Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112203431
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112203431.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľa: T.

L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Y. X proti odporcovi: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Y. 2, prechodne
bytom P. XXX, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 1.2.2012 domáhala voči odporcovi ako bývalému
manželovi určenia povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 150 Eur z dôvodu, že v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.7.2011 bude dlhodobo viac ako jeden rok práceneschopná.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, tento považoval za účelový, s poukazom na náklady, ktoré
hradil v byte mal. detí, ako aj náklady na mal. deti pochádzajúce z manželstva ak aj svoje vlastné pri
jeho príjme 400 € mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými
dokladmi o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania, a oboznámením sa s podstatným obsahom

pripojených spisov tunajšieho súdu spis. zn. 37P/141/2012 (o zmene úpravy rodičovských práv a
povinností k mal. I. a mal. L.i) a spis. zn. 4C/200/2009 (o rozvod manželstva) a rozhodol podľa
nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine (ZR)
- rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu
prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
- ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
- príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,

ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Oprávneným na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je manžel, ktorý nie je schopný

sám sa živiť. Miera schopnosti, resp. neschopnosti živiť sa sám je odvodená zo subjektívnych (napr. zlý
zdravotný stav, strata kvalifikácie z dôvodu dlhodobej absencie v zamestnaní, a i.) alebo objektívnych
skutočností (napr. osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. osobu, ktorá si
vyžaduje nepretržitú opateru, a i.) na strane oprávneného. Pri rozhodovaní sa teda súd primárne
zaoberá osobnými potrebami, možnosťami či schopnosťami a majetkovými pomermi oprávneného. Pri
podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže

v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná
miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z rozvedených manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.
majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok
na príspevok mu nevzniká.

Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 4C 200/2009 zo dňa 22.3.2010, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť v časti rozvodu manželstva dňa 18.5.2010. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli
zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výživné odporcu bolo určené vo výške na vtedy mal.

V. vo výške XX €, mal. L. a na mal. I. vo výške 60 € mesačne.
Syn V. bo rozsudkom súdu č. k. 37P/316/2010 - 47 zo dňa 28.3.2011 zverený do osobnej starostlivosti
odporcu a výživné navrhovateľky bolo určené sumou 30 € mesačne. Mal. L. a mal. I. boli rozsudkom
súdu č. k. 37P/141/2012 - 176 zo dňa 18.7.2013 zverení do osobnej starostlivosti odporcu a výživné
navrhovateľky bolo určené sumou 27,13 € mesačne (minimálne výživné). Vyživovacia povinnosť

účastníkov konania k vyššie uvedeným deťom stále trvá.

Súd pri zisťovaní pomerov navrhovateľky zistil nasledovné:
Navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu, ktorý je čiastočne zrekonštruovaný. Býva v byte, ktorý je
v spoluvlastníctve detí pochádzajúcich z manželstva s otcom. Navrhovateľka je dlhodobo od 22. 7. 2011

práceneschopná v dôsledku pracovného úrazu - fraktúry krížovej kosti, pričom po dobu jedného roka jej
bolisúčasnevyplácanénemocenskédávkyvovýškeod117,20€-129,70€mesačneaúrazovépríplatky
vo výške 57,10 € - 59 € mesačne. Následne navrhovateľka boli preddavkovo vyplácané dávky v hmotnej
núdzi vo výške 159,39 € mesačne od 1.9.2012 a 124,70 € od 1.4.2013. Navrhovateľka podstúpila v
mesiaci júl 2012 operáciu kolena a v mesiaci jún 2013 operáciu ramena a v súčasnosti je naďalej

práceneschopná. Navrhovateľke nebol priznaný nárok ani len na čiastočný invalidný dôchodok.
Zároveň navrhovateľka bola vyplatená náhrada nákladov spojených s liečením vo výške 213,80 €,
náhrada za bolesť vo výške 2 712 € a jednorazové vyrovnanie vo výške 555,20 €. Práve poskytnutie
uvedených dávok súd považoval za rozhodujúcu skutočnosť, pre ktorú príspevok na výživu rozvedenej
manželky navrhovateľke nepriznal. Aj keď uvedené dávky neboli posúdené vo vzťahu k plneniu si

vyživovacej povinnosti k mal. deťom ako príjem jednak pre to, že ide o jednorazové vyplatenie dávok
z titulu pracovného úrazu z 25.7.2011, jednak pre to, že slúžia na kompenzáciu nákladov a bolesti
spojených s týmto úrazom, v konečnom dôsledku ide o finančné prostriedky, z ktorých si navrhovateľka
uhrádzala svoje osobné potreby aj zvýšené potreby na zdravotnú starostlivosť, a teda z ktorých sa živila.
Pokiaľ súd porovnal príjem navrhovateľky z pracovného pomeru pred úrazom, keď poberala čistú mzdu

vo výške 266 €, počas trvania práceneschopnosti, keď poberala len dávky nemocenského poistenia,
resp. dávky v hmotnej núdzi, jej príjem klesol o sumu necelých 100 €. Teda aj po zohľadnení zvýšených
výdavkov navrhovateľky na zdravotnú starostlivosť (lieky, vyšetrenia, rehabilitácia) v dôsledku úrazu
suma náhrad za liečenie, bolesť a jednorazové vyrovnanie poskytnutá jednorazovo v októbri 2012 spolu
vo výške 3 481 € jej stratu príjmu jednoznačne kompenzuje, a to na dlhšie časové obdobie - podľa

názoru súdu aspoň na 2 roky. Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka bola schopná živiť sa sama
z dávok, ktoré jej boli poskytnuté v rámci systému sociálneho zabezpečenia.Pre úplnosť súd však dodáva, že aj keď by dospel k opačnému názoru, teda že dávky poskytnuté
navrhovateľke sú nedostatočné pre jej obživu, príjmové a majetkové pomery na strane odporcu by
priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky vylučovali. Odporca je síce samostatne zárobkovo

činná osoba (pilčík), jeho príjmy z podnikania pred odpočítaním výdavkov však dosiahli za rok 2011
sumu 4 000 € a za rok 2012 sumu 4 700 €. Okrem toho má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal.
Laure B., nar. XX.XX.XXXX, a mal. L. B., nar. XX.X.XXXX, pričom jeho družka je na materskej dovolenke
a poberá len rodičovský príspevok.
Teda nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči bývalej

manželke.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca ako úspešný účastník
konania má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že tento si náhradu trov
neuplatnil, resp. tieto mu v konaní ani nevznikli, rozhodol súd tak, ako je uvedené v odseku II. výrokovej
časti tohto rozsudku.

Po vyhlásení rozsudku sa odporca vzdal práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.