Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208091
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112208091.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci navrhovateľa: Y. T., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., H. X. XXXX/X, adresa pre doručovanie: U. XXX proti odporcovi: O. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., H. X. XXXX/X, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P 134/2009-219 zo dňa 16. 11. 2010 tak, že navrhovateľ
je p o v i n n ý prispievať na výživu odporcu sumou 130 € mesačne od 5. 3. 2012 do 10. 4. 2013 a
sumou 50 € mesačne od 11. 4. 2013 do 6. 10. 2013 k rukám odporcu.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Konanie v časti o zníženie výživného na sumu 130 € mesačne od 1. 3. 2012 do 4. 3. 2012 a o zníženie
výživného na sumu 50 € mesačne od 7.10.2013 z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 5. 3. 2012 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného zo sumy 200 €
mesačne od 1. 3. 2012 na sumu 130 € mesačne.

Na pojednávaní dňa 16. 1. 2014 navrhovateľ zmenil procesný návrh tak, aby súd znížil výživné od
podania návrhu do 10. 4. 2013 na sumu 130 € mesačne a od 11. 4. 2013 do 6. 10. 2013 na sumu 50

€ mesačne.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nakoľko odporca na pojednávaní nariadeného v tejto veci 26. 9. 2013 súhlasil s prípadným späťvzatím
návrhu vopred, súd konanie v časti o zníženie výživného od 1. 3. 2012 do 4. 3. 2012 a od 7. 10. 2013
zastavil tak ako je uvedené v odseku III. výroku tohto rozsudku, nakoľko v danej časti z procesného
hľadiska išlo o späťvzatie návrhu.

Vo zvyšnej časti súd zmenu návrhu pripustil osobitným uznesením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s pripojeným spisomOkresného súdu Žilina sp. zn. 15P 134/2009 a rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 25C 264/2013-19
zo dňa 17. 12. 2013 a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 62 Zákona o rodine (ZR)
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

-ods.3-každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ZR:
- ods. 1 - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem

výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
- ods. 2 - ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
- ods. 3 - pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zníženie
výživného, nakoľko naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
15P 134/2009-219 zo dňa 16. 11. 2010, ktorým bol navrhovateľ ako otec odporcu zaviazaný prispievať
na výživu vtedy maloletého O. sumou 200 € mesačne. V tom čase navrhovateľ poberal mesačný čistý
príjem 760 € a odporca vtedy bol na strednej škole.

Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorý od januára 2012 začal poberať mesačný
čistý príjem 562 €. Zároveň súd poukazuje na to, že síce priemerný mesačný príjem navrhovateľa
dosiahol 874 € za obdobie január až marec 2012, v tomto období mu však bolo pre ukončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vyplatené aj odstupné, súd má za to, že nemožno z

takéhoto priemerného príjmu vychádzať, keďže odstupné slúži na prekonanie obdobia, keď prepustený
zamestnanec prestane mať príjem, a preto takýto príjem je potrebné rozložiť na dlhšie časové obdobie.
Uvedené nastalo aj v danej veci.
Následne bol od 1. 4. 2012 evidovaný nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 536
€ až do septembra 2012.

V októbri a v decembri 2012 pracoval na dohodu s priemerným čistým mesačných príjmom 105 €.
Navrhovateľ bol vyradený z evidencie nezamestnaný 19. 7. 2013 a následne sa zamestnal ako skladník
s mesačným príjmom za august 2013 vo výške 532 €.

Naprotitomuodporcaakosynnavrhovateľabolevidovanýnezamestnanýod18.12.2012do10.4.2013,

keď sa zamestnal a začal dosahovať príjem 350 € mesačne. Od októbra do decembra 2012 pracoval
na dohodu o pracovnej činnosti a dosiahol celkový príjem 210 €.Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 25C 264/2013-19 zo dňa 17. 12. 2013 bola zrušená vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi s účinnosťou od 7. 10. 2013.

Predbežným opatrením zo dňa 23. 11. 2012 vykonateľným dňa 16. 1. 2013 bola dočasne znížená
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi na sumu 50 € mesačne, ktorú povinnosť si počnúc
decembrom 2012 v takomto rozsahu navrhovateľ voči odporcovi aj plní.

Z výsluchu navrhovateľa tiež vyplynulo, že ďalej odporcovi hradil oblečenie, stravu a spoločné aktivity.

Na základe vykonaného dokazovania teda súd mal za to, že je dôvod na zníženie výživného na odporcu,
ktorý medzičasom ukončil stredoškolské vzdelanie a prestal sa teda pripravovať na budúce povolanie,
pričom však trvalý príjem začal dosahovať až v apríli 2013. Dovtedy bol jeho príjem sporadický.
Ukončením štúdia došlo k zníženiu nákladov odporcu, čo je súdu známe z vlastnej praxe. Nakoľko otec
od apríla 2012 do septembra 2012 mal priemerný príjem z podpory v nezamestnanosti vo výške 536 €,

je suma výživné 130 € v danom čase primeraná.
Od ukončenia podporného obdobia mal otec príjem len z dohody 105 - 140 € mesačne a žil z úspor,
a teda by tieto skutočnosti odôvodňovali aj následné zníženie výživného vo väčšom rozsahu, nakoľko
však súd je viazaný návrhom navrhovateľa, ponechal uvedené znížené výživné v sume 130 € v zmysle
návrhu do 10. 4. 2013.

Od 11.4.2013 súd výživné znížil znovu v súlade s návrhom navrhovateľa na sumu 50 € mesačne, aj keď
už v tom čase odporca mal príjem z pracovného pomeru vo výške 350 €, a teda vyživovacia povinnosť
navrhovateľa netrvala. Súd sa pridŕžal vyjadrenia navrhovateľa, že uvedené výživné v takomto rozsahu
bolo odporcovi zaplatené a jeho vrátanie navrhovateľ žiadať nebude.

Nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ uhradil v rozhodnom období
výživné odporcovi vo vyššom rozsahu ako mu bolo určené týmto rozsudkom - konkrétne od podania
návrhu do novembra 2012 hradil 200 € mesačne a od decembra 2012 do októbra 2013 sumu 50 €
mesačne (t. j. spolu 2 350 €, 9 mesiacov x 200 + 11 mesiacov x 50 €), nebol dôvod rozhodnúť o
prípadnom nedoplatku, keďže konkrétne podľa tohto rozsudku mal navrhovateľ uhradiť za marec 2012

sumu 139,04 € (4/31 x200 + 27/31 x 130), za apríl 2012 až marec 2013 sumu 1560 € (12 mesiacov x
130), za apríl 2013 sumu 76,66 (10/30x130 + 20/30x50), za máj až október sumu 300 €(6 mesiacov x
50), spolu 2 075,70 €.

Nakoľko uvedeným rozsudok dochádza k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto

skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti za obdobie od 1. 3. 2012 do 4. 3.
2012, v ktorej časti vzal bez zavinenia odporcu návrh späť, pretože vo zvyšnej časti bol návrh vzatý späť
vzhľadomnaskutočnosť,žebolazrušenávyživovaciapovinnosťnavrhovateľa,tedazdôvodovnastrane

odporcu. Preto to navrhovateľovi nemožno pričítať ako neúspech. Vzhľadom k tomu by navrhovateľovi
patrila náhrada trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti. Keďže navrhovateľ si túto neuplatnil, výslovne nežiadal náhradu trov, súd rozhodol tak ako je
uvedené v odseku druhom výroku tohto rozsudku.

Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľa vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.