Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/40/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112203431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5112203431.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S., ul. Y. č. X, proti odporcovi: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., ul. Y. č. X, o vydanie predbežného
opatrenia v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 37P/47/2012-44 zo dňa 12. marca 2012, takto,

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý s účinnosťou odo dňa 27.
04. 2012 platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 15 eur mesačne, a to
až do právoplatného skončenia konania o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela vedeného
pod sp. zn. 37P/47/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 37P/47/2012-44 zo dňa 12. 03. 2012 Okresný súd v Žiline zamietol návrh
navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na
rozhodnutie vo veci samej.
Uviedol, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým malo byť odporcovi
uložené počnúc dňom 31. 01. 2011 platiť jej príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 150
eur mesačne odôvodnila tým, že s odporcom boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
4C/200/2009 zo dňa 22. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 05. 2010. Dňa 25. 07. 2011
utrpela navrhovateľka úraz, v dôsledku ktorého nebola schopná vykonávať zamestnanie, bude musieť
podstúpiť operáciu a stále je práceneschopná. V súčasnej dobe poberá výživné na dve deti, ktoré má v
osobnej starostlivosti a na tieto poberá aj prídavky. Na syna, ktorý bol súdom zverený do starostlivosti
otca (bývalého manžela) platí výživné mesačne v sume 30 eur. Okrem toho má navrhovateľa len bežné
výdavky. Vzhľadom na svoj zdravotný stav a nemožnosť sa toho času zamestnať, bola nútená podať
návrh na nariadenie predbežného opatrenia vyššie uvedeného znenia. Prvostupňový súd po zhodnotení
skutočností uvádzaných navrhovateľkou, a tiež vychádzajúc z doposiaľ predložených listinných dôkazov
jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, po právnej stránke poukazujúc na ust. § 102
ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. a/, § 75 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“). Mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia nie je opodstatnené, pretože predbežné
opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v
Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je dočasná úprava potrebná a
naliehavá a je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľka v danom prípade nepreukazovala žiadne
skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, najmä že by jej výživa bola ohrozená.
Napriek tomu, že uviedla, že nepoberá nijaké finančné prostriedky z titulu nemocenského poistenia v
zmysle ust. § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistencovi sú dávky
nemocenského poistenia vyplácané najviac po dobu 52 týždňov odo dňa začatia práceneschopnosti.
Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka utrpela úraz dňa 25. 07. 2011, teda jednoročná lehota
trvania práceneschopnosti jej uplynie najskôr dňa 25. 07. 2012. Okrem uvedeného samotný charakter
priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela vylučuje nariadenie predbežného opatrenia, lebo
samotné podmienky jeho priznania sú striktne dané zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len

„Zákona o rodine“), v zmysle ktorého je miera nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela
daná primeranosťou, nie nutnosťou. Pri tomto druhu príspevku totiž nejde o dosiahnutie rovnakej životnej
úrovne manželov, ako je tomu za trvania manželstva, ale ide o primeranú výživu toho manžela, ktorý
z určitých dôvodov nie je schopný živiť sa sám. Neschopnosť živiť sa sám pritom môže vyplývať buď
zo subjektívnych (zlý zdravotný stav, žiadaná kvalifikácia) alebo objektívnych (osobná starostlivosť o
maloleté dieťa do 3 rokov veku) skutočností. Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela
súd neskúmal príčiny rozvratu manželstva, nakoľko jeho priznanie nemá mať sankčný charakter. Na
základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že výživa navrhovateľky nie je ohrozená, nakoľko
trvanie práceneschopnosti neprekročilo jeden rok, a teda výplata dávok z titulu nemocenského poistenia
je dostačujúca na uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľky. Z toho dôvodu súd návrh
navrhovateľky ako neopodstatnený zamietol. Tiež poznamenal, že konanie o určenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela, t. j. konanie vo veci samej, si v tomto prípade bude vyžadovať starostlivé
dokazovanie a dôkladné posúdenie všetkých okolností. Dôkladné posúdenie všetkých okolností bude
spočívať hlavne v šetrení pomerov na strane navrhovateľky a odporcu a v podrobnom skúmaní všetkých
tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností
potrebných pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom
rozsahu bolo v rozpore s účelom predbežného opatrenia.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
žiadala, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel (vychádzajúc z obsahu jej podania).
Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne skutkové zistenia, keďže nikde v návrhu neuviedla, že
nepoberá „nijaké dávky“. Naopak uviedla, že jej príjem sa z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti
podstatne zmenil. Z dôvodu úrazu odo dňa 26. 07. 2011 do 31. 12. 2011 dostala úrazovú dávku spolu
za 4 mesiace vo výške 248,20 eur. Z titulu nemocenského poistenia za uvedené obdobie dostala spolu
627,60 eur, čo sú sumy, z ktorých nie je schopná sa uživiť. Po vydelení uvedených čiastok počtom
mesiacov (5) je zrejmé, že mesačne jej vychádza úrazová dávka vo výške 49,64 eur a nemocenské
vo výške 125,52 eur. Je pravda, že v návrhu nie je explicitne pomenované, že tieto sumy približne v
rovnakej výške poberá navrhovateľka aj naďalej, ale tiež je z vyjadrenia súdu zrejmé, že má vedomosť
o tom, že pokiaľ nemá navrhovateľka ukončenú práceneschopnosť, tak dané dávky poberá.
Za ďalšie zopakovala, že svoju súčasnú situáciu pokladá za naliehavú, nakoľko je bez príjmu z pracovnej
činnosti už dlhšiu dobu a od januára 2012 je nútená hradiť všetky poplatky za byt len z minimálneho
príjmu. Situácia navrhovateľky je o to viac naliehavejšia, že len za nájom zaplatí 180,40 eur mesačne
a keďže jej príjem je práve v uvedenej výške, neostávajú jej absolútne žiadne iné prostriedky na
uspokojovanie základných životných potrieb.
Odvolateľka tiež nesúhlasila s tým, ako okresný súd vec právne posúdil keď uviedol, že samotný
charakter priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela vylučuje nariadenie predbežného
opatrenia. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 76 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je možné predbežným
opatrením uložiť účastníkov najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Právne nesprávne posúdenie
je taktiež to keď okresný súd tvrdí, že pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela neskúma
príčiny rozvratu manželstva, keďže jeho priznanie nemá mať sankčný charakter. Dané tvrdenie je v
rozpore so Zákonom o rodine, konkrétne ust. § 72 ods. 2, podľa ktorého súd prihliadne aj na príčiny,
ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Manželstvo účastníkov bolo pritom rozvedené, lebo ex-
manžel udržiaval dlhodobý mimomanželský pomer, z ktorého sa mu narodila dcéra.
Napokon v závere podaného odvolania navrhovateľka podotkla, že do času kým bola schopná uživiť sa
sama, manžela o finančnú pomoc v čase po rozvode nikdy nežiadala. Skôr naopak. Väčšina finančných
záväzkov bola jej pleciach a ostalo to tak aj v čase práceschopnosti navrhovateľky.

Odporca v podanom vyjadrení zo dňa 25. 04. 2012, doručenému okresnému súdu dňa 27. 04. 2012
(krajskému súdu dňa 07. 05. 2012), odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Uviedol tiež, že navrhovateľka poberá úrazovú dávku, ako i nemocenské vo výške 180 eur mesačne,
avšak výdavky spojené s bytom platí odporca zo svojho príjmu, a to plyn a elektrinu, pričom donedávna
platil i nájom bytu. Tento prestal platiť potom ako si navrhovateľka do bytu nasťahovala priateľa. Preto
neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že všetky výdavky spojené s bytom hradí ona zo svojho príjmu. Navyše
navrhovateľka nemá žiadne náklady spojené s výživou na maloletého L. a maloletú I., pretože všetky
ich náklady spojené s oblečením, ako i školou platí navrhovateľ. Tiež zabezpečuje stravu a dáva deťom
cestovné a vreckové. Všetky dôkazy o tom sú súčasťou jeho vyjadrenia k návrhu zo dňa 02. 04.

2012. Dokonca navrhovateľke prispieva na výživu oboch detí 120 eur mesačne, ktoré platí pravidelne.
Navrhovateľka toho času prerába rodinný dom v Tižine a podľa presvedčenia odporcu tieto prerábky
hradí z výživného určeného pre deti. Pokiaľ preto uviedla, že nie je schopná zabezpečiť si primeranú
výživu, opak je pravdou, pretože jej minimálny príjem jej slúži na svoju výživu ako i potreby. Situácia na
jej strane preto nie je naliehavá a jej návrh na vydanie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Okrem
toho maloleté deti i napriek tomu, že boli zverené navrhovateľke do osobnej starostlivosti, sú vo väčšej
miere u odporcu, a preto tento má zvýšené výdavky spojené s ich stravovaním. Podľa § 76 ods. 1 O.
s. p. je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere predbežným opatrením možné, ak je tu
nárok na výživné, a tento právny dôvod vyplýva z právnej úpravy Zákona o rodine. Predbežné opatrenie
slúži ako dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom
účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania. V danom prípade však nedošlo ani k
ohrozeniu, ani k porušeniu žiadneho právneho pomeru, preto nie je dôvod, aby bol potrebný okamžitý
zásah súdu, teda aby súd vydal spomínané predbežné opatrenie. Keďže nie je osvedčený právny nárok,
nie je dôvod na ochranu, teda vydanie predbežného opatrenia.
V závere podaného vyjadrenia odporca poukázal ešte na nález Ústavného súdu SR č. ÚS 298/08,
podľa ktorého potreba okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným predbežným opatrením
je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu predbežného opatrenia a nedá sa odôvodniť len z abstraktnej
možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musí byť aj reálne preukázaná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa
§ 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie pred začatím konania (§ 74 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 O. s.
p.), je možné nariadiť z dvoch dôvodov: jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a
druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom
oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Predbežné opatrenie nie je
konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo
účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Úpravou
predbežných opatrení umožňuje osnova rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu.

Predbežné opatrenia sú predbežnými v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov a strácajú
svoje opodstatnenie v okamihu, keď súd poskytne ohrozenými alebo porušenými právami definitívnu
ochranu. Nejedná sa teda o konečné opatrenie.

Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť.

Účastník domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí aspoň osvedčiť (nie v plnom rozsahu
dokázať) dôvody na jeho vydanie.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd na základe doposiaľ
predložených listinných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a taktiež aj vec nesprávne
právne posúdil keď mal za to, že navrhovateľka nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mal byť odporca zaviazaný k plateniu príspevku na výživu
rozvedeného manžela. V naznačenom smere odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľky za
dôvodné.
Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka je už dlhodobo odo dňa 25. 07. 2011, kedy utrpela
úraz, práceneschopná, z ktorého dôvodu nemá žiaden príjem z pracovnej činnosti, z ktorého dôvodu
musí všetky svoje nevyhnutné odôvodnené základné životné potreby zabezpečovať výlučne z dávok
nemocenského poistenia. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka
napĺňa zákonnú podmienku rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Spomínaný
zákonný predpoklad možno podľa ustálenej súdnej praxe považovať za splnený aj v tých prípadoch,
keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka nie je so zreteľom
na svoj vek alebo zdravotný stav schopná zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemá možnosť
a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov možno
podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedený záver vyvodiť. V nadväznosti na uvedené preto okresný
súd nielenže dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj vec nesprávne právne posúdil, a to aj v
tom smere, keď neskúmal príčiny rozvratu manželstva s odôvodnením, že priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela nemá mať sankčný charakter. Z ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne
vyplýva, že pri určovaní rozsahu príspevku na výživu na návrh niektorého z už rozvedených manželov
má súd prihliadnuť aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Príspevok na výživu
rozvedeného manžela je podmienený tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi (§
75 ods. 2 Zákona o rodine). Pre posúdenie tejto okolnosti sú významné príčiny, ktoré viedli k vážnemu
narušeniu a trvalému rozvráteniu vzťahu medzi manželmi (§ 23 ods. 2 Zákona o rodine), ako aj ďalšie
správanie sa rozvedeného manžela v období po rozvode manželstva. Taktiež odvolací súd považoval
za absolútne nesprávny právny názor prvostupňového súdu, že samotný charakter priznania príspevku
na výživu rozvedeného manžela vylučuje nariadenie predbežného opatrenia (porovnaj napr. R 39/68).
Pokiaľ by zákonodarca chcel z konaní o určenie príspevku na rozvedeného manžela vylúčiť inštitút
nariadenia predbežného opatrenia, výslovne by to v zákone uviedol. Keďže z tvrdení navrhovateľky
podporených predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že len z dávok nemocenského poistenia si
nie je schopná uspokojiť základné životné potreby, odvolací súd považoval za nevyhnuté, aby boli
dočasne pomery medzi účastníkmi upravené aj formou predbežného opatrenia, na základe ktorého
zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky - navrhovateľky sumou 15
eur mesačne. Odvolací súd sa akurát nestotožnil s tým, aby bol odporca zaviazaný v zmysle návrhu
navrhovateľky platiť predbežným opatrením až výživné v sume 100 eur mesačne. Vychádzal z toho,
že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri určení výživného podľa § 72 Zákona o
rodine je potrebné vychádzať nielen z potrieb rozvedeného manžela požadujúceho príspevok na výživu,
ale aj zo schopností a možností druhého rozvedeného manžela, ktoré možno spoľahlivo ustáliť až
na základe riadne vykonaného dokazovania. Navyše pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného
manžela neplatia tie isté kritéria ako pri určovaní manželského výživného, ktorého rozsah musí súd určiť
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Na druhej strane ale treba povedať, že
zmena vo vymedzení rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela z „nevyhnutnej“ na „primeranú“
výživu sledovala to, aby súdy rozvedeným manželom (manželkám) priznávali viac ako len náklady na
stravovanie, ale i na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb, vyplývajúcich z ich veku,
zdravotného stavu, spôsobu života a pod.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s.
p. zmenil tak, ako je vyššie uvedené. Na vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky odvolací súd
neprihliadal vzhľadom k tomu, že predmetné podanie mu bolo doručené až dňa 07. 05. 2012, t. j. už
po rozhodnutí odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .