Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/11/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106201699
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5106201699.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ H.. Ľ. Ď., K.. XX.XX.XXXX, O. R. I. XXX, Y., 2/ A. Ď., K.. XX.XX.XXXX, Ž., I., P. I. XX/
XX, obaja právne zast. JUDr. Michal Krnáč, advokát so sídlom V.Tvrdého 793/21, Žilina, proti odporcom:
1/ X.K. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX, 2/ B. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX, obaja právne zast. JUDr.
Ing. Martin Chlapík, advokát so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o určenie vlastníckeho práva,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Navrhovateľvrade1/anavrhovateľkavrade2/súpovinníspoločneanerozdielnenahradiťtrovykonania

odporcovivrade1/aodporcovivrade2/vovýške7.617,-eurtitulomtrovprávnehozastúpeniaavovýške
99,50 eur titulom súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku, na účet právneho zástupcu odporcov
v rade 1/ a 2/ v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ v rade 1/ a navrhovateľka v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy
štátu Slovenskej republiky vo výške 23,84 Eur na účet Okresného súdu v Žiline v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa žalobným návrhom zo dňa 20.01.2006, zmeneným dňa 16.08.2012 po pripustení

vstupu navrhovateľky v rade 2/, domáhali, aby súd určil, že navrhovateľ v rade 1/ je podielovým
spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam v k.ú. Ž., a to pozemku parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. S. Č.. XXXX/X
- zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2
v podiele 1 a navrhovateľka v rade 2/ je podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/
X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. S. Č.. XXXX/X - zast.

plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele 1. Svoj nárok odôvodnili tým, že rozsudkom NS SR zo dňa
28.01.1999, č.k. XSž XXX/XX bolo zrušené rozhodnutie daňového riaditeľstva SR zo dňa 10.06.1998 o
príklepe na nehnuteľnú vec. Vydražiteľ bol teda povinný vrátiť vydraženú vec povinnému. Napriek tomu,
že vydražiteľ o tejto skutočnosti vedel, previedol uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby, pričom terajšími
vlastníkmi sú odporcovia. Následne došlo na základe geometrického plánu k rozdeleniu nehnuteľností
tak, že parcele č. XXXX/X U. XXXX/X S. zodpovedajú pozemky parc.č. XXXX/X S., XXXX/X S., XXXX/
X S., XXXX/X S..

Po vykonanom dokazovaní súd dňa 05.12.2014 vyhlásil rozhodnutie, ktorým návrhu vyhovel.
Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním odporcov a následne odvolacím súdom zrušené a vrátené na
ďalšie konanie, a to uznesením zo dňa 09.04.2015.V zmysle intencií odvolacieho súdu bolo nariadené ďalšie pojednávanie, na ktorých súd postupoval
podľa pokynov odvolacieho súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu

navrhovateľov, právneho zástupcu odporcov, výsluchom svedkov, ako aj prečítaním listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisu a pripojením spisov Okresného súdu Žilina a Správy katastra Žilina B. XXX/XX,
pričom oboznámil sa v zmysle intencií odvolacieho súdu aj s vykonaným dokazovaním v rámci konania
vedeného na tunajšom súde pod č. XXC/XXX/XXXX.

Súd najprv skúmal danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podaným žalobným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia v zmysle § 80 písm.c) O.s.p.
Zákonnou podmienkou pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. je naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V zmysle ustálenej
súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na
plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle
ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak určovacia
žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe

na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie.
To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania žaloby, nie je vyčerpaný
celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu. V prípadoch, kedy požadované určenie existencie či
neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter len prejudiciálnej otázky k
inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Vzhľadom na to, že navrhovatelia požadujú určiť svoje vlastnícke právo v dôsledku zrušenia rozhodnutia
daňového úradu o príklepe a následnej nemožnosti ďalších prevodov z daného dôvodu, súd posúdil, že
naliehavý právny záujem je daný, nakoľko bez takého rozhodnutia by nebolo možné dosiahnuť zmenu v
katastri nehnuteľnosti. Ak sú obaja odporcovia zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných
nehnuteľností, navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo

lentakésúdnerozhodnutiemôžebyťajpodkladomprevykonaniezmenyzápisuvkatastrinehnuteľností.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ 1/ nadobudol počas
manželstva s navrhovateľkou 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM), čo nepochybne
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a tieto skutočnosti potvrdili aj navrhovatelia.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.
Podľa § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.Z predložených listín mal súd nepochybne preukázané, že navrhovatelia boli vlastníkmi predmetných
nehnuteľností v tom čase ako manželia, teda nehnuteľnosti patrili do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Zároveň súd zistil, že manželstvo navrhovateľov bolo rozvedené v roku XXXX a ich

bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo zatiaľ vyporiadané.
Vzhľadom na citované ustanovenia je zrejmé, že keďže manželstvo navrhovateľov bolo rozvedené v
roku XXXX, kedy zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a nebolo zatiaľ vyporiadané, teda do
troch rokov od jeho zániku nedošlo k vyporiadaniu dohodou, ani nebol v danej lehote podaný návrh
na vyporiadanie BSM, platí, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, ktoré taktiež nebolo

zrušené a vyporiadané.
Teda súd mal vykonaným dokazovaním zistené, že nehnuteľnosti patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľov a následne sú v podielovom spoluvlastníctve.

S poukazom na uvedené súd posúdil, že sú splnené podmienky vecnej legitimácie.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozhodnutia Daňového úradu Žilina 1 zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXX/XXX/XXXXX/XX vyplýva, že
príslušný daňový úrad udelil príklep vydražiteľovi F..Y..E.., W..Y..R.. k nehnuteľnostiam, na základe čoho
vydražiteľ sa stal vlastníkom daných nehnuteľností.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.1999 bol daný príklep zrušený z dôvodov, že
navrhovateľ1/akopovinnýnadobudoldanénehnuteľnostidobezpodielovéhospoluvlastníctva,ajkeďna
kúpnej zmluve bol uvedený len on, preto v daňovom exekučnom konaní malo byť konané aj s vtedajšou
manželkou navrhovateľa ako so spoluvlastníčkou draženej nehnuteľnosti.

Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že odporcovia sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností (parc. S. D. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X) na základe kúpnej
zmluvy č. B. XXXX/XX-XXX/XX za kúpnu cenu 595.080,- Sk. (l.č. 132 a spis Správy katastra Žilina B.
XXXX/XX - l.č. 386) Súd poukazuje, že odporcovia nadobudli danou kúpnou zmluvou nehnuteľnosti
parc. S. D. Č.. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 a parcela S. D. Č.. XXXX/X zastavaná plocha

o výmere XXX m2 a tieto parcely na základe geometrického plánu boli rozdelené na parcely tak, ako
navrhovatelia požadujú.
Predávajúci z kúpnej zmluvy B. XXXX/XX-XXX/XX je syn odporcov V. W. s manželkou, ktorí nadobudli
predmetné nehnuteľnosti od spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R..

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť F..Y..E.., W..Y..R.. mal súd nepochybne zistené, že
spoločníci a konatelia sú v príbuzenskom pomere s odporcami - rodičia a deti.

Taktiež mal súd zistené, že X.. H.. Q. W. ako konateľ a spoločník spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.. -
vydražiteľa predmetných nehnuteľnosti, chodil osobne na daňový úrad za účelom zisťovania informácii

ohľadom danej dražby, keď dňa 29.01.1999 mu bolo oznámené pracovníčkami daňového úradu, že
rozhodnutie o príklepe bolo Najvyšším súdom SR zrušené. Po tomto spísali úradný záznam. (l.č. 184
obsahu spisu) Uvedené vyplýva aj zo zapožičaného spisu príslušného Daňového úradu, ako aj z
oznámenia daňového úradu.
Aj keď menovaný tento úradný záznam namietal, súd poukazuje na to, že skutočnosti vyplývajúce z

neho boli nepochybne preukázané aj v konaní XXC/XX/XXXX, a to bez ohľadu na to, v akej forme bol
úradný záznam vykonaný a s akými náležitosťami.
V rozhodnutí XXC/XX/XXXX bolo konštatované, že H.. Q. W. sa dňa 29.01.1999 riadne dozvedel o
rozhodnutí Najvyššieho súdu o zrušení príklepu, na základe ktorého vydražil predmetné nehnuteľnosti
ako spol. F..Y..E.., W..Y..R..

V zmysle intencií odvolacieho súdu, súd pripojil ku konaniu spis XXC/XXX/XXXX (predtým vedený pod
č.k. XC/XXX/XXXX), z ktorého bolo zrejmé, že konanie bolo uznesením zo dňa 17.07.2008 zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2009.
Súčasťou spisu je aj úradný záznam zo dňa 29.01.1999 spísaný na Daňovom úrade I Žilina o tom,

že Q..W. bol informovaný, že dňa 28.01.1999 bolo vydané rozhodnutie NS SR, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie o príklepe na nehnuteľnú vec z XX.XX.XXXX, č. XXX/XXX/XXXXX/XX.V zmysle § 87l ods.4 zák.č. 511/1992 Zb. ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ
v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú vec vrátiť, vydať všetky prírastky,
úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.

Spoločnosť F..Y..E.., W..Y..R.. napriek tejto informácii získanej dňa 29.01.1999 bezodkladne previedla na
V. W. a X. W. predmetné nehnuteľnosti, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 05.02.1999.
Je nepochybné, že daná spoločnosť previedla svoje vlastnícke právo kúpnou zmluvou v čase, keď
ešte rozhodnutie NS SR ohľadom zrušenia príklepu nebolo právoplatné, teda disponovala so svojim

vlastníckym právom, avšak súd poukazuje na všetky okolnosti ohľadom všetkých prevodov:
V rozhodnutí XXC/XX/XXXX bolo taktiež konštatované, že vedomosť V..W. a jeho manželky nebola o
zrušenírozhodnutiaopríklepepreukázanáajnapriektomu,žesajednalooblízkychpríbuznýchkonateľa
spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.., na čo poukázal odvolací súd, aj keď je nutné zdôrazniť, že v tomto konaní
bolo vykonané ďalšie rozsiahle dokazovanie aj na preukázanie daných skutočností a preto nie je možné
vychádzať iba z konštatovania súdu v rozhodnutí XXC/XX/XXXX..

Dňa 29.01.1998 bol X.. H.. Q. W., konateľ spol. F..Y..E.., W..Y..R.., osobne informovaný pracovníčkami
Daňového úradu I Žilina o tom, že dňa 28.01.1999 bol Najvyšším súdom SR vynesený rozsudok, ktorým
bolo zrušené rozhodnutie DÚ I Žilina o príklepe na nehnuteľnú vec z XX.XX.XXXX č. XXX/XXX/XXXXX/
XX a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súčasne bol upovedomený o skutočnosti, že na základe
uvedeného rozsudku zanikajú vydražiteľovi vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti a správca dane

vykoná novú dražbu. (Uvedené vyplýva z úradného záznamu z 29.01.1999 - l.č. 184, ktorý podpísali
dve pracovníčky daňového úradu)
Zároveň v konaní XXC/XX/XXXX bolo preukázané, že cena, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené
spoločnosťou F..Y..E.., W..Y..R.., bola vrátená spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R..
Napriek oznámeným skutočnostiam spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.., táto previedla predmetné

nehnuteľnosti na V. W. a jeho manželku kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že pravosť
podpisu konateľa predávajúceho bola osvedčená dňa 03.02.1999, pričom vklad zmluvy bol povolený
dňa 05.02.1999.

Súd v zrušenom rozhodnutí zo dňa 05.12.2014 poukázal na časovú postupnosť udalostí a krátke časové

odstupy medzi nimi, čo taktiež vzbudzovalo presvedčenie o účelovosti daných úkonov.

Je potrebné poukázať na to, že spol. F..Y..E.. užívala nehnuteľnosti od 27.11.1997, keď zrazu
29.01.1999, teda v deň, kedy sa dozvedela, že príklep je zrušený a nehnuteľnosti bude musieť vrátiť, sa
táto spoločnosť rozhodla previesť dané nehnuteľnosti bratovi konateľov a spoločníkov spol. F..Y..E..

Svedok V..W., brat Q. W. a zároveň syn odporcov, uviedol, že nehnuteľnosti kúpil spolu s manželkou
do bezpodielového spoluvlastníctva od spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.., ktorú vlastní jeho brat X.. H..
Q..W., a preto túto spoločnosť pozná. Svedok si nepamätal, či mal vedomosť o tom, že daná spoločnosť
nadobudla nehnuteľnosti v dražbe.

Svedkyňa X..W., manželka svedka V..W., potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti kúpila so svojim
manželom za účelom podnikania, ale do BSM, keďže uvažovali, že sa aj presťahujú za účelom
podnikania, ale následne predali dané nehnuteľnosti.
Svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť o titule nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou F..Y..E.,

W..Y..R.., avšak netajila sa tým, že list vlastníctva mala prečítaný a zároveň na otázku, či mala vedomosť,
kedy spol. F..Y..E., W..Y..R.. nadobudla tieto nehnuteľnosti, pripustila, že v tom čase asi mala vedomosť.

Svedkyňa H.. O..X. - bývalá manželka Q..W., syna odporcov, s ktorým sa rozviedla v roku XXXX, uviedla,
že mala vedomosť o získaní predmetnej nehnuteľnosti a to dražbou. Taktiež Q..W. jej povedal, že na

daňovom úrade nastala nejaká chyba a dom musí vrátiť a že jej bývalý manžel to dlho riešil. Uviedla, že
v danom dome mal kancelárie, boli tam reštaurácie, prenajímal to a bola tam aj garáž a pristavil ďalšiu
garáž. Povymieňali okná. Bola presvedčená, že dom nadobudol jej manžel, nevedela, že spol. F..

Svedok X. W., syn odporcov, brat Q. U. V. W. - spoločník a konateľ spol. F. od jej založenia. Uviedol, že

predmetné nehnuteľnosti získali v dražbe v roku 1997, do roku 1999 ich užívali a následne keď zistili,
v akom sú stave a že treba do nich investovať, tak ich predali bratovi V. W. a jeho manželke. Vraj mu
brat V..W. nepovedal, čo chce s budovou robiť. Nevedel, že bol príklep zrušený. V..W. mu nepovedal,
že nehnuteľnosti previedol na odporcov, teda ich rodičov a časť na brata Q..Svedok Q. W. - konateľ a spoločník spol. F. a syn odporcov - nevedel uviesť dôvod prevodu vlastníckeho
práva z V..W. na odporcov, hoci sú bratia v dobrom vzťahu, dokonca spolu aj podnikajú. K predaju

nehnuteľnosti zo spol. F. v tak krátkom časovom úseku od zrušenia dražby uviedol, že predával to X..W..
-súdpoznamenáva,žezospisubývalejSprávykatastraŽ.B.vyplýva,žeznaleckýposudokvypracovaný
01.02.1999 s tým, že bol vyžiadaný 29.01.1999, teda v deň oznámenia o rozhodnutí NS SR, ktorým bol
príklep zrušený, teda nie 2-3 mesiace pred predajom, ako tvrdil.
- z uvedeného je zrejmé, že svedok zavádzal súd, pričom je nepochybná aj „rýchlosť“ vypracovania

posudku od jeho vyžiadania, a to 3-4 dni, čo nie je štandardná lehota, pričom znalecký posudok bol
vyžiadaný práve v deň, keď bol svedok informovaný o zrušení dražby. (Na to právny zástupca odporcov
uviedol, že sa pokúsi zistiť, či nie sú aj ďalšie znalecké posudky, čo však bola iba účelová obrana,
nakoľko v spise B. bol daný iba 1 znalecký posudok a pre účely KN nebol potrebný žiadny ďalší)
Svedok poprel úradný záznam z daňového úradu o tom, že bol dňa 29.01.1999 informovaný o zrušení
dražby, čo však v konaní XXC/XX/XXXX bolo riadne preukázané. Uviedol, že pri rodinných stretnutiach

nedebatujú o podnikaní. Tvrdil, že s bývalou manželkou sa nerozprával o podnikaní, lebo bola na
materskej dovolenke 9 rokov a jej priorita bola starostlivosť o deti.

Čo sa týka prevodu, na základe ktorého nadobudli odporcovia vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, súd ma zistené, že odporcovia sa stali vlastníkmi na základe kúpnej zmluvy od

predávajúcich V..W. (ich syna) a jeho manželky, ktorému pôvodne boli odpredané z rôzne tvrdených
dôvodov (potreby rekonštrukcie,...), hoci podľa svedka Q..W., V..W. nemal v úmysle rekonštruovať, ale
za účelom podnikania, či presťahovania.

Odporca v rade 1/ tvrdil, že jeho syn V..W. prišiel za ním, že potrebuje peniaze, a preto potrebuje predať

pozemok. Preto sa spolu s odporkyňou v rade 2/ rozhodli to kúpiť s tým, že si postavili na predmetnom
pozemku garáž, že to budú prenajímať a prenájmom budú získavať peniaze.
Zároveň však nevedel uviesť žiadneho nájomcu s tým, že o všetko sa predsa stará odporkyňa v rade 2/.
Zároveň uviedol, že sa tam išiel prejsť, zapáčilo sa mu to, tak sa rozhodol, že to kúpi. Odporca v rade 1/
potvrdil, že mali vedomosť o tom, že nadobudnutie vlastníctva bolo nejaké sporné. Uviedol, že prvýkrát

bolo spochybnené vlastníctvo v roku 1999 a potom mu to prišlo zo súdu alebo mu to syn povedal.
Odporca v rade 1/ uviedol, že nepozná spoločnosť F..Y..E.., W..Y..R.. a ani nevie o žiadnej spojitosti
danej spoločnosti s jeho synom Q..W..
Čo sa týka predmetného prevodu, na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo spolu s odporkyňou v
rade 2/, uviedol, že nevie, kto pripravoval podklady pre zmluvu a nevie ani o doklade ohľadom zaplatenia

kúpnej ceny.

Odporkyňa v rade 2/ tvrdila, že jej syn V. W. chcel podnikať v Ž., aj keď býval na W., ale tu sa mu páčilo.
Následne však v Ž.H. nepodnikal a predal nehnuteľnosti, aby mal peniaze na podnikanie, a tak v dobrej
viere to od neho kúpili.

Taktiež uviedla, že o spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.. nemá žiadnu vedomosť a ani nevie, že by bola
spájaná s ich synmi Q..W. U. V..W..
Odporkyňa v rade 2/ trvala na tom, že spoločnosť F..Y..E., W..Y..R.. nepozná, nemá o nej vedomosť a
ani tam nikdy nebola zamestnaná, ani tam nebola spoločníčkou alebo inak zúčastnená.
Následne po predložení výpisu z obchodného registra na danú spoločnosť, z ktorého vyplýva, že

odporkyňa v rade 2/ bola v menovanej spoločnosti spoločníčkou, odporkyňa v rade 2/ zrazu zmenila
svoje vyjadrenie v tom zmysle, že bola tam spoločníčkou 2-3 mesiace.
Svoje rozporné tvrdenie vysvetlila súdu tým, že tých spoločností je veľa, že o tom ani nevedela, ale
vlastne Q..W. požičala peniaze a tak sa stala spoločníčkou a ani si nepamätá, čo jej dal podpísať.
Následne však na pojednávaní 24.04.2014, teda s časovým odstupom od jej predchádzajúcej výpovede,

uviedla, že nevenovala tomu pozornosť, či bola niekde spoločníčkou, pretože, kde mohla, tam sa snažila
zarobiť. Týmto zmenila pôvodnú výpoveď.
- súd poukazuje na to, že spoločníčkou v obchodnej spoločnosti sa nestane na základe pracovnej zmluvy
a pod. a spoločníčka je vlastne majiteľom spoločnosti a je rozdiel si iba privyrobiť, napr. účtovníctvom
a byť spoločníkom.

Vtejtosúvislostisúdpoukazujenarozpor,keďodporkyňavrade2/spočiatkutrvalanatom,žemenovanú
spoločnosť nepozná, nemá o nej vedomosť, nikdy tam nebola nijako zainteresovaná, avšak následne
po predložení výpisu z obchodného registra už uviedla, že tam bola spoločníčkou, pričom zrazu vedela,že tam bola spoločníčkou 2-3 mesiace a následne, že si chcela privyrobiť, hoci predtým trvala na tom,
že spoločnosť nepozná. Zároveň súd poukazuje na výpoveď svedka V..W., ktorý uviedol, že informáciu,
že odporkyňa v rade 2/ bola spoločníčkou v danej spoločnosti, má priamo od nej, avšak na pojednávaní

tvrdila, že o tom nič nevedela.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporkyňa v rade 2/ neuvádzala pred súdom pravdu a zatajovala
závažné skutočnosti a účelovo zavádzala súd.
Taktiež tvrdila, že nemala vedomosť, ako a kto nadobúdal predmetné nehnuteľnosti ako ani to, prečo
V..W. jej predal nehnuteľnosti, hoci z dokazovania bolo zrejmé, že pomáhala synom pri podnikaní,

predovšetkým v účtovníctve, taktiež že komunikovali o podnikateľských aktivitách a vraj majú medzi
sebou dobré vzťahy a je teda aj prirodzené, že si takéto skutočnosti uvedú, prečo niečo predávajú a
pod. Taktiež poprela vlastníctvo vo B. O., hoci list vlastníctva preukazuje opak.
Zároveň obaja odporcovia tvrdili, že si postavili 2-garáž, avšak je nepochybné, že v čase ich prevodu
časť garáže tam už stála.
Dokonca odporcovia prezentovali danú kúpu za účelom prenajímania, avšak vykonaným dokazovaním

bolo zistené, že od nadobudnutia vlastníckeho práva získali z prenájmu len zanedbateľnú sumu.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosti zistené od Sociálnej poisťovne, podľa ktorej odporca v
rade 1/ bol vedený Sociálnou poisťovňou v spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.. ako zamestnanec -
dohodár od 01.01.2004 do 31.03.2005, 18.08.2004-31.08.2008, 20.09.2005 -30.09.2005, 20.09.2005

do 31.12.2005, 07.11.2005-30.11.2005, 01.12.2005-31.12.2005 a odporkyňa v rade 2/ od 01.01.2004
do 31.03.2005, 18.08.2004-30.08.2005, 20.09.2005 do 30.09.2005, 10.11.2005 - 30.11.2005,
02.12.2005-20.12.2005, 17.02.2006-28.02.2006. (l.č. 366 obsahu spisu)
Z uvedeného vyplýva, že odporcovia aj v tomto nevypovedali pravdivo, a to ani odporca v rade 1/,
ani odporkyňa v rade 2/, keď tvrdili, že danú spoločnosť nepoznajú, nemajú o nej vedomosť, neboli

tam zamestnaní, hoci oznámenie Sociálnej poisťovne preukazuje opak, ako aj z výpisu z obchodného
registra.
Odporcovia nelogicky zavádzali súd v takých skutočnostiach, ktoré možno bez ťažkostí preveriť, a to z
obchodného registra, či z katastra nehnuteľností.

V rozhodnutí zo dňa 05.12.2014 zrušenom odvolacím súdom uznesením zo dňa 09.04.2015 tunajší súd
spochybnil výpovede odporcov, ako aj svedkov - V. W. s manželkou, ako aj Q. W., a to z dôvodov riadne
uvedených v napadnutom a následne zrušenom rozhodnutí, avšak súd je viazaný názorom odvolacieho
súdu a musí postupovať v zmysle intencií odvolacieho súdu.

Podľa názoru odvolacieho súdu v rozhodnutí zo dňa 09.04.2015 je nutné skúmať dobromyseľnosť
kupujúceho, nie predávajúceho a vedomosť V..W. a jeho manželky o zrušení rozhodnutia o príklepe ani
v konaní XXC/XX/XXXX nebola preukázaná. Zároveň zdôraznil, že navrhovatelia musia preukázať, že
o daných skutočnostiach V..W. a jeho manželka a následne odporcovia vedeli.

Hoci tunajší súd v zrušenom rozhodnutí mal za to, že z vykonaného dokazovania to vyplývalo, odvolací
súd bol opačného názoru, ktorým je tunajší súd viazaný.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Bolo nepochybne preukázané, že spol. F..Y..E.. previedla dané nehnuteľnosti v čase, keď bola ich
vlastníkom, dokonca pred právoplatnosťou rozhodnutia NS SR o zrušení rozhodnutia o príklepe.

Následní nadobúdatelia popreli, že by mali vedomosť o takom rozhodnutí v čase vykonávaných
prevodov, resp. o spornosti vlastníckeho práva.
Je zrejmé, že spol. F..Y..E.. vykonala prevod v rámci svojich práv ako vlastníka.
Právny zástupca odporcov poukazoval na rozhodnutie NS SR 2Cdo 311/2008, podľa ktorého ak raz
niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia,

nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmluvu. (l.č. 470)

Právny zástupca odporcov správne poukazoval na to, že pokiaľ vydražiteľ nadobudnuté vlastnícke právo
previedol na iné osoby, treba aj v oblasti správneho súdnictva pri posudzovaní účinkov rozsudku súdu,ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie správcu dane o udelení príklepu, dať prednosť ústavnému
princípu ochrany nadobudnutých práv s tým, že právne vzťahy niekoho iného než účastníka nemôžu
byť novým rozhodnutím dotknuté. Vlastník by tak nikdy nemohol si byť istý svojim vlastníctvom a bol by

porušený princíp právnej istoty, avšak musela by byť daná dobrá viera.
Právny zástupca odporcov správne poukázal na to, že nadobúdacie právo spoločnosti F., a teda príklep
daňovej exekučnej dražby bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 28.01.1999. To znamená,
že akékoľvek účinky tento právoplatný rozsudok nadobudol až týmto dňom, teda manželia V. U. X. W.
nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, vkladom vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností dňa 05.02.1999, teda v čase, keď nebol a neexistoval právoplatný rozsudok o tom, že
by nadobúdacie právo spoločnosti F. týmto nehnuteľnostiam malo byť zrušené, a teda malo zaniknúť.
Podľa jeho názoru nie je právne rozhodné, či boli ako nadobúdatelia dobromyseľní alebo nie.

Súd má za to, že s poukazom na rozhodnutie NS SR 4Cdo 274/2006 je nutné skúmať dobromyseľnosť,

dobrú vieru, vôľu. Je nepochybné, že spol. F..Y..E.., W..Y..R.. previedla dané nehnuteľnosti na V..W. s
manželkou v čase, keď bola evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník.

Podľa rozhodnutia NS SR 4Cdo 274/2006 dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu)
svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších

nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere.
Z odôvodnenia vyplýva konštatovanie, že rešpektujúc ústavný princíp ochrany nadobudnutých práv
nemôžutretieosobykonajúcevdobrejviereaspoliehajúcesanaplatnéprávostratiťnadobudnutépráva,
inak by bol porušený princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom.

Bolo preto potrebné riadne zodpovedať na otázku, či bola daná dobromyseľnosť pri daných prevodoch.
Z rozhodnutia odvolacieho súdu je možné konštatovať názor, že dobromyseľnosť nebola dostatočne
preukázaná.

Napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu z 09.04.2015 a vyslovenému jeho názoru, účastníci konania
nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie a zotrvali na svojich vyjadreniach bez ďalšieho, preto súd s
poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania nevykonal už žiadne ďalšie dokazovanie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spol. F..Y..E.. W.. W. Y..R.. previedla predmetné

nehnuteľnosti na V..W. a jeho manželku do ich bezpodielového spoluvlastníctva v čase, keď daná
spoločnosť bola vlastníkom, a to aj napriek oznámeniu konateľovi spoločnosti, že NS SR zrušil
rozhodnutie o príklepe, avšak prevod bol vykonaný pred doručením takého rozhodnutia, pričom
daná spol. nebola ani účastníkom konania na NS SR. Nadobúdatelia uviedli, že nemali vedomosť o
takom rozhodnutí, ako ani následne odporcovia. Hoci ich výpovede boli značne rozporné v mnohých

skutočnostiach, s poukazom na rozhodnutie a názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení z
09.04.2015, nebol dostatočne preukázaný nedostatok dobromyseľnosti pri prevode, či vedomosť o
rozhodnutí o zrušení príklepu. Túto skutočnosť mali preukázať navrhovatelia, ktorí však napriek
vyslovenému názoru odvolacím súdom už nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie. V dôsledku toho je
nutné konštatovať, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno pri zisťovaní, či preukazovaní nimi

tvrdených skutočností a vykonané dokazovanie nebolo pre zistenie takej skutočnosti dostatočné. Teda
spol. F..Y..E.. previedla vlastnícke právo na V..W. a jeho manželku v čase, keď bola riadnym vlastníkom,
V..W. a ajeho manželka popreli akúkoľvek vedomosť o zrušení rozhodnutia o príklepe a následne
vlastnícke právo previedli na odporcov, ktorí taktiež danú vedomosť popreli. Vykonaným dokazovaním
boli síce zistené viaceré rozpory medzi odporcami a svedkami a mnohé skutočnosti, z ktorých možno

iba hypoteticky predpokladať absenciu dobromyseľnosti, čo je však v takejto závažnej otázke v danom
spore nedostatočné. Nie je možné vychádzať iba z hypotetických úvah, či predpokladov a nedostatok
dobromyseľnosti nebol v konaní preukázaný. Spol. F..Y..E. v rámci svojich práv previedla vlastnícke
právo v čase, keď bola vlastníkom a teda tento prevod a ďalšie prevody nie je možné ináč posúdiť, než
ako platné prevody, a to s poukazom na rozhodnutie NS SR 4Cdo 274/2006, podľa ktorého dodatočné

zrušenienadobúdaciehotitulu(príklepu)svedčiacehovprospechvydražiteľanemázanásledoksúčasne
aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere. Pritom je
nutné zdôrazniť, že k právoplatnému zrušeniu rozhodnutia o príklepe došlo až po prevode vlastníckeho
práva.Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh zamietol.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené, pričom s poukazom na názor odvolacieho
súdu a v zmysle jeho intencií posúdil, že nebol jednoznačne preukázaný nedostatok dobromyseľnosti
nadobúdateľov, či prevodcov, a to aj napriek rozporným výpovediam odporcov, či svedkov.
Teda súd dospel k záveru, že nebol preukázaný nedostatok dobromyseľnosti.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrh navrhovateľov zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní boli odporcovia v
rade 1/ a 2/, ktorým na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. voči navrhovateľom. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcom v rade
1/ a 2/ ako úspešným účastníkom nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľom ako neúspešným
účastníkom v konaní. Odporcovia v rade 1/ a 2/ mali úspech v konaní, preto im prináleží náhrada trov

konania.

Odporcovia si v priebehu konania uplatnili náhradu trov konania a prostredníctvom právneho zástupcu
v podaní zo dňa 11.08.2015 si vyčíslili náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za 13 úkonov
právnej služby celkovo v sume 8.177,32 eur a náhradu súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku

v sume 99,50 eur. Odporcovia poukázali vo svojom vyjadrení na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 11912012-24 zo dňa 16.05.2012, nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 538/10 a
v zmysle týchto rozhodnutí je tarifná hodnota veci, v danom prípade nehnuteľností 63.300,-eur tak, ako
to vyplýva z vyjadrenia realitnej kancelárie a tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje
sumu 552,69 eur.

Súd v danej veci vychádzal pri stanovení výšky odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty
nehnuteľností tak, ako to vyplýva z vyjadrenia realitnej kancelárie. Predmetom konania bola žaloba o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. MS SR č. č. 655/2004 Z.z. sa
základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a

podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 119/2012-24 zo dňa 16.05.2012 o. i. skonštatoval, že,
z gramatického, logického a systematického posúdenia ustanovenia § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu,
peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo

veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje
situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje,
peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Rovnaký záver bol vyslovený aj v rozhodnutí Ústavného súdu Českej
republiky, sp. II.ÚS 538/10: "i v prípade žaloby na určenie existencie právneho vzťahu k nehnuteľnostiamje nutné pri výpočte náhrady nákladov konania advokáta podľa advokátskej tarify vychádzať z hodnoty
tejto nehnuteľnosti“. Z uvedených dôvodov súd pri určení odmeny za úkony právnej služby vychádzal
z hodnoty nehnuteľností tak, ako je to uvedené vyššie.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena
podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporcami v rade 1/ a 2/ uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal im
titulom trov právneho zastúpenia sumu 7.617,- eur, pozostávajúcu:
1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.07.2012 v sume 552,69 eur
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume
7,63 eur, spolu suma 560,32 eur,

2.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.08.2012 v sume 552,69 eur podľa § 10 ods.
1, § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur, spolu
suma 560,32 eur,
3.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 11.01.2013 v sume 552,69 eur podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur,

spolu suma 560,50 eur,
4.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08.03.2013 v sume 552,69 eur podľa § 10 ods.
1, § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu
suma 560,50 eur,
5.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 21.03.2013 v sume 552,69 eur podľa § 10 ods.

1, § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu
suma 560,50 eur,
6.za úkon právnej služby - odvolanie proti rozsudku zo dňa 03.05.2013 v sume 552,69 eur podľa §
10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur,
spolu suma 560,50 eur,

7.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2014 (pojednávanie od 12,00 hod do 14,41
hod.) v sume 552,69 eur x 2 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma 1.113,42 eur,
8.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24.04.2014 v sume 552,69 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu

suma 560,73 eur,
9.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 26.06.2014 v sume 552,69 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu
suma 560,73 eur,
10.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 05.12.2014 v sume 552,69 eur podľa § 10 ods.

1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + DPH
v sume 112,15 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky (právny zástupca odporcov preukázal súdu, že od
12.11.2014 je platca DPH), spolu suma 672,88 eur,
11.za úkon právnej služby - odvolanie proti rozsudku zo dňa 09.02.2015 v sume 552,69 eur podľa §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur +

DPH v sume 112,22 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 673,30 eur,
11.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 03.09.2015 v sume 552,69 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + DPH v
sume 112,22 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 673,30 eur
a titulom súdneho poplatku za odvolanie voči rozsudku sumu 99,50 eur.

Súd nepriznal odporcom odmenu za úkon právnej služby - preštudovanie spisu zo dňa 09.08.2012,
nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania a ust. § 142 O.s.p. predpokladá náhradu účelne
vynaložených trov konania. Citovaná vyhl. č. 655/2004 Z.z. nepozná, ani neupravuje takýto úkon právnej
služby, za ktorý by advokátovi mala prináležať ešte osobitne ďalšia odmena, keďže advokátovi bola

priznaná odmena za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Na základe uvedeného sú navrhovatelia v rade 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania vo výške 7.617,- eur titulom trov právneho zastúpenia a vo
výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku, a to na účet právneho zástupcu

odporcov v rade 1/ a 2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

V prejednávanej veci súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.03.2013 priznal svedkovi X.
W. svedočné v sume 23,84 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu tak predstavujú sumu
23,84 eur.

Nakoľko súd návrh navrhovateľov zamietol, neúspešným účastníkom boli navrhovatelia, ktorým na
základeuvedenéhoprináležínahradiťštátutrovykonaniavsume23,84eur. Súdnezistilunavrhovateľov
splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ boli v konaní
zastúpení právnym zástupcom. Pokiaľ účastník konania je schopný plniť povinnosť vo vzťahu k
právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie v zásade musí byť spôsobilý plniť túto (finančnú)

povinnosť aj vo vzťahu k štátu.

S poukazom na uvedené súd o trovách štátu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenieprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).