úkonom.

5Co/477/2013
Neostalo potom odvolaciemu súdu než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa

určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zmeniť podľa § 220 O.s.p. a návrhu navrhovateľky
v tejto časti ako dôvodnému vyhovieť, teda určiť, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľke
odporcom dňa 31.1.2008 je neplatná. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady mzdy odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., keď v tejto časti pre nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvého stupňa nebol dostatočne zistený skutkový stav.

O náhrade trov celého konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3
O.s.p.).Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.